Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Kvalita podzemných vôd

Dátum poslednej aktualizácie 22.12.2022

Téma

Voda

Značky

Voda

Definícia indikátora

Indikátor popisuje kvalitu podzemných vôd v rámci základného a prevádzkového monitorovania a hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody.

Jednotka indikátora

počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)

Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov

Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov

1. Dostatok čistej vody pre všetkých
 
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.

1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
 

6.1.2. Environmentálne ciele pre útvary podzemnej vody

Environmentálnym cieľom pre útvary podzemnej vody je vykonanie opatrení na:
  1. zabránenie alebo obmedzenie vstupu znečisťujúcich látok do podzemnej vody a na zabránenie zhoršenia stavu útvarov podzemných vôd;
  2. ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov podzemnej vody a na zabezpečenie rovnováhy medzi odbermi podzemných vôd a dopĺňaním ich množstva s cieľom dosiahnuť dobrý stav podzemných vôd do 22. decembra 2015 resp. 2021;
  3. zvrátenie významného vzostupného trendu koncentrácie znečisťujúcej látky, ktorý je spôsobený ľudskou činnosťou s cieľom postupného znižovania znečisťovania podzemnej vody.

 

 
Životné prostredie a zmena klímy
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
 
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
  • navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch, 
  • zabezpečí transparentné informovanie verejnosti o kvalite podzemných vôd zverejňovaním kompletných analýz kvality vody v chránených vodohospodárskych oblastiach a aktualizácie manažmentu rizík jej znečistenia,
  • vytvorí informačný hydrogeologický varovný systém pre občanov, samosprávy a prevádzkovateľov vodárenských zdrojov tak, aby mali kľúčové údaje o kvalite podzemnej vody, ktorá sa používa na ľudskú spotrebu a poľnohospodárske účely,

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy - aktualizácia (2018)
 
1. Ciele stratégie

Hlavným cieľom aktualizovanej Stratégie adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy je zlepšiť pripravenosť Slovenska čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy, priniesť čo najširšiu informáciu o súčasných adaptačných procesoch na Slovensku, a na základe ich analýzy ustanoviť inštitucionálny rámec a koordinačný mechanizmus na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach, ako aj zvýšiť celkovú informovanosť o tejto problematike.
 
5. Dôsledky zmeny klímy na vybrané oblasti a navrhované adaptačné opatrenia
 
5.4. Vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí. V oblasti vodného hospodárstva uprednostnené prvky zelenej a modrej infraštruktúry, zelené štrukturálne prístupy a neštrukturálne koncepty adaptácie pred prvkami sivej infraštruktúry tam, kde je to technicky možné a efektívne. Opatrenia by sa mali zameriavať na zachovanie alebo zlepšovanie súčasného stavu vôd s cieľom dosiahnutia ich dobrého stavu, efektívne a udržateľné využívanie vodných zdrojov, ochranu pred povodňami a prispievanie k ochrane prírody a krajiny a podpore poskytovania ekosystémových služieb. Je dôležité vytvárať priestor pre širšie uplatnenie tzv. „zelených“ opatrení v povodí, kde hlavným cieľom je zvýšenie adaptability krajiny cestou obnovy a zvýšenia účinnosti ekosystémových funkcií krajiny. „Zelené“ opatrenia sú uznávané ako lepšia environmentálna voľba, resp. ako doplňujúce – zmierňujúce opatrenia s cieľom minimalizovania dôsledkov sivej infraštruktúry za predpokladu, že sú rovnako účinné alebo účinnejšie z pohľadu stanovených cieľov.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Navrhované adaptačné opatrenia
- spomalenie odtoku vody z povodia
- zmenšenie maximálneho prietoku povodne
- hodnotenie rizika
- hospodárenie s vodou
- všeobecné

 

Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2015)

3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov:
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
  • Zabezpečovať systematické a komplexné monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné na získavanie údajov a poznatkov o reálnom stave vôd, dlhodobom  vývoji  a trendoch pre vypracovanie analýz a tvorbu rozvojových plánovacích a koncepčných dokumentov, pre vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení a nastavenie nových potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov;

Na zabezpečenie efektívneho využívania vodných zdrojov:
  • Identifikovať náhradné zdroje podzemnej vody. Tieto zdroje by mali mať dobré kvalitatívne vlastnosti, dlhý čas zdržania a nízku zraniteľnosť. Tam, kde nie je dostatok kvalitných zdrojov podzemnej vody, treba hľadať alternatívne riešenia v rámci povrchových vôd, napr. prívodom vody z dostupných vodárenských sústav;

Kľúčová otázka

Darí sa plniť požiadavky na kvalitu podzemných vôd?

Kľúčové zistenia

  • Monitorovanie chemického stavu podzemných vôd v roku 2021 prebiehalo v rámci základného monitorovania (175 objektov) a prevádzkového monitorovania (220 objektov). U oboch typov monitorovania boli zaznamenané prekročenia stanovených limitov znečistenia.
  • V roku 2021 sa vo všetkých kvartérnych vodných útvaroch nachádzal aspoň jeden objekt nevyhovujúci požiadavkám uvedených v nariadení vlády, kde najčastejším nevyhovujúcim ukazovateľom boli mangán a celkový obsah železa, čo poukazuje na pretvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok. V 10 predkvartérnych útvaroch došlo k prekročeniu len pri jednom ukazovateli najčastejšie to boli dusičnany, pH a naftalén.
  • V dobrom chemickom stave sa nachádzalo 85 útvarov podzemných vôd (80,2 %), čo predstavuje plochu 53 207 km2.  
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_neutral Neutralny trend
Od roku 2007 sa kvalita podzemných vôd monitoruje v kvartérnych a predkvartérnych útvaroch podzemných vôd v rámci základného a prevádzkového monitorovania. Hodnotenie stavu podzemnej vody pozostáva z hodnotenia kavantitatívneho a chemického stavu. V obidvoch typoch monitorovania vystupujú do popredia nepriaznivé oxidačno-redukčné podmienky. Najčastejším nevyhovujúcim ukazovateľom vo všetkých kvartérnych útvaroch bolo percentuálne nasýtenie kyslíkom. V obidvoch typoch monitorovania pretrvávajú  nepriaznivé oxidačno-redukčné podmienky, načo poukazujú prekračované hodnoty ukazovteľov Mn a Fecelk.

Sumárne zhodnotenie

Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov v objektoch základného monitorovania podľa nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z. v roku 2021


Zdroj: SHMÚ

Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov v objektoch prevádzkového monitorovania podľa nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z. v roku 2021


Zdroj: SHMÚ

Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov v objektoch prevádzkového monitorovania podľa nariadenia vlády SR č. 496/2010 Z. z. v roku 2021

Zdroj: SHMÚ
 

Podrobné zhodnotenie

Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody bolo rozdelené na:
  • základné monitorovanie,
  • prevádzkové monitorovanie.
V rámci základného monitorovania boli pokryté všetky vodné útvary podzemných vôd aspoň jedným odberovým miestom, s výnimkou 2 útvarov, v ktorých je potrebné dobudovať objekty monitorovacej siete. V roku 2020 sa kvalita podzemných vôd monitorovala v 176 objektoch základného monitorovania. Jedná sa o objekty štátnej monitorovacej siete SHMÚ alebo pramene, ktoré nie sú ovplyvnené bodovými zdrojmi znečistenia. Vzorky podzemných vôd v týchto objektoch boli odobraté v závislosti od typu horninového prostredia a to 1-krát v 75 predkvartérnych objektoch, 2-krát v 6 predkvartérnom objekte a v 41 kvartérnych objektoch a 4-krát v 54 predkvartérnych krasovo - puklinových objektoch.
Početnosť prekročení prípustnej koncentrácie (najvyššej prípustnej koncentrácie) definované Vyhláškou Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky (MZ SR) 247/2017 Z.z.. V roku 2020 v objektoch základného monitorovania hodnoty pH boli v rozpätí limitných hodnôt s výnimkou 16 vzoriek, vodivosť prekročila indikačnú hodnotu 26-krát z celkového počtu 385 stanovení. V podzemných vodách objektov základného monitorovania vystupuje do popredia problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazuje prekračovanie prípustných koncentrácií celkového Fe (39-krát), dvojmocného Fe (28-krát), Mn (58-krát), a NH4+ (13-krát). Okrem týchto ukazovateľov došlo k prekročeniu v prípade SO42- (22-krát), NO3- (13-krát), Na (7-krát), CHSKMn (9-krát), Cl- (3-krát) a TOC (13-krát). Zo stopových prvkov boli zaznamenané zvýšené koncentrácie Sb (5-krát), As (4-krát), Pb (6-krát), Al (2-krát), Ni (1-krát) a Hg (1-krát). Znečistenie špecifickými organickými látkami má v objektoch základného monitorovania lokálny charakter v 4 objektoch bolo zaznamenané prekročenie naftalénom a v jednom objekte acenaftén. V skupine alifatické uhľovodíky (vinylchlorid 3-krát a benzén 2-krát). Z pesticídov boli v roku 2020 namerané zvýšené koncentrácie desetylatrazínu (1-krát). Ďalšie špecifické organické látky boli stanovená pod limitnú hodnotu definovanú Vyhláškou MZ SR č. 247/2017 Z.z..
 
V objektoch prevádzkového monitorovania, vrátane územia Žitného ostrova, boli hodnoty prípustnej koncentrácie (najvyššej prípustnej koncentrácie) definované Vyhláškou MZ SR 247/2017 Z.z.. Hodnoty vodivosti namerané v teréne prekročili indikačnú hodnotu danú nariadením vlády 62-krát z celkového počtu 687 stanovení, pH s výnimkou 6 vzoriek bolo v rozpätí limitných hodnôt. K najčastejšie prekračovaným ukazovateľom patria Mn, celkové Fe a dvojmocné Fe, čo poukazuje na pretrvávajúci nepriaznivý stav oxidačno-redukčných podmienok. Okrem týchto ukazovateľov indikujú vplyv antropogénneho znečistenia na kvalitu podzemných vôd prekročené limitné hodnoty Cl- a SO42-. Charakter využitia krajiny (poľnohospodársky využívané územia) sa premieta do zvýšených obsahov oxidovaných a redukovaných foriem dusíka v podzemných vodách, z nich sa na prekročení najviac podieľali NH4+ (66-krát) a NO3- (60-krát). V objektoch prevádzkového monitorovania bola v roku 2020 prípustná hodnota stanovená nariadením prekročená v skupine stopových prvkov ukazovateľmi As (29-krát), Sb (7-krát), Pb (4-krát), Se (3-krát) a Hg (3-krát). Prítomnosť špecifických organických látok v podzemných vodách je indikátorom ovplyvnenia ľudskou činnosťou. V objektoch prevádzkového monitorovania bola v roku 2020 zaznamenaná širšia škála špecifických organických látok. Najčastejšie boli prekročenia limitných hodnôt zistené u ukazovateľov zo skupiny polyaromatických uhľovodíkov (acenaftén, naftalén, fenantrén, pyrén, benzo(a)pyrén, benzo(a)antracén, suma polyaromatických uhľovodíkov), v skupine prchavých alifatických uhľovodíkov boli prekročené limitné hodnoty týmito ukazovateľmi – tetrachlóretén (PCE), suma PCE a TCE (trichlóretén), vinylchlorid a 1,2-dichlóretán (1,2 DCA). Najvyššie namerané hodnoty koncentrácie tetrachlóreténu (PCE), ktoré presahovali limitnú hodnotu vyhlášky boli zaznamenané v objekte 309390 Moldava nad Bodvou v oboch odberových cykloch. Ďalej v skupine prchavých aromatických uhľovodíkov prekročili limitnú hodnotu dichlórbenzény (1.2, 1.3 a 1.4) v objekte 270790 BA-Za Dynamitkou. Najčastejšie pesticídy s koncentráciami nad limitnú to boli terbutrín, desetylatrazín, prometrín, atrazín (ATZ), propikonazol, tebukonazol a suma pesticídov (PLs predstavuje sumu reálne nameraných hodnôt všetkých sledovaných pesticídov v jednej analýze). Vplyv antropogénnej činnosti na kvalitu podzemných vôd vyjadrujú aj zvýšené koncentrácie CHSKMn (16-krát). V skupine všeobecných organických látok boli hodnoty celkového organického uhlíka prekročené 51-krát a limitná hodnota NEL indexu bola v roku 2020 prekročená 2-krát.

Ako vyplýva z účelu monitorovacieho programu, pozorovacie objekty základného monitorovania sú situované v oblastiach neovplyvnených ľudskou činnosťou, preto aj podzemné vody vykazujú lepšiu kvalitu v porovnaní s objektami prevádzkového monitorovania navrhnutými tak, aby zachytili pôsobenie výrazných zdrojov znečistenia podzemných vôd.

Hodnotenie kvality podzemných vôd na území Žitného ostrova (2019 - 2020)

V rámci monitorovania podzemných vôd Žitného ostrova vystupuje do popredia problematika nepriaznivých oxidačno-redukčných podmienok, na čo poukazujú časté zvýšené koncentrácie celkového železa, mangánu a amónnych iónov.

Prevládajúci charakter využitia krajiny v monitorovanej oblasti (urbanizované a poľnohospodársky využívané územie) sa premieta do zvýšených obsahov oxidovaných a redukovaných foriem dusíka vo vodách. Okrem týchto ukazovateľov indikujú vplyv antropogénneho znečistenia na kvalitu podzemných vôd prekročené limitné hodnoty Cl- a SO42-. Prekročenie limitnej hodnoty SO42- (sírany) bolo zaznamenané celkovo v 15 prípadoch.

V sledovanom období rokov 2019 a 2020 boli v skupine stopových prvkov zaznamenané zvýšené koncentrácie arzénu (20-krát) a olova (1-krát). Pri ostatných sledovaných stopových prvkoch nebolo zaznamenané prekročenie limitných hodnôt danú Vyhláškou MZ SR 247/2017 Z. z..

Z pesticídov prekročil limitnú koncentráciu v roku 2019 atrazín (1x) v objekte 7215 Malinovo. V roku 2020 sa na kontaminácii podzemných vôd podieľali najčastejšie atrazín 6- krát a desetylatrazín 5- krát. Medzi ďalšie pesticídy, ktoré v roku 2020 prekročili limitnú hodnotu patrí prometrín, terbutrín a tebukonazol.

Zo skupiny polyaromatických uhľovodíkov dochádzalo v oboch rokoch (2019 a 2020) najčastejšie k prekročeniu koncentrácie naftalénu. V roku 2019 - 62-krát (s maximálnou nameranou koncentráciou nad 0,700 µg/l) a v roku 2020 22- krát (s maximálnou koncentráciou nad 0,160 µg/l v objektoch). Z ďalších sledovaných ukazovateľov v tejto skupine došlo k prekročeniu limitných hodnôt pri fenantréne (2x v roku 2019). V roku 2019 bola v objekte 605990 Čalovec - Kameničná zaznamenaná nadlimitná koncentrácia pri ukazovateľoch acenaftén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, chryzén, fenantrén, fluorantén, fluorén, naftalén, pyrén a suma polyaromatických uhľovodíkov (PAUs predstavuje sumu reálne nameraných hodnôt benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(g,h,i)perylén a indeno(1,2,3-c,d)pyrén).  V skupine prchavých alifatických uhľovodíkov prekročil medznú hodnotu danú Vyhláškou MZ SR 247/2017 Z. z.,  vinylchlorid (chloretén) a to najmä v roku 2020.  Väčšina sledovaných špecifických organických látok bola stanovená pod detekčný limit použitej analytickej metódy.

 

Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

 
Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je zabezpečované hodnotením ich chemického stavu a kvantitatívneho stavu. Posledné aktuálne hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je spracované pre potreby Vodného plánu Slovenska - 2. aktualizácia, ktoré pokrýva 106 útvarov podzemných vôd a  vychádza z referenčného obdobia 2013 – 2018.
 
Hodnotenie chemického stavu útvarov podzemných vôd v tomto plánovacom cykle bolo založené na syntéze výsledkov dielčích testov I – III (I. test všeobecného hodnotenia kvality podzemnej vody, II. test ochranných pásiem vodárenských zdrojov/chránených vodohospodárskych oblastí, a III. test zhoršenia chemického a ekologického stavu súvisiacich útvarov povrchových vôd (vodných ekosystémov) v dôsledku prieniku znečisťujúcich látok z útvarov podzemných vôd). Ak výsledkom hodnotenia jedného z testov bolo nesplnenie kritérií, tak celý útvar podzemnej vody bol klasifikovaný v zlom chemickom stave. V treťom plánovacom cykle bolo po prvý krát vykonané aj hodnotenie chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd. Pri tomto hodnotení sa namiesto prahových hodnôt používa kritérium, ktorým je stabilita chemického zloženia, v súlade s NV SR č. 282/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú prahové hodnoty a zoznam útvarov podzemných vôd v znení NV SR č. 459/2019 Z. z..
Z celkového počtu 106 útvarov podzemných vôd dosiahlo dobrý chemický stav 85 útvarov (80,19 %), zlý 13 útvarov (12,26 %) a zvyšných 8 útvarov (7,55 %) nebolo hodnotených z dôvodu nedostatku údajov (všetky nehodnotené útvary boli útvary v geotermálnych štruktúrach). V prepočte na plochu vodných útvarov bol dobrý chemický stav indikovaný na vodných útvaroch s plochou 53 207 km2 (68,78 % z celkovej plochy 106 útvarov podzemných vôd), zlý na útvaroch s plochou 17 819 km2 (23,03 %) a na zvyšnej ploche vodných útvarov (6 335 km2, 8,19 %) nebol chemický stav hodnotený. Z pohľadu charakteru vodných útvarov bola najpriaznivejšia situácia zaznamenaná v prípade predkvartérnych útvarov, v rámci ktorých dobrý chemický stav dosiahlo 91,53% útvarov. V prípade geotermálnych útvarov dobrý chemický stav dosiahlo 74,19% a v prípade kvartérnych útvarov 50 % z počtu útvarov v danej skupine útvarov podzemných vôd.
V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody došlo v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti prvému hodnotenému obdobiu (2007 – 2008) k poklesu, a oproti druhému hodnotenému obdobiu (2009 – 2013) k nárastu, podielu útvarov v dobrom chemickom stave na 80,19 % (I. cyklus – 82,67 %, II. cyklus – 62,75 %. Pozn.: Percento vyjadruje podiel z celkového počtu vodných útvarov vymedzených pre daný plánovací cyklus, t. j. vrátane 27 geotermálnych útvarov, pre ktoré v druhom hodnotenom období nebol vyhodnocovaný stav). V absolútnych číslach však v porovnaní s druhým hodnotením obdobím možno konštatovať nárast počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave o 21 útvarov. Tento nárast súvisí so zaradením hodnotenia chemického stavu geotermálnych útvarov podzemných vôd, ktoré sa v predchádzajúcich dvoch cykloch nevykonávalo. Z porovnania výsledkov hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd z troch cyklov plánov manažmentu povodí tiež vyplýva, že počet útvarov podzemných vôd v zlom chemickom stave v prvom a treťom cykle zostáva nezmenený (13 VÚ), ale porovnaním percentuálneho zastúpenia plôch kvartérnych a predkvartérnych útvarov podzemných vôd v zlom chemickom stave možno pozorovať zhoršenie stavu. Jednotlivé hodnotiace obdobia však nie je možné korektne porovnať, pretože v treťom plánovacom cykle, na rozdiel od predchádzajúcich dvoch, bolo hodnotenie chemického stavu rozšírené o ďalšie  testy, zvýšila sa spoľahlivosť hodnotenia stavu väčším rozsahom monitorovaných kvalitatívnych ukazovateľov, z ktorých nové ukazovatele ako fosforečnany a TOC (celkový organický uhlík) spôsobili zlý chemický stav niekoľkých ÚPzV, ako i použitím výsledkov monitorovania zo širšej monitorovacej siete (pravdepodobne zvýšený počet objektov z monitorovania dusíkatých látok zapríčinil zaradenie viac útvarov podzemných vôd do zlého chemického stavu). Aj napriek uvedeným rozdielom sa v hodnotenom časovom horizonte nepredpokladá zhoršovanie kvality podzemných vôd na Slovensku.
 
Graf: Chemický stav útvarov podzemných vôd vyhodnotený v rámci tretieho cyklu plánov manažmentu povodí (podiel počtu)
 
 
Graf: Chemický stav útvarov podzemných vôd vyhodnotený v rámci tretieho cyklu plánov manažmentu povodí (podiel plochy)
 
Hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd bolo v rámci tretieho plánovacieho cyklu založené na hodnotení bilančného stavu útvarov podzemných vôd a dlhodobého trendu vývoja bilančných stavov, na hodnotení existencie významných zostupných trendov hladiny podzemnej vody, resp. výdatností prameňov, na hodnotení vplyvu kvantity podzemných vôd na stav suchozemských ekosystémov závislých na podzemných vodách a na hodnotení vplyvu kvantity podzemných vôd na stav povrchových vôd. V treťom plánovacom cykle bolo po prvý krát uskutočnené aj hodnotenie kvantitatívneho stavu útvaroch podzemných vôd v geotermálnych štruktúrach.
 
Z celkového počtu 106 útvarov podzemných vôd dosiahlo dobrý kvantitatívny stav 96 útvarov (90,57 %) a zlý kvantitatívny stav 10 útvarov podzemných vôd (9,43 %), pričom v správnom území povodia Visly boli všetky útvary podzemných vôd klasifikované v dobrom kvantitatívnom stave. Vo vyjadrení na plochu vodných útvarov bol dobrý kvantitatívny stav indikovaný na vodných útvaroch s plochou 70 308 km2 (90,88 % z celkovej plochy 106 útvarov podzemných vôd) a zlý na útvaroch s plochou 7 054 km2 (9,12 %). Z pohľadu charakteru vodných útvarov bola najpriaznivejšia situácia  zaznamenaná v prípade kvartérnych útvarov, v rámci ktorých dobrý kvantitatívny stav dosiahlo 100 % z celkového počtu útvarov podzemných vôd v kvartérnych sedimentoch. V prípade geotermálnych útvarov dobrý kvantitatívny stav dosiahlo 90,32 % a v prípade predkvartérnych útvarov 88,14 % z počtu útvarov v danej skupine útvarov podzemných vôd.
 
V hodnotení kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody došlo v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti prvému hodnotenému obdobiu (2007 – 2008) k poklesu, a oproti druhému hodnotenému obdobiu (2009 – 2013) k nárastu podielu útvarov v dobrom kvantitatívnom stave na 90,88 % (I. cyklus – 93,33 %, II. cyklus – 70,59 % Pozn.: Percento vyjadruje podiel z celkového počtu vodných útvarov vymedzených pre daný plánovací cyklus, t. j. vrátane 27 geotermálnych útvarov, pre ktoré v druhom hodnotenom období nebol vyhodnocovaný stav). Jednotlivé hodnotiace obdobia však nie je možné korektne porovnať, pretože v každom plánovacom cykle vstupoval do hodnotenia iný počet vodných útvarov a hodnotenie bolo vykonávané odlišnými metodikami, ktoré sa každým plánovacím cyklom skvalitňovali. V treťom cykle plánov manažmentu povodí bolo celkovo 10 útvarov podzemných vôd klasifikovaných v zlom kvantitatívnom stave. Zvýšenie počtu útvarov v zlom kvantitatívnom stave v porovnaní s hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd v predchádzajúcich dvoch plánoch manažmentu (5 VÚ v prvom a 3 VÚ v druhom cykle) je v prípade predkvartérnych útvarov podzemných vôd spôsobené presnejším a kritickejším hodnotením v jednotlivých testoch. Všetkých 7 predkvartérnych útvarov podzemných vôd v súčasnosti klasifikovaných v zlom kvantitatívnom stave bolo aj v druhom cykle plánov manažmentu povodí zaradených do skupiny útvarov podzemných vôd, ktoré vyžadovali detailnejšiu analýzu a posúdenie. Významným faktorom, ktorý mohol negatívne ovplyvniť výsledné hodnotenie kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd, mohli byť aj možné dopady zmeny klímy a sucha spôsobujúce, že záver hodnoteného obdobia, t. j. roky 2017 a 2018 sa z pohľadu stavu hladín podzemných vôd a výdatnosti prameňov tesne priblížili ku kategórii mierne podpriemerných rokov. Hodnotenie kvantitatívneho stavu geotermálnych útvarov podzemných bolo v treťom cykle plánov manažmentu povodí uskutočnené po prvý raz a v zlom kvantitatívnom stave boli klasifikované 3 útvary podzemných vôd.
 
Graf: Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd vyhodnotený v rámci tretieho cyklu plánov manažmentu povodí (podiel počtu)
 
 
Graf: Kvantitatívny stav útvarov podzemných vôd vyhodnotený v rámci tretieho cyklu plánov manažmentu povodí (podiel plochy)

 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Kvalita podzemných vôd je analýza vzoriek podzemných vôd, ktoré sa stanovujú pre súbor ukazovateľov uvedených v nariadení vlády č. 496/2010 Z. z.
 
Útvar podzemnej vody je vymedzené množstvo podzemnej vody hydrogeologického kolektora alebo hydrogeologických kolektorov.
 
Chemický stav podzemných vôd je vyjadrením miery ovplyvnenia kvality vôd znečisťujúcimi látkami a vyjadruje sa dvomi triedami stavu dobrý stav a zlý stav.

Monitorovanie kvality podzemných vôd predstavuje systematické sledovanie a hodnotenie kvality a stavu podzemných vôd.
 

Základné monitorovanie podzemných vôd sa vykonáva v správnych územiach povodí na základe charakterizácie a vyhodnotenia vplyvov ľudskej činnosti a ich dosahov na kvalitu podzemných vôd. Základné monitorovanie podzemných vôd trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahuje Vodný plán Slovenska. V útvaroch podzemných vôd, v ktorých sa predchádzajúcim monitorovaním preukázal dobrý chemický stav a ktoré súčasne nie sú vystavené vplyvom, ktoré by mohli zmeniť ich chemický stav na nevyhovujúci, základné monitorovanie podzemnej vody trvá najmenej jeden rok počas obdobia, na ktoré sa vzťahujú tri po sebe nasledujúce Vodné plány Slovenska.

Prevádzkové monitorovanie podzemných vôd vykonáva vo všetkých útvaroch alebo v skupinách útvarov podzemnej vody, ktoré sú na základe ich charakterizácie, vyhodnotenia vplyvov a výsledkov základného monitorovania identifikované ako rizikové z hradiska nedosiahnutia environmentálnych cieľov. Výberom monitorovacích miest sa zohľadňuje aj zabezpečení reprezentatívnosti získaných monitorovaných údajov pre celý útvar podzemnej vody alebo skupinu útvarov podzemnej vody.

(§ 14 vyhlášky MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z.)
 

Metodika:

SHMÚ sleduje kvalitu podzemných vôd v rámci národného monitorovacieho programu od roku 1982.
V rokoch 1995 – 2006 bola kvalita podzemných vôd hodnotená podľa STN 75 7111 v 26 vodohospodársky významných oblastiach (aluviálne náplavy, mezozoické, neovulkanické komplexy), ktoré tvorili objekty základnej siete SHMÚ, doplnené vrtmi a prameňmi využívaných a nevyužívaných zdrojov. Plán sledovania kvality bol každoročne upresnený z hľadiska potrieb vodného hospodárstva a s prihliadnutím ku kapacitným možnostiam a k vymedzeným finančným prostriedkom. Od roku 2007 sa kvalita podzemných vôd monitoruje v rámci základného a prevádzkového monitorovania.
 
Odber vzoriek podzemných vôd spolu so základnými terénnymi meraniami sa vykonáva podľa pracovných postupov na odbery vzoriek podzemných vôd a merania parametrov in situ, ktoré boli vypracované pre Skúšobné laboratórium Kvalita vody (SL KV) a spĺňajú požiadavky definované platnými technickými normami SR a EÚ. Samotný odber vzoriek v rámci monitorovania kvality podzemných vôd Slovenska vykonávajú vzorkovacie skupiny SHMÚ (SL KV Bratislava, Banská Bystrica, Košice a Žilina) a v oblasti Bratislavy a západného Slovenska akreditované Skúšobné laboratórium Perútka s.r.o., podľa pokynov geoanalytických laboratórií, ktoré vzorky podzemných vôd analyzujú.
Výber parametrov na hodnotenie kvality podzemných vôd bol prispôsobený požiadavkám RSV a nariadeniu vlády SR č. 496/2010 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu, v ktorom je zapracovaná Smernica Rady 98/83/ES.

Chemické analýzy vykonávajú akreditované geoanalytické laboratóriá Štátneho geologického ústavu Dionýza Štúra v Špišskej Novej Vsi. Prehľad analytických metód s detekčnými limitmi je uvedený v  tabuľke.
 

Zdroj dát:

SHMÚ
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: