Tlačiť   PDF

Kvalita povrchových vôd

Dátum poslednej aktualizácie 29.11.2018

Definícia indikátora

Indikátor popisuje kvalitu povrchových vôd v monitorovacích miestach ako aj hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd.

Jednotka indikátora

%, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom


3. Zásady a priority vodohospodárskej politiky SR do roku 2027 a rámcové postupy pri dosahovaní cieľov

S cieľom zlepšovania stavu vôd:

  • Vykonávať potrebné opatrenia zamerané na významnú redukciu znečisťujúcich látok vo vypúšťaných odpadových vodách alebo osobitných vodách. Pri vypúšťaní odpadových vôd sa musia v nich obsiahnuté prioritné látky postupne znižovať a prioritné nebezpečné látky postupne obmedzovať s cieľom dosiahnutia požadovaného cieľa, a to dobrého stavu vôd;
  • Zabezpečovať systematické a komplexné monitorovanie vôd, ktoré je nevyhnutné na získavanie údajov a poznatkov o reálnom stave vôd, dlhodobom  vývoji  a trendoch pre vypracovanie analýz a tvorbu rozvojových plánovacích a koncepčných dokumentov, pre vyhodnotenie účinnosti realizovaných opatrení a nastavenie nových potrebných opatrení na dosiahnutie cieľov;

 

Vodný plán Slovenska (2016)
 
Environmentálne ciele sú ciele na zabezpečenie ochrany a zlepšenie kvality vodných ekosystémov a trvalo udržateľné, vyvážené a spravodlivé využívanie vôd. Environmentálne ciele sú definované pre útvary povrchových vôd, pre útvary podzemných vôd a pre chránené územia.
 
Environmentálne ciele pre povrchové vody sú:
  • zaviesť potrebné opatrenia na zabránenie zhoršenia stavu všetkých útvarov povrchovej vody,
  • zaviesť potrebné opatrenia na ochranu, zlepšovanie a obnovovanie útvarov povrchovej vody, s cieľom dosiahnuť dobrý stav povrchových vôd najneskôr do 22. 12. 2015 resp. 2021,
  • zaviesť opatrenia na ochranu a zlepšovanie umelých a výrazne zmenených útvarov povrchovej vody s cieľom dosiahnuť dobrý ekologický potenciál a dobrý chemický stav najneskôr do 22. 12. 2015 resp. 2021,
  • zaviesť potrebné opatrenia za účelom postupného zníženia znečistenia spôsobeného prioritnými látkami a zastavenia alebo postupného ukončenia emisií, vypúšťania a únikov prioritne nebezpečných látok.

 


Sektor B – ochrana a racionálne využívanie vôd

1. Zníženie množstva znečisťujúcich látok vo vypúšťaných vodách až na prípustnú, limitovanými hodnotami určenú mieru budovaním ČOV, vrátane malých ČOV, kanalizácií, zvýšenie vysokoefektívnych metód čistenia (biologické, chemické) pri preferovaní rozostavaných ČOV resp. tam, kde nie je možné odstrániť enormné znečistenie vôd pri ich vzniku (napr. komunálna sféra), zníženie rozdielu medzi množstvom odoberanej a vypúšťanej vyčistenej vody na minimum.
5. Zavedenie opatrení na zníženie znečistenosti vodných tokov v IV. - V. triede čistoty, vytvorenie podmienok a zavedenie systému na ich revitalizáciu, celkové zníženie znečistenia vodných tokov aj v II. - III. triede čistoty o jednu tretinu (okrem ČOV a kanalizácií).
8. Vyšpecifikovanie a eliminovanie príčin znižovania kvality podzemných vôd s vybudovaním indikačných systémov, efektívnejšie využívanie spolupôsobenia zdrojov podzemných a povrchových vôd.
9. Zmenšenie množstva a druhov karcinogénnych, teratogénnych, mutagénnych a ďalších škodlivých látok vo vode (polychlórované bifenyly, dusičnany, dusitany, ťažké kovy, polyaromatické uhľovodíky) na vopred stanovenú prípustnú mieru.

 


3. Cesta a prostriedky na podporu priorít a dosiahnutia strategických cieľov TUR SR

3.26. Zníženie znečisťovania a poškodzovania prostredia
  •  dlhodobé zlepšovanie kvality vodných zdrojov, vytvorenie podmienok na celkovú revitalizáciu najviac znečistených vodných tokov

 

Programové vyhlásenie vlády SR na obdobie rokov 2016 – 2020 (2016)
 
Starostlivosť o životné prostredie
Zvýšenú pozornosť bude vláda venovať tiež obciam, ktoré sa nachádzajú v chránených vodohospodárskych oblastiach a presadí opatrenia zamerané na ochranu vodných zdrojov.
Zvýšenú pozornosť bude vláda venovať ochrane a zlepšeniu stavu vôd, optimalizácii využitia a ochrane pred ich škodlivými účinkami. Rovnako aj ochrane a racionálnemu využívaniu minerálnych, liečivých a geotermálnych podzemných vôd.

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)
 
5. Ciele stratégie
 
Navrhnúť súbor vhodných proaktívnych adaptačných opatrení a mechanizmus na ich realizáciu v rámci sektorových politík, rozvojových stratégií a akčných plánov na všetkých úrovniach procesu;
 
8. Navrhované adaptačné opatrenia v jednotlivých oblastiach
 
8.5.3. Vodné hospodárstvo
 
Adaptačné opatrenia v našich podmienkach by mali byť zamerané tak na kompenzáciu prejavov sucha, teda poklesu prietokov a výdatností vodných zdrojov, ako aj na minimalizovanie negatívnych dôsledkov povodní, najmä prívalových povodní v horských a podhorských oblastiach.  Adaptácia na zmenu klímy v oblasti vodného hospodárstva by mala byť orientovaná aj na realizáciu opatrení, ktorými sa vytvoria podmienky na lepšie riadenie odtoku v povodí.
Voda sa stáva rozhodujúcou strategickou surovinou štátu, ktorú treba chrániť a riadiť jej účelné a efektívne využívanie, v súlade s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj.  Oprávnene je najväčšia pozornosť venovaná vodným zdrojom, ich ochrane a potrebe ich efektívnejšieho využívania.

Opatrenia na zabránenie znehodnocovania vody kontamináciou
- znižovanie kontaminantov vo vodných útvaroch v súlade s Vodným plánom Slovenska.

 

Kľúčová otázka

Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?

Kľúčové zistenia

  • Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne u syntetických a nesyntetických látok, hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík.
  • Do roku 2007 bola kvalita povrchových vôd hodnotená STN 75 221 v 5 triedach kvality a 8 skupinách ukazovateľov. V rokoch 1995 – 2007 IV. a V. triedu kvality vykazovalo 40 – 60 % miest odberov pre skupiny F - mikropolutanty a E – biologické a mikrobiologické ukazovatele.
  • V zmysle požiadaviek smernice 2000/60/ES (rámcová smernica o vode) je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. V tomto období bol zlý a veľmi zlý ekologický stav útvarov povrchových vôd zaznamenaný v 8,94 % vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km. Dobrý chemický stav nedosahovalo 37 (2,45 %) vodných útvarov povrchových vôd.
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_neutral Neutralny trend
Hodnotenie kvality povrchových vôd sa klasifikovalo v zmysle STN 75 221 a preto nie je možné údaje navzájom porovnať. Kvalita vody sa pohybovala na úrovni I. – III. tr. kvality v ukazovateľoch A,B,C,D a v IV. – V. tr. kvality v ukazovateľoch E a F. Od roku 2007 sa kvalitatívne ukazovatele  povrchových vôd sledujú podľa schváleného Programu monitorovania stavu povrchových vôd a vyhodnocujú podľa prílohy č. 1 NV č. 269/2010 Z.z v ukazovateľoch A,B,C,D a E. Často prekračovaným ukazovateľom vo všetkých povodiach bol dusitanový dusík a hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele. Zo všeobecných požiadaviek NV spĺňali: vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Hodnoty požiadaviek NV č. 269/2010 Z.z. a hodnotenie prioritných látok v zmysle požiadaviek environmentálnych noriem kvality (NV č. 167/2015 Z.z.) boli prekračované v skupine syntetických látok, nesyntetických látok a v hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľoch. 

Sumárne zhodnotenie



Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť A a E.
Medzinárodné povodie Čiastkové povodie Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1
sledované nespĺňajúce požiadavky všeobecné ukazovatele (A) hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele (E)
Dunaj Morava 32 26 O2,CHSKCr,BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, Al, AOX,TOC,Mn abudancia fytoplankónu, koliformné baktérie,  koliformné baktérie, termotolerantné kol. baktérie, chlorofyl-a, sapróbny index biosestónu,kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Dunaj 20 19 O2,BSK5,CHSKCr,pH,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2, N-NO3,Pcelk.,Ncelk.,Ca, AOX,Al kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Váh 144 122 O2,BSK5,CHSKCr,pH,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk.,Fe,Mn,
Ncelk.,Cl-,SO42-,Ca, AOX,Al
abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky, termotolerantné kol. baktérie, sapróbny index biosestónu,koliformné baktérie, chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Hron 35 20 BSK5,CHSKCr,N-NO2,N-NO3,N-NH4,Pcelk.,Ncelk. Ca,AOX sapróbny index biosestónu, koliformné baktérie,termotolerantné kol. baktérie, chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Ipeľ 23 18 O2,CHSKCr, BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4, N-NO2, Pcelk.,Ca, AOX chlorofyl-a, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Slaná 19 9 BSK5,CHSKCr,pH,N-NO2, N-NH4, Pcelk.,Ca,AOX koliformné baktérie,
termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Bodrog 50 46 O2,BSK5,CHSKCr,EK (vodivosť),Fe,N-NH4,N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk.,Ca,Al, AOX,NELUV abudancia fytoplankónu, sapróbny index biosestónu, termotolerantné kol.baktérie,
črevné enterokoky, chlorofyl-a, koliformné baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Hornád 22 20 CHSKCr,RL550,EK (vodivosť),Ca,Cl-, N-NO2,N-NO3, AOX, NELUV abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky,
koliformné baktérie, chlorofyl-a,
termotolerantné kol.baktérie,
kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Bodva 8 8 O2,CHSKCr, EK (vodivosť), N-NO2, N-NO3, Ca, AOX abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky,
chorofyl-a, termotolerantné kol. baktérie,
kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Visla Dunajec a Poprad 13 11 pH, EK (vodivosť),N-NH4,N-NO2, Ca,AOX koliformné baktérie,termotolerantné
kol. baktérie
Zdroj: SHMÚ

Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z., časť B a C.
Medzinárodné povodie Čiastkové povodie Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1
nesyntetické látky (B) syntetické látky (C)
Dunaj Morava Ni (RP,NPK),Zn (RP) FLU (RP),B(a)P (RP) *,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)*
Dunaj Dunaj   FLU (RP/RP*),Endosulfán (NPK),B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)*
Dunaj Váh As (RP), Hg (RP, NPK), Ni (RP) Anilín (RP, NPK),Alachlór (RP),Benztiazol (RP), CN celkové (RP), Oktylfenol (RP),FLU (RP/RP*), B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*),TBT (RP*)
Dunaj Hron As (RP),Cu (RP),Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) 4-m-2,6-tBTP (RP),Antracén (NPK),Oktylfenol (RP/RP*),FLU (RP/RP*, NPK/NPK*),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*, NPK),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*), TBT (RP*)
Dunaj Ipeľ Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) FLU (RP),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*)
Dunaj Slaná   CN (RP),FLU (RP, NPK),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*),B(k)fluórantén (RP*),
B(ghi)perylén (RP*, NPK),Indenopyrén (RP*)
Dunaj Bodrog Zn (RP), Pb (RP) CN (RP), 4-nonylfenol,TBT (RP)*, B(a)P (RP)*, FLU (RP), B(b)fluórantén (RP)*, B(k)fluórantén (RP)*, B(ghi)perylén (RP)*, Indenopyrén (RP)*
Dunaj Hornád Cu (RP), Ni (RP), Zn (RP) CN (RP),DEHP (RP),TBT (RP)*,B(a)P (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,
Indenopyrén (RP)*
Dunaj Bodva   CN (RP),TBT (RP)*
Visla Dunajec a Poprad Cu (RP), Zn (RP) N (RP),B(b)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*
RP - prekročenie ročného priemeru
NPK - prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie                                                        
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z.  (< 12 meraní za rok)
Zdroj: SHMÚ

Podrobné zhodnotenie

Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2017 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2017. Monitorovaných bolo 438 miest v základnom a prevádzkovom režime. Spravidla je frekvencia monitorovania rovnomerne rozložená počas kalendárneho roka, t. j. 12-krát ročne v súlade s programom monitorovania. Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (s ročnou frekvenciou: 2 – 7 krát do roka), ukazovatele rádioaktivity (s ročnou frekvenciou: 4-krát do roka) a relevantné látky s frekvenciou 4-krát ročne.
 
Počet monitorovaných miest povrchovej vody podľa čiastkových povodí v roku 2017

Čiastkové povodie Počet monitorovaných miest podľa typu monitorovania
  Základné Prevádzkové  Základné aj prevádzkové Chránené oblasti pitná voda Spolu
Povodie Moravy 3 4 23   30
Povodie Dunaja   2 18   20
Povodie Váhu 13 42 91 15 161
Povodie Hrona 2 8 25 7 42
Povodie Ipľa 7 5 11   23
Povodie Slanej 5 3 11 3 22
Povodie Bodrogu   10 40 15 65
Povodie Hornádu   3 19 17 39
Povodie Bodvy     8 4 12
Povodie Dunajca a Popradu   4 9 11 24
Spolu 30 81 255 72 438
Zdroj: SHMÚ

Monitorované miesta kvality povrchovej vody na Slovensku v roku 2017

 

Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV boli splnené vo všetkých monitorovaných miestach v nasledovných ukazovateľoch:
 
  • všeobecné ukazovatele (časť A):  teplota, rozpustené látky (105°C), horčík, sodík, organický dusík, fenolový index, povrchovo aktívne látky, kobalt, selén, vanád, chlórbenzén, dichlórbenzény, 2,4,6 – trichlórfenol
     
  • ukazovatele rádioaktivity (časť D): celková objemová aktivita alfa a beta, trícium, stroncium, cézium.
 
Požiadavky na kvalitu povrchových vôd uvedené v NV pre skupiny nesyntetických a syntetických látok (časť B a C) neboli splnené v ukazovateľoch:
  • As, Cd, Hg, Zn, Cu, Pb, celkové kyanidy, 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol, anilín a benztiazol.
     
Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky uvedené v NV v nasledovných ukazovateľoch:
  • sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC.
 
Najviac prekročení limitných hodnôt podľa Prílohy č. 1 NV vo všeobecných ukazovateľoch bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach.
 
Najviac prekročení bolo v ukazovateľoch termotolerantné koliformné baktérie (v 7 čiastkových povodiach) a koliformné baktérie (v 7 čiastkových povodiach).

V roku 2017 prioritné látky a niektoré ďalšie látky boli hodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. 
Najvyššia prípustná koncentrácia environmentálnej normy kvality (ENK) bola prekročená  pre Cd, Hg a Pb. Ročný priemer  ENK bol prekročený pre alachlór, di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP), fluorantén, 4-nonylfenol, 4-terc-oktylfenol.

Zoznam ukazovateľov nespĺňajúcich všeobecné požiadavky na kvalitu vody podľa čiastkových povodí


Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd


Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd za referenčné obdobie 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 prirodzených vodných útvaroch povrchových vôd. Najlepšia situácia z pohľadu ekologického stavu bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Poprad a Dunajec, Bodrog, Hornád, Slaná, Hron a Váh.
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,29 % s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,77 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v 8,94 % vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.

 

 
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012  bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,5 %) vodných útvarov Slovenska a 37 (2,5 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.   
Celkovo 3,2 % dĺžky vodných útvarov SR nedosahuje dobrý chemický stav. Najnepriaznivejší stav je v čiastkovom povodí Bodvy (18,2 %) a v čiastkovom povodí Slanej, kde 8,7 % dĺžky nedosahuje dobrý chemický stav. Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.


 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Kvalita povrchovej vody je v súlade s požiadavkami uvedenými v prílohe č. 1, ak hodnota vypočítaná  z údajov nameraných počas roka je nižšia alebo rovná hodnote pre príslušný ukazovateľ kvality vody. (§ 3 ods.1 nariadenia vlády (NV) SR č. 269/2010 Z. z.)

Stavom povrchových vôd je všeobecné vyjadrenie stavu útvaru povrchových vôd, ktorý je určený ekologickým stavom alebo chemickým stavom podľa toho, ktorý z nich je horší. Stav výrazne zmenených vodných útvarov alebo umelých vodných útvarov je určený ekologickým potenciálom.


Ekologickým stavom je vyjadrenie kvality štruktúry a funkcie vodných ekosystémov, ktoré sú viazané na povrchové vody. Ekologický stav je definovaný biologickými prvkami kvality, prvkami podporujúcimi biologické prvky kvality, ktorými sú hydromorfologické prvky kvality, chemické a fyzikálno-chemické prvky kvality a špecifické znečisťujúce látky.
 
Dobrým ekologickým stavom povrchových vôd je stav útvaru povrchových vôd ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f). Dobrým chemickým stavom povrchových vôd je chemický stav útvaru povrchových vôd, v ktorom dosiahnuté koncentrácie znečisťujúcich látok nepresahujú environmentálne normy kvality ustanovené všeobecne záväzným právnym predpisom podľa § 81 ods. 1 písm. f).
(§ 4a zákona č. 364/2004 Z. z. vodný zákon)

 

Metodika:

Základom hodnotenia kvality povrchových vôd je sumarizácia výsledkov klasifikácie v zmysle STN 75 7221 „Kvalita vody. Klasifikácia kvality povrchových vôd“, ktorá kvalitu vody hodnotí v 8 skupinách ukazovateľov (A-skupina – kyslíkový režim, B-skupina – základné fyzikálno-chemické ukazovatele, C-skupina – nutrienty, D-skupina – biologické ukazovatele, E-skupina – mikrobiologické ukazovatele, F-skupina – mikropolutanty, G-skupina – toxicita, H-skupina – rádioaktivita) a s použitím sústavy medzných hodnôt zaraďuje vody podľa ich kvality do piatich tried (I. trieda – veľmi čistá voda až V. trieda – veľmi silno znečistená voda, pričom ako priaznivá kvalita vody je považované úroveň I., II. a III. triedy kvality ).

Kvalitatívne ukazovatele sledované vo všetkých monitorovaných miestach (základných a prevádzkových) v roku 2017 boli zhodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 398/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd.
Hodnotenie kvality povrchových vôd sa vykonáva na základe údajov získaných  v procese monitorovania stavu vôd. Monitoring kvality povrchových vôd SR sa rozdelil v zmysle vyhlášky MPŽPRR SR č. 418/2010 Z. z. o vykonaní niektorých ustanovení vodného zákona na monitoring základný, prevádzkový, prieskumný a monitoring chránených území (CHÚ). Pre prioritné látky a niektoré ďalšie látky bolo hodnotené dodržanie environmentálnej normy kvality (ENK) podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z.

Frekvencia monitorovania kvalitatívnych ukazovateľov bola rovnomerne rozložená počas kalendárneho roka, t. j. 12 x ročne v súlade s programom monitorovania. Nižšiu frekvenciu sledovania majú niektoré biologické ukazovatele, ktoré sa sledujú sezónne (2 – 7 x ročne), ukazovatele rádioaktivity (4 x ročne) a relevantné látky (4 x ročne). V prípade, že niektoré syntetické a nesyntetické ukazovatele neboli sledované s početnosťou 12 x ročne (prioritné látky) a 4 x ročne (relevantné látky), bolo v príslušných tabuľkách vyznačené potenciálne nesplnenie (*; PN) požiadaviek prílohy č. 1 k NV č. 269/2010 Z. z. v znení NV 396/2012 Z. z.

Namerané údaje jednotlivých ukazovateľov boli štatisticky spracované a zhodnotený bol súlad s požiadavkami v prílohe č. 1 nariadenia vlády SR č. 269/2010 Z. z. v znení NV č. 398/2012 Z. z. (ďalej NV). Pre hodnotenie kvalitatívnych ukazovateľov povrchových vôd podľa prílohy č. 1 NV bola použitá hodnota 90-teho percentilu (P90), v prípade ukazovateľa O2 10-teho percentilu (P10), vypočítaná z nameraných hodnôt za rok 2017.
Pre hodnotenie prioritných látok a niektorých ďalších látok podľa NV SR č. 167/2015 Z. z. príloha č. 1 bola použitá priemerná hodnota na porovnanie s ročným priemerom ENK a hodnota 90-teho percentilu (P90) bola porovnaná s najvyššou prípustnou koncentráciou ENK.
 

Zdroj dát:

SHMÚ

 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike: