Preskočit na obsah
Tlačiť   PDF

Geologické hazardy - Zosuvy

Dátum poslednej aktualizácie 08.11.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje pohybovú aktivitu zosuvov a iných svahových deformácií (popis stavu na jednotlivých monitorovacích lokalitách).

Jednotka indikátora

%, km2

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Koncepcia geologického výskumu a geologického prieskumu územia Slovenskej republiky (2017)
Zvýšenú pozornosť je potrebné venovať svahovým deformáciám s nutným zameriavaním sa hlavne na dlhodobejší monitoring svahových deformácií na najnebezpečnejších lokalitách, kde boli ohrozené životy a zdravie obyvateľov, aby sa získali základné údaje pre potreby sanácie porušených území. Doterajšie praktické výsledky monitorovania svahových pohybov, ako aj perspektívy systematického doplňovania a využitia rozsiahlej databázy údajov ilustrujú odôvodnenosť dlhodobého monitorovania svahových pohybov.

Ciele:
- sanácia havarijných zosuvov a iných geodynamických javov ohrozujúcich životy a majetokobyvateľov a majetok štátu a samosprávy,
 
Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti považuje aj horninové prostredie a geológia.

Navrhované adaptačné opatrenia pre horninové prostredie:
- Urbanizované a záujmové územia potenciálne náchylné na svahové pohyby stabilizovať: upraviť tvar svahu, vodný režim (povrchové a hĺbkové odvodnenie zosuvného územia) a zabezpečiť náročné technické stabilizačné opatrenia a vegetačné spevnenia

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ:
Do roku 2030 Slovensko vyvinie úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia. Bezpečné odstraňovanie environmentálnych škôd bude plne hradené ich pôvodcami. Pri ložiskovom geologickom prieskume bude pokračovať efektívna spolupráca s miestnymi samosprávami a občanmi. Ochrana zdravia pred rizikami z kontaminovania územia a ochrana prírody budú považované za prioritu. Zavedie sa legislatívna povinnosť vykonať inžinierskogeologický prieskum pred zakladaním stavieb v zosuvných územiach a pred realizáciou strategických veľkokapacitných a líniových stavieb.

Kľúčová otázka

Aký je stav vybraných geologických hazardov ohrozujúcich prírodné prostredie a v konečnom dôsledku aj človeka?

Kľúčové zistenia

  • Svahové deformácie, ktoré sú najvýznamnejším geologickým hazardom, zaberali v roku 2020 celkovo plochu 2 557,5 km2 rozlohy SR. V rámci Čiastkového monitorovacieho systému - Geologické faktory ŽP pokračoval monitoring svahových pohybov na 23 najaktívnejších lokalitách. V rámci OP KŽP bolo sanovaných 7 lokalít s celkovou rozlohou 91,98 ha.

Sumárne zhodnotenie

Mapa svahových deformácií

 


Zdroj: ŠGÚDŠ

 

Podrobné zhodnotenie

Geologické faktory v značnej miere ovplyvňujú  životné prostredie a preto je potrebné ich pravidelne monitorovať. Jeden z najvýznamnejších geodynamických procesov predstavujú svahové pohyby, ktoré sú monitorované prostredníctvom ČMS - Geologické faktory.

V dôsledku nepriaznivých klimatických pomerov došlo v poslednom desaťročí vo viacerých častiach Slovenska k aktivizácii, resp. reaktivácii viac ako 700 zosuvov, ktoré v mnohých prípadoch priamo ohrozili životy a majetok obyvateľov a vyžiadali si vyhlásenie mimoriadnej situácie. V roku 2020 celková rozloha svahových deformácií v SR predstavovala 2 557,5 km2. V rámci štátneho Programu monitorovania sa v roku 2020 vykonávalo monitorovanie troch základných typov svahových pohybov – zosúvanie (12 lokalít), plazenie (4 lokality) a náznaky aktivizácie rútivých pohybov (6 lokalít). Samostatnou špecifickou skupinou hodnotenia stability prostredia je lokalita stabilizačného násypu v Handlovej. Na území SR boli v rámci projektu OP KŽP – Monitoring zosuvných deformácií – monitorované i ďalšie socio-ekonomicky významné zosuvné územia.
 
Mapa. Rozmiestnenie monitorovaných lokalít svahových deformácií na území SR

A – členenie lokalít podľa riešených geologických úloh: I – Čiastkový monitorovací systém Geologické faktory, II – Monitoring zosuvných deformácií; B – regionálne inžinierskogeologické členenie slovenských Karpát (Hrašna a Klukanová, 2002 in Atlas krajiny SR, 2002): 1 – región jadrových pohorí: a – oblasť vysokých jadrových pohorí, b – oblasť jadrových stredohorí, 2 – región karpatského flyšu: a – oblasť flyšových vrchovín, subregión vonkajších flyšových Karpát, b – oblasť flyšových hornatín, subregión vonkajších flyšových Karpát, c – oblasť flyšových vrchovín, subregión bradlového pásma, d – oblasť flyšových vrchovín, subregión vnútorných flyšových Karpát, 3 – región neogénnych vulkanitov: a – oblasť vulkanických hornatín, b – oblasť vulkanických vrchovín, 4 – región neogénnych tektonických vkleslín: a – oblasť vnútrokarpatských nížin, b – oblasť vnútrohorských kotlín;
lokality: 1. Nižná Myšľa, 2. Kapušany, 3. Veľká Čausa, 4. Prievidza-Hradec, 5. Prievidza-V. Lehôtka, 6. Handlová-Morovnianske sídlisko, 7. Handlová-Kunešovská cesta, 8. Handlová – 1960, 9. Fintice, 10. Svätý Anton, 11. Hodruša-Hámre, 12. Slanec-TP, 13. Dolná Mičiná, 14. Prešov-Pod Wilec Hôrkou, 15. Okoličné, 16. Červený Kameň, 17. Ďačov, 18. Bardejovská Zábava, 19. Prešov-Horárska ul., 20. Čirč, 21. Vyšná Hutka, 22. Varhaňovce, 23. Vyšný Čaj, 24. Nižná Hutka, 25. Ruská Nová Ves, 26. Šenkvice, 27. Petrovany, 28. Kraľovany, 29. Veľká Izra, 30. Sokoľ, 31. Košický Klečenov, 32. Jaskyňa p. Spišskou, 33. Handlová-Baňa, 34. Demjata, 35. Starina, 36. Jakub, 37. Bratislava-Železná st., 38. Pezinská Baba, 39. Handlová-Stabilizačný násyp, 40. Podhorie, 41. Ľubietová-nad ihriskom, 42. Liptovská Štiavnica, 4. Bardejov-Pravoslávny chrám
Zdroj: ŠGÚDŠ
 
 
Na základe hodnotenia výsledkov pohybovej aktivity z inklinometrických meraní bola v roku 2020 najaktívnejšia zosuvná lokalita Handlová-Morovnianske sídlisko (územie nad železničným oblúkom). Zvýšená pohybová aktivita bola zaznamenaná aj na zosuvnej lokalite Svätý Anton, kde sa so zvýšenou frekvenciou monitorovania uvažuje aj v nasledujúcich rokoch. Mierne zvýšená pohybová aktivita bola nameraná aj na lokalite Ďačov. V roku 2020 bol na väčšine zosuvných telies zaznamenaný vzostup hladiny podzemnej vody (PV), čo predstavuje nepriaznivý faktor vplývajúci na stabilitné pomery zosuvných lokalít. Výrazný vzostup hladiny PV v porovnaní s rokom 2019 bol zaznamenaný aj v hydrotechnickom diele stabilizačného násypu v Handlovej, čo sa prejavilo zvýšeným priemerným prietokom odvodňovacieho systému až o 154 l.min-1. Vzostup hladiny PV, pozorovaný na lokalite Šenkvice, je povedľa klimatických vplyvov zapríčinený aj znefunkčnením drenážneho potrubia, ktorého úlohou je odvádzať PV mimo zosuvné územie.
 
Na ŠGÚDŠ bol vytvorený informačný systém - Zosuvy a iné svahové deformácie, ktorého databázu v súčasnosti tvorí viac ako 1 500 monitorovacích objektov a viac ako 2,5 mil. nameraných údajov na 61 zosuvných lokalitách.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Katarína Škantárová, SAŽP, katarina.skantarova@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Geologické hazardy sú škodlivé prírodné alebo antropogénne geologické procesy, ktoré ohrozujú prírodné prostredie, a v konečnom dôsledku človeka. Medzi najvýznamnejšie takéto procesy patria svahové pohyby, zosuvy, tektonická a seizmická aktivita územia.
 

Metodika:

 
Geologické hazardy sú sledované hlavne prostredníctvom čiastkového monitorovacieho systému (ČMS) – Geologické faktory, ktorý je tvorený samostatnými subsystémami.

Zoznam lokalít monitoringu subsystému –  Zosuvy a iné svahové deformácie
Stupeň
dôležitosti
Lokality monitoringu
I. Slovenský raj – Pod večným dažďom, Handlová – Baňa, Jakub, Starina, Bratislava – Železná studnička, Pezinská Baba, Lipovník
II. Dolná Mičiná, Ľubietová, Slanec – TP, Handlová – 1960/1961, Kvašov, Hlohovec – Posádka, Veľká Izra, Sokoľ, Košický Klečenov, Jaskyňa pod Spišskou, Banská Štiavnica, Demjata
III. Veľká Čausa, Handlová – Morovnianske sídlisko, Handlová – Kunešovská cesta, Fintice, Nižná Myšľa, Kapušany, Handlová – Žiarska ul., Okoličné, Bojnice, Bardejovská Zábava, Dačov, Lenartov, Lukov, Pečovská Nová Ves, Prešov – Horárska ul., Prešov – Pod Wilec Hôrkou, Čirč, Krajná Poľana, Čadca – Rieka, Košice – Dargovských hrdinov, Košice – Krásna, Nižná Hutka, Varhaňovce, Vyšný Čaj, Vyšná Hutka, Šenkvice, Ruská Nová Ves, Petrovany, Vinohrady nad Váhom, Stabilizačný násyp – Handlová
 
Lokality zo skupiny zosúvania boli monitorované súborom metód zaznamenávajúcich posuny alebo deformácie meraných objektov (metódy geodetické a inklinometrické), zmeny napätostného stavu prostredia (merania poľa pulzných elektromagnetických emisií) a stav najdôležitejších zosuvotvorných faktorov (režimové pozorovania zmien hĺbky hladiny podzemnej vody a výdatnosti odvodňovacích zariadení).

Metódy monitorovania subsystému -  01 Zosuvy a iné svahové deformácie:
  • Metódy monitorovania zosuvných pohybov
    • Metódy zaznamenávania zmien na povrchu zosuvov
      • geodetické metódy merania zmien polohy poz. bodov
      • metóda merania povrchovej reziduálnej napätosti
    • Metódy zaznamenávania podpovrchových zmien
      • metóda presnej inklinometrie
      • metóda merania pulzných elektromagnetických emisií
    • Režimné pozorovania
      • metódy merania zmien úrovne hladiny podzemnej vody
      • meranie výdatnosti, teploty a mernej konduktivity vody
  • Metódy monitorovania pazivých pohybov
    • Metódy digitálnej fotogrametrie
    • Metódy dilatometrické
    • Metóda merania mikromorfometrických zmien

Analýza porušenosti územia SR svahovými deformáciami je vypracovaná na základe Atlasu máp stability svahov SR v M 1 : 50 000 (Šimeková, Martinčeková a kol., 2006).

 

Zdroj dát:

ŠGÚDŠ

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike: