Zdravotný stav lesov

Dátum poslednej aktualizácie: 28.10.2021

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí zdravotný stav lesných ekosystémov a jeho vývoj na základe podielu defoliovaných (odlistených) stromov v stupňoch poškodenia 2 – 4 (defoliácia väčšia ako 25 %) a 3 – 4 (nad 60 % – silno poškodené stromy), a to celkovo, ako aj osobitne pre ihličnaté a listnaté dreviny.
 

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Defoliácia (odlistenie) predstavuje stratu asimilačných orgánov (SAO). Ide o hlavný indikátor a základný vizuálne hodnotený symptóm zdravotného stavu lesov. Ide o parameter, v ktorom sa odrážajú vnútorné a vonkajšie vplyvy faktorov ovplyvňujúce život jedinca (genetické, klimatické a stanovištné vplyvy, vplyv znečistenia ovzdušia a iné). Na klasifikáciu defoliácie sa používa medzinárodne stanovená 5-triedna stupnica.

 

Metodika:

Medzi základné charakteristiky lesného fondu zaraďujeme v poslednom období aj zdravotný stav lesov. Ten sa dlhodobo vyhodnocuje v rámci Národného programu monitoringu zdravotného stavu lesných ekosystémov, ktorý sa realizuje na 112 trvalých monitorovacích plochách (TMP) v sieti 16 × 16 km (extenzívny monitoring) a na 7 výskumných TMP (intenzívny monitoring). Obidve úrovne monitoringu sú súčasťou európskej siete monitorovacích plôch v rámci programu UN/ECE ICP Forests, na ktorom participuje 39 krajín.

 

Ako základný symptóm hodnotenia sa používa strata asimilačných orgánov (SAO) - defoliácia, odlistenie a hodnotí sa vizuálnym odhadom v percentách, so zaokrúhlením na 5 %. Stromy sa zatrieďujú do medzinárodne stanovenej 5-triednej stupnice poškodenia:
 
Stupeň defoliácie SAO - odlistenie (%) Slovný popis stupňa defoliácie
0 0 – 10 bez defoliácie  (stromy zdravé)
1 11 – 25 slabo defoliované  (stromy slabo poškodené)
2 26 – 60 stredne defoliované  (stromy stredne poškodené)
3 61 – 99 silne defoliované  (stromy silno poškodené)
4 100 odumierajúce a mŕtve stromy

Prameň: Pavlenda, P., Pajtík, J., Priwitzer, T. et al. (2014): Monitoring lesov Slovenska. Správa za ČMS Lesy za rok 2013. Zvolen, NLC – LVÚ Zvolen, 138 s.

Na posúdenie zdravotného stavu lesov je rozhodujúci podiel stromov v stupňoch poškodenia 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 %. Pri stromoch s nižšou defoliáciou nedochádza vo všeobecnosti ku stratám na prírastku a môžeme ich považovať za zdravé.

 

Zdroj dát:

NLC Zvolen

 

Súvisiace indikátory:

Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia adaptácie SR na zmenu klímy – aktualizácia (2018)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:

  • Vhodne integrovať adaptačné opatrenia do koncepcie rekonštrukcie porastov a manažmentu kalamitných situácií v oblastiach so zhoršeným stavom lesa a pretrvávajúcimi kalamitami škodcov (Orava, Kysuce, Spiš)
  • Optimalizovať postupy výskumu a monitoringu lesov s ohľadom na riziká súvisiace so zmenou klímy a ďalšie priority lesného hospodárstva a prispôsobovať plánovanie a manažment lesov podľa potreby a výsledkov výskumu a monitoringu
  • Vybudovať demonštračné objekty adaptácie lesných porastov na zmenu klímy.

 

Koncepcia rozvoja pôdohospodárstva SR na roky 2013 – 2020 (2013)

Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov – Ekologický aspekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesov

Prioritné úlohy:

  • Podpora ochrany a trvalého využívania genetických zdrojov lesných drevín (zabezpečenie dostatočného počtu a ochrany genetických zdrojov lesných drevín, podpora zakladania nových a ochrana existujúcich zdrojov genofondu lesných drevín, a to najmä z oblastí poškodených pôsobením škodlivých činiteľov)
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov

 
Akčný plán Národného lesníckeho programu SR na roky 2015 2020 (2015)

Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia  
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov  
Rámcový cieľ (2.10): Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení v lesoch zameraných na prevenciu a na obnovu potenciálu lesov po kalamitách spôsobených škodlivými činiteľmi
Rámcový cieľ (2.11): Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému prognózovania, prevencie, a monitorovania vzniku lesných požiarov
Rámcový cieľ (2.12): Vytvorenie právnych, ekonomických a technických podmienok pre systémové riešenie kalamitných situácií v chránených územiach
Rámcový cieľ (2.13): Podpora systému opatrení obnovy a výchovy lesa po vetrových a hmyzových kalamitách
 
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov
Rámcový cieľ (2.14): Zabezpečenie komplexného systému inventarizácie a monitoringu stavu lesov na národnej úrovni v súlade s postupmi a požiadavkami prebiehajúceho celoeurópskeho a globálneho integračného procesu
Opatrenie:
  • Zabezpečiť realizáciu projektu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR ako dlhodobého programu (II. cyklus NIML SR)
  • Pokračovať vo vývoji metód inventarizácie a monitoringu lesov v súlade s postupmi, technológiami, potrebami a požiadavkami prebiehajúceho integračného procesu
  • Zabezpečiť pokračovanie monitoringu zdravotného stavu lesov I. a II. úrovne každoročným sledovaním a hodnotením

 

Aktualizovaná národná stratégia ochrany biodiverzity do roku 2020 (2014)

Kľúčový cieľ do roku 2020:

Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Kľúčová otázka

Zlepšuje sa zdravotný stav lesov?

Kľúčové zistenia

  • Zdravotný stav lesov Slovenska charakterizovaný mierou defoliácie možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
  • Pri ihličnatých drevinách, smreku a jedli možno už od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu, no pri listnatých došlo k jeho zhoršeniu.
  • V strednodobom horizonte (od roku 2005) vidno výrazné výkyvy v defoliácii listnatých aj ihličnatých drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Vývoj poškodenia lesov bol však rastúci, s  kulmináciou v roku 2014, čo bolo, resp. je hlavne v dôsledku zhoršovania stavu listnatých drevín.
  • Medziročne (oproti roku 2019) sa zdravotný stav ihličnatých drevín opäť zhoršil, pri listnatých drevinách nastalo zlepšenie. Podiel stromov v stupni defoliácie 2 – 4 sa zvýšil u všetkých drevín o 1,8 % a dosiahol podiel 40,4 % (podiel ihličnatých drevín sa v týchto stupňoch zvýšil o 6 % na 51,3 % a listnatých drevín znížil o 1 % na 33,8 %).
  • Z ihličnatých drevín sa defoliácia dlhodobo znižuje pri jedli, stabilizovaná je pri smreku a približne od roku 2005 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici. Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia rastúci (zhoršujúci) trend. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub.
  • Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, ktoré súvisia s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.

 

Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_sad emo_sad emo_sad
Zdravotný stav lesov indikovaný defoliáciou sa s občasnými výkyvmi stále zhoršoval, pričom v roku 2014 dosiahol najvyššie poškodenie za celé sledované obdobie. Strednodobo defoliácia stromov kolísala, s mierne rastúcou tendenciou. Medziročne došlo všeobecne k zhoršeniu zdravotného stavu lesov, čo súvisí hlavne so zhoršením ihličnatých drevín.

 

Sumárne zhodnotenie

 

 

Podrobné zhodnotenie

V SR je vysoké zastúpenie lesných ekosystémov v krajine. Lesnatosť sa dlhodobo pohybuje okolo 41 %, no ich stav je narušený. Dlhotrvajúce poruchy lesných ekosystémov viedli k ich postupnej degradácii a rozpadu – v roku 1989 javilo symptómy poškodenia 85 % lesov na území SR.
 
Súčasný stále nepriaznivý zdravotný stav lesov je spôsobený synergickým pôsobením rôznych škodlivých činiteľov. Okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch sa veľmi negatívny vplyv pripisuje najmä dlhodobo najvýznamnejším škodlivým činiteľom, ktorými sú vietor a podkôrny hmyz.
 
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). V defoliácii sa odzrkadľujú vnútorné aj vonkajšie vplyvy faktorov (najmä genetické, klimatické, stanovištné, vplyv znečistenia ovzdušia), ktoré ovplyvňujú zdravotný stav jednotlivých stromov. V SR sa hodnotenie defoliácie vykonáva každoročne na 107 trvalých monitorovacích plochách, prostredníctvom medzinárodnej 5-triednej stupnice. Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).

Najhorší stav lesov je na hornej hranici lesa, kde plnia mimoriadne dôležité celospoločenské funkcie a v ktorých hrozí akútny rozpad ekosystémov.

Vývoj priemernej defoliácie ihličnatých, listnatých drevín a spolu

Graf: Vývoj priemernej defoliácie ihličnatých, listnatých drevín a spolu

Zdroj: NLC

 

Trend v defoliácii pri obidvoch skupinách drevín vykazuje podobný priebeh, s poklesom priemernej defoliácie približne do rokov 2000 až 2005 a s jej následným trvalým nárastom až do súčasnosti.

Priemerná defoliácia ihličnatých drevín je vyššia ako pri listnatých drevinách (s výnimkou roku 2013) a v roku 2020 dosiahla 31,3 %, čo je najviac za posledných 25 rokov (v roku 1995 činila 32 %). Priemerná defoliácia listnatých drevín v roku 2020 bola 25,8 %.

 

 

Nepriaznivým faktorom lepšie odolávajú listnaté dreviny, čo súvisí okrem iného aj s rozdielnou dobou pretrvávania asimilačných orgánov oproti ihličnatým drevinám. Napriek tomu je aj u nich od roku 2005 pozorovaný zhoršujúci sa zdravotný stav.

 

Pri skupine ihličnatých drevín možno od roku 1996 pozorovať stabilizáciu zdravotného stavu s trendom jeho zhoršovania po roku 2005.

 

Medzinárodné porovnanie

 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk