Tlačiť
PDF
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.
1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2016)
3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV pre skupiny nesyntetických a syntetických látok (časť B a C) neboli splnené v ukazovateľoch:
Najviac prekročení limitných hodnôt podľa Prílohy č. 1 NV vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,6 %) vodných útvarov Slovenska a 37 (2,4 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.
Celkovo 3,2 % dĺžky vodných útvarov SR nedosahuje dobrý chemický stav. Najnepriaznivejší stav je v čiastkovom povodí Bodvy (18,2 %) a v čiastkovom povodí Slanej, kde 8,7 % dĺžky nedosahuje dobrý chemický stav. Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.
Kvalita povrchových vôd
Dátum poslednej aktualizácie 25.11.2021
Značky
Definícia indikátora
Indikátor popisuje kvalitu povrchových vôd v monitorovacích miestach ako aj hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd.
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)
Udržateľné využívanie vôd a efektívna ochrana vodných zdrojov
Cieľ: Dosiahne sa dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch, aj prostredníctvom obnovy riečnych ekosystémov
1. Dostatok čistej vody pre všetkých
1.1. Zabrániť znečisťovaniu vôd
- Posilnenie a zefektívneni kontrol kontrol, dokladovanie legálnej likvidácie odpadových vôd a hrozba reálne účinných sankcií pomôže obmedziť nelegálne vypúšťané odpadové vody z domácností, obchodu a služieb, ale aj priemyslu, či priesaky z environmentálnych záťaží a poľnohospodárska činnosť, ktoré významným spôsobom znečisťujú povrchové a podzemné vody.
1.3. Odstrániť nepriaznivé vplyvy na vodné toky
- Z hľadiska vplyvu na stav vôd rozoznávame tri hlavné skupiny významných hydromorfologických zmien, a to narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov, narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií stokom a iné morfologické zmeny a hydrologické zmeny. Nedostatočný hydromorfologický stav je jednou z prekážok dosiahnutia dobrého ekologického stavu vodných tokov. Je preto nevyhnutné zamerať sa na revitalizáciu a renaturalizáciu vodných tokov a priľahlej riečnej krajiny a zabezpečiť spojitosť vodných tokov, čo je jednou zo základných podmienok fungovania riečnych ekosystémov.
- Nastaví sa prioritizácia revitalizácie melioračných kanálov v závislosti od ich funkčnosti a využívania. Melioračné zariadenia, ktoré sú významným doplnkovým zdrojom vody, budú sfunkčnené, naopak nepotrebné, prípadne neúčinné odvodňovacie kanály budú ponechané bez zásahov ich spontánnej revitalizácii.
Orientácia, zásady a priority vodohospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2027 (2016)
S cieľom zlepšovania stavu vôd:
- Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
- Zabezpečovať systematické a komplexné monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné na získavanie údajov a poznatkov o reálnom stave vôd, dlhodobom vývoji a trendoch pre vypracovanie analýz a tvorbu rozvojových plánovacích a koncepčných dokumentov, pre vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení a nastavenie nových potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov;
Vodný plán Slovenska (2016)
Environmentálne ciele sú ciele na zabezpečenie ochrany a zlepšenie kvality vodných ekosystémov a trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vôd. Environmentálne ciele sú definované pre útvary povrchových vôd, pre útvary podzemných vôd a pre chránené územia.
Environmentálne ciele pre povrchové vody sú:
- zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov povrchovej vody,
- zaviesť potrebné opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd najneskôr do 22. 12. 2015 resp. 2021,
- zaviesť opatrenia na ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav najneskôr do 22. 12. 2015 resp. 2021,
- zaviesť potrebné opatrenia za účelom postupného zníženia znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov prioritne nebezpečných látok.
Programové vyhlásenie vlády na roky 2021 – 2024 (2021)
Životné prostredie a zmena klímy
Vláda SR sa zameria na komplexnejšiu starostlivosť o všetky zložky životného prostredia - lesy, pôdu, vodu, ovzdušie a biodiverzitu s cieľom zmierňovať dopady klimatických zmien.
V oblasti vôd ako strategickej suroviny štátu Vláda SR:
- navrhne takú vodnú politiku, aby sa zabezpečilo postupné obnovenie poškodených vodných útvarov, zastavilo znečisťovanie vôd, pokles množstva podzemných vôd a zabezpečil sa dostatok pitnej vody v regiónoch
Kľúčová otázka
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?Kľúčové zistenia
- Kvalita povrchových vôd v roku 2020 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne u syntetických a nesyntetických látok, hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík.
- V zmysle požiadaviek smernice 2000/60/ES (rámcová smernica o vode) je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. V tomto období bol zlý a veľmi zlý ekologický stav útvarov povrchových vôd zaznamenaný v 8,94 % vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km. Dobrý chemický stav nedosahovalo 37 (2,45 %) vodných útvarov povrchových vôd.
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
| Od roku 2007 sa kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd sledujú podľa schváleného Programu monitorovania stavu povrchových vôd a vyhodnocujú podľa prílohy č. 1 NV č. 269/2010 Z.z v ukazovateľoch A,B,C,D a E. Často prekračovaným ukazovateľom vo všetkých povodiach bol dusitanový dusík a hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele. | Požiadavky na kvalitu povrchových vôd podľa NV č. 269/2010 Z.z.spĺňanali vybrané všeobecné ukazovatele a ukzovatele rádioaktivity, naďalej boli prekračované limity v skupine syntetických a nesyntetických látok a hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch. | Zo všeobecných požiadaviek NV spĺňali: vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Hodnoty požiadaviek NV č. 269/2010 Z.z. a hodnotenie prioritných látok v zmysle požiadaviek environmentálnych noriem kvality (NV č. 167/2015 Z.z.) boli prekračované v skupine syntetických látok, nesyntetických látok a v hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch. |
Sumárne zhodnotenie
Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť A a E (2020)
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | ||
| sledované | nespĺňajúce požiadavky | všeobecné ukazovatele (A) | hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele (E) | ||
| Dunaj | Morava | 32 | 22 |
O2,CHSKCr,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Pcelk., Ca, Al, AOX
|
abudancia fytoplankónu, chlorofyl-a, sapróbny index biosestónu,kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Dunaj | 18 | 12 |
pH, N-NO2
|
koliformné baktérie, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC |
|
Dunaj
|
Váh
|
152
|
113
|
O2,BSK5,CHSKCr,pH,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk., Ncelk., Norg., Cl-,SO42-,Ca, Fe, FN, Cr(IV), AOX,Al, TOC, NELuv
|
abudancia fytoplankónu, koliformné baktérie, sapróbny index biosestónu,chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
|
Dunaj
|
Hron
|
39
|
25
|
O2,BSK5,pH,EK (vodivosť),CHSKCr,N-NO2,N-NO3,N-NH4, Ncelk., Pcelk., AOX, Ca, TOC
|
abudancia fytoplankónu, chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
| Dunaj | Ipeľ | 23 | 15 |
O2,CHSKCr, EK (vodivosť),pH,N-NH4, N-NO2,N-NO3, Pcelk.,Ca, AOX
|
abudancia fytoplankónu, chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
|
| Dunaj | Slaná | 23 | 15 |
O2,BSK5,pH, CHSKCr,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2,N-NO3, Ncelk.,Pcelk.,Ca,AOX
|
koliformné baktérie,črevné enterokoky,
termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodrog | 38 | 27 |
O2,CHSKCr, N-NH4, N-NO2,N-NO3, Pcelk., Ca,AOX, NELUV
|
abudancia fytoplankónu, sapróbny index biosestónu, črevné enterokoky, chlorofyl-a, koliformné baktérie,
termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Hornád | 29 | 20 |
CHSKCr,EK (vodivosť),N-NO2, N-NO3,Pcelk.,Ca, F-, SO42- , AOX,NELUV
|
sapróbny index biosestónu, termotolerantné kol.baktérie,
črevné enterokoky, koliformné baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Dunaj | Bodva | 16 | 13 |
O2,CHSKCr, N-NH4, N-NO2, N-NO3, Ncelk.,Pcelk.,Ca, Al, AOX, NELuv
|
koliformné baktérie,chlorofyl-a,črevné enterokoky,
termotolerantné kol. baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC |
| Visla | Dunajec a Poprad | 11 | 5 |
CHSKCr, N-NO2,AOX, TOC,NELuv
|
koliformné baktérie,termotolerantné
kol. baktérie |
Zdroj: SHMÚ
Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť B a C (2020)
Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť B a C (2020)
| Medzinárodné povodie | Čiastkové povodie | Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1 | |
| nesyntetické látky (B) | syntetické látky (C) | ||
| Dunaj | Morava | Ni (RP) |
FLU (RP),oktylfenol (RP),B(b)fluórantén (NPK),B(ghi)perylén (NPK/NPK*),B(a)P (RP)*
|
| Dunaj | Dunaj | B(a)P (RP)*, FLU (RP)* | |
| Dunaj | Váh | As (RP),Pb (RP),Cr (RP) |
FLU (NPK,RP/RP*),oktylfenol (RP),B(b)fluórantén (NPK),Benzo(k)fluorantén (NPK),B(ghi)perylén (NPK/NPK*),B(a)P (RP*), heptachlór (NPK*,RP*)
|
| Dunaj | Hron |
Antracén (NPK),FLU (RP,NPK),B(b)fluórantén (NPK),B(k)fluórantén (NPK),PCP (RP),oktylfenol (RP*),4-nonylfenol (RP*),Cyklod. pesticídy (RP),Chlórpyrifos (RP),B(a)P (RP*),Heptachlór (RP*,NPK*),TBT (RP*)
|
|
| Dunaj | Ipeľ | Zn (RP) |
FLU (RP),B(a)P (RP*),B(ghi)perylén (NPK)
|
| Dunaj | Slaná | Oktylfenol (RP)* | |
| Dunaj | Bodrog |
B(b)fluórantén (NPK),B(ghi)perylén (NPK),FLU (RP),PCB a jeho kongenéry (8,28, 52, 101) (RP),B(a)P (RP)*
|
|
| Dunaj | Hornád |
FLU (RP),CN (RP),B(a)P (RP)*,TBT (RP)*
|
|
| Dunaj | Bodva | B(a)P (RP)* | |
| Visla | Dunajec a Poprad |
B(a)P (RP)*
|
|
RP - prekročenie ročného priemeru
NPK - prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z. (< 12 meraní za rok)
Zdroj: SHMÚ
NPK - prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z. (< 12 meraní za rok)
Zdroj: SHMÚ
Podrobné zhodnotenie
Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2020 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2020. Monitorovaných bolo 458 miest v základnom a prevádzkovom režime. Spravidla je frekvencia monitorovania rovnomerne rozložená počas kalendárneho roka, t. j. 12-krát ročne v súlade s programom monitorovania.V roku 2020 nebola frekvencia odberov vzhľadom na pandemické opatrenia (COVID-19) vždy dodržaná, hlavne v monitorovacích miestach hraničných tokov bolo vykonaných menej odberov a analýz.
Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 krát do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4-krát do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4-krát ročne.
Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2020
Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 krát do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4-krát do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4-krát ročne.
Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2020
| Čiastkové povodie | Počet monitorovaných miest podľa typu monitorovania | ||||
| Základné | Prevádzkové | Základné aj prevádzkové | Chránené oblasti pitná voda | Spolu | |
| Povodie Moravy | 8 | 16 | 8 | 0 | 32 |
| Povodie Dunaja | 8 | 1 | 9 | 0 | 18 |
| Povodie Váhu | 20 | 108 | 16 | 24 | 168 |
| Povodie Hrona | 10 | 26 | 3 | 6 | 48 |
| Povodie Ipľa | 7 | 14 | 2 | 3 | 26 |
| Povodie Slanej | 2 | 19 | 2 | 0 | 23 |
| Povodie Bodrogu | 4 | 23 | 10 | 20 | 57 |
| Povodie Hornádu | 7 | 18 | 3 | 18 | 46 |
| Povodie Bodvy | 0 | 13 | 1 | 5 | 19 |
| Povodie Dunajca a Popradu | 3 | 5 | 3 | 13 | 24 |
| Spolu | 69 | 243 | 57 | 89 | 458 |
Zdroj: SHMÚ
Monitorované miesta kvality povrchovej vody na Slovensku v roku 2020
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV boli splnené vo všetkých monitorovaných miestach v nasledovných ukazovateľoch:
-
všeobecné ukazovatele (časť A): teplota vody (t), rozpustené látky sušené pri 105°C (RL105), rozpustené látky žíhané pri 550°C (RL550), mangán celkový (Mn), horčík (Mg),sodík (Na), povrchovo aktívne látky aniónové (PAL-A), kobalt (Co), selén (Se),vanád (V), chlórbenzén (CB), dichlórbenzény (DCB),1,2-cis-dichlóretén (1,2-DCE), 2-monochlórfenol (CP), 2,4,6-trichlórfenol (2,4,6-TCP)
- ukazovatele rádioaktivity (časť D): celková objemová aktivita alfa a beta (a V,ca a V,cb), trícium (3H), stroncium (90Sr), cézium (137Cs)
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV pre skupiny nesyntetických a syntetických látok (časť B a C) neboli splnené v ukazovateľoch:
- As, Cd, Hg, Zn, Cu, Cd, Ni a Pb, kynidy celkové, PCB a jeho kongenéry (8, 28, 52, 101).
Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky uvedené v NV v nasledovných ukazovateľoch:
- sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC.
Najviac prekročení limitných hodnôt podľa Prílohy č. 1 NV vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach.
V roku 2020 prioritné látky a niektoré ďalšie látky boli hodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky.
Najvyššia prípustná koncentrácia environmentálnej normy kvality (ENK) bola prekročená pre As, Cr a Pb. Ročný priemer ENK zo skupiny látok polycyklických aromatických uhľovodíkov - PAU bol prekročený v ukazovateľoch fluórantén, benzo(a)pyrén, benzo(b)fluorantén, benzo(k)fluorantén, benzo(g,h,i,)perylén, antracén, oktylfenol ((4-(1,1',3,3'-tetrametylbutyl)fenol)), nonylfenol, pentachlórfenol, cyklodiénové pesticidy a chlórpyrifos, zlúčeniny tributycínu a heptachlór.
Zoznam ukazovateľov nespĺňajúcich všeobecné požiadavky na kvalitu vody podľa čiastkových povodí
Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd
Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd za referenčné obdobie 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 prirodzených vodných útvaroch povrchových vôd. Najlepšia situácia z pohľadu ekologického stavu bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Poprad a Dunajec, Bodrog, Hornád, Slaná, Hron a Váh.
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,29 % s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,77 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v 8,94 % vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,29 % s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,77 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v 8,94 % vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,6 %) vodných útvarov Slovenska a 37 (2,4 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.
Celkovo 3,2 % dĺžky vodných útvarov SR nedosahuje dobrý chemický stav. Najnepriaznivejší stav je v čiastkovom povodí Bodvy (18,2 %) a v čiastkovom povodí Slanej, kde 8,7 % dĺžky nedosahuje dobrý chemický stav. Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.