• Správy o stave ŽP SR
  • Predslov
  • Základné informácie o SR
  • Súhrnné hodnotenie
  • Komplexný environmentálny monitorovací a informačný systém
  • Zložky životného prostredia a ich ochrana
    • Ovzdušie
    • Voda
    • Horniny
    • Pôda
    • Rastlinstvo a živočíšstvo
  • Ochrana prírody a tvorba krajiny
  • Hlavné kumulatívne environmentálne problémy
  • Mestské a vidiecke životné prostredie
  • Environmentálna regionalizácia
  • Príčiny a dôsledky stavu životného prostredia
  • Rizikové faktory v životnom prostredí
  • Starostlivosť o životné prostredie
  • Medzinárodná spolupráca
  • Téma roka
• Sektorové indikátorové správy
• Výhľadové štúdie a globálne megatrendy
• Informačné materiály o ŽP
• Tematické a prierezové publikácie
• Environmentálne indikátorové správy
• Regionálne správy o stave ŽP SR
• Environmentálna regionalizácia SR
• Správy pre Európsku komisiu
• Workshopy

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2022

Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov

Účinná ochrana prírody a krajiny

Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

• Biotopy

Praktická starostlivosť o biotopy bola v rámci organizačných útvarov ŠOP SR zabezpečovaná v súvislosti s realizáciou schválených programov starostlivosti o CHÚ, napr. na kosenie mokradnej časti a mozaikovité kosenie v PP Brezovská dolina, PR Záhradská a v PP Krivoklátske lúky, kde sa aj páslo. Realizovalo sa kosenie s následným odstránením pokosenej biomasy v CHA Ostrovné lúčky, CHA Chmúra, CHA Kostolianske lúky, CHA Šándorky. Nálety nepôvodného agátu boli odstraňované v CHA Veľký kopec, rovnako aj ochrana chránených druhov oplôtkami proti ohryzu zverou. Kroviny boli odstraňované v CHA Čachtické Karpaty, CHA Svarkovica.

Opatrenia boli vykonané spolu na 105 lokalitách o celkovej výmere 108,116 ha vo vlastnej réžii a na 41 lokalitách na výmere 108,6589 ha v externej spolupráci v chránených územiach a na 8 genofondových plochách o celkovej výmere 0,98 ha vo vlastnej réžii a na 5 genofondových plochách na výmere 1,30 ha v externej spolupráci.

• Súhrnné informácie o stave druhov a biotopov európskeho významu a stave vtákov

Povinnosť monitorovania a vyhodnocovania stavu druhov a biotopov európskeho významu (EV) vyplýva zo smernice o biotopoch. Predmetom monitoringu na Slovensku je 150 druhov živočíchov, 50 druhov rastlín a 66 typov biotopov EV v rámci 2 biogeografických regiónov – alpského a panónskeho. Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú členské štáty povinnosť každých šesť rokov vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov a druhov z hľadiska ochrany prírody. Doteraz posledná, v poradí tretia správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) za Slovensko bola odovzdaná Európskej komisii v roku 2019.

Celkové hodnotenie stavu druhov a biotopov EV bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0.

Obdobne bola v roku 2019 odovzdaná EK aj druhá správa o stave vtákov na Slovensku v zmysle čl. 12 smernice o vtákoch. Celkovo bolo hodnotených 223 druhov vtákov.

Z hľadiska stavu jednotlivých druhov vtákov vychádzajú v nevyhovujúcom stave predovšetkým druhy viazané na agrárnu krajinu, veľa druhov je taktiež v skupine viazanej na mokraďové biotopy, resp. lesné biotopy, napr. hlucháň hôrny (Tetrao urogallus). Ďalšou skupinou, ktorá je ako celok v zlom stave, sú dravce.

Celkové hodnotenie stavu vtákov na Slovensku bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Lešo, P., Ridzoň, J., Krištín, A., Karaska, D., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Bohuš, M., Krajniak, D., Ďuricová, V., Lešová, A., Čuláková, J., Saxa, A., Durkošová, J., Andráš, P. 2020. Stav ochrany vtáctva na Slovensku v rokoch 2013 – 2018. Banská Bystrica: ŠOP SR, 105 strán. ISBN: 978-80-8184-084-5.

V roku 2022 bola spracovaná a na EK odovzdaná správa o výnimkách v zmysle čl. 9 smernice o vtákoch (za rok 2021).

Bližšie výsledky hodnotenia druhov, biotopov i vtákov boli spracované v Správe o stave životného prostredia SR 2019.

• Environmentálna kriminalita – ochrana rastlín a živočíchov

Za oblasť ochrany rastlín a živočíchov bolo v roku 2022 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti (v zmysle § 305 zákona č. 300/2005 Z. z. – Trestný zákon) 83 prípadov s objasnenosťou 35 prípadov (42,2 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesol počet prípadov o 40 a objasnenosť o 26,9 percentuálneho bodu.

• Realizácia práva a koncepčných činností v oblasti ochrany biodiverzity

Ochrana biologickej diverzity

V roku 2022 MŽP SR v spolupráci so ŠOP SR pokračovalo s prípravou novej Národnej stratégie a akčného plánu pre biodiverzitu do roku 2030 (tzv. NBSAP/National Biodiversity Strategy and Action Plan). Nadväzovalo sa na kompletné vyhodnotenie NBSAP 2011 – 2020, ktorý vláda vzala na vedomie ešte začiatkom roka 2021, s prepojením na Stratégiu EÚ pre biodiverzitu do roku 2030 a schválený Kunming-Montreal globálny biodiverzitný rámec do roku 2030 (tzv. Kunming-Montreal Global Biodiversity Framework/GBF) samotného Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý bol so značným posunom z roku 2020 nakoniec schválený v decembri 2022 v kanadskom Montreali. Rámec má štyri dlhodobé zámery do roku 2050 súvisiace s Víziou pre biodiverzitu do roku 2050 a 23 globálnych cieľov s opatreniami, ktoré je potrebné v priebehu desaťročia do roku 2030 naliehavo riešiť. Zo strany MŽP SR a ŠOP SR bola zabezpečená činnosť v rámci implementácie Dohovoru o biologickej diverzite (CBD), ako aj účasť na samotnej 15 konferencii zmluvných strán Dohovoru a jeho protokolov (CBD COP 15). V rámci pracovnej skupiny MŽP SR pre biodiverzitu sa spracovalo viacero podkladov pre prípravu strategických dokumentov pre obdobie po roku 2020 a to najmä v súvislosti s mainstreamingom/prepojením biodiverzity do iných sektorov (poľnohospodárstvo, lesníctvo, rybárstvo, poľovníctvo, cestovný ruch, zdravotníctvo a iné).

Ochrana mokradí

Medzi realizované činnosti v ochrane mokradí v roku 2022 patrili:

• príprava a realizácia projektov spriechodňovania bariér na tokoch a revitalizácie tokov a mokradí
• monitoring, mapovanie a starostlivosť o pôvodné mokraďové druhy, mapovanie a odstraňovanie inváznych druhov rastlín a živočíchov, manažment mokraďových biotopov, ako aj monitoring hydrologického režimu a chemizmu vôd jaskýň
• konzultácie k možnostiam leteckého snímkovania vybraných mokradí
• spracovala sa slovenská a anglická verzia mapy ramsarských lokalít Slovenska
• uskutočnili sa konzultácie k rozlohe mokradí na Slovensku a intenzívne sa začala riešiť aktualizácia ramsarských informačných formulárov a máp pre ramsarské lokality na Slovensku v spolupráci so správami NP a CHKO
• prebehlo mapovanie mokraďových biotopov v povodí rieky Belá (so Správou TANAP) a dopracovanie podkladov pre návrh ramsarskej lokality v povodí Belej (v spolupráci s expertmi)

Zástupcovia SR sa zúčastnili 14. zasadnutia konferencie zmluvných strán Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva - Ramsarského dohovoru (COP14 / Ženeva, Švajčiarsko, 4. – 13. 11. 2022) a 61. zasadnutia Stáleho výboru dohovoru.

Vláda SR v priebehu roka 2022 schválila správu o plnení Akčného plánu pre mokrade na roky 2019 – 2021 a návrh nového plánu na roky 2022 – 2024. Táto úloha vyplývala z Ramsarského dohovoru na ochranu mokradí, pričom akčný plán zohľadňuje aj ďalšie súvisiace strategické dokumenty. Od navrhnutých 63 opatrení sa očakáva významné zlepšenie stavu mokraďových organizmov – rastlín, živočíchov, biotopov vyskytujúcich sa vo voľnej krajine, osobitne v rámci našich 14 ramsarských lokalít.

• Chránené stromy

Sústavu chránených stromov (CHS) k roku 2022 tvorilo 436 CHS a ich skupín, vrátane stromoradí – chránených objektov (o 7 viac ako predchádzajúci rok), čo predstavovalo 1 207 jedincov stromov v rámci 63 taxónov (z toho 31 pôvodných a 32 nepôvodných).

Prehľad stavu právnej ochrany v roku 2022 – chránené stromy

V roku 2022 bolo ošetrených 25 CHS a ich skupín (40 jedincov). Na financovaní sa podieľala ŠOP SR a správy národných parkov z vlastného rozpočtu (65 %), vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú (28 %) a iné subjekty (7 %).

• Územná ochrana

Národná sústava chránených území

20. výročie Národných parkov Slovenský kras a Veľká Fatra   V roku 2022 si Národný park (NP) Slovenský kras a NP Veľká Fatra pripomenuli 20. výročie svojho vzniku. Slovenský kras je najrozsiahlejšie a najtypickejšie územie planinového krasu s nevšedným krajinným obrazom, bohatosťou výskytu krasových javov – škrapy, krasové jamy (závrty), priehlbne, úvaly, ktoré dotvárajú reliéf planín a hlboké kaňonovité doliny i tiesňavy, ako aj s výskytom vzácnych rastlinných a živočíšnych druhov. Jeho neodmysliteľnou súčasťou sú jaskyne (známych je vyše 1 350 jaskýň a priepastí) a veľkým bohatstvom je aj kvalitná, čistá krasová voda. Veľká Fatra je jedným z najzachovalejších pohorí Slovenska, jeho tretím najväčším a zároveň najmladším národným parkom. Vyniká rozsiahlymi plochami holí, skalnatými útvarmi a zachovalými lesmi. Okrem množstva chránených druhov je územie charakteristické výskytom glaciálneho reliktu – tisa obyčajného a viacerých endemických druhov rastlín.

70. výročie objavenia Gombaseckej jaskyne   Gombasecká jaskyňa si v roku 2022 pripomenula 70 rokov od svojho objavenia. Pri tejto príležitosti otvorili zástupcovia Správy slovenských jaskýň Štátnej ochrany prírody SR nový prevádzkový objekt vo vstupnom areáli. Gombasecká jaskyňa na úpätí Silickej planiny je súčasťou svetového prírodného dedičstva a patrí medzi ľahko dostupné a zároveň bohato vyzdobené sprístupnené jaskyne Slovenska s typickými neprehliadnuteľnými dlhými brkami.

Tabuľka . Prehľad stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy za rok 2022

Zdroj: ŠOP SR

Dňa 14. 12. 2021 schválila NR SR reformu národných parkov na Slovensku (zákon č. 6/2022 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon o ochrane prírody a krajiny a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony), ktorou prináša jednotnú správu štátnych pozemkov v národných parkov pod jednou strechou. Cieľom reformy je rozvoj NP a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Schválenou novelou sa dňom 31. 3. 2022 zriadili správy národných parkov so samostatnou právnou subjektivitou, pričom od 1. 4. 2022 sa správa štátnych pozemkov presunula na správy NP zatiaľ len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prešla pod NP aj správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.

Schválená zonácia Muránskej planiny   Vláda SR v roku 2022 schválila zonáciu Národného parku Muránska planina. Jeho výmera sa tak zníži zo súčasných 20 338 hektárov na 18 516 hektárov, dôjde však k zvýšeniu výmery bezzásahového územia s piatym stupňom ochrany na 7 621,9 ha. Výmera ochranných pásem planiny bude 13 002 ha. Nariadenie vlády má prispieť k plneniu záväzkov vyplývajúcich z členstva v EÚ, ako aj ku konaniu, ktoré vedie Európska komisia voči SR vo vzťahu k územiam európskeho významu. Vyriešiť sa tým majú aj výhrady, ktoré identifikovala Komisia v žalobe voči Slovensku vo veci nedostatočnej ochrany biotopov hlucháňa hôrneho. Predmetom ochrany je 39 biotopov európskeho významu a národného významu, biotopy 59 chránených rastlín, biotopy 36 chránených živočíchov a 19 druhov vtákov a vybrané abiotické javy.

Výmera chránených území

Celková výmera osobitne chránených častí prírody a krajiny v SR klasifikovaných stupňami ochrany (2. – 5. stupeň ochrany) v roku 2022 činila 1 138 922 ha (so zohľadnením vzájomného prekryvu týchto území), čo predstavuje 23,23 % z územia SR a pokles oproti predchádzajúcemu roku o 10 036 ha (prevažne znížením výmery NP Muránska planina a hlavne jeho ochranného pásma).

Okrem uvedeného sa na území SR nachádzali vyhlásené CHÚ národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – ochranné pásma 22 jaskýň (15 NPP a 7 PP) s celkovou výmerou 3 683 ha. Ich časť sa však prekrýva s ostatnými CHÚ národnej sústavy.

V rámci národnej sústavy CHÚ sa na území SR nachádzajú aj obecné chránené územia, v ktorých neplatia stupne ochrany, ale podmienky ochrany stanovené obcami, ktoré ich za obecné chránené územia vyhlasujú. V súčasnosti je vyhlásených 12 obecných chránených území s celkovou výmerou 586 ha.

Národná sústava CHÚ Slovenska v roku 2022 pozostávala z:

• 9 národných parkov,
• 14 chránených krajinných oblastí a
• 1 166 tzv. maloplošných chránených území (t. j. -17 území oproti predchádzajúcemu roku – hlavne z dôvodu zonácie NP Muránska planina).

Tabuľka . Prehľad počtu a výmery chránených území (2022)

* ochranné pásmo zo zákona – osobitne nevyhlásené, má šírku 60 m alebo 100 m po obvode chráneného územia
** jaskyňa zo zákona – osobitne nevyhlásená jaskyňa, spĺňajúca určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka
*** vodopád zo zákona – osobitne nevyhlásený vodopád, spĺňajúci určité parametre, je automaticky prírodná pamiatka

Zdroj: ŠOP SR

Tabuľka . Rozloženie tzv. MCHÚ v Slovenskej republike

Zdroj: ŠOP SR

Tabuľka . Prehľad chránených území národnej sústavy podľa druhov a stupňov ochrany

Zdroj: ŠOP SR

Stav chránených území

Stav tzv. MCHÚ zaradených do 2. – 5. stupňa ochrany je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti, pričom z 1 154 týchto území (bez OCHÚ) bolo degradovaných 1,6 %, ohrozených bolo 37,7 % a v optimálnom stave bolo 61,7 %.

Európska sústava chránených území – Natura 2000

Natura 2000 oslávila 30. výročie svojho vzniku   Jubilejné výročie vzniku európskej sústavy chránených území Natura 2000 pripadlo na 21. mája 2022 a MŽP SR si ho pripomenulo viacerými akciami. Pripojenie chránených území na Slovensku do sústavy Natura 2000 patrí medzi historicky najviac prelomové momenty ochrany prírody v našej krajine. Naša národná sieť chránených území tým dostala veľmi silnú inštitucionálnu aj odbornú podporu, ktorá sa opiera o skúsenosti rozvinutých európskych demokracií.

Sústava Natura 2000 zaberá približne tretinu územia Slovenska a tvoria ju dva typy území:

• územia európskeho významu (ÚEV) – 739 území s výmerou 625 499 ha (12,8 % z rozlohy SR) a
• chránené vtáčie územia (CHVÚ) – 41 území s výmerou 1 309 984 ha (podľa GIS) (26,7 %).

Celková výmera sústavy Natura 2000 (teda po odčítaní vzájomného prekryvu) je približne 1 468 tis. ha (29,9 %).

Zdroj: ŠOP SR

Územia európskeho významu

• V roku 2022 Vláda SR uznesením č. 454 z 13. júla 2022 schválila doplnok národného zoznamu ÚEV. Doplnok obsahuje 97 lokalít s celkovou výmerou 10 195 ha, ktorých zaradenie do národného zoznamu ÚEV bolo predmetom prerokovaní podľa § 27 ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny.
• Následne podľa § 27 ods. 4 zákona o ochrane prírody a krajiny bola dňa 18. júla 2022 zverejnená aktualizovaná databáza území Natura 2000. Európska komisia tieto lokality zaradí do vykonávacích rozhodnutí pre alpský a pre panónsky biogeografický región, ktoré nadobudnú účinnosť v roku 2024. Aktuálne je platné  vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/223 zo 16. februára 2022, ktorým sa prijíma pätnásta aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v alpskom biogeografickom regióne a vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2022/224 zo 16. februára 2022, ktorým sa prijíma trinásta aktualizácia zoznamu lokalít s európskym významom v panónskom biogeografickom regióne.
• V roku 2022 pokračovala príprava konsolidovaného znenia národného zoznamu ÚEV, schválených postupne uzneseniami vlády SR od roku 2004.
• ŠOP SR vykonala identifikáciu hraníc podľa súčasného stavu katastra nehnuteľností a podklady na prerokovania návrhu na doplnenie parciel, resp. zmeny stupňa ochrany.
• ŠOP SR začala s prípravou podkladov, vrátane identifikácie štátnych aj neštátnych vlastníkov pozemkov, resp. správcov (urbariáty, pozemkové spoločenstvá), prehľadov pozemkov. Celkovo bolo vytvorených 285 máp, ktoré ŠOP SR od roku 2022 predložila na MŽP SR pre prípravu oznámení pre dotknuté subjekty a obce. 
• Pokračoval legislatívny proces a príprava nariadení vlády pre vyhlásenie niektorých ÚEV v národnej kategórii chránených území. V priebehu roku 2022 bol vyhlásený CHA Vydrica, NP Muránska planina a začal proces vyhlasovania PR Devínska Kobyla.

Doplnenie zoznamu chránených území Natura 2000   Vláda SR v roku 2022 schválila rozšírenie Národného zoznamu území európskeho významu o 97 nových lokalít s výmerou 10 195 hektárov. Doplnenie zoznamu je krokom pre splnenie záväzkov Slovenska ako členského štátu EÚ podľa smernice o biotopoch, pričom sa tak majú odstrániť nedostatky vytýkané zo strany EK a predísť žalobe na Súdny dvor EÚ. Väčšia časť doplneného zoznamu ÚEV (50,5 %) sa v súčasnosti prekrýva s existujúcimi CHÚ. Na druhej polovici výmery dôjde k zvýšeniu stupňa ochrany oproti súčasnému stavu (z 1. na 2. stupeň ochrany). Najvyšší podiel doplnených území majú trvalé trávne porasty (6 800 ha), s výskytom kosných lúk, ktoré sú cenným biotopom európskeho významu. Lesné pozemky budú tvoriť 1 524 ha s prioritou zachovania súčasného využívania pozemkov. Bezzásahové územie (5. stupeň ochrany), sa navrhuje na výmere 42 ha a na 8 ha budú jemnejšie spôsoby starostlivosti o les (4. stupeň ochrany). Vodné plochy budú na ploche 1 226 hektárov a predovšetkým na úsekoch riek s dobrými podmienkami pre druhy rýb a mihúľ európskeho významu. Momentálne zoznam území Natura 2000 pozostáva zo 642 lokalít s celkovou výmerou 615 261 hektárov. Zaradenie nových lokalít do národného zoznamu ÚEV je v súlade s novou Spoločnou poľnohospodárskou politikou, podporí rozvoj regiónov budovaním agroturizmu, cykloturistiky a zároveň umožní čerpať eurofondy na starostlivosť o chránené územia. Dostatočnosť doplneného národného zoznamu ÚEV posúdi ešte Európska komisia.

Mapa . Európska sústava chránených území – Natura 2000

Zdroj: ŠOP SR

Mapa . Doplnok národného zoznamu ÚEV schválený uznesením vlády č. 454 z 13. júla 2022

Chránené vtáčie územia

• Vyhlásených bolo už všetkých 41 lokalít CHVÚ (všeobecne záväznými právnymi predpismi), pričom zaberajú 26,7 % SR.
• ŠOP SR v súčinnosti s MŽP SR dopracúva odborné návrhy programov starostlivosti (PS) o CHVÚ (ktoré sú dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny spracovávanou na 30 rokov) a predkladá na schválenie vláde SR. PS obsahuje o. i. hodnotenie stavu druhov vtáctva, pre ktoré bolo dané CHVÚ vyhlásené, ochranárske ciele a opatrenia pre tieto druhy, vrátane určenia zodpovedností a odhadu výšky finančných prostriedkov a predpokladaných zdrojov financovania.
• V roku 2022 boli vládou SR schválené 3 PS o CHVÚ (Medzibodrožie, Senianske rybníky a Volovské vrchy). Tým sa počet CHVÚ, ktoré majú schválený PS zvýšil na 23, z celkového počtu 41 CHVÚ. V štádiu spracovania je ďalších 8 programov.

Územia medzinárodného významu

Väčšina území medzinárodného významu je aj súčasťou národnej sústavy CHÚ. Ak tomu tak nie je, podľa § 28b ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny by mali byť za CHÚ vyhlásené. Tieto lokality sú zverejnené na stránke MŽP SR.

Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie

• NPR Dobročský prales (1998),
• NP Poloniny (1998).

Obidve chránené územia získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie.

Biosférické rezervácie

(v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB)

• Biosférická rezervácia (BR) Poľana (1990),
• BR Slovenský kras (1977),
• BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina),
• BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).

Ramsarské  lokality

(v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarský dohovor)

Zdroj: ŠOP SR

Svetové dedičstvo

Svetové dedičstvo (SD) predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva a jeho permanentná ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.

Ochrana SD (kultúrneho, prírodného i zmiešaného) je zabezpečená prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na generálnej konferencii UNESCO v Paríži v roku 1972, ktorý SR ratifikovala 15. 11. 1990. 

Zoznam SD k roku 2022 obsahoval 1 157 lokalít celého sveta, z toho 900 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných zo 167 členských štátov Dohovoru.

Celkovo sú do Zoznamu svetového dedičstva zapísané za SR dve prírodné lokality:

• Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
• Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (Christchurch, 2007; rozšírenie v roku 2011, 2017 a 2021).

Mapa . Prírodné lokality svetového dedičstva v SR

Zdroj: SAŽP

Medzi navrhované prírodné lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SD k roku 2022 za SR patria:

1. Gejzír v Herľanoch
2. Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
3. Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
4. Mykoflóra Bukovských vrchov
5. Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
6. Originálne lúčne pasienky na Slovensku

Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe

(v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS)

• 83 lokalít na Slovensku.

Využitie vybraných ekonomických nástrojov

V rámci predkupného práva štátu v CHÚ s 3. až 5. stupňom ochrany v zmysle § 63 zákona o ochrane prírody a krajiny bolo celkovo, vrátane NP, posúdených 52 ponúk. Z nich MŽP SR prijalo 15 ponúk.

Náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61e zákona o ochrane prírody a krajiny boli podľa evidencie Ministerstva vnútra SR v roku 2022 vyplatené vo výške 4 459 541 eur.

Starostlivosť o chránené územia

V roku 2022 je platných 104 schválených dokumentov starostlivosti o chránené územia, ktoré sa týkajú 2 národných parkov, 78  maloplošných CHÚ, 90 území európskeho významu a 23 chránených vtáčích území. Niektoré dokumenty sa týkajú viacerých chránených území zároveň.

V roku 2022 boli vypracované programy starostlivosti pre CHA Galmus a CHA Drienčanský kras v rámci projektu z OP KŽP a prebiehali prípravné práce a mapovanie predmetov ochrany v rámci pripravovaných programov starostlivosti o CHKO Strážovské vrchy a CHKO Štiavnické vrchy.

V roku 2022 bol schválený Program starostlivosti o CHVÚ Volovské vrchy. V rôznom štádiu spracovania je ďalších 8 programov starostlivosti o CHVÚ.

Aj v roku 2022 boli v CHÚ i voľnej krajine v rôznej miere realizované regulačné zásahy (kosenie a odstraňovanie biomasy, výrub a odstraňovanie náletových drevín, mulčovanie, pasenie a ochrana pred ohryzom zverou).

Tabuľka . Prehľad zariadení ochrany prírody v rámci odborných organizácií ochrany prírody

V priebehu roka 2022 ŠOP SR zrealizovala opravu a údržbu 7 NCH a 6 NL.

V správe ŠOP SR sú nasledujúce IS v pôsobnosti Správ CHKO:

• Správa CHKO Ponitrie – IS OP Natura 2000,
• Správa CHKO Vihorlat – IC Morské oko.
• Správa CHKO Horná Orava – IS OP Ústie nad priehradou.
• Správa CHKO Východné Karpaty – IS OP Správy CHKO Východné Karpaty.
• Správa CHKO Štiavnické vrchy – IS  OP Sitno.
• Správa CHKO Latorica – IS OP Čičarovce.

• Ochrana jaskýň

V roku 2022 neboli vyhlásené nové ochranné pásma jaskýň a nepribudla nová verejnosti voľne prístupná jaskyňa. Vybudovali sa štyri nové uzávery do jaskýň a vykonala sa oprava dvoch poškodených uzáverov jaskýň. Vyčistené boli dve lokality od komunálneho a biologického odpadu.

K roku 2022 bolo v SR evidovaných 7 798 jaskýň (t. j. za rok 2022 pribudlo 75 objavených jaskýň), ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených bolo 19 jaskýň, z toho ŠOP SR – Správa slovenských jaskýň (SSJ) prevádzkovala 13 jaskýň. Počet verejnosti voľne prístupných jaskýň bol 45 a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom bol 22.

Ekosystémové služby

Envirostratégia 2030 zaväzuje vládu SR „ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby“.

Ekosystémové služby (ES) predstavujú prínosy a úžitky, ktoré ľuďom poskytujú ekosystémy. Envirostratégia 2030 si do roku 2030 vytýčila cieľ, že sa na všetky ES bude prihliadať rovnocenne a budú sa zohľadňovať aj v národnom systéme účtovníctva. ES budú ohodnotené a kvantifikované a brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Podporí sa tiež tvorba komplexného systému hodnotenia ES a ich udržateľného využívania a zvážia sa možnosti ich speňaženia. Platby za ES vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie.

Dohovor o krajine Rady Európy

Dohovor o krajine Rady Európy je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa týka všetkých aspektov kultúrnej krajiny. Priniesol prevratný pohľad na skutočnosť, že krajina tvorí kľúčový prvok priaznivých podmienok pre život jednotlivca i spoločnosti. Dohovor chápe krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity. Jeho cieľom je ochrana, manažment a plánovanie krajiny a organizovanie spolupráce  medzi zmluvnými stranami dohovoru.

Na podpis a ratifikáciu bol dohovor členským krajinám Rady Európy otvorený dňa 20. októbra 2000 vo Florencii (pod pôvodným názvom Európsky dohovor o krajine). K 31. 12. 2022 pristúpilo k dohovoru 41 členských krajín Rady Európy, 40 z nich ho ratifikovalo a následne v nich vstúpil do platnosti. Na Slovensku platí dohovor od 1. decembra 2005. Zmluvné strany ním ustanovili nástroj zameraný na dosiahnutie udržateľného rozvoja, založeného na vyvážených a harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím.

V snahe podporiť európsku spoluprácu s mimoeurópskymi štátmi, ktoré si želajú implementovať ustanovenia dohovoru, vstúpil v roku 2021 do platnosti  Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o krajine. Pred jeho prijatím, v pôvodnom znení, bol dohovor výhradne európskym regionálnym dohovorom, ktorého zmluvnými stranami mohli byť iba európske štáty. Cieľom prijatia protokolu bola zmena znenia dohovoru tak, aby umožňovala pristúpenie neeurópskych štátov ako zmluvných strán dohovoru.

Kompetentným orgánom pre koordináciu, riadenie plnenia záväzkov a koordinovanie spolupráce s dotknutými rezortmi v rámci implementácie dohovoru v SR je MŽP SR. Podpora implementácie dohovoru na Slovensku je orientovaná do štyroch hlavných pilierov: inštitucionálna podpora, propagácia, spolupráca a odborná podpora.

• Vyhodnotenie implementácie Dohovoru Rady Európy o krajine v roku 2022

Siedmy ročník Ceny Slovenskej republiky za krajinu 2022 bol vyhlásený na tlačovej konferencii na MŽP SR v Bratislave 29. marca 2022. Na cenu bolo nominovaných 9 projektov, pričom do hodnotenia pred odbornú komisiu postúpilo osem projektov:

• projekt Ku koreňom realizovaný obcou Bojná,
• projekt Za krajšie a zelenšie Gajary realizovaný obcou Gajary,
• projekt Katarínka – záchrana ruín Kláštora a Kostola sv. Kataríny Alexandrijskej realizovaný občianskym združením KATARÍNKA,
• projekt Korýtko vlakom, bicyklom realizovaný Občianskym združením Korytnická železnica Ružomberok,
• projekt Korzo Zálesie – revitalizácia nábrežia Malého Dunaja pre voľnočasové aktivity realizovaný občianskym združením Naše Zálesíčko,
• projekt Komplexné reštaurovanie Rotundy sv. Juraja v Nitrianskej Blatnici a revitalizácia jej okolia realizovaný obcou Nitrianska Blatnica,
• projekt Návrat lodného mlyna realizovaný občianskym združením Spolok vodný mlyn Kolárovo,
• projekt Tam, kde víno tečie potokom, ľudia v pote pracujú realizovaný obcou Vinosady.

Nominované projekty boli prezentované a obhajované pred odbornou komisiou, ktorá zhodnotila komplexnosť a celkový prínos projektu v starostlivosti o krajinu, mieru naplnenia kritérií pre posudzovanie ceny, príkladnosť, udržateľnosť projektu, kvalitu predložených podkladov, prihlášky, ako aj samotnej prezentácie a národnú reprezentatívnosť na európskej úrovni. 

MŽP SR udelilo Cenu Slovenskej republiky za krajinu 2022 obci Bojná za projekt Ku koreňom. Odborná komisia ocenila obec „za dlhodobý a systematický prístup k ochrane kultúrneho dedičstva raného stredoveku, jeho popularizáciu a sprístupňovanie prostredníctvom zážitkových foriem poznávania histórie“. Laureát ceny získava nomináciu SR na účasť v Cene Rady Európy za krajinu 2022/2023 ako jediný zástupca Slovenska, v zmysle článku 11 Dohovoru o krajine Rady Európy. 

Odborná komisia Ceny sa rozhodla udeliť aj dve osobitné uznania (občianskemu združeniu Spolok vodný mlyn Kolárovo a obci Vinosady) a poďakovania (obci Gajary, o. z. KATARÍNKA, o. z. Korytnická železnica Ružomberok, o. z. Naše Zálesíčko a obci Nitrianska Blatnica).

Viac informácií o európskej cene nájdete na www.coe.int/en/web/landscape/landscape-award-alliance a národnej cene na www.cenazakrajinu.sk

Nosným odborným podujatím roka bol jubilejný XXV. ročník konferencie KRAJINA - ČLOVEK - KULTÚRA s podtitulom „Podpora integrácie ochrany prírodného a kultúrneho dedičstva“, ktorý sa uskutočnil  v júni 2022  v Banskej Bystrici.

V rámci podpory dohovoru a výmeny poznatkov v procese starostlivosti o krajinu v SR sa v roku 2022 uskutočnil aj v poradí XIV. ročník Informačného dňa k Dohovoru o krajine Rady Európy.

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát

Geoparky

Geoparky predstavujú územia vedeckej dôležitosti nielen z pohľadu geologického (neživá príroda), ale aj biologického (živá príroda), a tiež z pohľadu archeologickej, montanistickej, kultúrno-historickej či etnografickej osobitosti a rozmanitosti (kultúrna zložka krajiny). Okrem potenciálu pre vedecký výskum, zameraný na environmentálnu oblasť vrátane vzdelávania, môžu byť významným aspektom pre miestny rozvoj smerujúci k novým ekonomickým a kultúrnym aktivitám regiónu paralelne s úsilím ochrany a zachovania geologického bohatstva Slovenska.

SR sa problematike geoparkov ako územiam s vysokým potenciálom regionálneho rozvoja venuje od roku 2002, pričom im Vláda SR svoju systematickú podporu vyjadrila schválením Návrhu koncepcie geoparkov SR v roku 2008 s následnou aktualizáciou v roku 2015 (koncepcia) a prijatím Akčného plánu pre implementáciu opatrení na zabezpečenie realizácie aktualizovanej Koncepcie geoparkov SR, ako aj schválením Implementačného plánu Stratégie environmentálnej politiky SR do roku 2030.

V zmysle uvedenej koncepcie a v súlade s usmernením UNESCO bola v roku 2015 konštituovaná aj Medzirezortná komisia Siete geoparkov Slovenskej republiky (MkSG SR) so štatútom poradného orgánu ministra ŽP SR, ktorá zároveň plní úlohy národnej komisie pre geoparky a reprezentuje riadiaci výbor Siete geoparkov SR (SG SR) vyhlásenej v roku 2016.

V roku 2022 boli na Slovensku prevádzkované 4 územia geoparkov SR (G SR) zaradené do SG SR:

• Banskoštiavnický (BŠG),
• Banskobystrický (BBG),
• cezhraničný slovensko-maďarský Novohrad-Nógrád UNESCO globálny geopark (NNG), ktorý sa stal v roku 2010 členom Európskej siete geoparkov (EGN) a Globálnej siete UNESCO geoparkov (GGN) a
• Geopark Malé Karpaty, najmladší člen SG SR menovaný za Geopark Slovenskej republiky v roku 2021.

Na Slovensku ešte evidujeme potenciálne územie „Zemplín“, ktoré chce jeho manažment v roku 2024 nominovať ako Zemplínsky geopark (ZLG) do SG SR.

Aktivity v územiach G SR boli v roku 2022 sústredené hlavne na podporu spolupráce a koordinácie ich manažmentov s odbornými inštitúciami, zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti o G SR, ako aj participáciu v MkSG SR.

Medzi činnosti zamerané na podporu spolupráce a koordinácie geoparkov patril o. i. napr. návrh projektového zámeru vodohospodárskych systémov BŠG,  pripravovanie podkladov pre vypracovanie Koncepcie slovensko-rakúskej inštitucionálnej spolupráce ako "prihraničnej" oblasti GMK, alebo spracovávanie zámeru virtuálnej reality Štiavnického stratovulkánu v kontexte výstupov POD.

Na úrovni MkSG SR bola v roku 2022 sústredená spolupráca hlavne na aktivity súvisiace so spracovaním aktualizácie organizačného a rokovacieho poriadku MkSG SR, s tvorbou podkladov projektového zámeru GMK vo V4 (GMK – Slovensko, Geopark Železné hory – Česko, Bakony-Balaton Geopark – Maďarsko, Geopark Glinka – Poľsko), či prípravou rokovania zástupcov národných komisií geoparkov krajín V4 počas predsedania SR v tejto skupine, alebo realizáciou 14. rokovania MkSG SR (Štiavnické Bane).
Ostatné aktivity G SR boli zamerané na zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti o G SR, na udržateľnosť manažérskych štruktúr, budovanie infraštruktúry a jej starostlivosť, implementáciu vlastných stratégií, monitoring,  konzultačnú a poradenskú činnosť pre obce, vysoké školy, občianske združenia, realizáciu projektov a pod.

Viac informácii o geoparkoch je možné získať prostredníctvom http://www.geopark.sk/.

Územné plánovanie

Základným územnoplánovacím dokumentom SR je Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá bola aktualizovaná v roku 2010. Na úrovni regiónov majú všetky samosprávne kraje platné územné plány, ktoré podľa potreby priebežne aktualizujú v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Ministerstvo dopravy a výstavby SR podporuje od roku 2006 každoročne obce poskytovaním dotácií na spracovanie územnoplánovacích dokumentácií obcí podľa zákona č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.

Pre rok 2022 bola poskytnutá dotácia pre 70 obcí vo výške 610 000 eur.  

Tabuľka. Stav územnoplánovacej dokumentácie podľa jednotlivých krajov 

Zdroj: MDV SR

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: