Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Ubytovacie zariadenia

Dátum poslednej aktualizácie 22.10.2019

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje stav a vývoj v kapacite ubytovacích zariadení (počet lôžok), turistickej intenzite (počet lôžok/obyvateľ) a výkonoch ubytovacích zariadení (počet prenocovaní).

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (2013)
Hlavný cieľ:
Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia pri lepšom využívaní jeho potenciálu
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie nových pracovných príležitostí
Hlavné priority:
Zvýšenie kvality služieb a atraktivity Slovenska ako turistickej destinácie, spolu s podporou dopytu a ponuky.


Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)
Cieľ:
Navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska a zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.
 
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) na roky 2014 - 2020 (2013)
Ciele:
Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu - zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu účastníkov cestovného ruchu na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.
Aktívny zahraničný cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch 2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Domáci cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Kľúčová otázka

Aký je trend v kapacitách a výkonoch ubytovacích zariadení?

Kľúčové zistenia

  • Počet ubytovacích zariadení a ich lôžkovej kapacity z dlhodobého hľadiska narastá, no stále zaostávame za priemerom Európskej únie i susednými krajinami. Strednodobo (od r. 2005) počet lôžok narástol o 44,2 % (52 343 lôžok). Medziročne počet lôžok narástol o 6,1 % (9 854 lôžok).
     
  • Najviac lôžok má Žilinský (38 134) a Prešovský kraj (30 646), najmenej je v Košickom kraji (13 493).
     
  • Turistická intenzita je najvyššia v Žilinskom kraji (0,055 lôžka na obyvateľa), najnižšia v Košickom kraji (0,017 lôžka na obyvateľa).
     
  • Celkový počet prenocovaní strednodobo narástol o 44,6 % (4 782 329), medziročne narástol o 3,87 % (578 317).
     
  • Priemerná dĺžka prenocovaní v strednodobom horizonte poklesla z 3,8 na 2,8, medziročne zostala na úrovni 2,8.
     
  • V dĺžke prenocovaní stále zaostáveme za okolitými krajinami (SR - 3,89, Maďarsko - 4,51, ČR - 9,4, Rakúsko - 12,47).
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral emo_smile
Údaje zaznamenávame len od roku 2000 Od roku 2005 lôžková kapacita narástla, ale poklesol priemerný počet prenocovaní. Medziročne lôžková kapacita narástla, priemerný  počet prenocovaní sa nezmenil.

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Najväčšie kapacity ubytovacích zariadení (počet lôžok) sú v Žilinskom a Prešovskom kraji. Naopak, najnižšie lôžkové kapacity sú v Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Celkovým trendom je postupný mierny nárast lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení.








Najvyššiu turistickú intenzitu (počet lôžok na 1 obyvateľa) dlhodobo vykazuje Žilinský kraj, nasledovaný Prešovským a Bratislavským krajom. Na opačnom konci sa nachádza Nitriansky, Košický a Trenčiasky kraj. 

Najdôležitejším realizačným predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu v príslušnom území je stav infraštruktúry obsahovo zahŕňajúci kvantitatívnu a kvalitatívnu charakteristiku ubytovacích a stravovacích zariadení i ostatných doplnkových služieb. Najdôležitejšie postavenie majú ubytovacie zariadenia, ktorých využívanie turistickými návštevníkmi, v bezprostrednej závislosti od ich dĺžky pobytu, vytvára predpoklady pre využívanie i ostatných doplnkových služieb, zvyšuje atraktivitu turistických lokalít i úroveň realizovaných výdavkov turistických návštevníkov.

Po masívnych investíciách sa v posledných rokoch kvalitatívna úroveň ubytovania v slovenskom cestovnom ruchu výrazne zlepšila. Problémom hotelov však zostáva, že len málo z nich patrí k zahraničným hotelovým sieťam alebo má zahraničný manažment a zároveň skutočnosť, že nie sú napojené na medzinárodné hotelové siete, ktoré využívajú efektívny rezervačný systém a majú stabilnú kvalitu služieb.
 
Plošné rozloženie ubytovacích zariadení sa výrazne územne prekrýva s územím s najväčšou koncentráciou lokalizačných činiteľov cestovného ruchu, či už prírodných (národné parky, chránené krajinné oblasti) alebo kultúrno-historických atraktivít v rámci Slovenskej republiky plošne pokrývajúcich predovšetkým územia Žilinského, Prešovského a Banskobystrického kraja. Viac ako dve tretiny kapacity ubytovacích zariadení v Žilinskom kraji je sústredená na území okresov Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin a Žilina, viac ako polovica kapacity ubytovacích zariadení v Prešovskom kraji je sústredená na území okresu Poprad a viac ako tretina kapacít ubytovacích zariadení v Banskobystrickom kraji je sústredená na území okresov Brezno a Banská Bystrica. Najvyššia plošná koncentrácia kapacít ubytovacích zariadení v rámci Slovenskej republiky tak zahŕňa kompaktné súvislé územie oblasti Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry s priľahlými priestormi Popradskej, Liptovskej, Turčianskej kotliny a Horehronského podolia.
 
Najnavštevovanejšou oblasťou je sever Slovenska, kde v Prešovskom a Žilinskom kraji ubytovacie zariadenia zaznamenávajú ročne spolu 4 – 5 mil. prenocovaní, čo predstavuje približne 40 % z celkového počtu prenocovaní na Slovensku. Najvyššiu dynamiku vývoja však zaznamenávajú ubytovacie zariadenia v Bratislavskom kraji, kde už v súčasnosti sa prejavuje nedostatok ubytovacích kapacít predovšetkým v hoteloch vyšších kategórií. Zároveň je však možné konštatovať, že prenocovania v Bratislavskom kraji majú krátkodobý charakter s tým, že sa tu zaznamenáva najnižšia priemerná dĺžka pobytu presahujúca iba niečo viac ako 2 prenocovania. V ostatných krajoch tento ukazovateľ vykazuje v zásade vyrovnanú tendenciu.

Pozitívny vývoj v oblasti devízových príjmov za aktívny zahraničný cestovný ruch však nie je podporený vývojom v oblasti štatistiky výkonov ubytovacích zariadení, teda tak v počte ubytovaných návštevníkov v našich ubytovacích zariadeniach, ako aj ich počtu prenocovaní. Zlepšenie v tejto oblasti je dôležité vzhľadom na potrebu udržania dlhodobejšieho, perspektívneho vývoja, nakoľko zvyšovanie počtu prenocovaní znamená predlžovanie pobytov, lepšie využívanie existujúcich kapacít, čo v ekonomickom vyjadrení sa prejaví vo zvýšených devízových príjmoch a v raste ich podielu na HDP.

Medzinárodné porovnanie

Hoci na Slovensku postupne rastie lôžková kapacita zariadení cestovného ruchu, stále zaostávame za priemerom EÚ a najmä jej najvyspelejšími krajinami s porovnateľnými prírodnými podmienkami (napr. Rakúsko).



Kontakt na spracovateľa

RNDr. Radoslav Považan, SAŽP, radoslav.povazan@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Ubytovacie zariadenie v cestovnom ruchu je zariadenie, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytuje prechodné ubytovanie návštevníkom. Za ubytovacie zariadenie v chatových osadách a kempoch sa nepovažujú jednotlivé chaty, zruby alebo stany prevádzkovateľa, ale iba chatové osady a kempy ako celky.

Návštevníkom v ubytovacom zariadení je osoba (okrem personálu a majiteľa), ktorá využije služby ubytovacieho zariadenia na prechodné ubytovanie bez ohľadu na krajinu trvalého pobytu vr. detí. Návštevníci sa sledujú a vykazujú podľa krajiny trvalého pobytu ako domáci a zahraniční návštevníci. Návštevník využíva ubytovacie služby z dôvodu dovolenky, zájazdu, služobnej cesty, účasti na športovom podujatí, školení a kurzoch, sympóziu, pobytu v kúpeľoch, návštevy priateľov a príbuzných, účasti na cirkevných udalostiach a pod. Patrí sem tiež ubytovanie detí v škole v prírode, v letných a zimných táboroch. Medzi návštevníkov v ubytovacom zariadení nepatria domáci a zahraniční pracujúci zamestnaní na Slovensku, ktorí používajú dočasne zariadenie ako ubytovňu.

Výkony ubytovacích zariadení - údaje o počtoch domácich a zahraničných návštevníkov, ich prenocovaniach, počtoch lôžok a ich využití.

Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach vo vybraných štátoch - ide o medzinárodné porovnanie celkového počtu lôžok na km2 plochy danej krajiny.

V zmysle Vyhlášky MH SR č. 277/2008, ktorou sa ustanovujú klasifikačné znaky na ubytovacie zariadenia pri ich zaraďovaní do kategórií a tried sa rozumie
a) ubytovacím zariadením budova, priestor alebo plocha, v ktorom sa verejnosti celoročne poskytuje za úhradu prechodné ubytovanie a s ním spojené služby. Ubytovacie zariadenie je aj sezónne ubytovacie zariadenie poskytujúce ubytovanie a s ním spojené služby najviac deväť mesiacov v roku,
b) kategóriou ubytovacieho zariadenia určenie druhu ubytovacieho zariadenia podľa § 3 na základe splnených kritérií kategorizácie podľa klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov ubytovacieho zariadenia uvedených v prílohe,
c) triedou určenie minimálnych požiadaviek na vybavenie ubytovacieho zariadenia podľa jednotlivých
kategórií a požiadaviek na úroveň a rozsah poskytovaných služieb spojených s ubytovaním podľa kritérií uvedených v prílohe. Triedy sa označujú hviezdičkami od najnižšej triedy (*) po najvyššiu triedu (*****).

Kategórie a triedy ubytovacích zariadení
Ubytovacie zariadenia sa na základe klasifikačných znakov a fakultatívnych znakov zaraďujú podľa druhov do kategórií a tried takto:
Kategória Trieda
1. Hotel * ** *** **** *****
Garni hotel *   **   ***   -   - ** *** - -
Horský hotel * ** *** ** *** - -
Kongresový hotel - ** *** **** -
Wellness hotel - - *** **** *****
Kúpeľný hotel - - *** **** *****
Boutique hotel     *** **** *****
Apartmánový hotel * ** *** - -
Motel - ** *** **** -
2. Botel * ** *** - -
3. Penzión * ** *** - -
4. Apartmánový dom - ** *** - -
5. Turistická ubytovňa * ** - - -
6. Chatová osada * ** *** - -
7. Kemping * ** *** **** -
Minikemp - ** *** **** -
8. Táborisko - - - - -
9. Ubytovanie v súkromí          
Izba * ** *** - -
Objekt * ** *** - -
Prázdninový byt * ** *** - -
 
Charakteristika jednotlivých druhov kategórií a tried ubytovacích zariadení
(1) Hotel je ubytovacie zariadenie slúžiace na prechodné ubytovanie hostí, ktoré má viac ako desať izieb. Hosťom poskytuje okrem ubytovania, stravovania aj doplnkové služby, zábavné a spoločenské služby, služby obchodne cestujúcim a rekreačno-športové služby na aktívne trávenie voľného času.
(2) Garni hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje hosťom rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela, ale s rozsahom stravovania obmedzeným spravidla na podávanie raňajok.
(3) Horský hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel umiestnené v horskom teréne, nezriedka bez priameho napojenia na cestnú sieť.
(4) Kongresový hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel určené na realizovanie kongresových podujatí, a to najmä kongresov, zjazdov, konferencií alebo seminárov. Kongresový hotel je vybavený rokovacími priestormi, ktoré umožňujú variabilnosť ich použitia, a má technické podmienky na poskytovanie s tým súvisiacich služieb. Kongresový hotel z celkového minimálneho počtu bodov vo fakultatívnych znakoch spĺňa minimálny počet bodov stanovený špeciálne pre kongresové služby uvedené v ôsmej časti fakultatívnych znakov. Ako kongresový hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ***.
(5) Wellness hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel určené predovšetkým na špecifické prechodné pobyty spojené s odbornou starostlivosťou a rehabilitáciou hostí. Wellness hotel je vybavený funkčnými športovými a rekreačnými zariadeniami, ktoré sú hosťom k dispozícii. Wellness hotel ponúka racionálnu stravu. Wellness hotel hosťom poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela. Ako wellness hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ***. Wellness hotel spĺňa z celkového minimálneho počtu bodov vo fakultatívnych znakoch i minimálny počet bodov stanovený špeciálne pre wellness služby uvedené v siedmej časti fakultatívnych znakov.
(6) Kúpeľný hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel. Nachádza sa v miestach, ktoré majú štatút kúpeľného miesta. Hosťom poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela s ponukou liečebnej starostlivosti. V kúpeľnom hoteli je k dispozícii lekár pre hostí. Ako kúpeľný hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ***.
(7) Boutique hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel s nižším počtom izieb, ktoré sa spravidla nachádza v historických budovách, v domoch s architektonickým alebo umeleckým riešením. Zariadenie interiérov je luxusné až exkluzívne. Ako boutique hotel možno označiť iba hotel, ktorý spĺňa požiadavky najmenej hotela triedy ****.
(8) Apartmánový hotel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré poskytuje ubytovanie v apartmánoch. Pozostáva najmenej z ôsmich apartmánov. Hosťom poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela.
(9) Dependance hotela je vedľajšia budova bez vlastnej recepcie organizačne súvisiaca s hotelom, ktorý zabezpečuje pre dependance celý rozsah služieb zodpovedajúci príslušnej triede a nie je vzdialený viac ako 300 m. Dependance poskytuje iba ubytovanie.
(10) Motel je ubytovacie zariadenie kategórie hotel, ktoré sa spravidla buduje pri hlavných cestných trasách a diaľniciach. Hosťom zabezpečuje parkovanie motorového vozidla v areáli motela. Poskytuje rozsah služieb stanovený pre príslušnú triedu hotela.
(11) Botel je ubytovacie zariadenie hotelového typu umiestnené na trvalo zakotvenej lodi, ktoré má viac ako desať kajút. Kajuty môžu mať len stále lôžka.
(12) Penzión je jednoduché ubytovacie zariadenie hotelového typu najmenej s piatimi izbami a najviac so štyrmi stálymi lôžkami v izbe. Hosťom zabezpečuje podávanie raňajok, prípadne aj celodennú stravu a poskytuje základné služby.
(13) Apartmánový dom je ubytovacie zariadenie, ktoré je prevádzkované zvyčajne len v sezóne a poskytuje hosťom prechodné ubytovanie najmenej v piatich apartmánoch alebo v štúdiách.
(14) Turistická ubytovňa je jednoduché ubytovacie zariadenie s väčším počtom lôžok v izbách. Hostia majú k dispozícii spoločné hygienické zariadenia.
(15) Chatová osada je ubytovacie zariadenie na prechodné ubytovanie hostí výhradne v ubytovacích objektoch prevádzkovateľa v dvojlôžkových až štvorlôžkových izbách. Chatová osada môže byť vybudovaná ako
a) samostatný areál, ktorý spĺňa všetky náležitosti uvedené v tabuľkovej časti prílohy,
b) súčasť kempingu, pre ktorú platia rovnaké klasifikačné znaky ako pre samostatný areál chatovej osady, ale vstupné priestory s recepciou a všetky ostatné zariadenia a vybavenosť sú spoločné,
c) dependance hotelového zariadenia, ktoré poskytuje pre hostí ubytovaných v chatovej osade celý rozsah služieb zodpovedajúci príslušnej triede chatovej osady.
(16) Kemping je ubytovacie zariadenie, ktoré vo svojom areáli umožňuje hosťom ubytovať sa vo vlastných mobilných ubytovacích zariadeniach, akými sú najmä stan, obytný príves, obytný automobil, alebo v mobilných a pevných ubytovacích objektoch prevádzkovateľa, akými sú najmä mobilný dom, bungalov, chata alebo zrub. Hosťom poskytuje okrem základnej hygienickej vybavenosti aj možnosť stravovania, rekreačno- -športovú, kultúrno-spoločenskú a obchodnú vybavenosť v rozsahu príslušnej triedy. Kemping je umiestnený v prírodnom prostredí s trávnatými plochami, zeleňou a rovinatým terénom pod ubytovacími zariadeniami. Areál kempingu je oplotený alebo inak prírodne ohraničený s uzamykateľnou bránou alebo rampou a príjazd k nemu je umožnený verejnosti prístupnou cestou. Do tejto kategórie patrí aj minikemp, ktorý predstavuje doplnkové zariadenie, najmä k iným kategóriám
ubytovacích zariadení alebo k reštauráciám a športovým areálom. Hostia minikempu využívajú ich
cestné a parkovacie plochy, vstupné priestory a pohostinskú vybavenosť. Minikemp poskytuje hosťom ubytovanie vo vlastných ubytovacích zariadeniach hostí, najviac v dvadsiatich trvale označených kempingových jednotkách s elektrickými prípojkami, z ktorých časť môžu tvoriť kempingové parcely vybavené elektrickou, kanalizačnou a vodovodnou prípojkou na umiestnenie mobilných domov. V ďalšom minikemp spĺňa požiadavky najmenej kempingu triedy **.
(17) Táborisko je jednoduché sezónne ubytovacie zariadenie na ubytovanie hostí v ich vlastných ubytovacích zariadeniach. Areál táboriska je označený a prírodne ohraničený. Za zníženej viditeľnosti je centrálne osvetlený. Prijímanie hostí je zabezpečené na vyhradenom a vyznačenom mieste najmenej s osemhodinovou službou sústredenou v čase najväčšieho príchodu a odchodu hostí. Táborisko má prístupný zdroj pitnej vody a WC osobitne pre mužov a osobitne pre ženy. V táborisku
sú určené miesta pre nádoby na odpadky a je zabezpečený ich pravidelný odvoz.
(18) Ubytovanie v súkromí predstavuje ubytovanie hostí v izbách rodinných domov alebo je na tento účel poskytovaný celý objekt, najmä rodinný dom, prázdninový dom, rodinná chalupa alebo rodinná chata. Podľa toho je ubytovanie v súkromí poskytované v izbách alebo v objektoch. Do tejto kategórie ubytovania patrí
aj prázdninový byt, pre ktorý platia klasifikačné znaky stanovené pre izbu a objekt takto:
a) vybavenosť podľa objektu,
b) hygienické zariadenie podľa izby,
c) vstupné priestory podľa izby,
d) výmena bielizne rovnako ako pre izbu alebo objekt.
 

Metodika:

Kapacita ubytovacích zariadení -  v podnikových rekreačných zariadeniach sa do počtu návštevníkov zaradí každá osoba (okrem personálu zariadenia), ktorá použila ubytovacie služby z vyššie uvedených dôvodov, t. j. vlastní zamestnanci podniku, ich rodinní príslušníci a osoby cudzie vo vzťahu k podniku bez ohľadu na spôsob úhrady ubytovania. Pri vykazovaní návštevníkov ubytovaných v ubytovacích zariadeniach ku koncu mesiaca, resp. štvrťroka a zotrvávajúci tam až do nasledujúceho mesiaca, resp. štvrťroka sa návštevník započíta len raz. Počet prenocovaní sa započíta podľa skutočného prenocovania návštevníka v príslušnom období. Mesačný výkaz o činnosti ubytovacieho zariadenia predkladajú podnikateľské subjekty zapísané do obchodného registra (bez ohľadu na kód odvetvovej klasifikácie ekonomických činností a počet pracovníkov) a súkromní podnikatelia nezapísaní do obchodného registra.

Výkony ubytovacích zariadení - údaje sa zisťujú zo spracovaní štatistických výkazov vyčerpávajúcim zisťovaním za podniky zapísané v obchodnom registri, bez ohľadu na počet zamestnancov a prevažujúcu činnosť podľa Štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ), fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri podnikajúce v zmysle živnostenského zákona, ktoré poskytujú prechodné ubytovanie návštevníkom v ubytovacích zariadeniach a sú vedené v registri organizácií ŠÚ SR.

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: