Tlačiť   PDF

Fragmentácia krajiny

Dátum poslednej aktualizácie 10.01.2018

Definícia indikátora

Fragmentácia krajiny spôsobená dopravnou infraštruktúrou a zastavanými plochami má množstvo ekologických vplyvov. Významne prispieva k poklesu a strate populácií voľne žijúcich živočíchov a k nárastu ohrozenia druhov v Európe, napríklad prostredníctvom rozdelenia a izolácie populácií, a má vplyv na vodný režim a rekreačnú kvalitu krajiny. Fragmentácia krajiny sa meria v počte ôk siete na 1000 km² - účinná hustota siete. Čím viac prekážok fragmentujúcich krajinu, tým vyššia je účinná hustota siete. Účinná veľkosť ôk vyjadruje pravdepodobnosť, že hocijaké dva body vybrané náhodne v oblasti sú prepojiteľné, teda že nie sú oddelené bariérami, ako sú dopravné cesty alebo zastavané oblasti.
Možno to interpretovať ako pravdepodobnosť, že dve zvieratá, umiestnené na rôznych miestach niekde v regióne, sa môžu navzájom nájsť v rámci regiónu bez toho, aby museli prejsť bariéru ako sú cesty, mestské oblasti, alebo veľké rieky. Teda indikuje to možnosť zvierat voľne sa pohybovať v krajine bez toho, aby museli prekonávať tieto prekážky. Čím viac prekážok fragmentuje krajinu, tým nižšia je pravdepodobnosť, že dva body sú prepojené, a tým nižšia je účinná veľkosť ôk. Fragmentačná geometria bola vytvorená zo vstupných dát (TeleAtlas cesty / koľajnice, CLC triedy miest, horské oblasti / horské hrebene na základe Nordregio a WorldClim dát a rieky / jazerá na základe databázy charakterizácie a modelovania povodí (CCM) v.2 a CLC databázy) a bola vypočítaná metrika fragmentácie krajiny (Jaeger 2000).

Jednotka indikátora

-

Metadáta

Kľúčové zistenia

Možno konštatovať, že krajiny severozápadu kontinentálnej Európy (Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Francúzsko a Nemecko) sú najviac fragmentované s okami v rozmedzí medzi 42 - 135 na 1 000 km2. Avšak väčšina krajín zobrazuje veľké výkyvy vo fragmentácii krajiny v závislosti na ich geografii, lokalizácii urbánnych území a dopravného prepojenia. Navyše rôzne krajiny majú rôzne kultúrne prístupy k osídleniu, ktoré môžu ovplyvniť úroveň fragmentácie.

Ukazuje sa tiež vysoká korelácia medzi obyvateľstvom, hustotou cestnej premávky a fragmentáciou krajiny. Centrálne európske krajiny (Luxembursko, Belgicko, Holandsko, Nemecko, Francúzsko, Česká republika, Poľsko a Dánsko) a Malta majú strednú až vysokú hustotu ôk v rozmedzí od 13 do 135. 16 krajín (vrátane SR) má menej ako 10 ôk na 1 000 km2 a tie sú rozložené po obvode EÚ. Krajiny s veľkými plochami kopcov alebo pohorí budú nevyhnutne menej fragmentované.

Výnimkou v celkovom trende sa ukazuje byť Spojené kráľovstvo, ktorému sa podarilo udržať relatívne nízky počet ôk hoci jeho cestná a populačná hustota sa javí ako veľmi vysoká.


 

Sumárne zhodnotenie

Fragmentácia krajiny – počet ôk siete na 1 000 km2
  2009  2012 
EU (28 countries)
EU (27 countries)
Belgium 105,11 
Bulgaria 4,05 
Czech Republic 22,65 
Denmark 15,89 
Germany 42,62 
Estonia 9,23 
Ireland 5,87 
Greece 3,24 
Spain 5,52 
France 29,55 
Croatia
Italy 8,95 
Cyprus
Latvia 8,85 
Lithuania 13,22 
Luxembourg 135,17 
Hungary 9,36 
Malta 98,04 
Netherlands 61,12 
Austria 6,20 
Poland 17,35 
Portugal 9,21 
Romania 0,60 
Slovenia 9,92 
Slovakia 4,76 
Finland 0,69 
Sweden 0,60 
United Kingdom 3,77 
Iceland
Liechtenstein 5,06 
Norway 0,40 
Switzerland 13,06 
Zdroj: Eurostat

Medzinárodné porovnanie

  • Databáza údajov pre zostavenie  indikátora "Fragmentácia krajiny" (Landscape fragmentation) aj pre ostatné členské krajiny EÚ sa nachádza na stránke Eurostatu.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Metodika:

Hodnotiaci súbor indikátorov efektívneho využívania zdrojov predstavuje štatistickú podporu implementácie Plánu pre efektívne využívanie zdrojov, jednej zo 7 iniciatív Stratégie Európa 2020 pre zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu. Predstavuje základ pre monitorovanie implementácie tohto plánu, zdôrazňuje vzťah medzi využívaním zdrojov a hospodárstvom a zároveň predstavuje nástroj podpory angažovanosti zainteresovaných osôb.

Súbor 30 indikátorov bol zostavený na základe požiadaviek Európskej komisie a je výsledkom diskusií ako environmentalistov tak aj ekonómov. Vedenie databázy údajov potrebných na ich naplnenie je v kompetencii Eurostatu. Indikátory  budú v pravidelných intervaloch Eurostatom aktualizované a hodnotené.
 
Je štruktúrovaný nasledovne:
  • Hlavný indikátor zdrojovej produktivity.
  • Základné vybrané indikátory zamerané na pôdu, vodu a uhlík.
  • Súbor špecifických indikátorov zameraných na podtémy Plánu:

                      + Transformujúce sa hospodárstvo.
                      + Príroda a ekosystémy.                     
                      + Kľúčové oblasti.


Podrobná metodika  zostavenia tohto indikátora je uverejnená na stránkach Eurostatu.

 

Zdroj dát:

Eurostat

 

Odkazy k problematike: