Tlačiť
PDF
Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Za časové obdobie rokov 2005 - 2018 nastal v dopravných podnikoch 8,3 % pokles v počte prepravených osôb. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenáva medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2018 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 9,9 %. Výkony individuálnej dopravy tiež zaznamenali nárast o 10,2 %.
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2018 predstavoval - individuálny motorizmus 73,7 %, cestná verejná doprava 9,2 %, MHD 14,2 %, železničná doprava 2,9 %.
Počet prepravených osôb a výkony v osobnej doprave
Dátum poslednej aktualizácie 18.12.2019
Definícia indikátora
Indikátor popisuje počet prepravených osôb a výkonov podľa jednotlivých druhov osobnej dopravy vrátane individuálnej dopravy a MHD.Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou (2008)
4. Ciele a strategické oblasti podpory verejnej osobnej dopravy (VOD)
V súlade s globálnym cieľom dopravnej politiky SR, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj mobility, má ministerstvo v oblasti verejnej dopravy nasledovné ciele:
(1) zachovať a zvýšiť podiel VOD na celkovom objeme prepravených osôb,
(2) podporiť sociálnu inklúziu zabezpečením minimálnej dopravnej obslužnosti prepojením menej rozvinutých regiónov (obcí) k centrám ekonomických aktivít,
(3) obmedziť nárast emisií škodlivých plynov z dopravy v súlade s medzinárodnými záväzkami.
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
3.8.Vízie a ciele vo verejnej osobnej doprave
Vízia VD1 Udržateľná regionálna a mestská mobilita s vyšším podielom verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce.
Vízia VD2 Dostupná, spoľahlivá a používateľsky jednoduchá verejná osobná doprava a dostatočné informácie.
Vízia VD3 Infraštruktúra umožňujúca prevádzku kvalitnej integrovanej verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD1 Zabezpečenie legislatívnych, technických, strategických, rozpočtových a organizačných podmienok pre podporu verejnej osobnej dopravy
a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD2 Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátane kvalitných a dostupných dopravných informácií.
Strategický cieľ SD3 Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy.
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 3 (SGC 3)
Zvýšenie konkurencieschopnosti dopravných módov v osobnej i nákladnej doprave (protipólov cestnej dopravy) nastavením zodpovedajúcich prevádzkových, organizačných a infraštruktúrnych parametrov vedúcich k efektívnemu integrovanému multimodálnemu dopravnému systému podporujúceho hospodárske a sociálne potreby Slovenskej republiky. Zvýšenie kvality dopravného plánovania v SR definovaním optimálnej cieľovej hodnoty deľby prepravnej práce v podmienkach Slovenskej republiky a stanovenie krokov a nástrojov na jej dosiahnutie.
Rozvoj verejnej osobnej dopravy pred dopravou individuálnou (2008)
4. Ciele a strategické oblasti podpory verejnej osobnej dopravy (VOD)
V súlade s globálnym cieľom dopravnej politiky SR, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj mobility, má ministerstvo v oblasti verejnej dopravy nasledovné ciele:
(1) zachovať a zvýšiť podiel VOD na celkovom objeme prepravených osôb,
(2) podporiť sociálnu inklúziu zabezpečením minimálnej dopravnej obslužnosti prepojením menej rozvinutých regiónov (obcí) k centrám ekonomických aktivít,
(3) obmedziť nárast emisií škodlivých plynov z dopravy v súlade s medzinárodnými záväzkami.
Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
3.8.Vízie a ciele vo verejnej osobnej doprave
Vízia VD1 Udržateľná regionálna a mestská mobilita s vyšším podielom verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy na deľbe prepravnej práce.
Vízia VD2 Dostupná, spoľahlivá a používateľsky jednoduchá verejná osobná doprava a dostatočné informácie.
Vízia VD3 Infraštruktúra umožňujúca prevádzku kvalitnej integrovanej verejnej osobnej dopravy a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD1 Zabezpečenie legislatívnych, technických, strategických, rozpočtových a organizačných podmienok pre podporu verejnej osobnej dopravy
a nemotorovej dopravy.
Strategický cieľ SD2 Poskytovanie atraktívnej ponuky verejnej dopravy vrátane kvalitných a dostupných dopravných informácií.
Strategický cieľ SD3 Zvýšenie kvality vozidlového parku a infraštruktúry verejnej a nemotorovej dopravy.
Kľúčová otázka
Aký je vývoj v počte prepravených osôb a prepravných výkonov v osobnej doprave?Kľúčové zistenia
- Počas sledovaného obdobia 1995 – 2018 počet prepravených osôb v osobnej doprave (vrátane individuálnej prepravy) mal kolísavý trend s priemerným ročným pohybom na úrovni 2 600 000 tis. osôb, pričom najvyšší počet prepravených osôb bol dosiahnutý v roku 2005. Po roku 2013 počet prepravovaných osôb postupne narastal do roku 2018 a dostal sa na úroveň roku 2011. V roku 2018 pokles oproti roku 2005 predstavoval 1,1 %, pričom medziročne bol zaznamenaný minimálny nárast.
- Nárast počtu prepravených osôb a výkonov počas celého sledovaného obdobia zaznamenala iba individuálna automobilová doprava.
- Prepravené osoby mestskou hromadnou dopravou (MHD) počas sledovaného obdobia zaznamenali kolísavý charakter pričom najvyšší počet prepravovaných osôb bol autobusovou dopravou.
- Prepravné výkony osobnej dopravy podľa jednotlivých druhoch dopráv v sledovanom období 1995 – 2018 mali rastúci charakter s významným poklesom v roku 2010. V rozmedzí rokov 2011 – 2018 výkony začali narastať a v súčasnosti sa pohybujú na úrovni 39 000 oskm.
| Zmena od roku 1995 | Zmena od roku 2005 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
 |
|
|
Počet prepravených osôb má klesajúci trend s výnimkou roku 2005. Prepravné výkony zaznamenali nárast. |
Najviac osôb bolo prepravených v roku 2005 a po tomto roku vývoj v počte prepravených osôb má kolísavý charakter. Od roku 2010 prepravné výkony narastali s významnejším náraston v roku 2015. |
Bol zaznamenaný minimálny nárast v počte prepravených osôb a prepravných výkonov . |
Podrobné zhodnotenie
V preprave osôb verejnou cestnou dopravou sa zaznamenáva dlhodobý pokles počtu prepravených osôb, ako aj pokles celkových výkonov tohto druhu dopravy.
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2018 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 1,2 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 46,0 %. Minimálne medziročné nárasty a poklesy zaznamenala železničná osobná doprava. V roku 2018 bol zaznamenaný medziročný nárast o 3,2 % a oproti roku 2005 nárast prepravených osôb predstavoval 54,1 %. Nárasty v preprave osôb boli od roku 2014 zaznamenané aj z dôvodu zatraktívniť železničnú dopravu pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo. Tiež pribudol súkromný dopravca Regio Jet na trase Komárno – Bratislava, Bratislava - Košice. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2018 zaznamenal pokles o 11,6 % oproti roku 2017, pričom v rokoch 2005 – 2013 sa pohyboval na úrovni 130 tis. prepravených osôb. V sledovanom období (2005 - 2018) klesol počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (zo 1 716 tis. v roku 2005 na 424 tis. v roku 2018). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008, po tomto roku klesal počet prepravených osôb z dôvodu ekonomickej krízy a krachu leteckých spoločností.
Vývoj v preprave osôb verejnou cestnou dopravou od roku 2005 zaznamenáva dlhodobý medziročný pokles. V roku 2018 preprava osôb v cestnej doprave medziročne poklesla o 1,2 % a oproti roku 2005 tento pokles predstavoval 46,0 %. Minimálne medziročné nárasty a poklesy zaznamenala železničná osobná doprava. V roku 2018 bol zaznamenaný medziročný nárast o 3,2 % a oproti roku 2005 nárast prepravených osôb predstavoval 54,1 %. Nárasty v preprave osôb boli od roku 2014 zaznamenané aj z dôvodu zatraktívniť železničnú dopravu pre cestujúcich dôchodcov a študentov dopravou zadarmo. Tiež pribudol súkromný dopravca Regio Jet na trase Komárno – Bratislava, Bratislava - Košice. Počet prepravených osôb vodnou dopravou v roku 2018 zaznamenal pokles o 11,6 % oproti roku 2017, pričom v rokoch 2005 – 2013 sa pohyboval na úrovni 130 tis. prepravených osôb. V sledovanom období (2005 - 2018) klesol počet prepravených osôb leteckou osobnou dopravou (zo 1 716 tis. v roku 2005 na 424 tis. v roku 2018). Najvyšší počet prepravených osôb v leteckej doprave bol zaznamenaný v roku 2008, po tomto roku klesal počet prepravených osôb z dôvodu ekonomickej krízy a krachu leteckých spoločností.
Z hľadiska počtu prepravených osôb MHD pretrváva kolísavý charakter. Za časové obdobie rokov 2005 - 2018 nastal v dopravných podnikoch 8,3 % pokles v počte prepravených osôb. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Výkony cestnej osobnej dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2018 zaznamenali výraznejší pokles v rokoch 2007 – 2010. Po tomto roku došlo k postupným medziročným nárastom výkonov cestnej osobnej dopravy a od roku 2015 sa pohybujú približne na úrovni 4 500 mil. oskm, s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. Výkony železničnej verejnej dopravy v roku 2018 zaznamenali minimálny medziročný nárast o 1,1 % a oproti roku 2005 je to nárast o 79,4 %. K dramatickému dlhodobému nárastu prepravných výkonov došlo pri osobnej leteckej doprave do roku 2008, po tomto roku výkony klesali a od roku 2010 zaznamenali už len minimálne medziročné nárasty. K výraznejšiemu poklesu došlo aj v roku 2015 a po tomto roku začali narastať a v roku 2018 boli približne na úrovni roku 2010. Tento stav bol spôsobený ekonomickou a hospodárskou krízou v roku 2008 ako aj zrušením dvoch leteckých spoločností.
Na uspokojovanie prepravných požiadaviek sa podieľa okrem verejnej hromadnej dopravy aj individuálna automobilová doprava, ktorá zaznamenáva medziročné nárasty. V sledovanom období rokov 2005 – 2018 nárast prepravených osôb individuálnou dopravou predstavoval 9,9 %. Výkony individuálnej dopravy tiež zaznamenali nárast o 10,2 %.
Podiel prepravených osôb v osobnej doprave podľa jednotlivých druhov dopravy v roku 2018 predstavoval - individuálny motorizmus 73,7 %, cestná verejná doprava 9,2 %, MHD 14,2 %, železničná doprava 2,9 %.
Medzinárodné porovnanie
Preprava osôb leteckou dopravou (Air transport of passengers)
Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
Výkony v osobnej železničnej doprave (Rail transport of passengers)
Výkony v osobnej cestnej doprave (Passenger road transport on national territory)