Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Pitná voda

Dátum poslednej aktualizácie 23.11.2021

Téma

Voda

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje podiel obyvateľstva zásobovaného vodou z verejných vodovodov,  kvalitu pitnej vody v nich a špecifickú spotrebu vody v domácnostiach.
 

Jednotka indikátora

%, l/obyv/deň, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
 
PRIORITY VODOHOSPODÁRSKEJ POLITIKY
Na zabezpečenie efektívneho využívania vodných zdrojov:

  • Riešiť znižovanie strát vody vo verejných vodovodoch opravami, pravidelnou údržbou  a obnovou infraštruktúrnych sietí a ostatných súvisiacich zariadení v súlade s programom obnovy verejných vodovodov.
  • Využívať vo vodnom hospodárstve, technickom zariaďovaní budov a spotrebičoch vody výrobky, materiály a zariadenia, ktoré prispejú k šetreniu vody a k jej efektívnejšiemu využívaniu.

Akčný plán pre ŽP a zdravie obyvateľov SR V. (2018)

Priority Ostravskej deklarácie a ich reflektovanie v podmienkach Slovenskej republiky
4 Priorita (b) zabezpečenie všeobecného, ​​spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd;

4.1.4. navrhované ciele:
- Zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody uplatňovaním princípov rizikovej analýzy pri zásobovaní pitnou vodou.
- Posilniť záujem verejnosti o používanie pitnej vody.
- Znížiť expozíciu a riziko závažných ochorení spôsobených mikroorganizmami rodu Legionella v zariadeniach s pobytom osôb s oslabenou imunitou.

Vodný plán Slovenska (2016)
 
Environmentálne ciele
6.1.3 Ciele pre chránené územia
 
Oblasti určené na odber vody pre ľudskú spotrebu
V zmysle čl. 7 ods. 1 a čl. 6 ods. 2 RSV je potrebné, aby každý útvar, z ktorého sa odoberá voda na pitné účely v množstve viac ako 10 m3 za deň alebo slúži viac ako 50 osobám, bol vymedzený ako chránené územie. Ďalej čl. 7 ods. 3 RSV vyžaduje zabezpečiť nevyhnutnú ochranu týchto vodných útvarov s cieľom nezhoršovať ich kvalitu a znížiť mieru úpravy potrebnej na výrobu pitnej vody. Členské štáty môžu zriadiť ochranné pásma pre tieto vodné útvary. V SR sú ochranné pásma vodárenských zdrojov určených na ľudskú spotrebu vymedzené v zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení zákona č. 384/2009 Z. z. Ochranné pásma vodárenských zdrojov v zmysle tohto zákona určuje orgán štátnej vodnej správy na základe záväzného posudku orgánu verejného zdravotníctva. Ochranné pásma sa členia na:
− ochranné pásmo I. stupňa – slúži na ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd alebo záchytného zariadenia,
− ochranné pásmo II. stupňa – slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest.
Na zvýšenie ochrany daného vodárenského zdroja môže orgán štátnej vodnej správy určiť i ochranné pásmo III. stupňa.
Každé ochranné pásmo má určený režim hospodárenia s cieľom ochrany pitných vôd. Ciele podľa čl. 7 ods. 3 RSV sú v sú časnosti dosiahnuté, nevyžadujú sa žiadne opatrenia.
 
 
  1. Plán rozvoja verejných vodovodov
Plán rozvoja VV predstavuje východiskový dokument vypracovaný v súlade s požiadavkami stanovenými Európskou úniou pre splnenie základnej podmienky pre financovanie opatrení v oblasti vodného hospodárstva v programovom období 2021 – 2027.
 
Cieľom Plánu rozvoja verejných vodovodov je analyzovať podmienky na zaistenie potrebnej úrovne zásobovania pitnou vodou, stanoviť priority a podmienky na jeho realizáciu.
 
Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zvýšenie počtu zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov a zaistenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody.
Plánom rozvoja verejných vodovodov sa navrhuje realizovať:
  • výstavbu verejných vodovodov v obciach bez vodovodu,
  • zvýšenie počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov
  • a zabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľov bezpečnou pitnou vodou bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľov a životné prostredie.
Strategickým cieľom je zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti a limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR. Obce v dosahu vybudovaných vodárenských systémov budú postupne na nich napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by postupne mali byť budované prívody vody. Pri obciach, ktoré sú v súčasnosti bez verejného vodovodu je uvedený návrh na riešenie zásobovania do roku 2027, resp. nasledujúce roky v závislosti od dostupných verejných finančných zdrojov. Ak pri obci nie je navrhnutý žiadny spôsob riešenia, táto obec bude riešená po roku 2027.
 

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030 (2019)

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov


Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody
Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.

 
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
 
 
Životné prostredie a zmena klímy
 
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
 
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
  • navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch, 
  • podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2000 obyvateľov najmä v lokalitách s environmentálnou záťažou. Všetci občania v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov budú mať čo najskôr čistenú a odvádzanú odpadovú vodu. V menších obciach by mal tento pomer do roku 2030 dosiahnuť aspoň 50 %
  • vytvorí informačný hydrogeologický varovný systém pre občanov, samosprávy a prevádzkovateľov vodárenských zdrojov tak, aby mali kľúčové údaje o kvalite podzemnej vody, ktorá sa používa na ľudskú spotrebu a poľnohospodárske účely,
  • zavedie povinnosť dodávateľa vody pre ľudskú spotrebu predložiť spotrebiteľovi raz ročne samostatné úplné analýzy dodávanej pitnej vody na zdroji,
 
 
Hlavným cieľom národného akčného plánu (NAP) je prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Jadrom NAP je 7 špecifických oblastí: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Spolu bolo identifikovaných 45 špecifických opatrení a v ich rámci 169 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027.
 
II.7. Špecifický cieľ 7: Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
 
Špecifickým cieľom v tejto oblasti je posilnenie chápania adaptácie ako ekonomickej a sociálnej výzvy, zapojenie ďalších dotknutých sektorov hospodárstva a zlepšenie implementačného rámca pre prierezové a špecifické opatrenia.
Pre naplnenie hlavného cieľa NAS a špecifického cieľa v oblasti technických, ekonomických a sociálnych opatrení bude implementovaných 5 prioritných opatrení a nadväzujúcich 10 úloh.
 
Špecifické opatrenie 7.1: Podpora adaptácie v oblasti horninového prostredia a geológie
 
Úlohy pre naplnenie cieľa prioritného opatrenia: Hlavné úlohy v období implementácie NAP sa budú sústreďovať na investície do zníženia ohrozenia zdrojov pitnej vody, stability územia a riešenia problematiky starých záťaží. Pre zlepšenie adaptačnej schopnosti SR budú potrebné investície do geologického prieskumu zamerané na vymedzenie deficitných oblastí z hľadiska zdrojov pitnej vody a overenie výdatnosti týchto zdrojov, vrátane posilnenia ich ochrany, ako aj na opatrenia zamerané na prevenciu a manažment zosuvných rizík.

Kľúčová otázka

Je vyhovujúco zabezpečený prístup k bezpečnej pitnej vode?

Kľúčové zistenia

  • Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2020 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitným hodnotám dosiahol hodnotu 99,72 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 99,32 %.
  • Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2020 dosiahol 89,81 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 85,4 % obyvateľov.
  • Špecifická spotreba vody v domácnostiach v sledovanom období rokov 2005 – 2020 klesla o 22,3 % a od roku 2008 má viacmenej vyrovnaný priebeh. 
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Kvalita pitnej vody vykazuje dlhodobo pozitívny stav a vývoj. Bol zaznamenaný nárast v zásobovaní obyvateľstva  pitnou vodou z verejných vodovodov, špecifická spotreba vody zaznamenala pokles.
Pretrvával pozitívny stav a vývoj kvality pinej vody. Pokračoval nárast v napojenosti obyvateľstva na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach naďalej klesala.   
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom sa pohyboval na úrovni roku 2019. V roku 2020 bol zaznamenaný minimálny medziročný nárast v napojenosti na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach mierne narástla.   

Sumárne zhodnotenie

Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody
 Rok
2005
2015
2020
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom * 99,32 % 99,70 % 99,72 %
Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody 89,59 % 94,52 % 95,16 %
* V podieloch nie je zahrnutý voľný chlór
Zdroj: VÚVH


 

 

Podrobné zhodnotenie

  • Monitorovanie a hodnotenie kvality pitnej vody

Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov (vyhláška MZ SR č. 97/2018 Z. z.) a vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t. j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody a voľný chlór, resp. oxid chloričitý.
V roku 2020 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 18 529 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 497 401 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2020 hodnotu 99,72 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,16 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele

V roku 2020 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 36 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.

Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 36 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Ukazovateľ Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2020 2006 2010 2020
Escherichia coli 11 036 7 559 16 545 99,43 98,82 99,53
Koliformné baktérie 11 901 7 565 16 546 97,82 97,24 98,98
Enterokoky 11 889 7 543 16 528 99,11 98,55 99,10
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC 11 299 7 765 16 431 99,67 99,32 99,65
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 oC - 6 575 16 470 - 99,04 99,37
Clostridium perfringens -   3 734 - - 99,38
Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) 10 610 7 765 16 535 99.68 99,68 99,85
Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky -   16 578 - - 99,84
Abiosestón -   16 581 - - 99,82
Zdroj: VÚVH
 
 
Fyzikálno – chemické ukazovatele

Z ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, sa najviac podieľali na percente nevyhovujúcich analýz železo a mangán.

anorganických ukazovateľov kvality pitnej vody nevyhovovali limitom ukazovatele antimón, arzén a dusičnany.

Fyzikálno-chemické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Anorganické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2020 2006 2010 2020
Antimón 1 680 1 263 2 373 99,70 99,92 99,83
Arzén 1 655 1 232 2 340 99,58 98,92 99,87
Dusičnany 11 029 7 674 16 291 99,96 99,91 99,96
Dusitany 11 080 7 673 16 298 99,87 100,00 100,00
Fluoridy 1 906 1 304 2 401 100,00 100,00 100,00
Kadmium 1 583 1 262 2 298 100,00 100,00 100,00
Nikel 1 580 1 232 2 291 99,94 100,00 100,00
Olovo 1 584 1 261 2 298 100,00 100,00 100,00
Zdroj: VÚVH
 
Organické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2000 2005 2020 2000 2005 2020
Benzén 566 1 368 2 390 100,00 100,00 100,00
Dichlórbenzén 437 1 297 2 318 100,00 99,85 99,96
1,2 dichlóretán 568 1 368 2 389 100,00 100,00
 
100,00
Vinylchlorid 451   1 012 100,00 - 100,00
Benzo(a)pyrén 1 101   2 411 99,91 - 99,96
Pesticídy spolu 307 1 297 2 204 100,00 100,00 100,00
Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) - 1 229 2 281 - 99,84 99,96
Zdroj: VÚVH
 
Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu  vody Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2020 2006 2010 2020
Amónne ióny 11 086 7 671 16 310 99,93 99,99 100,00
ChSK-Mn 11 104 7 686 16 611 99,92 99,90 99,92
Mangán 11 153 7 694 15 614 99,08 98,91 99,39
Reakcia vody 10 354 7 709 16 739 99,37 99,74 99,84
Železo 11 227 7 731 16 604 95,27 95,12 98,48
Farba 10 970 7 680 16 578 98,24 98,15 99,81
Sírany 2 086 1 557 2 419 99,42 99,87 99,75
Zákal 10 755 7 724 16 616 99,76 99,24 99,74
Zdroj: VÚVH
 

V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa prekročenie limitnej hodnoty zaznamenalo u ukazovateľov dichlórbenzén, celkový organický uhlík, polycyklické aromatické uhľovodíky a benzo(a)pyrén. V ukazovateli „pesticídy spolu“ nedošlo k prekročeniu limitnej hodnoty, pri hodnotení jednotlivých pesticídov bolo zaznamenané prekročenie len pri ukazovateli heptachlór (4 vzorky – 0,25 %), alachlór (2 vzorky – 0,25 %) a acetochlór (2 vzorky – 0,34 %).

Rádiologické ukazovatele

Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. sa podieľali ukazovatele celková objemová aktivita alfa a objemová aktivita 222Rn. Vyššie percento nevyhovujúcich analýz od roku 2016 u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z hodnoty 0,2 na 0,1 Bq/l (podľa požiadavky pôvodného nariadenia vlády SR č. 8/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z).


Výsledky sledovania rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Rádiologické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  12/2001 Z. z. % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 100/2018 Z. z.
2006 2010 2020 2006 2010 2020
celková objemová aktivita alfa 1 286 1 005 1 803 98,76 99,80 93,73
celková objemová aktivita beta 1 288 1 004 1 783 99,84 100,00 100,00
objemová aktivita radónu 222 864 769 1 596 99,54 99,74 99,94
Zdroj VÚVH

Dezinfekcia vody

Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1.
Podiel analýz nevyhovujúcich vyhláške č. 247/2017 Z. z. z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2019 1,78 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 13,35 % vzoriek pitnej vody.
 
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty Počet analýz % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2006 2010 2020 2006 2010 2020
Voľný chlór 10 743 7 658 11 663 85,52 91,01 98,48
Oxid chloričitý (pôvodne Chlórdioxid) 1 671 98 724 99,82 96,94 99,03
Trihalometány spolu 1 163 1 187 1 860 100,00 100,00 100,00
 Zdroj: VÚVH
 
Pitná voda z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
Ukazovateľ % analýz vyhovujúcich  vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z.
  2020
koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l* 13,35
koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l 1,52
 *Požiadavka pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. na minimálny obsah voľného chlóru
Zdroj: VÚVH

 

  • Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov

Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2020 dosiahol 4 903,61 tis., čo predstavovalo 89,81 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2020 bolo v SR 2 433 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 84,19 %.

Dĺžka vodovodných sietí (bez prípojok) dosiahla 30 987,78 km. V roku 2020 počet vodovodných prípojok  predstavoval 1 005 130 ks a dĺžka vodovodných prípojok dosiahla 9 616,34 km. Počet osadených vodomerov  oproti roku predchádzajúcemu roku vzrástol o 30 601 ks a dosiahol hodnotu 1 019 777 ks. Kapacita prevádzkovaných vodných zdrojov v roku 2020 dosiahla 34 012 l.s-1, (čo je mierny medziročný pokles), pričom  podzemné vodné zdroje predstavovali 28 174 l.s-1 a povrchové vodné zdroje 5 838 l.s-1.
 
Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2020 dosiahlo hodnotu 292,3 mil. m3 pitnej vody, čo bolo na úrovni roku 2019. Z podzemných vodných zdrojov bolo  vyrobených 246,1 mil. m3  a z povrchových vodných zdrojov 46,1 mil. m3 pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2020 23,8 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach narástla na hodnotu 80,84 l.obyv-1.deň-1.

Medzinárodné porovnanie


 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Pitná voda je voda v jej pôvodnom stave alebo po úprave určená na pitie, varenie, prípravu potravín alebo na iné domáce účely bez ohľadu na jej pôvod a na to, či bola dodaná z rozvodnej siete, cisterny alebo ako voda balená do spotrebiteľského balenia a voda používaná v potravinárskych podnikoch pri výrobe, spracovaní, konzervovaní alebo predaji výrobkov alebo látok určených na ľudskú spotrebu.
 
Pitná voda je zdravotne bezpečná, ak:
a) neobsahuje žiadne mikroorganizmy, parazity ani látky, ktoré v určitých množstvách alebo koncentráciách predstavujú riziko ohrozenia zdravia ľudí akútnym, chronickým alebo neskorým pôsobením, a ktorej vlastnosti vnímateľné zmyslami nezabraňujú jej požívaniu alebo používaniu, a
b) spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody podľa vyhlášky MZ SR č. 247/2017 Z.z.
 
Verejným vodovodom je súbor objektov a zariadení slúžiacich verejnej potrebe, umožňujúcich hromadné zásobovanie obyvateľstva a iných odberateľov vodou.
 
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov sa vyjadruje počtom obyvateľstva alebo percentom obyvateľstva napojeného na distribučnú sieť verejných vodovodov
 
Špecifická potreba vody v domácnostiach množstvo vody dodanej pre domácnosti (t.j. vody fakturovanej pre domácnosti) pripadajúcej na jedného za jednotku času.
 
Indikačná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody nešpecifického alebo skupinového charakteru používaná na posúdenie potreby podrobnejších skúšok kvality pitnej vody.
 
Najvyššia medzná hodnota je hodnota zdravotne významného ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročenie vylučuje použitie vody ako pitnej.
 
Medzná hodnota je hodnota ukazovateľa kvality pitnej vody, ktorej prekročením stráca pitná voda vyhovujúcu kvalitu v ukazovateli, ktorého hodnota bola prekročená.
 
Pitné vody – iné dôležité pojmy
 

Metodika:


Kontrola kvality vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov (vyhláška MZ SR č. 97/2018 Z. z.) a vyhláškou MZ SR č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.

Kontrolu kvality surovej vody v zdrojoch a kontrolu kvality vody v rozvodných sieťach zabezpečujú vlastníci verejných vodovodov alebo prevádzkovatelia verejných vodovodov. Prevádzkovateľmi verejných vodovodov môžu byť vodárenské spoločnosti, obce alebo iné právnické a fyzické osoby.
Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ÚVZ SR) a regionálne úrady verejného zdravotníctva (RÚVZ) v rámci monitorovania sledujú kvalitu pitnej vody u spotrebiteľa. Monitoring prebieha priebežne aj trvale a miesta odberov vzoriek sa vyberajú v priestoroch alebo budovách, kde voda vyteká z kohútikov bežne slúžiacich pre ľudskú spotrebu.
Okrem toho úrady sledujú aj kvalitu surovej vody prostredníctvom kontroly výsledkov z prevádzkovej kontroly, ktorú vykonávajú prevádzkovatelia verejných vodovodov.    
 
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody (82 ukazovateľov) (príloha č. 1 vyhlášky č. 247/2017 Z.z.) sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva aj  minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody (príloha č.1 vyhlášky č. 247/2017 Z.z.).
 
Vlastník verejného vodovodu je podľa § 12, ods. 4 zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách povinný zabezpečiť sledovanie kvality surovej vody, vykonávanie odberu vzoriek takejto vody v mieste odberu a vykonávanie ich rozboru. Vlastník je  povinný zistené hodnoty ukazovateľov surovej vody odovzdávať ministerstvom poverenej právnickej osobe, ktorou je Výskumný ústav vodného hospodárstva a ten zverejňuje ich úplné rozbory do 30 dní od ich doručenia na svojom webovom sídle.

Údaje týkajúce sa počtu obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov a spotreby vody sú zbierané v databáze ZBERVAK. Na základe vyhlášky MŽP SR č. 605/2005 Z.z o podrobnostiach poskytovania údajov z majetkovej evidencie a prevádzkovej evidencie o objektoch a zariadeniach verejného vodovodu a verejnej kanalizácie sú vlastníci verejného vodovodu raz ročne povinní zasielať predpísané údaje vrátane počtu obyvateľov zásobovaných z verejného vodovodu a odberov vôd. Údaje za kvalitu vôd sa zasielajú v štvrťročných intervaloch.

Zdroj dát:

VÚVH

 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

---

Odkazy k problematike: