Tlačiť
PDF
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)
Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
Akčný plán pre ŽP a zdravie obyvateľov SR V. (2018)
Priority Ostravskej deklarácie a ich reflektovanie v podmienkach Slovenskej republiky
4 Priorita (b) zabezpečenie všeobecného, spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd;
4.1.4. navrhované ciele:
- Zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody uplatňovaním princípov rizikovej analýzy pri zásobovaní pitnou vodou.
- Posilniť záujem verejnosti o používanie pitnej vody.
- Znížiť expozíciu a riziko závažných ochorení spôsobených mikroorganizmami rodu Legionella v zariadeniach s pobytom osôb s oslabenou imunitou.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Výsledky sledovania rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
Dezinfekcia vody
Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1.
Podiel analýz nevyhovujúcich vyhláške č. 247/2017 Z. z. z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2022 1,13 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 13,36 % vzoriek pitnej vody.
Pitná voda
Dátum poslednej aktualizácie 28.11.2023
Definícia indikátora
Indikátor popisuje podiel obyvateľstva zásobovaného vodou z verejných vodovodov, kvalitu pitnej vody v nich a špecifickú spotrebu vody v domácnostiach.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Koncepcia vodnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2022)
Koncepcia formuluje opatrenia v desiatich oblastiach intervencie a k nim sú priradené ukazovatele a časový rámec plnenia jednotlivých opatrení. Dosiahnutie cieľovej hodnoty je vo všeobecnosti uvažované pre rok 2030, ak nie je uvedený iný časový rámec. V prípade ukazovateľov, kde nie je známa východisková hodnota, je uvedený očakávaný trend vývoja (stúpajúci/klesajúci).
Koncepcia vodnej politiky sa zameriava na desať prioritných oblastí, ktorú sú vzájomne prepojené a na oblasť využívania vôd je zameraná kapitola:
4. Voda pre všetkých obyvateľov
Dostupná a zdravotne bezpečná pitná voda pre všetkých obyvateľov a domácnosti, vrátane sociálne vylúčených, znevýhodnených a marginalizovaných skupín.
Cieľ 4.1.Zabezpečenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody pe všetkých obyvateľov
Ukazovateľom priritnej osi je - Podiel obyvateľov s prístupom ku zdravotne bezpečnej pitnej vode
Cieľ: 100 %
Vodný plán Slovenska na roky 2022 - 2027 (2022)
Environmentálnym cieľom pre útvary povrchovej vody je vykonanie opatrení na:
-
zabránenie zhoršenia stavu útvarov povrchovej vody;
-
ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, aby sa dosiahol dobrý stav povrchových vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu;
-
ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchových vôd, aby sa dosiahol dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
-
postupné znižovanie znečisťovania prioritnými látkami a zastavenie alebo postupné ukončenie emisií, vypúšťania a únikov prioritných nebezpečných látok.
Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
-
zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
-
ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021 v rámci druhého plánovacieho cyklu, prípadne do roku 2027 v rámci tretieho plánovacieho cyklu.;
-
zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.
6.1.3. Ciele pre chránené územia
Oblasti určené na odber vody určenej na ľudskú spotrebu
Ochranné pásma vodárenských zdrojov v zmysle § 32 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách v znení neskorších predpisov určuje orgán štátnej vodnej správy na základe záväzného posudku orgánu verejného zdravotníctva. Ochranné pásma sa členia na:
-
ochranné pásmo I. stupňa - slúži na ochranu v bezprostrednej blízkosti miesta odberu vôd, alebo záchytného zariadenia,
-
ochranné pásmo II. stupňa – slúži na ochranu vodárenského zdroja pred ohrozením zo vzdialenejších miest.
Každé ochranné pásmo má určený režim hospodárenia za účelom ochrany pitných vôd. Ciele podľa čl. 7(3) RSV sú v súčasnosti dosiahnuté, nevyžadujú sa žiadne opatrenia.
Akčný plán pre ŽP a zdravie obyvateľov SR V. (2018)
Priority Ostravskej deklarácie a ich reflektovanie v podmienkach Slovenskej republiky
4 Priorita (b) zabezpečenie všeobecného, spravodlivého a trvalo udržateľného prístupu k bezpečnej pitnej vode, sanitácii a hygiene pre všetkých a vo všetkých oblastiach, pričom sa podporí integrované riadenie vodných zdrojov a bezpečné používanie odpadových vôd;
4.1.4. navrhované ciele:
- Zvýšiť zdravotnú bezpečnosť pitnej vody uplatňovaním princípov rizikovej analýzy pri zásobovaní pitnou vodou.
- Posilniť záujem verejnosti o používanie pitnej vody.
- Znížiť expozíciu a riziko závažných ochorení spôsobených mikroorganizmami rodu Legionella v zariadeniach s pobytom osôb s oslabenou imunitou.
-
Plán rozvoja verejných vodovodov
Plán rozvoja VV predstavuje východiskový dokument vypracovaný v súlade s požiadavkami stanovenými Európskou úniou pre splnenie základnej podmienky pre financovanie opatrení v oblasti vodného hospodárstva v programovom období 2021 – 2027.
Cieľom Plánu rozvoja verejných vodovodov je analyzovať podmienky na zaistenie potrebnej úrovne zásobovania pitnou vodou, stanoviť priority a podmienky na jeho realizáciu.
Strategickým cieľom rozvoja verejných vodovodov je zvýšenie počtu zásobovaných obyvateľov z verejných vodovodov a zaistenie dodávky zdravotne bezpečnej pitnej vody.
Plánom rozvoja verejných vodovodov sa navrhuje realizovať:
-
výstavbu verejných vodovodov v obciach bez vodovodu,
-
zvýšenie počtu obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov
-
a zabezpečiť bezproblémové zásobovanie obyvateľov bezpečnou pitnou vodou bez negatívnych dopadov na zdravie obyvateľov a životné prostredie.
Strategickým cieľom je zabezpečiť, aby dodávaná pitná voda spĺňala požiadavky zdravotnej bezpečnosti a limity ukazovateľov kvality pitnej vody pre všetkých obyvateľov SR. Obce v dosahu vybudovaných vodárenských systémov budú postupne na nich napájané a obyvatelia budú zásobovaní pitnou vodou dodávanou zo zdrojov kvalitnej vody. Do obcí, ktoré sú mimo dosahu terajších prívodov vody a veľkokapacitných zdrojov by postupne mali byť budované prívody vody. Pri obciach, ktoré sú v súčasnosti bez verejného vodovodu je uvedený návrh na riešenie zásobovania do roku 2027, resp. nasledujúce roky v závislosti od dostupných verejných finančných zdrojov. Ak pri obci nie je navrhnutý žiadny spôsob riešenia, táto obec bude riešená po roku 2027.
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky do roku 2030 (2019)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody
Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1.4 Nastaviť udržateľné ceny vody
Cenový model vody bude zahŕňať náklady na ochranu životného prostredia, ako aj náklady na zdroje v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“. Doteraz boli náklady na ochranu životného prostredia zohľadnené len čiastočne, rast cien bol spôsobovaný najmä nákladmi na výrobu a dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi a za odvedenie a čistenie odpadovej vody. Cena vody využívanej v poľnohospodárstve zaručí environmentálne udržateľnú produkciu poľnohospodárstva aj v časoch sucha.
Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach. Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj. Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.
Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné
Životné prostredie a zmena klímy
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
-
navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch,
-
podporí budovanie verejných vodovodov v obciach do 2000 obyvateľov najmä v lokalitách s environmentálnou záťažou. Všetci občania v aglomeráciách nad 2000 ekvivalentných obyvateľov budú mať čo najskôr čistenú a odvádzanú odpadovú vodu. V menších obciach by mal tento pomer do roku 2030 dosiahnuť aspoň 50 %
-
vytvorí informačný hydrogeologický varovný systém pre občanov, samosprávy a prevádzkovateľov vodárenských zdrojov tak, aby mali kľúčové údaje o kvalite podzemnej vody, ktorá sa používa na ľudskú spotrebu a poľnohospodárske účely,
-
zavedie povinnosť dodávateľa vody pre ľudskú spotrebu predložiť spotrebiteľovi raz ročne samostatné úplné analýzy dodávanej pitnej vody na zdroji,
Hlavným cieľom národného akčného plánu (NAP) je prostredníctvom implementácie prierezových a špecifických adaptačných opatrení a úloh zvýšiť pripravenosť Slovenska na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy. Jadrom NAP je 7 špecifických oblastí: ochrana, manažment a využívanie vôd, udržateľné poľnohospodárstvo, adaptované lesné hospodárstvo, prírodné prostredie a biodiverzita, zdravie a zdravá populácia, sídelné prostredie a technické, ekonomické a sociálne opatrenia. Spolu bolo identifikovaných 45 špecifických opatrení a v ich rámci 169 úloh pre obdobie platnosti NAP do roku 2027.
II.7. Špecifický cieľ 7: Technické, ekonomické a sociálne opatrenia
Špecifickým cieľom v tejto oblasti je posilnenie chápania adaptácie ako ekonomickej a sociálnej výzvy, zapojenie ďalších dotknutých sektorov hospodárstva a zlepšenie implementačného rámca pre prierezové a špecifické opatrenia.
Pre naplnenie hlavného cieľa NAS a špecifického cieľa v oblasti technických, ekonomických a sociálnych opatrení bude implementovaných 5 prioritných opatrení a nadväzujúcich 10 úloh.
Špecifické opatrenie 7.1: Podpora adaptácie v oblasti horninového prostredia a geológie
Úlohy pre naplnenie cieľa prioritného opatrenia: Hlavné úlohy v období implementácie NAP sa budú sústreďovať na investície do zníženia ohrozenia zdrojov pitnej vody, stability územia a riešenia problematiky starých záťaží. Pre zlepšenie adaptačnej schopnosti SR budú potrebné investície do geologického prieskumu zamerané na vymedzenie deficitných oblastí z hľadiska zdrojov pitnej vody a overenie výdatnosti týchto zdrojov, vrátane posilnenia ich ochrany, ako aj na opatrenia zamerané na prevenciu a manažment zosuvných rizík.
Kľúčová otázka
Je vyhovujúco zabezpečený prístup k bezpečnej pitnej vode?Kľúčové zistenia
- Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2022 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitným hodnotám dosiahol hodnotu 99,81 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 99,32 %.
- Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2022 dosiahol 90,27 %, zatiaľ čo v roku 2005 to bolo 85,4 % obyvateľov.
- Špecifická spotreba vody v domácnostiach v sledovanom období rokov 2005 – 2022 klesla o 22,3 % a od roku 2008 má viacmenej vyrovnaný priebeh.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
|
Kvalita pitnej vody vykazuje dlhodobo pozitívny stav a vývoj. Bol zaznamenaný nárast v zásobovaní obyvateľstva pitnou vodou z verejných vodovodov, špecifická spotreba vody zaznamenala pokles.
|
Pretrvával pozitívny stav a vývoj kvality pinej vody. Pokračoval nárast v napojenosti obyvateľstva na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach naďalej klesala.
|
Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom sa pohyboval na úrovni roku 2021. V roku 2022 bol zaznamenaný minimálny medziročný nárast v napojenosti na verejné vodovody. Špecifická spotreba vody v domácnostiach mierne narástla.
|
Sumárne zhodnotenie
Prekročenie limitných hodnôt vo vzorkách pitnej vody
| Rok |
2005
|
2015
|
2022
|
| Podiel analýz vyhovujúcich hygienickým limitom * | 99,32 % | 99,70 % | 99,81 % |
| Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody | 89,59 % | 94,52 % | 96,14 % |
* V podieloch nie je zahrnutý voľný chlór
Zdroj: VÚVH
Zdroj: VÚVH
Podrobné zhodnotenie
-
Monitorovanie a hodnotenie kvality pitnej vody
Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o kvalite pitnej vody, kontrole kvality pitnej vody, programe monitorovania a manažmente rizík pri zásobovaní pitnou vodou v znení neskorších predpisov (vyhláška MZ SR č. 97/2018 Z. z.) a vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. o obmedzovaní ožiarenia obyvateľov z pitnej vody, z prírodnej minerálnej vody a z pramenitej vody.
Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t. j. vyšetrenie 26 ukazovateľov kvality vody a voľný chlór, resp. oxid chloričitý.
V roku 2022 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 18 272 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 538 907 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2022 hodnotu 99,81 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 96,14 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór.
Mikrobiologické a biologické ukazovatele
V roku 2022 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 36 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 36 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
V roku 2022 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 36 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 36 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.
Mikrobiologické a biologické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
| Ukazovateľ | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. | ||
| 2006 | 2010 | 2022 | 2006 | 2010 | 2022 | |
| Escherichia coli | 11 036 | 7 559 | 16 902 | 99,43 | 98,82 | 99,76 |
| Koliformné baktérie | 11 901 | 7 565 | 16 901 | 97,82 | 97,24 | 99,24 |
| Enterokoky | 11 889 | 7 543 | 16 900 | 99,11 | 98,55 | 99,50 |
| Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC | 11 299 | 7 765 | 16 844 | 99,67 | 99,32 | 99,59 |
| Kultivovateľné mikroorganizmy pri 36 oC | - | 6 575 | 16 894 | - | 99,04 | 99,46 |
| Clostridium perfringens | - | 4 379 | - | - | 99,68 | |
| Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) | 10 610 | 7 765 | 16 697 | 99.68 | 99,68 | 99,92 |
| Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky | - | 16 697 | - | - | 99,94 | |
| Abiosestón | - | 16 697 | - | - | 99,92 | |
Zdroj: VÚVH
Fyzikálno – chemické ukazovatele
Z anorganických ukazovateľov kvality pitnej vody nevyhovovali limitom ukazovatele antimón, arzén a dusičnany.
V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa prekročenie limitnej hodnoty zaznamenalo u ukazovateľov dichlórbenzény (0,20 %) a celkový organický uhlík (1,03 %). V ukazovateli „pesticídy spolu“ nedošlo k prekročeniu limitnej hodnoty, pri hodnotení jednotlivých pesticídov bolo zaznamenané prekročenie len pri ukazovateli heptachlór (1 vzorka – t. j. 0,07 %).
Fyzikálno-chemické ukazovatele pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
| Anorganické ukazovatele | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. | ||
| 2006 | 2010 | 2022 | 2006 | 2010 | 2022 | |
| Antimón | 1 680 | 1 263 | 2 499 | 99,70 | 99,92 | 99,88 |
| Arzén | 1 655 | 1 232 | 2 498 | 99,58 | 98,92 | 100,00 |
| Dusičnany | 11 029 | 7 674 | 16 525 | 99,96 | 99,91 | 99,99 |
| Dusitany | 11 080 | 7 673 | 16 539 | 99,87 | 100,00 | 99,99 |
| Fluoridy | 1 906 | 1 304 | 2 501 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Kadmium | 1 583 | 1 262 | 2 499 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Nikel | 1 580 | 1 232 | 2 498 | 99,94 | 100,00 | 100,00 |
| Olovo | 1 584 | 1 261 | 2 500 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
Zdroj: VÚVH
| Organické ukazovatele | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. | ||
| 2000 | 2005 | 2022 | 2000 | 2005 | 2022 | |
| Benzén | 566 | 1 368 | 2 500 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Dichlórbenzén | 437 | 1 297 | 2 500 | 100,00 | 99,85 | 99,80 |
| 1,2 dichlóretán | 568 | 1 368 | 2 500 | 100,00 | 100,00 |
100,00 |
| Vinylchlorid | 451 | 1 111 | 100,00 | - | 100,00 | |
| Benzo(a)pyrén | 1 101 | 2 434 | 99,91 | - | 100,00 | |
| Pesticídy spolu | 307 | 1 297 | 2 482 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
| Polycyklické aromatické uhľovodíky (PAU) | - | 1 229 | 2 498 | - | 99,84 | 100,00 |
Zdroj: VÚVH
Z ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, sa najviac podieľali na percente nevyhovujúcich analýz železo (1,26 %) a mangán (0,35 %).
| Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu vody | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. | ||
| 2006 | 2010 | 2022 | 2006 | 2010 | 2022 | |
| Amónne ióny | 11 086 | 7 671 | 16 752 | 99,93 | 99,99 | 99,97 |
| ChSK-Mn | 11 104 | 7 686 | 16 845 | 99,92 | 99,90 | 99,95 |
| Mangán | 11 153 | 7 694 | 16 772 | 99,08 | 98,91 | 99,65 |
| Reakcia vody | 10 354 | 7 709 | 17 047 | 99,37 | 99,74 | 99,84 |
| Železo | 11 227 | 7 731 | 17 014 | 95,27 | 95,12 | 98,74 |
| Farba | 10 970 | 7 680 | 16 953 | 98,24 | 98,15 | 99,88 |
| Sírany | 2 086 | 1 557 | 2 497 | 99,42 | 99,87 | 99,88 |
| Zákal | 10 755 | 7 724 | 17 013 | 99,76 | 99,24 | 99,76 |
Zdroj: VÚVH
Rádiologické ukazovatele
Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 100/2018 Z. z. sa podieľal ukazovateľ celková objemová aktivita alfa. Vyššie percento nevyhovujúcich analýz od roku 2016 u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z hodnoty 0,2 na 0,1 Bq/l (podľa požiadavky pôvodného nariadenia vlády SR č. 8/2016 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z).
Výsledky sledovania rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach v SR
| Rádiologické ukazovatele | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 12/2001 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 100/2018 Z. z. | ||
| 2006 | 2010 | 2022 | 2006 | 2010 | 2022 | |
| celková objemová aktivita alfa | 1 286 | 1 005 | 2 075 | 98,76 | 99,80 | 96,34 |
| celková objemová aktivita beta | 1 288 | 1 004 | 2 054 | 99,84 | 100,00 | 100,00 |
| objemová aktivita radónu 222 | 864 | 769 | 1 707 | 99,54 | 99,74 | 100,00 |
Zdroj VÚVH
Dezinfekcia vody
Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Vyhláška MZ SR č. 247/2017 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1.
Podiel analýz nevyhovujúcich vyhláške č. 247/2017 Z. z. z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2022 1,13 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z.z. na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 13,36 % vzoriek pitnej vody.
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
| Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty | Počet analýz | % analýz vyhovujúcich vyhláške 151/2004 Z. z. | % analýz vyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. | ||
| 2006 | 2010 | 2022 | 2006 | 2010 | 2022 | |
| Voľný chlór | 10 743 | 7 658 | 13 759 | 85,52 | 91,01 | 98,87 |
| Oxid chloričitý (pôvodne Chlórdioxid) | 1 671 | 98 | 1 713 | 99,82 | 96,94 | 99,77 |
| Trihalometány spolu | 1 163 | 1 187 | 2 415 | 100,00 | 100,00 | 100,00 |
Zdroj: VÚVH
Pitná voda z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
Pitná voda z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
| Ukazovateľ | % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR 247/2017 Z. z. |
| 2022 | |
| koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l* | 13,36 |
| koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l | 1,13 |
*Požiadavka pôvodného nariadenia vlády SR č. 354/2006 Z. z. na minimálny obsah voľného chlóru
Zdroj: VÚVH
-
Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov
Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2022 dosiahol 4 902,72 tis., čo predstavovalo 90,27 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2022 bolo v SR 2 449 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 84,74 %.
Dĺžka vodovodných sietí (bez prípojok) dosiahla 31 462,79 km. V roku 2022 počet vodovodných prípojok predstavoval 1 038 743 ks a dĺžka vodovodných prípojok dosiahla 8 478,78 km. Počet osadených vodomerov oproti roku predchádzajúcemu roku vzrástol o 15 613 ks a dosiahol hodnotu 1 054 465 ks. Kapacita prevádzkovaných vodných zdrojov v roku 2022 dosiahla 33 273 l.s-1, (čo je mierny medziročný pokles), pričom podzemné vodné zdroje predstavovali 27 455 l.s-1 a povrchové vodné zdroje 5 819 l.s-1.
Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2022 dosiahlo hodnotu 299,1 mil. m3 pitnej vody, čo bolo na úrovni roku 2021. Z podzemných vodných zdrojov bolo vyrobených 252,2 mil. m3 a z povrchových vodných zdrojov 46,9 mil. m3 pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2022 25,85 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach narástla na hodnotu 81,97 l.obyv-1.deň-1.
Medzinárodné porovnanie