Výroba a spotreba elektriny

Dátum poslednej aktualizácie:13.11.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny a výrobu elektriny podľa zdroja.

Jednotka indikátora

GWh

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Výroba elektriny je celková vyrobená elektrina nameraná na výstupných termináloch hlavných generátorov, vrátane všetkých pomocných zariadení (vrátane prečerpávacích hydroelektrární).
 
Spotreba elektriny predstavuje spotrebu elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpávanie.
 
Dovoz elektriny zahŕňa dovezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 
Vývoz elektriny zahŕňa vyvezenú elektrinu vrátane tranzitu.
 

Metodika:

Indikátor popisuje vývoj výroby a spotreby elektriny, vývoj výroby elektriny podľa zdrojov - elektrina vyrobená z jadra, slnka, palív, OZE (spolu okrem vody), vody a ostatných zdrojov.

Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike.

Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Každý rok vykonáva štatistické zisťovania - sledovanie množstiev spotrebovaných palív pre výrobu tepla a elektriny, množstiev vyrobeného tepla a elektriny, predaj a distribúciu palív, transformáciu palív a pod. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat
 

Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Využívanie domácich primárnych energetických zdrojov na výrobu elektriny a tepla na ekonomicky efektívnom princípe v súlade so surovinovou politikou – uhlia a domácich zásob uránových rúd pre zníženie závislosti na dovoze energií.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.

Kľúčová otázka

Aký je trend výroby a spotreby elektrickej energie?

Kľúčové zistenia

  • V roku 2022 bolo v SR vyrobených 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje výrazný 10,6 % medziročný pokles (3 177 GWh) v porovnaní s objemom vyrobenej elektriny v roku 2021. V období rokov 2005 – 2022 bol zaznamenaný pokles výroby elektriny o 14 %.
  • SR má nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, podiel bezuhlíkovej výroby elektriny sa v roku 2022 pohyboval na úrovni 80 %. Najvyšší podiel na výrobe elektriny mali v roku 2022 jadrové elektrárne (59,1 %). Za nimi nasledovali elektrárne na fosílne palivá (17,7 %), vodné elektrárne (14,8 %), zdroje využívajúce OZE (7,9 %) a ostatné elektrárne (0,4 %). Z dlhodobého hľadiska v SR postupne klesá výroba elektriny z fosílnych palív a rastie význam jadrovej energie a energie z OZE.
  • Spotreba elektriny bola v roku 2022 tiež výraznejšie nižšia v porovnaní s rokom 2021. Objem spotreby elektriny bol v roku 2022 na úrovni 28 328 GWh, čo je oproti roku 2021 pokles o 8,2 % (2 539 GWh). V porovnaní s rokom 2005 bola spotreba v roku 2022 vyššia len o 0,9 %.  
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Negativny trend Neutralny trend Neutralny trend
V období rokov 2005 – 2022 došlo k poklesu výroby elektriny za súčasného minimálneho nárastu jej spotreby. V období rokov 2015 – 2022 došlo k minimálnemu poklesu výroby elektriny ako aj jej spotreby. Medziročne v porovnaní rokov 2021 – 2022 výrazne klesla výroba elektriny aj jej spotreba.

 

Sumárne zhodnotenie







 

Podrobné zhodnotenie

Na životnú úroveň obyvateľstva v SR, ako aj na dosiahnutie jej porovnateľnej úrovne s vyspelými krajinami EÚ, má vplyv okrem iného aj dostatočné množstvo elektriny za cenu, ktorá zabezpečí nielen konkurencieschopnosť ekonomiky, ale aj jej dostupnosť pre občanov.
 

Elektrina má špecifické postavenie v rámci energetických zdrojov. Toto postavenie vyplýva z toho, že rast jej výroby a spotreby nemusí byť sprevádzaný negatívnym dopadom na životné prostredie, ako je to u ostatných druhov palív a energie. Elektrickú energiu je možné považovať za čistú, ak je vyrábaná a spotrebovávaná s vysokou účinnosťou, ak nahrádza výrobu energie zo spaľovania nízkoenergetických palív, alebo ak je vyrábaná z obnoviteľných zdrojov energie.

Zásobovanie elektrickou energiou v SR v období rokov 2005 – 2021 bolo vzhľadom na dlhodobo budovanú optimálnu štruktúru výrobnej základne a dobre vybudovanú rozvodnú sústavu spoľahlivé, s minimálnym výskytom výpadkov, ktoré by ohrozili bezpečnosť zásobovania elektrinou. Rok 2022 bol poznamenaný dopadom pandémie Covid-19 a invázie Ruska na Ukrajinu čo viedlo k prehĺbeniu energetickej krízy v Európe. Európske burzy s elektrinou zaznamenali bezprecedentné ceny a nestabilitu. Dodávka do siete bola nižšia ako plánovaná. Dôvody boli rôzne: nepriaznivá hydrologická situácia, neplánované odstávky v Jaslovských Bohuniciach a Vojanoch, nedostatok uhlia v Novákoch, ako aj oneskorené spustenie 3. bloku Mochoviec a uzavretie memoranda s vládou na dodávky elektriny pre domácnosti za zvýhodnené ceny. V roku 2022 sa začal spúšťať tretí blok Mochoviec s výkonom 471 MW. Prvá palivová kazeta bola do reaktora vložená 9. septembra. Minimálny výkon dosiahol tretí blok koncom októbra 2022.
 
V roku 2022 sa v SR vyrobilo 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje pomerne výrazný pokles o 3 177 GWh oproti roku 2021. Spotreba elektriny v SR v roku 2022 oproti roku 2021 tiež významne klesla. Objem spotreby elektriny bol v roku 2022 na úrovni 28 328 GWh, čo je oproti roku 2021 pokles o 2 539 GWh. V tejto spotrebe je započítaná spotreba z prečerpávania prečerpávacích vodných elektrární (392 GWh, 1,4 % spotreby SR). Taký výrazný medziročný pokles výroby a spotreby elektriny na Slovensku bol naposledy v roku 2009 oproti roku 2008. V roku 2022 objem dovezenej elektriny zo zahraničia sa oproti roku 2021 takmer zdvojnásobil (nárast o 82,5 %). Podiel elektriny zo zahraničia na celkovej spotrebe stúpol na 5,0 % (v roku 2021 bol 2,5 %).

V roku 2022 sa v SR vyrobilo 26 916 GWh elektriny, čo predstavuje pomerne výrazný pokles o 3 177 GWh oproti roku 2021. V roku 2022, rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, bol vysoký podiel vyrobenej elektriny z jadrového paliva (59,1 %). Tento podiel sa oproti roku 2021 dokonca zvýšil o 6,8 percentuálnych bodov. Najvýraznejší pokles vo výrobe elektriny v roku 2022 mala výroba elektriny z fosílnych palív (34,4 %). Najviac sa pod tým podpísala výroba elektriny zo zemného plynu, ktorá medziročne klesla až o polovicu. Podiel vyrobenej elektriny zo zemného plynu na celkovej výrobe elektriny SR klesol v roku 2022 na hodnotu 8,1 %, v roku 2021 bol tento podiel až 15,0 %. Napriek tomu aj v roku 2022 mal zemný plyn najväčší podiel na vyrobenej elektrine z fosílnych palív, v roku 2022 to bolo 45,7 %, rok predtým dokonca 62,3 %. Elektráreň Malženice, ktorá vyrába elektrinu zo zemného plynu, bola od 19. 5. 2022 do 1. 2. 2023 v odstávke. V roku 2022 nastal aj pokles vo výrobe elektriny z hutného plynu a naďalej pokračoval pokles vo výrobe elektriny z hnedého

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Dodávka, transformácia a spotreba elektriny (Supply, transformation and consumption of electricity)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk