Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Index bežných druhov vtákov

Dátum poslednej aktualizácie 17.12.2020

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zmeny v početnosti bežných druhov vtákov na Slovensku, vrátane rozdelenia na vtáctvo viazané na poľnohospodársku krajinu a na lesnú krajinu.

 

Jednotka indikátora

Index

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Zelenšie Slovensko - Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
 
Slovensko zamedzí zhoršovaniu stavu chránených druhov a biotopov.
Prehodnotením a vhodným dobudovaním sústavy chránených území a vypracovaním, schválením a realizáciou dokumentov starostlivosti sa vytvoria možnosti starostlivosti o všetky významné druhy a biotopy v SR.
 
Ciele:
2.1 Zastaviť stratu biodiverzity
  • Vytvoria sa podmienky pre minimalizovanie negatívnych vplyvov antropogénnej činnosti, vrátane dopadov klimatickej zmeny, spôsobujúcich znižovanie biologickej rozmanitosti rastlinných a živočíšnych druhov a stratu biotopov a zlepší sa vymožiteľnosť práva v oblasti ochrany prírody.
  • Dobudovanie národnej časti sústavy chránených území Natura 2000 a sústavy medzinárodne významných území so zodpovedajúcou ochranou ďalej zlepší predpoklady pre ochranu medzinárodne, európsky aj národne významných druhov a biotopov a zvýši príspevok SR k zastaveniu globálnej straty biodiverzity.
  • Do roku 2030 bude obnovených minimálne 15 % degradovaných ekosystémov na Slovensku ako napríklad nad hornou hranicou lesa, ale najmä slanísk, mokradí, rašelinísk a lužných lesov, výrazne ovplyvnených ľudskou činnosťou.
  • Zabezpečí sa ochrana lokalít pralesov a ich zvyškov a vhodný manažment v ich ochranných pásmach.
  • V spolupráci s vlastníkmi a užívateľmi a s využitím všetkých dostupných zdrojov sa skvalitní ochrana a obnova lesov, lúk a pasienkov, ktoré predstavujú ekosystémy s najvyššou mierou biodiverzity a bude sa podporovať aj vytváranie agrolesníckych systémov.
  • Štátne organizácie v spolupráci s vedeckými inštitúciami, odbornými organizáciami a mimovládnymi organizáciami budú pravidelne aktualizovať červené zoznamy ohrozených druhov a biotopov a navrhovať opatrenia na ich záchranu.
  • V oblasti boja proti nelegálnemu lovu, otravám, zabíjaniu živočíchov, vykrádaniu a poškodzovaniu rastlín a obchodovaniu s ohrozenými druhmi sa posilní spolupráca dotknutých rezortov a organizácií.
  • Vykonávanie poľovníctva a inej činnosti bude rešpektovať potreby chránených druhov a biotopov.
  • Využívanie ubúdajúcich, zraniteľných a sťahovavých druhov chránených živočíchov bude zabezpečované v súlade s medzinárodnými záväzkami SR.
 
4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva
  • Programy starostlivosti o lesy budú povinne obsahovať podmienky na ochranu druhov živočíchov, rastlín, húb a ich biotopov vzťahujúce sa k starostlivosti o lesné porasty, a to pre každý jednotlivý porast, kde je to relevantné vzhľadom na zákon o ochrane prírody a krajiny.
 
3.2 Chrániť a obnovovať krajinné prvky na poľnohospodárskej pôde 
  • Do roku 2030 nastane postupná obnova krajinných prvkov na poľnohospodárskej pôde. Remízky, husté pásy zalesnenej časti poľa, solitérne stromy a ďalšie krajinné prvky slúžia jednak ako koridor, vetrolam, protierózne opatrenie a zároveň ako miesto výskytu rôznych chránených druhov rastlín a útočisko živočíchov.
 
 
Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1 Zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov, najmä tých, na ktoré sa vzťahujú právne predpisy EÚ a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4 Do roku 2020 realizovať opatrenia Spoločnej poľnohospodárskej politiky priaznivé pre biodiverzitu na všetkých poľnohospodársky využívaných plochách tak, aby sa merateľne zlepšil stav ochrany druhov a biotopov
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010)
 
Akčný plán pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)
Oblasť A Ochrana prírody
Cieľ A.1
Dosiahnutie cieľa EÚ: do roku 2020 zastaviť zhoršovanie stavu všetkých druhov a biotopov a dosiahnuť výrazné a merateľné zlepšenie ich stavu, aby (v porovnaní so súčasnými hodnoteniami) o 100 % viac hodnotení biotopov a o 50 % viac hodnotení druhov podľa smernice o biotopoch vykázalo zlepšený stav ochrany a o 50 % viac hodnotení druhov v rámci smernice o ochrane vtáctva vykazovalo bezpečný alebo zlepšený stav.
V rámci dosiahnutia cieľa pre vtáky je potrebné zlepšiť stav ochrany minimálne 64 druhov vtáctva, predovšetkým tých, pre ktoré sa vyhlasujú chránené vtáčie územia; zlepšenie stavu bolo navrhnuté napr. pre bociana čierneho, dropa fúzatého, jarabicu poľnú, hlucháňa, dravce a pre druhy viazané na mokraďové biotopy.
Opatrenie A.1.1 Dôsledne implementovať smernicu o vtákoch a smernicu o biotopoch, prijaté rezolúcie a rozhodnutia orgánov medzinárodných dohovorov, organizácií a programov a zlepšenú národnú legislatívu na posilnenie ochrany druhov a biotopov a tiež prepojiť siete chránených území na vedeckej báze
Navrhované úlohy:
3. Monitorovať druhy a biotopy európskeho významu
4. Zabezpečiť vypracovanie a aktualizáciu červených zoznamov ohrozených druhov Slovenska a vybraných regiónov
8. Zlepšiť hniezdne možnosti výberových i ostatných vtáčích druhov v chránených vtáčích územiach (CHVÚ) a v urbánnych biotopoch a zabezpečiť zmapovanie a ochranu potravných biotopov kritériových druhov vtákov v CHVÚ
9. Eliminovať úhyn vtákov na elektrickom vedení a netopierov a vtákov pri zatepľovaní budov
 
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.4
Opatrenie C.4.3 Identifikovať druhy a biotopy závislé od spôsobu hospodárenia a pripraviť a realizovať konkrétne opatrenia s podporou na to určených európskych fondov na zlepšenie stavu ich ochrany
Navrhované úlohy:
107. Realizovať schému PRV „ochrana biotopov trvalých trávnych porastov“, „ochrana sysľa pasienkového“ a „ochrana dropa fúzatého“ v rámci „agroenvironmentálno-klimatického opatrenia“

 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj v početnosti bežných druhov vtákov?

Kľúčové zistenia

  • Od roku 2005 klesla početnosť vybraných druhov vtákov poľnohospodárskej krajiny na národnej úrovni o 17 %. Na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi schémami klesla ich početnosť len o 4 %.
  • Jednou z príčin, že sa nepodarilo úplne zastaviť pokles početnosti všetkých bežných druhov vtákov (ani na plochách s aplikovanými schémami opatrení 10 a 11) bolo poškodzovanie zimovísk ďalekých migrantov a nedostatočne ambiciózne nastavené agroenvironmentálne opatrenia v prospech vtáctva.
  • Na celonárodnej úrovni bol zaznamenaný pokles lesných druhov o 33 – 47 % (špecifický je rok 2018 s prudkým poklesom početnosti). Na plochách s implementáciou PRV (najmä opatrenia M12 a M15) však početnosť vtákov stúpala.
 
Zmena od roku 1993 Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena
udaje nie su k dispozici emo_sad emo_sad
Údaje sú dostupné len od roku 2005. V hodnotenom období rokov 2005 – 2018 dochádza k poklesu početnosti vtáctva poľnohospodárskej aj lesnej krajiny. Medziročne početnosť vtáctva poľnohospodárskej aj lesnej krajiny klesla.

Sumárne zhodnotenie

Vývoj indexu zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmeny početnosti druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny
Rok 2005 2006 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
SR 1 1,0862 0,9894 1,0345 0,9046 0,9606 0,9427 0,9306 0,9293 0,835
plochy s AEP v SR 1 1,2172 1,3682 1,2775 1,322 1,0413 0,9821 1,1603 1,0279 0,9555
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko

 

Vývoj Indexu zmeny početnosti lesných druhov vtáctva na národnej úrovni

Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko
Zdrojová tabuľka
Index zmien početnosti vtákov v lesných biotopoch
Rok 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
SR 1 0,777898 0,837171 0,776267 0,520762 0,697597 0,685709 0,680134
plochy s LEP 1 0,904857 0,894464 0,856385 0,915935 0,718608 0,798499 0,741638
Zdroj: SOS/BirdLife Slovensko

 

Podrobné zhodnotenie

Jednou z dôležitých podmienok zachovania ekosystémov je vtáctvo, ako dôležitá zložka ekosystémových podmienok ekosystémov. Existencia a početnosť vtáctva z tohto pohľadu je priamo viazaná na biodiverzitu biotopov, tiež predstavuje ich dôležitú súčasť.  Vtáctvo veľmi citlivo reaguje na zmeny vo využívaní krajiny a indikuje tak celkový stav biodiverzity. Keďže stojí na vrcholových priečkach potravnej pyramídy, bolo navrhnuté ako bioindikátor, ktorý by mal vyhodnocovať zmeny v biodiverzite na európskej, ale aj národnej úrovni.
 
V predchádzajúcich desaťročiach hospodárenie v Európe prešlo zásadnými a hlbokými zmenami, a to ako vo využívaní poľnohospodárskej pôdy, tak aj lesov. Vo veľkej časti Európy tento vývoj znamenal intenzifikáciu hospodárstva a v jeho dôsledku aj väčší tlak na prírodu. Tento tlak sa neskôr odrazil v celkovej biodiverzite, a teda aj v zmenách početnosti vtáctva, predovšetkým v nelesnej krajine.

 

Vtáctvo poľnohospodárskej krajiny

U mnohých druhov poľnohospodárskej krajiny spôsobila spoločná poľnohospodárska politika EÚ dramatický pokles ich početnosti. U škovránka klesla početnosť v Európe od začiatku osemdesiatych rokov o 49 % a u pipíšky dokonca až o 98 %. Tento pokles sa však nepodarilo dodnes zastaviť, a aj najaktuálnejšie údaje z monitoringu vtáctva na celoeurópskej úrovni dokladajú, že populácie bežných druhov vtáctva naďalej klesajú (Inger et al. 2015). Pri hodnotení druhov v závislosti od ich hniezdneho biotopu možno povedať, že z 36 druhov obývajúcich predovšetkým poľnohospodársku krajinu, 20 vykazuje klesajúcu početnosť (PECBMS 2009). Podobne sa však vyvíja početnosť vtáctva aj v stredoeurópskych podmienkach, ako dokladajú výsledky z Českej republiky (Reif et al. 2006, 2014) ale aj Slovenska na národnej úrovni (Slabeyová et al. 2009), kde práve druhy otvorenej krajiny patria medzi najviac ubúdajúcu skupinu vtáctva.
 
Od roku 2005 klesla na národnej úrovni početnosť vybraných druhov vtákov o 17 %, čo predstavuje veľmi výrazný prepad početnosti a to napriek tomu, že prvé roky monitoringu početnosť vykazovala skôr stabilnú či mierne rastúcu tendenciu.
To však môže byť spôsobené populáciami vtáctva zostávajúcich niekoľko rokov v dôsledku vernosti lokalite na pôvodných hniezdiskách aj napriek zmenám biotopov v dôsledku zmien poľnohospodárskej politiky a využívania krajiny po našom vstupe do EÚ (rozoranie mnohých trávnych porastov na plochách mimo agroenvironmentálnych schém, odstránenie nelesnej drevinovej vegetácie za účelom splnenia podmienok platieb a iné zmeny). Pokles početnosti v dôsledku intenzifikácie poľnohospodárstva sa teda mohol prejaviť až s istým časovým odstupom.
Je však potrebné vziať do úvahy, že početnosť vtáctva môže byť mierne ovplyvnená aj poveternostnými podmienkami, čo síce nezmení výslednú tendenciu početnosti, ale môže prehĺbiť extrémy alebo fluktuácie.
 
Index zmeny početnosti druhov poľnohospodárskej krajiny vysvetľuje zmeny v biodiverzite poľnohospodárskej krajiny zo širšieho pohľadu, nakoľko zmeny početnosti jednotlivých druhov sú veľmi rôznorodé.

Porovnanie vývoja na plochách s aplikovanými AEP

Z vyhodnotenia zmien v početnosti bežných a vzácnych druhov vtáctva na Slovensku v súvislosti s opatreniami PRV SR 2014 – 2020 (SOS/Birdlife, 2019) vyplýva, že celková situácia na plochách s aplikovanými agroenvironmentálnymi platbami (AEP) bola mierne lepšia ako na národnej úrovni, na čo poukazuje pozitívnejšia klasifikácia trendov niektorých druhov (napríklad u strnádky obyčajnej) a aj fakt, že u dvoch druhov tu bol trend klasifikovaný ako nárast, kým na národnej úrovni u žiadneho.
Situácia však ani na plochách s aplikovanými AEP nie je ideálna, na čo poukazuje fakt, že u 10 druhov bola zistená klesajúca tendencia početnosti a u 8 rastúca. Teda aj na týchto plochách s AEP prevažovali negatívne tendencie početnosti (v dôsledku nedostatočného zohľadnenia opatrení AEP vo vzťahu k ochrane hniezdiaceho vtáctva), na druhej strane však tento pokles bol často miernejší a u niektorých druhov početnosť neklesala vôbec a to v dôsledku vo všeobecnosti šetrnejšieho hospodárenia vo vzťahu k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP. V porovnaní s rokom 2005 na nich klesla početnosť vtáctva o 4 %.
 
Kým na národnej úrovni v roku 2009 bola početnosť vyššia o 19 % ako v roku 2005, na plochách s aplikovanými AEP bola početnosť vyššia o 73 %. Od roku 2009 však početnosť na plochách s aplikovanými AEP klesala výraznejšie ako na národnej úrovni a to až tak, že v roku 2015 boli zmeny početnosti v porovnaní s rokom 2005 podobné ako na národnej úrovni, tak na plochách s aplikovanými AEP.
Takýto negatívny vývoj je spojený s tým, že v AEP chýbajú schémy, ktoré by boli priamo cielené na druhy vtáctva poľnohospodárskej krajiny a existujúce schémy nároky druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny nezohľadňujú dostatočne.
Hodnotenie trendov početnosti u jednotlivých druhov však ukazuje na pozitívnejšie trendy druhov na plochách s aplikovanými AEP. U viacerých druhov bol trend na plochách s aplikovanými AEP v porovnaní s národnou úrovňou pozitívnejší (stehlík obyčajný, strnádka obyčajná, penica obyčajná) a tieto druhy tak benefitovali z hospodárenia ohľaduplnejšieho k ochrane biodiverzity na plochách s aplikovanými AEP.
Napriek tomu to nestačilo na to, aby sa zabránilo poklesu celkového indexu druhov vtáctva poľnohospodárskej krajiny na plochách s AEP od roku 2009. Dôvodom je
  • negatívny trend u ďalekých migrantov, teda u druhov zimujúcich napríklad v subsaharskej Afrike (ilegálny lov a negatívne zmeny biotopov na zimoviskách a migračných trasách), ako aj
  • negatívne zmeny u druhov, ktoré trpeli tým, že nastavenie AEP nebralo v dostatočne ambicióznom rozsahu do ohľadu aj nároky vtáctva.

 

Lesné druhy vtáctva

Na základe získaných dát a následných analýz (Ridzoň, J., 2019), je zrejmé že index zmien početnosti vtáčích druhov je výrazne pozitívny na územiach s implementáciou opatrení PRV SR (M12 a M15) v porovnaní s celoslovenským priemerom.
 

Porovnanie vývoja na plochách s podporou leso-environmentu (implementáciou PRV SR)

Na plochách s implementáciou PRV SR možno početnosť lesných druhov označiť za mierne rastúcu (aj tu je rok 2018 špecifický, tak ako aj na celonárodnej úrovni). Pozitívny trend vtáčích populácií na územiach s podporou leso-environmentu v porovnaním s národnou úrovňou platí aj pre podstatnú väčšinu jednotlivých druhov sledovaných vtáčích druhov viazaných k lesnému biotopu. Z počtu 18 sledovaných druhov je pozitívny trend početnosti zaznamenaný až pri 11 druhoch (61 % sledovaných druhov).
Na lesných územiach s implementáciou opatrení M12 a M15 je teda vývoj pozitívnejší ako na národnej úrovni. V územiach s implementáciou lesníckoenvironmentálnych platieb možno trend početnosti vtákov v dlhodobejšom horizonte (napr. 2010 - 2018) pokladať za stabilný, s pozitívnym smerovaním (nárast).
Vývoj indexu v roku 2018 (kedy bol zaznamenaný pokles tak na národnej úrovni ako aj v územiach s implementáciou PRV) možno zatiaľ hodnotiť skôr ako dôsledok fluktuácie (podobne ako v iných rokoch).

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

---
 

Metodika:

Predmetom hodnotenia indikátora je vyhodnotenie zmien v početnosti bežných druhov vtáctva na Slovensku (teda nie vzácnych – ohrozených druhov vtákov, resp. dravcov).

Metódy monitoringu bežných druhov vtáctva
  • Početnosť bežných druhov vtáctva bola sledovaná pomocou metódy bodového transektu (Kropil 1994).
  • Do sčítania vtákov sa v rokoch 2005 – 2018 zapojilo mnoho sčítavateľov, predovšetkým členov a spolupracovníkov SOS/BirdLife Slovensko. Podmienkou zapojenia sa do programu bola znalosť determinácie druhov vizuálne a akusticky.
  • Na každom transekte bolo určených 20 bodov v minimálnej vzdialenosti 300 m od seba. Sčítanie na každom bode trvalo 5 minút a termín sčítania bol každý rok stanovený na 25. apríl – 31. máj s možnosťou neskoršieho mapovania v stredných a vyšších horských polohách, spravidla do konca júna.
  • Pre výpočet celkového populačného indexu poľnohospodárskych druhov (Gregory et al. 2005) boli použité zmeny početnosti nasledovných 20 druhov: Alauda arvensis, Carduelis cannabina, Carduelis carduelis, Emberiza calandra, Emberiza citrinella, Falco tinnunculus, Hirundo rustica, Chloris chloris, Lanius collurio, Locustella naevia, Motacilla flava, Passer montanus, Saxicola rubetra, Saxicola torquata, Serinus serinus, Streptopelia turtur, Sturnus vulgaris, Sylvia communis, Sylvia nisoria, Vanellus vanellus.
Zmeny početnosti boli vyhodnotené v rámci Slovenska na 191 lokalitách (3820 bodov), ako aj samostatne pre lokality, kde boli uplatnené agroenvironmentálne schémy (46 lokalít, 920 bodov).
  • Trend početnosti vtáčích druhov v lesných biotopoch a z neho odvodený index zmien početnosti vtákov bol definovaný pre 18 vybraných druhov lesného vtáctva.
Rozmiestnenie všetkých monitorovaných transektov na Slovensku v rokoch 2005 - 2018

 

Zdroj dát:

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: