Energetická náročnosť hospodárstva SR

Dátum poslednej aktualizácie:19.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj energetickej náročnosti hospodárstva SR.

Jednotka indikátora

kgoe/tis.eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Energetická náročnosť reprezentuje štruktúru hospodárstva vyjadrenú spojením ekonomických a energetických termínov a tým vyjadruje stupeň vyspelosti hospodárstva krajiny – vzhľadom k efektivite využívania primárnych energetických zdrojov, mernej spotrebe materiálov a energie, veľkosti pridanej hodnoty finálnym výrobkom a pod.
Interpretácia podielov energetickej náročnosti vyžaduje brať do úvahy špecifický kontext každej krajiny (socioekonomické štruktúry, klimatické podmienky, technologický rozvoj a pod.).
 
Indikátor energetická náročnosť je definovaný ako podiel hrubej domácej spotreby energie a HDP vytvoreného ekonomikou štátu.
 
Hrubá domáca spotreba (HDS) sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Hrubý domáci produkt (HDP) je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.


Metodika:

Energetická náročnosť je počítaná ako pomer hrubej domácej spotreby energie a HDP za konkrétny rok vyjadreného v stálych cenách prepočítaných k roku 2015 (zjednodušene jednotka energie na jednotku HDP).
 
Získavanie energetických údajov ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
Základné údaje pre zostavenie HDP

Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Povinnosť predkladať štatistické a účtovné výkazy je stanovená zákonom. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodajcovi a zoznam účtovných výkazov vo Finančnom spravodajcovii. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované MF SR a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody podnikov s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje získavame z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z Ministerstva financií SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát (MF SR). HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.


Zdroj dát:

Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.

Kľúčová otázka

Darí sa znižovať energetickú náročnosť hospodárstva SR?

Kľúčové zistenia

  • Za obdobie rokov 2005 – 2021 došlo k poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR o 41 %. Napriek tomuto priaznivému trendu mala SR v roku 2021 šiestu najvyššiu energetickú náročnosť spomedzi krajín EÚ 27. 
  • Medziročne došlo v roku 2021 oproti roku 2020 k 5 % nárastu energetickej náročnosti, ktorý bol spôsobený najmä oživením ekonomiky po pandémií Covid-19.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Pozitivny trend emo_neutral
Od roku 2005 bol dosiahnutý výrazny pokles energetickej náročnosti hospodárstva SR. Od roku 2015 do roku 2021 bol dosiahnutý len minimálny pokles energetickej náročnosti hospodárstva SR. V roku 2021 došlo k medziročnému nárastu energetickej náročnosti hospodárstva SR.

 

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Energetická náročnosť je dôležitý hospodársky ukazovateľ. Meria energetickú spotrebu hospodárstva a jeho celkovú energetickú účinnosť. Charakterizuje nároky, ktoré kladie hospodárstvo na spotrebu energie. Cieľom je zaistiť čo najväčšiu produkciu a kvalitu služieb pri čo najnižších nárokoch na energetické zdroje. Základným prostriedkom ako to docieliť je znižovať energetickú náročnosť, čo by malo viesť k znižovaniu dopytu po energii a tým k znižovaniu emisií znečisťujúcich látok, k znižovaniu rastu dovozovej závislosti a zvyšovaniu konkurencieschopnosti energetického odvetvia aj celého hospodárstva.
 
Energetická náročnosť je vyjadrením podielu hrubej domácej spotreby energie (HDS) a hodnoty HDP, preto k jej poklesu dochádza, keď v sledovanom období je zmena spotreby energie nižšia ako zmena HDP. Ideálnym prípadom je, keď spotreba energie klesá za súčasného rastu HDP, kedy sa dosahuje tzv. absolútny decoupling.
 
Od roku 2005 dochádzalo k poklesu energetickej náročnosti, ktorá do roku 2021 klesla o 41 %. Priaznivý trend znižovania energetickej náročnosti je predovšetkým výsledkom nárastu HDP a celkového poklesu hrubej domácej spotreby energie, napriek nárastu HDS v posledných rokoch. Pokles náročnosti bol ovplyvnený najmä transformáciou hospodárstva, útlmom až zastavením niektorých zastaraných, energeticky a surovinovo náročných výrob tzv. ťažkého priemyslu, relatívnym oživením vyspelých druhov priemyselnej výroby súvisiacim s prílevom zahraničných investícií do hospodárstva SR, zatepľovaním budov a úsporami v domácnostiach.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Energetická náročnosť hospodárstva (Energy intensity of the economy)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk