Tlačiť
PDF
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
3.8.Vízie a ciele vo verejnej osobnej doprave
Vízia VD1 Udržateľná regionálna a mestská mobilita s vyšším podielom verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce.
Vízia VD2 Dostupná, spoľahlivá a používateľsky jednoduchá verejná osobná doprava a dostatočné informácie.
Vízia VD3 Infraštruktúra umožňujúca prevádzku kvalitnej integrovanej verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD1 Zabezpečenie legislatívnych, technických, strategických, rozpočtových a organizačných podmienok pre podporu verejnej osobnej dopravy
a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD2 Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátane kvalitných a dostupných dopravných informácií.
Strategický cieľ SD3 Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy.
Počet prepravených osôb a výkony v osobnej doprave
Dátum poslednej aktualizácie 07.03.2022
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019) (pdf.)
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.
6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu.
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
- rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
- dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
- posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
- zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
- zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
- dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
- vytvorenie lepších podmienok na väčšiu konkurencieschopnosť podnikateľov v sektore dopravy a výstavby,
- efektívne inštitucionálne zabezpečenie koordinácie dopravnej a stavebnej politiky štátu.
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
3.8.Vízie a ciele vo verejnej osobnej doprave
Vízia VD1 Udržateľná regionálna a mestská mobilita s vyšším podielom verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce.
Vízia VD2 Dostupná, spoľahlivá a používateľsky jednoduchá verejná osobná doprava a dostatočné informácie.
Vízia VD3 Infraštruktúra umožňujúca prevádzku kvalitnej integrovanej verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD1 Zabezpečenie legislatívnych, technických, strategických, rozpočtových a organizačných podmienok pre podporu verejnej osobnej dopravy
a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD2 Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátane kvalitných a dostupných dopravných informácií.
Strategický cieľ SD3 Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?Kľúčové zistenia
- V roku 2020 došlo k výraznému poklesu v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy. Pokles dopytu po dopravných službách bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19.
- Počet prepravených osôb v osobnej doprave (vrátane individuálnej dopravy) v období rokov 2005 – 2019 mal vyrovnaný trend, pričom priemerné ročné pohyby boli úrovni 2 600 000 tis. osôb. Výrazný medziročný pokles v počte prepravených osôb v roku 2020 bol spôsobený nedostupnosťou údajov za individuálnu dopravu.
- Nárast počtu prepravených osôb a výkonov individuálnou automobilovou dopravou v sledovanom období rokov 2005 - 2019 predstavoval 10,1 %. Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.
- Preprava osôb mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia rokov 2005 – 2020 zaznamenala pokles o 30 %, pričom popredné miesto si naďalej zachováva autobusová doprava.
- Prepravné výkony osobnej dopravy v sledovanom období 2005 – 2019 mali vyrovnaný trend a pohybovali sa na úrovni 39 000 oskm.
- V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku.
- Podiel prepravených osôb verejnou osobnou dopravou v roku 2020 predstavoval - MHD - 58 %, Cestná verejná doprava - 31.9 % a železničná 10,1 %.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
| Počet prepravených osôb mal vyrovnaný trend. Prepravné výkony zaznamenali mierny pokles. | Počet prepravených osôb postupne narastal s miernymi medziročnými výkyvmi. Prepravné výkony mali rastúci trend. | V súvislosti s ochorením COVID-19 bol zaznamenaný pokles v počte prepravených osôb a prepravných výkonov vo verejnej osobnej doprave. Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny tzv. lockdown-ov dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy.
V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2020 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 34,6 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 65,2 %.
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2020 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 34,6 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 65,2 %.
Železničná osobná doprava v sledovanom období rokov 2005 – 2020 zaznamenala mierne nárasty počtu prepravených osôb (napr. aj zvýhodnením železničnej dopravy pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá však bola v roku 2020 zrušená). V roku 2020 medziročný pokles (2019 - 2020) predstavoval 39,1 % a počet prepravených osôb dosiahol 49 500 tis. osôb čo je približne na úrovni roku 2005.
Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2020 zaznamenal výrazný medziročný pokles o 70,8 % a 71,7 % pokles oproti roku 2005.
V sledovanom období (2005 – 2020) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (z 1 716 tis. v roku 2005 na 39 tis. v roku 2020). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008.
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V mestách, kde podniky MHD neprevádzkujú prepravu osôb, zabezpečujú dopravu spravidla podniky cestnej dopravy resp. súkromníci. Časť takto prevádzkovanej dopravy je vedená ako MHD.
Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení nastal prepad mobility aj vo verejnej doprave. Za časové obdobie rokov 2005 – 2019 nastal v dopravných podnikoch 8,3 % pokles v počte prepravených osôb. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 30 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku. Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2020 zaznamenali výraznejší pokles do roku 2010. Po tomto roku došlo k postupným medziročným nárastom výkonov cestnej osobnej dopravy a v období rokov 2015 – 2019 sa pohybovali na úrovni 5 300 mil. oskm, s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2020 výkony boli na úrovni 3 100 mil. oskm. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2020 zaznamenali medziročný pokles o 46 % a dostali sa na úroveň roku 2005. K dlhodobému nárastu prepravných výkonov došlo pri osobnej leteckej doprave do roku 2008, po tomto roku výkony klesali a od roku 2010 zaznamenali už len minimálne medziročné nárasty. K výraznejšiemu poklesu došlo aj v roku 2015 a po tomto roku začali narastať, pričom v roku 2020 opätovne výrazne poklesli.
Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenáva medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 10,5 %. Výkony individuálnej dopravy tiež zaznamenali nárast o 10,7 %.
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2020 (bez individuálnej dopravy) predstavoval - cestná verejná doprava - 31,9 %, MHD - 58 % a železničná doprava - 10,1 %.
Medzinárodné porovnanie
Eurostat: Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)
Eurostat: Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
Eurostat: Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)