Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu
Tlačiť   PDF

Výdavky a škody spôsobené povodňami

Dátum poslednej aktualizácie20.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje výdavky a škody spôsobené povodňami, ktoré sú zverejňované v správach o priebehu a následkoch povodní na území Slovenskej republiky.

Jednotka indikátora

mil.eur

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Plán manažmentu povodňového rizika (2015)

Plány manažmentu povodňových rizík budú obsahovať návrhy na realizáciu opatrení, ktorých cieľom je zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov povodní na ľudské zdravie, životné prostredie, kultúrne dedičstvo, hospodársku činnosť. Pôjde predovšetkým o návrhy preventívnych opatrení v krajine a na vodných tokoch a harmonogram ich realizácie, ktorý bude vypracovaný v závislosti od poradia naliehavosti. Podľa §8 ods.7 zákona č.7/2010 Z.z. sa plány manažmentu povodňového rizika budú vyhotovovať v čiastkových povodiach, ktoré podľa §11 ods.4 a5 zákona č.364/2004 Z.z. o vodách vymedzujú správne územie povodia Dunaja a správne územie povodia Visly.
 

Strategické ciele Plánu manažmentu povodňového rizika sú teda nasledovné:

  • Strategický cieľ 1: dosiahnuť zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na ľudské zdravie. Tento cieľ definujú údaje o odhadovanom počte povodňou potenciálne ohrozených obyvateľov.
  • Strategický cieľ 2: dosiahnuť zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na životné prostredie s cieľom zvýšiť efektívnosť, zabezpečiť výmenu informácií a dosiahnuť súčinnosť a úžitok so zreteľom na environmentálne ciele.
  • Strategický cieľ 3: dosiahnuť zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na kultúrne dedičstvo.
  • Strategický cieľ 4: dosiahnuť zníženie pravdepodobnosti záplav územia povodňami a na zníženie potenciálnych nepriaznivých následkov záplav na hospodársku činnosť.

 

Zelenšie Slovensko – stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030

7 Ochrana pred následkami povodní
Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 („Envirostratégia 2030“) definuje víziu do roku 2030 zohľadňujúc možný, pravdepodobný a želaný budúci vývoj, identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie a obsahuje aj základné výsledkové indikátory, ktoré umožnia overovať dosiahnuté výsledky.  Základnou víziou Envirostratégie 2030 je dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo, založené na dôslednej ochrane zložiek životného prostredia a využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok, ktoré budú viesť k zlepšeniu zdravia obyvateľstva.

Slovensko zabezpečí ochranu života a zdravia ľudí, ich majetku, životného prostredia, kultúrneho dedičstva a hospodárskych činností pred povodňami, suchom a nedostatkom vody, s využitím všetkých dostupných opatrení a prostriedkov. Zvýši sa využitie zelených opatrení, ktoré budú spolu s nevyhnutnou technickou infraštruktúrou integrálnou súčasťou systému ochrany pred povodňami. Škodám sa bude predchádzať zmierňovaním príčin ich vzniku a tiež dodržiavaním územných plánov vytvorených na základe povodňových máp.

Kľúčová otázka

Znižujú sa negatívne dopady povodní na život a zdravie ľudí, ich majetok a životné prostredie?

Kľúčové zistenia

  • V období rokov 2015 – 2022 celkové výdavky a škody spôsobené povodňami vykazujú kolísavý trend, pričom najnižšie škody boli spôsobené v roku 2022 a v porovnaní s rokom 2005 nastal ich výrazný pokles.
  • Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami medziročne (2021 – 2022) poklesli o 14,41 mil. eur.
  • V rokoch 2005 – 2021 bolo povodňami postihnutých viac ako 83 528 obyvateľov a usmrtených bolo 7 osôb (1 osoba v roku 2006, 2 v roku 2017, 3 v roku 2019 a 1 v roku 2021). V roku 2022 neboli povodňami postihnutí žiadni obyvatelia.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_smile emo_smile
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami zaznamenali pokles o 92,21 %.
Pri hodnotení trendu v období rokov 2015  2022 tento vykazuje kolísavý charakter.
Celkové výdavky a škody medziročne poklesli o 14,41 mil. eur. Výdavky súvisiace s povodňovými záchrannými prácami klesli o 1,94 mil. eur a výdavky na zabezpečovacie práce o 5,26 mil. eur.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Celkove bolo v roku 2022 zaplavených 161 bytových budov, 51 nebytových budov, 142 ha poľnohospodárskej pôdy, 368,50 ha lesnej pôdy a 1 015,63 ha intravilánov obcí a miest.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2022 boli vyčíslené na 2,257 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 0,656 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,298 mil. eur a povodňové škody na 1,303 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 1,200 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,008 mil. eur, na majetku obcí 0,095 mil. eur, na majetku právnických osôb a fyzických osôb – podnikateľov a vyšších územných celkov neboli vyčíslené žiadne škody.
 
Výdavky a škody spôsobené povodňami (mil. eur)
Rok Počet povodňou postihnutých sídiel Zaplavené územia
(ha)
Škody pri povodniach
(mil. eur)
Výdavky (mil. eur) Výdavky a škody celkom 
(mil. eur)
Záchranné práce Zabezpečovacie práce
1998 75 3 952 33,34 3,94 1,28 38,56
2005 237 9 237 24,03 2,24 2,67 28,94
2006 512 30 730 47,90 5,98 6,42 60,30
2007 60 339 2,49 0,30 0,21 3,00
2008 188 3 570 39,75 3,59 2,51 45,85
2009 165 6 867 8,41 1,59 1,30 11,30
2010 1 100 103 006 480,85 17,93 27,53 526,31
2011 87 3 076 20,01 2,00 12,58 34,59
2012 146* 538 2,44 0,37 0,46 3,27
2013 178* 16 783 13,46 2,72 4,75 20,93
2014 280* 4 526 36,96 5,66 11,92 54,54
2015 65* 1 395 3,12 1,14 0,61 4,87
2016 143 2 373 12,67 0,84 1,27 14,78
2017 137 1 425 7,87 0,87 2,27 11,02
2018 86 464 4,14 1,14 6,31 11,59
2019 144 2 434 1,70 0,74 5,25 7,69
2020 1 818 1 624 6,43 1,19 6,24 13,86
2021 237 4 162 8,83 2,23 5,92 16,98
2022   1 526 1,30 0,29 0,66 2,25

* Počet obcí v ktorých bol vyhlásený III. stupeň povodňovej aktivity                                                                                                                                                       
Zdroj: VÚVH, MŽP SR

 

Hodnotenie z pohľadu ES 2030

Cieľ

Predchádzať škodám riešením príčin povodní a tiež dodržiavaním územných plánov vytvorených na základe povodňových máp
 

Hodnotenie

  • V roku 2019 celkové výdavky a škody spôsobené povodňami boli vyčíslené na 7,69 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 5,25 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,74 mil. eur a povodňové škody vo výške 1,70 mil. eur.
  • Medzi rokmi 2019 – 2022 celkové výdavky a škody vykazujú kolísavý trend, pričom najnižšie škody boli zaznamenané v roku 2022 a oproti roku 2019 poklesli o 5,44 mil. eur.
  • Realizáciou protipovodňových opatrení v dlhodobom horizonte klesli výdavky na povodňové a záchranné práce ako aj škody spôsobené povodňami. Problematické sú hlavne povodne spojené s prívalovými dažďami. Na dosiahnutie cieľa ES 2030 je potrebné dôsledné uplatňovanie prijatých opatrení ako aj prijatie ďalších opatrení v súlade s pripravovanými novými plánmi manažmentu povodňového rizika. 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk