Tlačiť   PDF

Vznik komunálnych odpadov na obyvateľa

Dátum poslednej aktualizácie 08.10.2019

Definícia indikátora

Indikátor vyhodnocuje vývoj v množstve vzniknutých komunálnych odpadov na obyvateľa, ktoré boli zozbierané v obciach prostredníctvom systému odpadového hospodárstva. Ide prevažne o odpad vytvorený domácnosťami, hoci môžu byť zahrnuté podobné odpady ako odpady z obchodov, kancelárií a verejných inštitúcií.

Jednotka indikátora

kg/obyv.

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

  • Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (rezolúcia VZ OSN A/RES/70/1)
  • Európa 2020 - Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.
  • Roadmap EÚ zameraná na efektivitu zdrojov
  • Akčný plán EÚ pre obehové hospodárstvo
  • Monitorovací rámec EK pre obehové hospodárstvo (OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania obehového hospodárstva)
  • Stratégia environmentálnej politiky SR do roku 2030
  • Stratégia hospodárskej politiky do roku 2030
 

Sumárne zhodnotenie

Vznik komunálnych odpadov na obyvateľa v EÚ sa v rokoch 2011 až 2017 znížil o 11 kg/obyv. na priemernú hodnotu 486 kg na osobu ročne (rok 2017). Je to dobrý príklad oblasti, kde môže pozitívne prispieť každý občan. Medzi členskými štátmi však možno pozorovať veľké rozdiely, od 272 kg na obyvateľa ročne v Rumunsku až do 748 kg na obyvateľa ročne v Nórsku. V niektorých členských štátoch vznik komunálneho odpadu stále narastá. Medzi tieto krajiny patrí aj Slovensko, kde v období rokov 2011 - 2017 narástlo množstvo komunálych odpadov o 67 kg na obyvateľa. Aj napriek tomuto zvýšeniu Slovensko patrí ku krajinám s najnižšou tvorbou komunálnych odpadov na obyvateľa za rok v rámci krajín EÚ28.

Medzinárodné porovnanie

Na sledovanie situácie vo vývoji v obehovom hospodárstve vyvinul Eurostat monitorovací rámec. Výsledné hodnotenie pre jednotlivé členské štáty je vystavené na stránke Eurostatu.
Konkrétne údaje pre jednotlivé členské štáty pre daný indikátor je  je možné získať na stránke Eurostatu.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Tatiana Guštafíková, SAŽP, tatiana.gustafikova@sazp.sk

Interpretácia indikátora

Indikátor "Vznik komunálnych odpadov na obyvateľa"  je súčasťou sady indikátorov obehového hospodárstva. Používa sa na monitorovanie pokroku smerom k obehovému hospodárstvu v tematickej oblasti „výroba a spotreba“. Zníženie tvorby komunálnych odpadov je ukazovateľom účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku odpadov a meniacich sa vzorcov spotreby zo strany občanov. Zameranie sa na komunálne odpady a nie na priemyselný odpad má tú výhodu, že odráža stranu spotreby a nie je ovplyvnená prítomnosťou alebo nedostatkom silných výrobných odvetví v krajine. Sledovanie jeho vývoja môže byť dobrým ukazovateľom meniacich sa vzorcov spotreby a predchádzania vzniku odpadov a hodnotenie účinnosti opatrení na predchádzanie vzniku odpadu, kde sú akcie a zapojenie občanov najrelevantnejšie.

V obehovom hospodárstve sa hodnota výrobkov, materiálov a zdrojov v ekonomike udržuje tak dlho, ako je to možné, a tvorba materiálového odpadu sa kvantitatívne a kvalitatívne zlepšuje. Predchádzanie vzniku odpadu je úzko spojené so zlepšovaním výrobných metód a ovplyvňovaním spotrebiteľov, aby požadovali environmentálne vhodné výrobky a menej obalov. Zníženie množstva vytvoreného odpadu sa uvádza ako najvyššia priorita podľa hierarchie odpadu stanovenej v rámcovej smernici o odpade (článok 4), ktorá stanovuje poradie priorít od prevencie, prípravy na opätovné použitie, recyklácie a zhodnocovania energie až po environmentálne bezpečné zneškodňovanie, napríklad skládkovanie.

Monitorovací rámec obehového hospodárstva má za cieľ merať pokrok smerom k obehovému hospodárstvu tak, aby obsiahol jednotlivé aspekty vo všetkých fázach životného cyklu zdrojov, výrobkov a služieb. Preto sa skladá zo súboru desiatich ukazovateľov zoskupených do štyroch fáz a aspektov obehového hospodárstva:
1. výroba spotreba,
2. odpadové hospodárstvo,
3. druhotné suroviny,
4. konkurencieschopnosť a inovácie.
Vo všeobecnosti kopíruje logiku a štruktúru akčného plánu pre obehové hospodárstvo.

  Názov indikátora Význam Nástroje EÚ (príklady)
Výroba a spotreba
1 Sebestačnosť EÚ v oblasti surovín Obehové hospodárstvo by malo pomôcť riešiť riziká v súvislosti s dodávkami surovín, najmä tých kritických. iniciatíva v oblasti surovín; plán efektívneho využívania zdrojov
2 Zelené verejné obstarávanie* Verejné obstarávanie má veľký podiel na spotrebe a môže byť hnacou silou obehového hospodárstva. stratégia verejného obstarávania; systémy podpory EÚ a dobrovoľné kritériá zeleného verejného obstarávania
3 Vznik odpadu V obehovom hospodárstve sa vznik odpadu minimalizuje. rámcová smernica o odpade; smernice o konkrétnych tokoch odpadu; stratégia pre plasty
4 Plytvanie potravinami* Vyhadzovanie potravín má nepriaznivý vplyv na životné prostredie, klímu a ekonomiku. nariadenie o všeobecných zásadách potravinového práva; rámcová smernica o odpade; rôzne iniciatívy (napr. platforma EÚ pre potravinové straty a plytvanie potravinami)
Odpadové hospodárstvo
5a-b Celková miera recyklácie Zvýšenie recyklácie je súčasťou prechodu na obehové hospodárstvo. rámcová smernica o odpade;
6a-f Miera recyklácie pri konkrétnych tokoch odpadu Odráža pokrok v recyklácii kľúčových tokov odpadu. rámcová smernica o odpade; smernica o skládkach; smernice o konkrétnych tokoch odpadu
Druhotné suroviny
7 Prínos recyklovaných materiálov k uspokojovaniu dopytu po surovinách V obehovom hospodárstve sa druhotné suroviny bežne používajú na výrobu nových produktov. rámcová smernica o odpade; smernica o ekodizajne; environmentálna značka EÚ; nariadenie REACH; iniciatíva prepojenia politík v oblasti chemikálií, výrobkov a odpadov; stratégia pre plasty; normy kvality druhotných surovín
8 Obchod s recyklovateľnými surovinami Obchod s recyklovateľnými materiálmi odráža význam vnútorného trhu a globálnej účasti na obehovom hospodárstve. politika vnútorného trhu; nariadenie o preprave odpadu; obchodná politika
Konkurencieschopnosť a inovácia
9 Súkromné investície, zamestnanosť a hrubá pridaná hodnota Zohľadňuje prínos obehového hospodárstva k vytváraniu pracovných miest a rastu. Investičný plán pre Európu; štrukturálne a investičné fondy; InnovFin; platforma na podporu financovania obehového hospodárstva; stratégia udržateľného financovania; iniciatíva na podporu zelených pracovných miest; nový program v oblasti zručností pre Európu; politika vnútorného trhu
10 Patenty Inovačné technológie spojené s obehovým hospodárstvom posilňujú globálu konkurencieschopnosť EÚ. Horizont 2020

Podrobnejšie informácie sú dostupné:  OZNÁMENIE KOMISIE EURÓPSKEMU PARLAMENTU, RADE, EURÓPSKEMU HOSPODÁRSKEMU A SOCIÁLNEMU VÝBORU A VÝBORU REGIÓNOV o rámci monitorovania obehového hospodárstva


http://www.europarl.europa.eu/news/sk/headlines/economy/20151201STO05603/eu-a-obehove-hospodarstvo