Tlačiť   PDF

Trendy v ekostope SR

Dátum poslednej aktualizácie 25.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí ekologickú stopu SR ako meradla vplyvu ľudských aktivít na planétu Zem, vyjadreného biologicky produktívnou plochou zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a životným štýlom, v súlade s jej biologickou kapacitou.
Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie prírodných zdrojov, ktoré spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame, vyjadrené v globálnych hektároch.
 

Jednotka indikátora

gha, gha/obyv.

Metadáta

Kľúčová otázka

Aký je trend v ekostope Slovenska?

Kľúčové zistenia

  • Ekostopa Slovenska má od roku 1993 do 2012 kolísavo stúpajúcu tendenciu.
  • Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má podľa posledných výpočtov (k roku 2012) hodnotu 4,1 globálne hektáre.
  • Z toho vyplýva, že keby každý človek na Zemi žil rovnako ako obyvateľa Slovenska, pre udržanie tohto spôsobu života by sme potrebovali nie jednu, ale presne 2,3 planét.
 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_smile
Prvé údaje o ekostope SR sú z roku 1993. Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska kolísavo narastá. Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska v strednodobom hodnotení kolísavo narastá. Medziročne (k roku 2012) ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska poklesla.

Sumárne zhodnotenie

Vývoj Ekostopy Slovenska

Zdroj: NFS

Podrobné zhodnotenie

Ekologickú stopu je možné vypočítať pre jednotlivcaškolu, organizáciu, mesto alebo štát. Predstavuje celkové množstvo územia potrebného na zabezpečenie všetkého čo spotrebúvame (energia, voda, potraviny, oblečenie, materiály) a na zneškodnenie odpadu, ktorý pritom vytvárame. Čím väčšia stopa, tým väčší vplyv na prírodu. Vďaka medzinárodnému obchodu naša stopa často pozostáva z územia roztrúseného po celom svete.
 
Na planéte nás v súčasnosti žije približne 6,7 miliárd. Z celkového produktívneho povrchu Zeme pripadá na každého človeka férový podiel 1,8 globálnych hektárov. Priemerná ekologická stopa jedného človeka má však v súčasnosti hodnotu 2,7 globálnych hektárov.
To znamená, že biologickú kapacitu Zeme prekračujeme približne o 50 % a pre zabezpečenie aktuálnej spotreby ľudstvo využíva plochu zodpovedajúcu nie 1 ale 1,5 planétam.
 
Ekologická stopa jedného obyvateľa Slovenska má k roku 2012 hodnotu 4,1 globálne hektáre. Pre porovnanie, v roku 2005 predstavovala ekostopa jedného Slováka 3,3 gha (1,6 planét), v roku 2006 už 4,9 gha (2,7 planét).
 
Hoci naša ekologická stopa nie je taká veľká ako stopa Dánov (4,6 planét), Írov (3,5 planét) alebo Angličanov (2,7 planét), každým rokom sa zväčšuje. Z ekologického účtu Zeme čerpáme viac ako nám patrí.

 

Medzinárodné porovnanie

Keďže rozdelenie prírodného bohatstva a ľudskej populácie na Zemi je veľmi nerovnomerné tak sa krajiny delia na dve skupiny: 1.) štáty, ktoré spotrebúvajú viac ako sú schopné vyprodukovať a 2.) štáty, ktoré majú prebytky.

Grafické znázornenie ekologických stôp na Zemi

Zdroj: NFS

Podrobnejšie porovnanie štátov nájdete na: http://www.footprintnetwork.org/ecological_footprint_nations/

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Ekologická stopa je metóda merajúca vplyv ľudských aktivít na planétu Zem. Tento vplyv vyjadruje prostredníctvom plochy zemského povrchu, na ktorú si nárokujeme svojimi každodennými aktivitami a konzumným životným štýlom. Zároveň zisťuje či sú naše nároky férové voči ostatným obyvateľom Zeme a v súlade s jej biologickou kapacitou.

Globálny hektár (gha) – označuje jeden hektár biologicky produktívnej plochy Zeme.
 

Metodika:

K dispozícii máme iba 11,9 miliárd globálnych hektárov biologicky produktívneho územia Zeme. Táto plocha nám poskytuje všetky prírodné zdroje a služby, ktoré potrebujeme.
Podľa spôsobu využívania človekom ju môžeme rozdeliť do 6 kategórií:
  • orná pôda slúži na dopestovanie rastlín, ktoré potrebujeme na výrobu potravín, textilných vlákien, gumy, rastlinného oleja, ale tiež krmiva pre dobytok;
  • pasienky poskytujú priestor pre chov dobytka, z ktorého vyrábame mäso, mliečne, kožené a vlnené výrobky;
  • hospodárske lesy produkujú drevo, ktoré požívame na výrobu stavebných materiálov, papiera, drevených výrobkov a palív;
  • vodná plocha slúži na chov a odchyt rýb v pobrežných oblastiach ako aj vo vnútrozemských jazerách a rybníkoch;
  • zastavaná plocha nesie naše cesty, parkoviská, domy, obchody, priemyselné budovy a všetky človekom vybetónované plochy;
  • lesy pre pohltenie uhlíka zneškodňujú plynný odpad, predovšetkým oxid uhličitý (CO2), ktorý do atmosféry vypúšťame spaľovaním fosílnych palív pri preprave osôb, potravín a tovarov, výrobe elektrickej energie a kúrení.
Metodika výpočtu ekologickej stopy
 
Metodika všeobecne vychádza z Atlasu ekologickej stopy vydávanom medzinárodnou organizáciou Global Footprint Network (NFS), ktorá spracováva a uverejňuje národné ekostopy a iné indikátory. V súčasnosti NFS vydal manuál pre získavanie dát v krajinách a výpočet ekologickej stopy (Working Guidebook to the National Footprint Accounts: 2016) a publikovaný je zoznam viac ako 200 krajín s výsledkami ich ekologických stôp z obdobia 1961 - 2012, s aktuálnymi výpočtami a hodnotami ekologickej stopy na úrovni štátov.

Global Footprint Network (NFS) - Metodológia: http://www.footprintnetwork.org/en/index.php/GFN/page/methodology/
 

Zdroj dát:

Global Footprint Network (NFS)
 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: