Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Ubytovacie zariadenia

Dátum poslednej aktualizácie 16.02.2022

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje stav a vývoj v kapacite ubytovacích zariadení (počet lôžok), turistickej intenzite (počet lôžok/obyvateľ) a výkonoch ubytovacích zariadení (počet prenocovaní).

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia rozvoja cestovného ruchu do roku 2020 (2013)
Hlavný cieľ:
Zvýšenie konkurencieschopnosti odvetvia pri lepšom využívaní jeho potenciálu
Vyrovnávanie regionálnych rozdielov a vytváranie nových pracovných príležitostí
Hlavné priority:
Zvýšenie kvality služieb a atraktivity Slovenska ako turistickej destinácie, spolu s podporou dopytu a ponuky.


Regionalizácia cestovného ruchu v SR (2005)
Cieľ:
Navrhnúť regióny cestovného ruchu tak, aby pokrývali celé územie Slovenska a zhodnotiť potenciál jednotlivých regiónov pre rozvoj cestovného ruchu a osobitne jeho najvýznamnejších foriem.
 
Marketingová stratégia Slovenskej agentúry pre cestovný ruch (SACR) na roky 2014 - 2020 (2013)
Ciele:
Rast účasti na domácom a aktívnom zahraničnom cestovnom ruchu - zvýšenie objemu pobytového cestovného ruchu, rast počtu prenocovaní, stabilizovanie priemernej dĺžky pobytu účastníkov cestovného ruchu na Slovensku a zvýšenie využívania ubytovacej kapacity.
Aktívny zahraničný cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 3 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 3,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 4 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 2,1 mil. ubytovaných zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 4 % za rok, v roku 2016 o minimálne 4,5 % za rok, v roku 2017 o minimálne 5 % za rok, v rokoch 2018 – 2019 o minimálne 5,5 % za rok a v roku 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 6,1 mil. prenocovaní zahraničných návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.
Domáci cestovný ruch - ročný nárast ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 4,5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 5 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 približne 3,3 mil. ubytovaných domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku. Ročný nárast prenocovaní ubytovaných návštevníkov v roku 2014 o minimálne 5 % za rok, v roku 2015 o minimálne 5,5 % za rok, v rokoch 2016 – 2017 o minimálne 5 % za rok a v rokoch 2018 – 2020 o minimálne 6 % za rok. Takto stanovené trendy vývoja predpokladajú v roku 2020 viac ako 10,3 mil. prenocovaní domácich návštevníkov v ubytovacích zariadeniach cestovného ruchu na Slovensku.

Kľúčová otázka

Aký je trend v kapacitách a výkonoch ubytovacích zariadení?

Kľúčové zistenia

  • Počet ubytovacích zariadení a ich lôžkovej kapacity z dlhodobého hľadiska narastá, no stále zaostávame za priemerom Európskej únie i susednými krajinami. Dlhodobo (od r. 2005-2020) počet lôžok narástol o 53,4 % (63 196 lôžok). Medziročne počet lôžok poklesol o 2,5 % (4 655 lôžok).
     
  • Najviac lôžok má Žilinský (41 241) a Prešovský kraj (33 904), najmenej je v Košickom kraji (14 335).
     
  • Turistická intenzita je najvyššia v Žilinskom kraji (0,06 lôžka na obyvateľa), najnižšia v Košickom kraji (0,018 lôžka na obyvateľa).
     
  • Celkový počet prenocovaní dhhodobo (od r. 2005 do r. 2020) poklesol o 9 % (942 157), medziročne výrazne poklesol o 44,7 % (7 913 098).
     
  • Priemerná dĺžka prenocovaní v dlhodom horizonte (2005 - 2020) dosiahla rovnakú úroveň 3,1, medziročne vzrástla z 2,8 na úroveň 3,1.
     
  • V porovnaní s okolitými krajinami máme druhý najnižší počet lôžok na km2 (4,2 v roku 2019).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_neutral
Od roku 2005 lôžková kapacita narástla, ale poklesol celkový počet prenocovaní. Lôžková kapacita narástla, ale poklesol celkový počet prenocovaní. Medziročne stúpla priemerná dĺžka prenocovaní ale poklesla lôžková kapacita a poklesol aj celkový počet prenocovaní.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Najväčšie kapacity ubytovacích zariadení (počet lôžok) sú v Žilinskom a Prešovskom kraji. Naopak, najnižšie lôžkové kapacity sú v Trenčianskom, Nitrianskom a Trnavskom kraji. Celkovým trendom je postupný mierny nárast lôžkovej kapacity ubytovacích zariadení.





 

 


Najvyššiu turistickú intenzitu (počet lôžok na 1 obyvateľa) dlhodobo vykazuje Žilinský kraj, nasledovaný Prešovským a Bratislavským krajom. Na opačnom konci sa nachádza Nitriansky, Košický a Trenčiasky kraj. 

Najdôležitejším realizačným predpokladom pre rozvoj cestovného ruchu v príslušnom území je stav infraštruktúry obsahovo zahŕňajúci kvantitatívnu a kvalitatívnu charakteristiku ubytovacích a stravovacích zariadení i ostatných doplnkových služieb. Najdôležitejšie postavenie majú ubytovacie zariadenia, ktorých využívanie turistickými návštevníkmi, v bezprostrednej závislosti od ich dĺžky pobytu, vytvára predpoklady pre využívanie i ostatných doplnkových služieb, zvyšuje atraktivitu turistických lokalít i úroveň realizovaných výdavkov turistických návštevníkov.

Po masívnych investíciách sa v posledných rokoch kvalitatívna úroveň ubytovania v slovenskom cestovnom ruchu výrazne zlepšila. Problémom hotelov však zostáva, že len málo z nich patrí k zahraničným hotelovým sieťam alebo má zahraničný manažment a zároveň skutočnosť, že nie sú napojené na medzinárodné hotelové siete, ktoré využívajú efektívny rezervačný systém a majú stabilnú kvalitu služieb.
 
Plošné rozloženie ubytovacích zariadení sa výrazne územne prekrýva s územím s najväčšou koncentráciou lokalizačných činiteľov cestovného ruchu, či už prírodných (národné parky, chránené krajinné oblasti) alebo kultúrno-historických atraktivít v rámci Slovenskej republiky plošne pokrývajúcich predovšetkým územia Žilinského, Prešovského a Banskobystrického kraja. Viac ako dve tretiny kapacity ubytovacích zariadení v Žilinskom kraji je sústredená na území okresov Liptovský Mikuláš, Ružomberok, Martin a Žilina, viac ako polovica kapacity ubytovacích zariadení v Prešovskom kraji je sústredená na území okresu Poprad a viac ako tretina kapacít ubytovacích zariadení v Banskobystrickom kraji je sústredená na území okresov Brezno a Banská Bystrica. Najvyššia plošná koncentrácia kapacít ubytovacích zariadení v rámci Slovenskej republiky tak zahŕňa kompaktné súvislé územie oblasti Vysokých, Západných a Nízkych Tatier, Veľkej a Malej Fatry s priľahlými priestormi Popradskej, Liptovskej, Turčianskej kotliny a Horehronského podolia.
 
Najnavštevovanejšou oblasťou je sever Slovenska, kde v Prešovskom a Žilinskom kraji ubytovacie zariadenia zaznamenávajú ročne spolu 4 – 5 mil. prenocovaní, čo predstavuje približne 40 % z celkového počtu prenocovaní na Slovensku. Najvyššiu dynamiku vývoja však zaznamenávajú ubytovacie zariadenia v Bratislavskom kraji, kde už v súčasnosti sa prejavuje nedostatok ubytovacích kapacít predovšetkým v hoteloch vyšších kategórií. Zároveň je však možné konštatovať, že prenocovania v Bratislavskom kraji majú krátkodobý charakter s tým, že sa tu zaznamenáva najnižšia priemerná dĺžka pobytu presahujúca iba niečo viac ako 2 prenocovania. V ostatných krajoch tento ukazovateľ vykazuje v zásade vyrovnanú tendenciu.

Pozitívny vývoj v oblasti devízových príjmov za aktívny zahraničný cestovný ruch však nie je podporený vývojom v oblasti štatistiky výkonov ubytovacích zariadení, teda tak v počte ubytovaných návštevníkov v našich ubytovacích zariadeniach, ako aj ich počtu prenocovaní. Zlepšenie v tejto oblasti je dôležité vzhľadom na potrebu udržania dlhodobejšieho, perspektívneho vývoja, nakoľko zvyšovanie počtu prenocovaní znamená predlžovanie pobytov, lepšie využívanie existujúcich kapacít, čo v ekonomickom vyjadrení sa prejaví vo zvýšených devízových príjmoch a v raste ich podielu na HDP.

 

 

Medzinárodné porovnanie

Hoci na Slovensku postupne rastie lôžková kapacita zariadení cestovného ruchu, stále zaostávame za priemerom EÚ a najmä jej najvyspelejšími krajinami s porovnateľnými prírodnými podmienkami (napr. Rakúsko).

Kontakt na spracovateľa

RNDr. Radoslav Považan, SAŽP, radoslav.povazan@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Ubytovacie zariadenie v cestovnom ruchu je zariadenie, ktoré pravidelne (alebo príležitostne) poskytuje prechodné ubytovanie návštevníkom. Za ubytovacie zariadenie v chatových osadách a kempoch sa nepovažujú jednotlivé chaty, zruby alebo stany prevádzkovateľa, ale iba chatové osady a kempy ako celky.

Návštevníkom v ubytovacom zariadení je osoba (okrem personálu a majiteľa), ktorá využije služby ubytovacieho zariadenia na prechodné ubytovanie bez ohľadu na krajinu trvalého pobytu vr. detí. Návštevníci sa sledujú a vykazujú podľa krajiny trvalého pobytu ako domáci a zahraniční návštevníci. Návštevník využíva ubytovacie služby z dôvodu dovolenky, zájazdu, služobnej cesty, účasti na športovom podujatí, školení a kurzoch, sympóziu, pobytu v kúpeľoch, návštevy priateľov a príbuzných, účasti na cirkevných udalostiach a pod. Patrí sem tiež ubytovanie detí v škole v prírode, v letných a zimných táboroch. Medzi návštevníkov v ubytovacom zariadení nepatria domáci a zahraniční pracujúci zamestnaní na Slovensku, ktorí používajú dočasne zariadenie ako ubytovňu.

Výkony ubytovacích zariadení - údaje o počtoch domácich a zahraničných návštevníkov, ich prenocovaniach, počtoch lôžok a ich využití.

Počet lôžok v ubytovacích zariadeniach vo vybraných štátoch - ide o medzinárodné porovnanie celkového počtu lôžok na km2 plochy danej krajiny.

 

Metodika:

Kapacita ubytovacích zariadení -  v podnikových rekreačných zariadeniach sa do počtu návštevníkov zaradí každá osoba (okrem personálu zariadenia), ktorá použila ubytovacie služby z vyššie uvedených dôvodov, t. j. vlastní zamestnanci podniku, ich rodinní príslušníci a osoby cudzie vo vzťahu k podniku bez ohľadu na spôsob úhrady ubytovania. Pri vykazovaní návštevníkov ubytovaných v ubytovacích zariadeniach ku koncu mesiaca, resp. štvrťroka a zotrvávajúci tam až do nasledujúceho mesiaca, resp. štvrťroka sa návštevník započíta len raz. Počet prenocovaní sa započíta podľa skutočného prenocovania návštevníka v príslušnom období. Mesačný výkaz o činnosti ubytovacieho zariadenia predkladajú podnikateľské subjekty zapísané do obchodného registra (bez ohľadu na kód odvetvovej klasifikácie ekonomických činností a počet pracovníkov) a súkromní podnikatelia nezapísaní do obchodného registra.

Výkony ubytovacích zariadení - údaje sa zisťujú zo spracovaní štatistických výkazov vyčerpávajúcim zisťovaním za podniky zapísané v obchodnom registri, bez ohľadu na počet zamestnancov a prevažujúcu činnosť podľa Štatistickej odvetvovej klasifikácie ekonomických činností (OKEČ), fyzické osoby nezapísané v obchodnom registri podnikajúce v zmysle živnostenského zákona, ktoré poskytujú prechodné ubytovanie návštevníkom v ubytovacích zariadeniach a sú vedené v registri organizácií ŠÚ SR.

 

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: