Tlačiť   PDF

Pôdna reakcia poľnohospodárskych pôd

Dátum poslednej aktualizácie 03.12.2020

Definícia indikátora

Indikátor popisuje percentuálne rozdelenie poľnohospodárskej pôdy podľa pôdnej reakcie v rámci sledovaných období.
 

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja SR (2001)
Potenciál produkčných, ekologických a environmentálnych funkcií pôdy, lesa a vody je v súčasnosti na hranici dostatočnosti. To znamená, že kvantita a kvalita prírodných zdrojov musia byť starostlivo chránené a nesmú sa pripustiť ich citeľné zmeny. Naopak potrebné sú opatrenia (odborné, právne, podporné) umožňujúce nielen trvalú udržateľnosť všetkých funkcií pôdy, lesa a vody, ale v mnohých oblastiach aj ich rozšírenú reprodukciu.
Okysľovanie pôd má nepriaznivé účinky na chemizmus pôd a živín, a znižuje úrodnosť pôd. Starostlivosť o poškodené pôdy a zlepšovanie úrodnosti pôd by mali byť v centre pozornosti ako existenčný záujem o neobnoviteľné prírodné zdroje.
 
Zásady štátnej pôdnej politiky (2001)
Vláda SR deklaruje, že pôda Slovenskej republiky je spoločným bohatstvom  občanov štátu a dedičstvom  budúcich generácií. Je základným a neobnoviteľným prírodným zdrojom a tvorí integrálnu súčasť ekosystémov Zeme. Je a zostane základňou environmentálneho, ekologického, ekonomického a  sociálneho potenciálu Slovenska a preto musí byť starostlivo ochránená pred poškodením a neodôvodneným znižovaním jej výmery a objemu.
 
Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020 (2016)
Pre výkon svojho mandátu sa vláda zaviazala plynule pokračovať v podpore, sociálneho a environmentálneho rozvoja krajiny.
  • Vláda bude podporovať hospodárne využívanie poľnohospodárskeho pôdneho fondu, vytvorí podmienky na jeho ochranu pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity.
  • Pre zachovanie celkového priaznivého stavu krajiny, ekosystémov, biodiverzity, prírodných zdrojov a produkčnej schopnosti krajiny, bude vláda presadzovať integrovaný prístup k manažmentu krajiny, ochrany prírody a racionálnemu a efektívnemu využívaniu prírodných zdrojov.
  • Vláda bude podporovať prijatie EÚ rámca na ochranu pôdy a podporí opatrenia smerujúce k zachovaniu kvality pôdy a lesov  aj prostredníctvom zníženia nepriaznivých dopadov znečistenia vôd a ovzdušia na pôdu.
 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy - aktualizácia (2018)
Adaptačné opatrenia v pôdnom prostredí:
  • Využívanie pôdoochranných technológií spracovania pôdy.
  • Pôdoochranné minimalizačné technológie.
  • Využívanie  opatrení na zlepšenie  štruktúry  pôdy  (podrývaním a hĺbkovým  kyprením a hnojením maštaľným hnojom alebo zeleným hnojením).
  • Organické poľnohospodárske systémy a aplikácia organických hnojív.
  • Podpora integrovanej produkcie a opatrení ekologického poľnohospodárstva.
  • Produkčné systémy prispôsobené kapacite krajiny a vhodnosti pôdy.
  • Postupy  tzv.  konzervačného  poľnohospodárstva  (ponechanie  veľkého  množstva rastlinných  zvyškov na povrchu  pôdy  alebo  udržiavanie  trvalého rastlinného  porastu dlhoročnými plodinami).
  • Ochranné systémy orby (vrstevnicová orba).
  • Podpora zachovania a správneho hospodárenia na trvalých trávnych porastoch.
  • Opatrenia na elimináciu solí  (slanomilné  rastliny,  fytoremediácia –s výnimkou vybraných biotopov európskeho a národného významu viazaných na slané prostredie).
 
Adaptačné opatrenia v oblasti poľnohospodárstva:

  • Šetrné pestovateľské technológie.
  • Podpora biologickej ochrany a integrovanej produkcie.
  • Podpora  diverzity  plodín na zabezpečenie  udržateľnej  produkcie a zavádzanie integrovaného manažmentu ochrany rastlín proti škodcom.
  • Znižovanie potreby používania chemikálií v poľnohospodárstve.

Zelenšie Slovensko - Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 3.1 V poľnohospodárstve presadzovať šetrnejšie postupy k životnému prostrediu
Priority:
  • Ekologická poľnohospodárska výroba bude v roku 2030 zaberať minimálne 13,5 % pôdy.
  • Najmä na veľkých poľnohospodárskych plochách sa bude vyžadovať dôsledné striedanie plodín, v závislosti od ich požiadaviek na živiny, závlahu a hĺbku zakorenenia.
  • Diverzifikácia plodín zabráni strate živín v pôde, jej vysušovaniu a bude slúžiť ako prevencia proti škodcom.
  • Tradičné lokálne odrody, ktoré sa vedia lepšie adaptovať na miestne klimatické podmienky, budú zachované a chránené.
  • Zavedie sa prísnejšia kontrola predaja a používania priemyselných látok v poľnohospodárstve.
  • Zníži sa spotreba pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečí sa ich kontinuálny pokles. Takéto rozhodnutia budú podložené odbornými analýzami, ktoré budú konzultované so zainteresovanými stranami.
  • V oblastiach zraniteľných dusičnanmi sprísni kontrola dodržiavania akčného programu pre dané oblasti a budú podporené opatrenia na zvýšenie organickej hmoty v pôde.
  • Z hľadiska udržateľného hospodárenia s pôdou sa bude vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom.

Kľúčová otázka

Narastá zastúpenie poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou?

Kľúčové zistenia

  • Výsledky agrochemického skúšania pôd v období cyklov (2006 – 2011) a posledného ukončeného cyklu (2012 – 2017) poukázali na nárast zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou (+0,5 %) a alkalickou (+2,9 %) pôdnou reakciou. Naopak pokles bol zaznamenaný v zastúpení poľnohospodárskych pôd so slabo kyslou (-1,7 %) a neutrálnou (-1,7 %) pôdnou reakciou.
 
Zmena od roku 2006 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_none
Zastúpenie poľnohospodárskych pôd s kyslou a alkalickou pôdnou reakciou sa zvýšilo, čoho dôsledok  je zníženie zastúpenia pôd s neutrálnou  pôdnou reakciou. Naďalej dochádza k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s kyslou pôdnou reakciou. Vyhodnotené boli iba čiastkové pôdne vzorky.

Sumárne zhodnotenie

Rozdelenie poľnohospodárskych pôd SR podľa pôdnej reakcie






























Poznámka: *čiastkové hodnoty za príslušné obdobie


Zdroj: ÚKSÚP

Podrobné zhodnotenie

Rozpätie pôdnej reakcie v poľnohospodárskych pôdach je široké a variabilné v rámci jednotlivých typov a subtypov pôd.
Pôdna reakcia priamo aj nepriamo určuje životné podmienky pre rastliny a pôdne mikroorganizmy. Je ukazovateľom mnohých ďalších dôležitých chemických aj fyzikálno-chemických a nepriamo i biologických vlastností pôd a do značnej miery podmieňuje pohyblivosť stopových prvkov v pôdach. Z hľadiska ochrany životného prostredia, nárast plôch s kyslou pôdnou reakciou má nepriaznivý súvis so zvýšenou mobilitou ťažkých kovov v pôde.
 
Rozdelenie poľnohospodárskych pôd SR podľa pôdnej reakcie v rámci sledovaných období (%)
Pôdna reakcia 1990 – 1994 1995 – 1999 2000 – 2005 2006 – 2011 2012 – 2017 2018 2019*
Kyslá (pH < 5,5) 17,8 16,8 21,2 23,4 23,9 24,8
Slabo kyslá (pH 5,6 - 6,5) 24,4 30,7 37,0 35,2 33,5 34,0
Neutrálna  (pH 6,6 – 7,2) 38,3 32,5 28,0 23,4 21,7 21,6
Alkalická (pH > 7,3) 19,5 20,0 13,8 18,0 20,9 19,6
Poznámka: *čiastkové hodnoty za príslušné obdobie
Zdroj: ÚKSÚP 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Beata Kročková, SAŽP, beata.krockova@sazp.sk


Definície súvisiace s indikátorom:

Pôdna reakcia je vyjadrená hodnotami pH, čo je záporný dekadický logaritmus exponentu hodnoty vyjadrujúcej aktivitu vodíkových iónov v pôdnom roztoku, prípadne v pôdnom výluhu. Pôdnu reakciu rozlišujeme aktívnu (vo vodnom výluhu) alebo výmennú (vo výluhu KCl, CaCl2).


Metodika:

V rámci agrochemického skúšania pôd (ASP) Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym (ÚKSUP) je sledovaný vývoj obsahu prístupných živín P, K, Mg a Ca ako aj pH pôdy, ako faktora charakterizujúceho ekologickú stabilitu pôdneho fondu. ASP vykonáva a zabezpečuje celoplošné agrochemické skúšanie poľnohospodársky využívanej pôdy minimálne v 6 ročných intervaloch. Jeho činnosť ustanovuje Vyhláška MP SR č. 151/2016 Z.z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o agrochemickom skúšaní pôd a o skladovaní a používaní hnojív.
 

Zdroj dát:

ÚKSUP


Súvisiace indikátory:

 

Odkazy k problematike: