Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Počet prepravených osôb a výkony v osobnej doprave

Dátum poslednej aktualizácie 07.03.2022

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.

Jednotka indikátora

tis.osôb, mil.oskm, %

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.

Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
 
Modálne špecifické ciele:
Cestná doprava
ŠC1: Zabezepečiť dostupnosť všetkých regiónov Slovenska prostredníctvom efektívnej a udržateľnej infraštruktúry
 
Verejná osobná a nemotorová doprava
ŠVO2: Reorganizovať inštitucionálne usporiadanie verejnej dopravy
 
Železničná doprava
ŠŽ2: Zvýšiť podiel železničnej nákladnej dopravy v celkovom dopravnom výkone
ŠŽ3: Zlepšenie kvality a environmentálnych dopadov železničnej prevádzky
 
Vodná doprava:
ŠV1: Zlepšiť plvebné podmienky na Dunaji tam a vtedy, kde sa to preukáže odôvodnené a uskutočniteľné
 
 
 
6. Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
Zavedú sa emisné zóny v mestách a podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov.

6.2 Zavádzať udržateľné riešenia v doprave
Ceny palív by mali odzrkadľovať ich environmentálne dopady. U fosílnych palív bude preto postupne vyrovnané daňové zaťaženie benzínu a nafty s ohľadom na konkurencieschopnosť a zabezpečenie podpory alternatívnych palív spolu s budovaním infraštruktúry. Preferované budú dlhodobo udržateľné riešenia. Súčasťou podpory udržateľných riešení v doprave je úsilie o zmeny v celkovej deľbe prepravnej práce. V nákladnej doprave o presun prepravnej práce z cestnej dopravy na železničnú resp. vodnú dopravu a v osobnej doprave o presun prepravnej práce z individuálnej automobilovej dopravy na verejnú, mestskú, cyklistickú a pešiu dopravu.

 
 
III. 3 Zabezpečiť dostupnosť a udržateľnosť kvalitnej, modernej a efektívnej infraštruktúry, služieb a bývania pre zdravý a plnohodnotný život komunít
 
V oblasti dopravnej infraštruktúry
1. Pokračovať v rozvoji a modernizácii dopravnej infraštruktúry ako základného predpokladu pre vytvorenie funkčného, udržateľného a kvalitného dopravného systému SR podporujúceho ekonomický rozvoj SR;
2. V spolupráci štátu a územných samospráv zabezpečiť sociálne dostupnú, ekonomicky a environmentálne udržateľnú dopravnú obsluhu komunít obcí, miest a regiónov;
3. Zabezpečiť integrované technické a organizačné riešenia na regionálnej úrovni pre zlepšenie dopravnej dostupnosti verejných služieb a posilnenie environmentálnej udržateľnosti prímestskej a mestskej mobility, vrátane podpory alternatívnych spôsobov dopravy – cyklodoprava, elektromobilita a pod.;
4. Presunúť minimálne 20 % záťaže z cestnej nákladnej a osobnej dopravy na železničnú sieť a na vnútrozemskú vodnú dopravu s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov a tým naplniť záväzky vyplývajúce z Parížskej dohody a legislatívy a strategického smerovania EÚ;
5. Dosiahnuť podiel verejnej osobnej dopravy na celkovom objeme prepravených osôb na úrovni najmenej 30 % v roku 2030 v porovnaní s podielom 27 % v roku 2017, a to najmä jej skvalitnením a motiváciou verejnosti.
 
 
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu.
 
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
  • vytvorenie lepších podmienok na väčšiu konkurencieschopnosť podnikateľov v sektore dopravy a výstavby,
  • efektívne inštitucionálne zabezpečenie koordinácie dopravnej a stavebnej politiky štátu.

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
 
3.8.Vízie a ciele vo verejnej osobnej doprave
 
Vízia VD1 Udržateľná regionálna a mestská mobilita s vyšším podielom verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce.
Vízia VD2 Dostupná, spoľahlivá a používateľsky jednoduchá verejná osobná doprava a dostatočné informácie.
Vízia VD3 Infraštruktúra umožňujúca prevádzku kvalitnej integrovanej verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy.
 
Strategický cieľ SD1 Zabezpečenie legislatívnych, technických, strategických, rozpočtových a organizačných podmienok pre podporu verejnej osobnej dopravy
a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD2 Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátane kvalitných a dostupných dopravných informácií.
Strategický cieľ SD3 Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy.

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2020 došlo k výraznému poklesu v počte prepravených osôb vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy. Pokles dopytu po dopravných službách bol spôsobený výskytom ochorenia COVID-19.
  • Počet prepravených osôb v osobnej doprave (vrátane individuálnej dopravy) v období rokov 2005 – 2019 mal vyrovnaný trend, pričom priemerné ročné pohyby boli úrovni 2 600 000 tis. osôb. Výrazný medziročný pokles v počte prepravených osôb v roku 2020 bol spôsobený nedostupnosťou údajov za individuálnu dopravu. 
  • Nárast počtu prepravených osôb a výkonov individuálnou automobilovou dopravou v sledovanom období rokov 2005 - 2019 predstavoval 10,1 %. Od roku 2020 sa údaje za individuálnu dopravu nesledujú.  
  • Preprava osôb mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia rokov 2005 – 2020 zaznamenala pokles o 30 %, pričom popredné miesto si naďalej zachováva autobusová doprava.
  • Prepravné výkony osobnej dopravy v sledovanom období 2005 – 2019 mali vyrovnaný trend a pohybovali sa na úrovni 39 000 oskm.
  • V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch verejnej osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku.
  • Podiel prepravených osôb verejnou osobnou dopravou v roku 2020 predstavoval - MHD - 58 %, Cestná verejná doprava - 31.9 % a železničná 10,1 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral                      emo_neutral
Počet prepravených osôb mal vyrovnaný trend. Prepravné výkony zaznamenali mierny pokles. Počet prepravených osôb postupne narastal s miernymi medziročnými výkyvmi. Prepravné výkony mali rastúci trend. V súvislosti s ochorením COVID-19 bol zaznamenaný pokles v počte prepravených osôb a prepravných výkonov vo verejnej osobnej doprave. Údaje za individuálnu automobilovú dopravu sa od roku 2020 nesledujú.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Pandémia koronavírusu (COVID-19) v roku 2020 sa zásadným spôsobom dotkla všetkých odvetví národného hospodárstva a významne ovplyvnila aj vývoj v sektore dopravy, pričom viac bola ovplyvnená osobná doprava ako nákladná doprava. Realizované opatrenia vlády počas prvej a druhej vlny tzv. lockdown-ov dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy.
 
V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.
 
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2020 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 34,6 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 65,2 %.
Železničná osobná doprava v sledovanom období rokov 2005 – 2020 zaznamenala mierne nárasty počtu prepravených osôb (napr. aj zvýhodnením železničnej dopravy pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo, ktorá však bola v roku 2020 zrušená). V roku 2020 medziročný pokles (2019 - 2020) predstavoval 39,1 % a počet prepravených osôb dosiahol 49 500 tis. osôb čo je približne na úrovni roku 2005.
Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2020 zaznamenal výrazný medziročný pokles o 70,8 % a 71,7 % pokles oproti roku 2005.
V sledovanom období (2005 – 2020) výrazne klesol aj počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (z 1 716 tis. v roku 2005 na 39 tis. v roku 2020). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008.

 
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V mestách, kde podniky MHD neprevádzkujú prepravu osôb, zabezpečujú dopravu spravidla podniky cestnej dopravy resp. súkromníci. Časť takto prevádzkovanej dopravy je vedená ako MHD.
Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení nastal prepad mobility aj vo verejnej doprave. Za časové obdobie rokov 2005 – 2019 nastal v dopravných podnikoch 8,3 % pokles v počte prepravených osôb. V roku 2020 bol zaznamenaný medziročný pokles v počte prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi na úrovni 30 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.

 

 

V roku 2020 prepravné výkony vo všetkých druhoch osobnej dopravy (cestnej, železničnej, vodnej a leteckej) poklesli približne na polovicu úrovne prepravných výkonov minulého roku. Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2020 zaznamenali výraznejší pokles do roku 2010. Po tomto roku došlo k postupným medziročným nárastom výkonov cestnej osobnej dopravy a v období rokov 2015 – 2019 sa pohybovali na úrovni 5 300 mil. oskm, s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2020 výkony boli na úrovni 3 100 mil. oskm. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2020 zaznamenali medziročný pokles o 46 % a dostali sa na úroveň roku 2005. K dlhodobému nárastu prepravných výkonov došlo pri osobnej leteckej doprave do roku 2008, po tomto roku výkony klesali a od roku 2010 zaznamenali už len minimálne medziročné nárasty. K výraznejšiemu poklesu došlo aj v roku 2015 a po tomto roku začali narastať, pričom v roku 2020 opätovne výrazne poklesli.


 
Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenáva medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2019 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 10,5 %. Výkony individuálnej dopravy tiež zaznamenali nárast o 10,7 %.

 
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2020 (bez individuálnej dopravy) predstavoval - cestná verejná doprava - 31,9 %, MHD - 58 % a železničná doprava - 10,1 %.     


Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)
 
Eurostat: Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
 
Eurostat: Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Prepravené osoby vyjadrujú počet osôb prepravených dopravnými prostriedkami po dopravnej ceste v pravidelnej a nepravidelnej doprave, vnútroštátnej ako aj medzinárodnej preprave.
 
Výkony v osobnej doprave predstavujú rozsah prepravných výkonov pri preprave osôb všetkými druhmi osobnej dopravy. Jednotkou výkonu je jeden osobový kilometer.
 
Osobový kilometer (oskm) predstavuje jednotku výkonu v preprave osôb a rovná sa preprave 1 osoby na vzdialenosť 1 kilometra. Prepravný výkon v osobnej doprave spolu sa vypočítava ako súčet oskm v jednotlivých druhoch dopráv.
 
Ukazovateľ sa člení na výkony:
 
  • v železničnej osobnej doprave,
  • v cestnej osobnej a mestskej hromadnej doprave,
  • v leteckej osobnej doprave,
  • vo vodnej osobnej doprave.
 
Priemerná prepravná vzdialenosť vyjadruje pomer výkonov udávaných v tkm (tonokilometroch) resp. v oskm (osobokilometroch) a prepravených ton resp. osôb.
 
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná podnikmi MHD v Bratislave, Košiciach, Prešove, Banskej Bystrici a Žiline. V ostatných mestách SR MHD zabezpečujú podniky cestnej osobnej dopravy resp. súkromníci. Takto prevádzkovaná doprava však nie je vedená ako MHD. V MHD sú ceny regulované prostredníctvom vecného usmerňovania cien vo väzbe na náklady podnikov a poskytované dotácie zo štátneho rozpočtu a rozpočtov miest.
 
Do verejnej dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií).
 
Do neverejnej dopravy sú zahrnuté podniky s prevažujúcou činnosťou nedopravnou, zapísané v obchodnom registri, vykonávajúce prepravnú činnosť pre vlastné a cudzie potreby. Prepravná činnosť pre vlastné potreby zahŕňa prepravu tovaru na zabezpečenie vlastného výrobného procesu. Prepravná činnosť pre cudzie potreby je doprava, pri ktorej vznikol právny vzťah založený na zmluve medzi prevádzkovateľom dopravy a fyzickou alebo právnickou osobou, ktorej prepravná potreba sa má uskutočniť a ktorej predmetom je preprava tovaru, iných ďalších vecí a osôb, t. j. doprava uskutočnená na úplatu.

Ukazovateľ sa člení podľa druhu dopravy na:
 
  • železničnú,
  • cestnú a mestskú hromadnú dopravu,
  • leteckú,
  • vodnú,

podľa typu prepravy na :
 
  • vnútroštátnu,
  • medzinárodnú.


Metodika:

Do dopravy patria subjekty s prevažujúcou dopravnou činnosťou vykonávajúce prepravu tovaru a osôb vo vnútroštátnej a medzinárodnej doprave, vrátane vedľajších a pomocných činností v doprave (okrem cestovných kancelárií). Iná pozemná doprava zahŕňa cestnú dopravu, mestskú hromadnú dopravu a taxislužbu.
Štatistické zisťovanie sa vykonáva formou vyplňovania štatistických formulárov, ktoré sú dostupné na stránke štatistického úradu SR. Štatistický úrad Slovenskej republiky vydáva program štátnych štatistických zisťovaní vyhláškou uverejnenou v Zbierke zákonov Slovenskej republiky.

Štatistické zisťovanie – zoznam formulárov (okruh Doprava) 


Zdroj dát:

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: