Tlačiť   PDF

Pitná voda

Dátum poslednej aktualizácie 19.11.2019

Téma

Voda

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel obyvateľstva zásobovaného vodou z verejných vodovodov,  kvalitu pitnej vody v nich a špecifickú spotrebu vody v domácnostiach.
 

Jednotka indikátora

%, l/obyv/deň, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
 
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Na zabezpečenie efektívneho využívania vodných zdrojov:

  • Riešiť znižovanie strát vody vo verejných vodovodoch opravami, pravidelnou údržbou  a obnovou infraštruktúrnych sietí a ostatných súvisiacich zariadení v súlade s programom obnovy verejných vodovodov.
  • Využívať vo vodnom hospodárstve, technickom zariaďovaní budov a spotrebičoch vody výrobky, materiály a zariadenia, ktoré prispejú k šetreniu vody a k jej efektívnejšiemu využívaniu.

Akčný plán pre ŽP a zdravie obyvateľov SR V. (2018)

Priority Ostravskej deklarácie a ich reflektovanie v podmienkach Slovenskej republiky
4 Priorita (b) zabezpečenie všeobecného, ​​spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd;

4.1.4. navrhované ciele:
- Zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody uplatňovaním princípov rizikovej analýzy pri zásobovaní pitnou vodou.
- Posilniť záujem verejnosti o používanie pitnej vody.
- Znížiť expozíciu a riziko závažných ochorení spôsobených mikroorganizmami rodu Legionella v zariadeniach s pobytom osôb s oslabenou imunitou.

Vodný plán Slovenska (2016)
 
Environmentálne ciele
6.1.3 Ciele pre chránené územia
 
Oblasti určené na odber vody pre ľudskú spotrebu
V zmysle čl. 7 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 RSV je potrebné, aby každý útvar, z ktorého sa odoberá voda na pitné účely v množstve viac ako 10 m3 za deň alebo slúži viac ako 50 osobám, bol vymedzený ako chránené územie. Ďalej čl. 7 ods. 3 RSV vyžaduje zabezpečiť nevyhnutnú ochranu týchto vodných útvarov s cieľom nezhoršovať ich kvalitu a znížiť mieru úpravy potrebnej na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary. V SR sú ochranné pásma vodárenských zdrojov určených na ľudskú spotrebu vymedzené v zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z. Ochranné pásma vodárenských zdrojov v zmysle tohto zákona určuje orgán štátnej vodnej správy na základe záväzného posudku orgánu verejného zdravotníctva. Ochranné pásma sa členia na:
− ochranné pásmo I. stupňa – slúži na ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia,
− ochranné pásmo II. stupňa – slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest.
Na zvýšenie ochrany daného vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť i ochranné pásmo III. stupňa.
Každé ochranné pásmo má určený režim hospodárenia s cieľom ochrany pitných vôd. Ciele podľa čl. 7 ods. 3 RSV sú v sú časnosti dosiahnuté, nevyžadujú sa žiadne opatrenia.
 
Plán rozvoja verejných vodovodov (2015)

4. Stratégia rozvoja verejných vodovodov a priority výstavby
Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zabezpečenie bezproblémového zásobovania obyvateľov SR kvalitnou pitnou vodou bez negatívnych dopadov na životné prostredie.

Priority výstavby verejných vodovodov
Na naplnenie strategického cieľa rozvoja verejných vodovodov sú stavené nasledovné priority výstavby verejných  vodovodov:
 
Zvyšovať podiel obyvateľov zásobovaných nezávadnou a kvalitnou pitnou vodou z verejných vodovodov, hlavne v tých okresoch, ktoré v súčasnosti nedosahujú ani celoslovenskú úroveň, najmä v Prešovskom a Košickom kraji a južných okresoch Banskobystrického kraja cestou:
1. výstavby verejných vodovodov, ktoré sa budú realizovať súbežne so stavbou verejnej kanalizácie v aglomeráciách nad 2000 EO
2. dobudovaním verejných vodovodov, u ktorých sa posúva termín ukončenia z obdobia 2007 - 2013 na ďalšie roky – fázovanie veľkých projektov OPŽP
3. intenzifikácie a modernizácie ÚV pre veľkokapacitné zdroje povrchovej vody
4. urýchlenia dokončenia rozostavaných verejných vodovodov
 
4.3. Stratégia zásobovania obyvateľstva na území bez verejných vodovodov
Strategickým cieľom je zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti a limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR. Obce v dosahu vybudovaných vodárenských systémov budú postupne na ne napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody.
Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by postupne mali byť budované prívody vody. Ak je možnosť získať miestne zdroje s dostatočnou výdatnosťou a vyhovujúcou kvalitou, treba posúdiť technickú aj ekonomickú efektívnosť vybudovania nového vodárenského zdroja.
Nepredpokladá sa, že do roku 2021 budú mať všetky obce vybudovaný verejný vodovod. Okrajové osídlenia s malým počtom obyvateľov, ktorí využívajú na zásobovanie domové studne s vyhovujúcou kvalitou vody budú ich naďalej využívať a prípadne najmä z ekonomických dôvodov budú podľa naliehavosti riešené až v ďalšej etape.


Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030 (2018)

Udržateľné
využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov


Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody
Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.

Národná stratégia TUR SR (2001)

3. Cesta a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR

  • znížene znečistenia podzemných vodných zdrojov vrátane monitorovania ich kvality, evidencie pôvodcov znečistenia a systému ich postihu. 


Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)

1. Ciele stratégie

Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

 

Kľúčová otázka

Je vyhovujúco zabezpečený prístup k bezpečnej pitnej vode?

Kľúčové zistenia

  • Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2018 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitným hodnotám dosiahol hodnotu 99,75 %, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 98,64 %.
  • Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2018 dosiahol 89,25 %. V roku 1993 bolo zásobovaných 77,8 % a v roku 2005 to bolo 85,4 % obyvateľov.
  • Špecifická spotreba vody v domácnostiach v sledovanom období 1990 – 2018 mala klesajúci charakter. Najvyššiu hodnotu dosiahla v roku 1990 – 195,5 l.obyv-1.deň-1, v roku 2000 to bolo 120 l.obyv-1.deň-1, od roku 2008 sa špecifická spotreba vody pohybuje na úrovni 80 l.obyv-1.deň-1   . 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Kvalita pitnej vody vykazuje dlhodobo pozitívny stav a vývoj. Bol zaznamenaný nárast v zásobovaní obyvateľstva  pitnou vodou z verejných vodovodov, špecifická spotreba vody zaznamenala pokles.
Pretrvával pozitívny stav a vývoj kvality pinej vody. Pokračoval nárast v napojenosti obyvateľstva na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach naďalej klesala.   
 

Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom sa pohyboval na úrovni roku 2017. V roku 2018 bol zaznamenaný minimálny medziročný nárast v napojenosti na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach mierne poklesla.   
 

Sumárne zhodnotenie

Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody

 Rok
2005
2012
2018
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom * 99,32 % 99,67 % 99,75 %
Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody 89,59 % 94,27 % 95,45 %
* V podieloch nie je zahrnutý voľný chlór
Zdroj: VÚVH


Podrobné zhodnotenie

  • Monitorovanie a hodnotenie kvality pitnej vody

 
Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou.
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t. j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody a voľný chlór, resp. oxid chloričitý.
V roku 2018 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 18 942 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 486 666 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2018 hodnotu 99,75 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,45 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele

V roku 2018 bolo zaznamenané prekročenie hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 37 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 37 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR

Ukazovateľ Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2018 2000 2005 2018
Escherichia coli   9 834 16 704   99,34 99,66
Koliformné baktérie 13 161 10 511 16 705 98,64 96,48 98,80
Enterokoky   10 494 16 698   98,38 99,51
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC   8 685 16 612   99,17 99,63
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 37 oC     15 991     99,32
Clostridium perfringens     3 118     98,91
Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) 9 422 9 751 15 855 98,92 99,64 99,87
Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky     16 456     99,85
Abiosestón 9 421   16 232 99,65   99,91
Zdroj: VÚVH

 

Fyzikálno – chemické ukazovatele

anorganických ukazovateľov kvality pitnej vody, ktoré v roku 2018 nevyhovovali limitom ukazovatele: železo, mangán a sírany.
V rámci organických ukazovateľov kvality vody možno hodnotiť ako pozitívnu skutočnosť, že  v rámci prevádzkovej kontroly kvality pitnej vody sa nevyskytol žiadny prípad prekročenia limitných hodnôt, okrem ukazovateľov dichlórbenzén, celkový organický uhlík a benzo(a)pyren.
 
Fyzikálno-chemické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR

Anorganické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2018 2000 2005 2018
Antimón 509 1 501 2 673 95,09 99,67 100,00
Arzén 553 1 466 2 671 98,55 98,91 99,96
Dusičnany 12 347 9 388 15 689 99,50 99,77 99,97
Dusitany 12 276 9 494 16 415 99,85 99,83 100,00
Fluoridy 742 1 665 2 666 100,00 100,00 100,00
Kadmium 769 1 406 2 673 100,00 99,86 100,00
Nikel 647 1 412 2 652 98,92 98,94 100,00
Olovo 769 1 408 2 668 99,35 99,57 99,96
Zdroj: VÚVH
 
Organické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2018 2000 2005 2018
Benzén 566 1 368 2 667 100,00 100,00 100,00
Dichlórbenzén 437 1 297 2 540 100,00 99,85 99,92
1,2 dichlóretán 568 1 368 2 675 100,00 100,00
 
100,00
Fenoly prchajúce s vodnou parou 451   - 100,00 - -
NEL 1 101   - 99,91 - -
Pesticídy spolu 307 1 297 1 749 100,00 100,00 100,00
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) - 1 229 1 976 - 99,84 100,00
Zdroj: VÚVH
 
Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu  vody Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2018 2000 2005 2018
Amónne ióny 11 767   16 404 99,84 99,87 99,99
ChSK-Mn 12 362   16 780 99,94   99,99
Mangán 11 196   16 682 99,06 98,98 99,44
Reakcia vody 12 289   16 988 99,48 99,06 99,84
Železo 12 319 - 16 783 98,26 94,84 98,77
Farba 11 768   16 679 99,69   99,86
Sírany 2 103   2 638 99,86   98,51
Zákal 11 261   13 553 99,87   99,79
Zdroj: VÚVH

 

Rádiologické ukazovatele

Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vhlášky MZ SR č. 247/2017 Z.z. sa podieľali ukazovatele celková objemová aktivita alfa.
Zvýšenie počtu nadlimitných analýz u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z 0,2 na 0,1 Bq/l.

Výsledky sledovania rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR

Rádiologické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  12/2001 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
2000 2005 2018 2000 2005 2018
celková objemová aktivita alfa 554 1 116 1 841 90,61 98,03 92,45
celková objemová aktivita beta 458 1 104 1 790 100,00 100,00 100,00
objemová aktivita radónu 222 223 853 1 532 97,96 98,59 100,00
Zdroj VÚVH

Dezinfekcia vody

Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1.
Podiel analýz nevyhovujúcich vyhláške č. 247/2017 Z. z. z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2018 1,85 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 12,42 % vzoriek pitnej vody.
 
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody

Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2018 2000 2005 2018
Voľný chlór 13 466 1 496 11 988 82,61 85,27 98,15
Bromdichlórmetán 1 009 1 296 - 99,90 100,00 -
Oxid chloričitý (pôvodne Chlórdioxid) 1 746 891 504 92,84 99,10 98,21
Trihalometány spolu 1 187 1 299 2 676 98,74 99,92 100,00
 Zdroj: VÚVH
 
Pitná voda z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru

Ukazovateľ % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2018
koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l 12,42
koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l 1,85
 Zdroj: VÚVH

 

  • Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov

Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2018 dosiahol 4 859,94 tis., čo predstavovalo 89,25 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2018 bolo v SR 2 416 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 83,60 %.

Dĺžka vodovodných sietí (bez prípojok) dosiahla 30 529,79 km. V roku 2018 počet vodovodných prípojok  predstavoval 973 592 ks a dĺžka vodovodných prípojok dosiahla 7 986 km. Počet osadených vodomerov  oproti roku predchádzajúcemu roku vzrástol o 17 219 ks a dosiahol hodnotu 979 037 ks. Kapacita prevádzkovaných vodných zdrojov v roku 2018 dosiahla 33 714 l.s-1, (čo je pokles o 500 l.s-1 oproti roku 2017), pričom  podzemné vodné zdroje predstavovali 27 974 l.s-1 a povrchové vodné zdroje 5 739 l.s-1.

Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2018 dosiahlo hodnotu 291,77 mil. m3 pitnej vody, čo oproti roku 2016 predstavuje minimálny pokles o 0,78 mil. m3. Z podzemných vodných zdrojov bolo  vyrobených 247,06 mil. m3  a z povrchových vodných zdrojov 44,71 mil. m3 pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2018 25,0 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach narástla na hodnotu 77,97 l.obyv-1.deň-1.


Medzinárodné porovnanie

 

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
 
Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak:
a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
b) spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. v znení nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z.z.
 
Verejným vodovodom je súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
 
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov sa vyjadruje počtom obyvateľstva alebo percentom obyvateľstva napojeného na distribučnú sieť verejných vodovodov
 
Špecifická potreba vody v domácnostiach množstvo vody dodanej pre domácnosti (t.j. vody fakturovanej pre domácnosti) pripadajúcej na jedného za jednotku času.
 
Indikačná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody nešpecifického alebo skupinového charakteru používaná na posúdenie potreby podrobnejších skúšok kvality pitnej vody.
 
Najvyššia medzná hodnota je hodnota zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej.
 
Medzná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli, ktorého hodnota bola prekročená.
 
Pitné vody – iné dôležité pojmy
 

Metodika:


Rozbor ukazovateľov pitnej vody vychádzal z požiadaviek STN 75 7111 „Kvalita vody. Pitná voda.“ , ktorú s účinnosťou od 1.2. 2002 nahradila vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 29/2002 Z. z.  o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. S účinnosťou od 1.4.2004 nadobudla platnosť nová vyhláška Ministerstva zdravotníctva č. 151/2004 Z.z, o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody. Dňom 1.6.2006 vstúpilo do platnosti nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, toto nariadenie bolo zmenené nariadením vlády SR č. 496/2010 Z.z.

Rádiologické ukazovatele sa stanovovali podľa vyhlášky MZ SR č. 12/2001 Z.z o požiadavkách na zabezpečenie radiačnej ochrany. V roku 2007 vstúpilo do platnosti vyhláška MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.


Kontrolu kvality surovej vody v zdrojoch a kontrolu kvality vody v rozvodných sieťach zabezpečujú vlastníci verejných vodovodov alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. Prevádzkovateľmi verejných vodovodov môžu byť vodárenské spoločnosti, obce alebo iné právnické a fyzické osoby.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v rámci monitorovania sledujú kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa. Monitoring prebieha priebežne aj trvale a miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo budovách, kde voda vyteká z kohútikov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu.
Okrem toho úrady sledujú aj kvalitu surovej vody prostredníctvom kontroly výsledkov z prevádzkovej kontroly, ktorú vykonávajú prevádzkovatelia verejných vodovodov.    
 
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody (82 ukazovateľov) (príloha č. 1 NV SR č. 354/2006 Z.z.) sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva aj  minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody (príloha č. 2 NV SR č. 354/2006 Z.z.).
 
Kvalitu analytických skúšok vody zabezpečuje Národné referenčné laboratórium pre oblasť vôd

Údaje týkajúce sa počtu obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov a spotreby vody sú zbierané v databáze ZBERVAK. Na základe vyhlášky MŽP SR č. 605/2005 o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie sú vlastníci verejného vodovodu raz ročne povinní zasielať predpísané údaje vrátane počtu obyvateľov zásobovaných z verejného vodovodu a odberov vôd. Údaje za kvalitu vôd sa zasielajú v štvrťročných intervaloch.

 

Zdroj dát:

VÚVH
 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

---

Odkazy k problematike: