Tlačiť   PDF

Fragmentácia prírodných a poloprírodných území

Dátum poslednej aktualizácie 27.11.2016

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zmenu priemernej veľkosti areálov prírodných a poloprírodných území (% zmena plochy), na základe máp krajinnej pokrývky vyrobených foto-interpretáciou satelitných snímkov.
Indikátor priestorovým a kvantitatívnym vyjadrením informuje tiež o významných hydromrfologických zmenách (fragmentácii riek) spôsobených prítomnosťou umelých stavieb (prekážok), ktoré môžu ovplyvniť migrujúce ryby a tak obmedziť ich rozsah a/alebo hojnosť.
 

Jednotka indikátora

%, km2, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom


Hlavným environmentálnym cieľom RSV je dosiahnutie dobrého stavu všetkých vôd do roku 2015, resp. najneskôr do roku 2027. Dobrý stav predovšetkým pre útvary povrchových vôd predstavuje dosiahnutie dobrého ekologického stavu a dobrého chemického stavu alebo dobrého ekologickéhopotenciálu a dobrého chemického stavu pre umelé a výrazne zmenené útvary povrchových vôd a pre útvary podzemných vôd dosiahnutie dobrého chemického stavu a dobrého kvantitatívneho stavu. Akým spôsobom a kedy sa ciele a ostatné požiadavky RSV dosiahnu, stanovuje plán manažmentu príslušného povodia obsahujúci program opatrení.

Kľúčová otázka

Aký je trend vo fragmentácii prírodných a poloprírodných území a v počte prekážok pozdĺžnej kontinuity riek a biotopov na výrazne zmenených vodných útvaroch a umelých vodných útvaroch?

Kľúčové zistenia

  • Využitím metodiky Landscape fragmentation in Europe (EEA) bola vypočítaná pre územie SR hodnota Seff = 1,36 na 1 000 km2, ktorá reprezentuje hustotu fragmentačnej siete (počet štvorcov fragmentačnej siete na 1 000 km2).
  • Prístup hodnotenia fragmentácie pomocou týchto parametrov bol použitý aj pri hodnotení fragmentácie na úrovni okresov. Údaje potvrdili vyššiu fragmentáciu v okresoch na juhozápade a na východe Slovenska. Fragmentácia je vyššia na nížinách ako v členitejších oblastiach stredného a severného Slovenska. Najvyššiu fragmentáciu má okres Bratislava I (0,46 km2) a najmenšiu okres Snina (647,91 km2). Fragmentácia je vyššia v okolí viac obývaných miest (krajské mesta), v ktorých sa sústreďuje produkčné obyvateľstvo a je potrebné budovať komunikácie, t. j. uľahčiť cestovanie za pracovnými možnosťami.
  • V rámci SR bolo identifikovaných 1 075 stavieb  narúšajúcich pozdĺžnu kontinuitu tokov, z tohto počtu len 117 s funkčným rybovodom, pričom v správnom území povodia Dunaj bolo identifikovaných 1000 stavieb narúšajúcich pozdĺžnu kontinuitu tokov, z tohto počtu len 107 s funkčným rybovodom a v správnom území povodia Visla bolo identifikovaných 75 stavieb narúšajúcich pozdĺžnu kontinuitu tokov, z tohto počtu len 10 s funkčným rybovodom.
 

Sumárne zhodnotenie

Fragmentácia krajiny SR

Zdroj: SAŽP


Prekážky pozdĺžnej kontinuity riek a biotopov na testovaných vodných útvaroch – rok 2014

Povodie
Počet prekážok
celkom
bez funkčného
rybovodu
s funkčným
rybovodom
prítomnosťalebo funkcia
rybovodu nie je známa
Morava 23 22 1 0
Dunaj 4 3 1 0
Váh 373 360 12 1
Hron 259 233 26 0
Ipeľ 76 61 15 0
Slaná 93 84 9 0
Bodva 13 13 0 0
Hornád 61 42 19 0
Bodrog 97 70 23 4
SÚPD 1 000 888 107 5
SÚPV 75 64 10 1
Spolu SR 1 075 952 117 6
Zdroj: Vodný plán Slovenska

Podrobné zhodnotenie

Vyhodnotenie fragmentácie krajiny podľa okresov
 
Názov kraja Meff Seff
Bánovce nad Bebravou 287,34 3,48
Banská Bystrica 538,52 1,86
Banská Štiavnica 92,91 10,76
Bardejov 112,83 8,86
Bratislava I 0,46 2186,00
Bratislava II 63,18 15,83
Bratislava III 48,39 20,67
Bratislava IV 70,76 14,13
Bratislava V 67,46 14,82
Brezno 556,77 1,80
Bytča 295,01 3,39
Čadca 306,41 3,26
Detva 277,02 3,61
Dolný Kubín 254,04 3,94
Dunajská Streda 67,79 14,75
Galanta 49,85 20,06
Gelnica 282,66 3,54
Hlohovec 29,95 33,39
Humenné 265,89 3,76
Ilava 202,18 4,95
Kežmarok 285,49 3,50
Komárno 60,65 16,49
Košice - okolie 140,43 7,12
Košice I 158,65 6,30
Košice II 36,47 27,42
Košice III 16,98 58,88
Košice IV 15,56 64,25
Krupina 85,64 11,68
Kysucké Nové Mesto 204,32 4,89
Levice 47,27 21,15
Levoča 300,44 3,33
Liptovský Mikuláš 611,12 1,64
Lučenec 79,13 12,64
Malacky 123,67 8,09
Martin 368,85 2,71
Medzilaborce 246,82 4,05
Michalovce 132,38 7,55
Myjava 42,99 23,26
Námestovo 457,08 2,19
Nitra 47,07 21,24
Nové Mesto nad Váhom 177,79 5,62
Nové Zámky 50,10 19,96
Partizánske 100,44 9,96
Pezinok 135,80 7,36
Piešťany 110,27 9,07
Poltár 119,72 8,35
Poprad 456,67 2,19
Považská Bystrica 272,36 3,67
Prešov 97,40 10,27
Prievidza 264,28 3,78
Púchov 269,21 3,71
Revúca 197,13 5,07
Rimavská Sobota 126,62 7,90
Rožňava 240,56 4,16
Ružomberok 408,91 2,45
Sabinov 283,86 3,52
Senec 27,23 36,72
Senica 59,21 16,89
Skalica 50,51 19,80
Snina 647,91 1,54
Sobrance 433,49 2,31
Spišská Nová Ves 158,03 6,33
Stará Ľubovňa 260,90 3,83
Stropkov 113,21 8,83
Svidník 88,39 11,31
Šaľa 79,14 12,64
Topoľčany 223,87 4,47
Trebišov 61,71 16,21
Trenčín 172,68 5,79
Trnava 72,11 13,87
Turčianske Teplice 245,66 4,07
Tvrdošín 304,95 3,28
Veľký Krtíš 82,34 12,15
Vranov nad Topľou 167,92 5,96
Zlaté Moravce 128,76 7,77
Zvolen 224,24 4,46
Žarnovica 208,27 4,80
Žiar nad Hronom 205,38 4,87
Žilina 257,48 3,88
Zdroj: SAŽP


Významné hydromorfologické zmeny

Antropogénne vplyvy vyplývajúce z rôznych zásahov do riečneho systému môžu významne zmeniť prirodzenú štruktúru povrchových vôd a substrát koryta rieky, ktoré sú významné pre poskytnutie vhodných biotopov a podmienok pre prirodzenú udržateľnosť vodnej populácie. Zmeny prirodzenej hydromorfologickej štruktúry a substrátu koryta rieky môžu negatívne ovplyvňovať akvatickú populáciu a z toho dôvodu zhoršenie stavu útvarov povrchových vôd.
Hlavnými hybnými silami hydromorfologických zmien sú: výroba energie – hydroelektrárne, protipovodňová ochrana, zásobovanie vodou a lodná doprava. V mnohých prípadoch nie sú významné hydromorfologické zmeny spojené len s jediným užívaním, ale slúžia viacnásobným funkciám (napr. výroba energie a plavba). Ostatné aktivity ako je ťažba štrkov, rekreácia, rybárstvo sú menšieho významu.
Predbežná identifikácia hydromorfologických zmien sa podobne ako v iných krajinách uskutočnilav 1. plánovacom cykle na základe kombinácie dostupných dát (pasporty tokov, technická dokumentácia k upraveným úsekom) a miestnych znalostí, najmä pracovníkov SVP,š. p. Predbežná hydromorfologická identifikácia pozostávala z informácií pre vyhodnotenie desiatych použitých kritérií: č. 1. Zakrytosť úseku; č. 2. Napriamenie toku; č. 3. Zavzdutie úsekov; č. 4. Dĺžka a spôsob opevnenia brehov; č. 5. Protipovodňová ochrana; č. 6. Urbanizácia; č. 7.Kombinované hodnotenie (alternatíva pre parametre 4, 5 a 6); č. 8. Zmena priečneho profilu; č. 9. Hate a stupne a č. 10. Odbery.
Hodnotenie hydromorfologických zmien sa vykonalo celkovo pre 1 477 vodných útvarov (zvyšok bol bez údajov, jedná sa však výlučne o malé vodné útvary s plochou povodia pod 100 km2).
Z hľadiska dopadu na stav vôd boli jednotlivé kritériá zoskupené do troch hlavných skupín významných hydromorfologických zmien:

  1. narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov,

  2. narušenie priečnej spojitosti mokradí a inundácií s tokom a iné morfologické zmeny,

  3. hydrologické zmeny.

 

Narušenie pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov
Hlavné hybné sily vyvolávajúce prerušenie kontinuity sú ochrana pred povodňami (68 %), hydroelektrárne (11 %) a odbery vody pre rôzne účely (18 %). V mnohých prípadoch prekážky nie sú spojené s jediným druhom hybnej sily vzhľadom k multifunkčnému využitiu vodnej stavby – napr. vodná energia s lodnou dopravou; vodná energia s ochranou pred povodňami.
Menovitý zoznam stavieb spolu so základnými identifikáciami (názov prekážky, tok, riečny kilometer, zabezpečenosť priechodnosti pre ryby, vlastník priečnej stavby, realizácia opatrenia k roku 2021, resp. časová výnimka a iné) je obsahom Prílohy 8.4a - Návrh opatrení pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov a Prílohy 8.4b Opatrenia pre elimináciu významného narušenia pozdĺžnej spojitosti riek a biotopov - v procese testovania. Situovanie priečnych stavieb so stavom k roku 2014 je znázornené v mapovej prílohe 4.3a, výhľad k roku 2021 v mapovej prílohe 4.3b.

Definície súvisiace s indikátorom:

Krajinná pokrývka – objekty zemského povrchu (prírodné aj človekom vytvorené), ktoré možno rozpoznať na satelitných snímkach prostredníctvom fyziognomických (vzhľadových) charakteristík.

Fragmentácia (rozdrobovanie) krajiny je proces (alebo stav), pri ktorom sa pôvodný biotop/areál/ územie delí na viacero menších častí za súčasného zníženia jeho celkovej rozlohy. K fragmentácii dochádza pri takmer každej podstatnej redukcii pôvodného územia, ale môže nastať aj pri jeho relatívne malom zmenšení, ak je delené na časti stavbou ciest, železníc a kanálov alebo iných prekážok, brániacich voľnému pohybu živočíchov.

Útvarom povrchovej vody je vymedzená významná časť povrchovej vody, napríklad jazero, nádrž, potok alebo jeho úsek, rieka alebo jej úsek, kanál, časť brakickej vody alebo pásmo pobrežnej vody.
 
Výrazne zmeneným vodným útvarom je útvar povrchovej vody, ktorého charakter sa pôsobením ľudskej činnosti podstatne zmenil a je určený podľa príslušnej klasifikácie (HMWB).
 
Umelým vodným útvarom je útvar povrchovej vody vytvorený ľudskou činnosťou (AWB).


Metodika:

Hodnotenie fragmentácie bolo vykonané využitím metodiky Landscape fragmentation in Europe (EEA Report No 2/2011).

Meffeffective mesh size vychádza z výpočtu pravdepodobnosti, že v záujmovom území sa dvaja jedinci budú vyskytovať  v jednom  areáli. Do analýzy vstupovali nasledovné priestorové údaje:
  • Corine land cover 2012 z územia SR – bez 1 km buffer
  • Cestná sieť – referenčná sieť SSC voľne dostupná formou WFS (https://inspire.cdb.sk/wss/service/CDB_WFS_cesty_FREE) v členení na jednotlivé typy ciest (diaľnice, rýchlostné cesty, cesty 1. – 3. triedy)
  • Železničná sieť z centrálnej priestorovej databázy – Copyright by Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, Topografický ústav Banská Bystrica, 2010

Seff  – effective mesh density je hustota fragmentačnej siete. Určuje počet štvorcov fragmentačnej siete na 1 000 km2.

Do výpočtu parametrov vstupovali  údaje o krajinnej pokrývke CORINE, cestnej siete a železničnej siete.  Prírodné fragmentujúce prvky nevstupovali do výpočtu z dôvodu ich lokalizácie na okraji skúmaného územia – Vysoké Tatry a Dunaj.


Významné hydromorfologické zmeny

Pre konečné vymedzenie výrazne zmenených vodných útvarov, vodných útvarov , resp. prirodzených vodných útvarov bol podľa platných dokumentov schválený pracovný postup na určovanie výrazne zmenených vodných útvarov a umelých vodných útvarov. Podkladom pre vypracovanie metodiky bol spoločný metodický materiál Európskej komisie vypracovaný v rámci Spoločnej implementačnej stratégie RSV, schválenej Vodnými riaditeľmi v roku 2003. V roku 2007 riešiteľský kolektív VÚVH vypracoval Metodiku pre testovanie predbežne určených výrazne zmenených vodných útvarov (Matok, P., 2007)


Zdroj dát:

SAŽP
VÚVH


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle: