Udržateľné hospodárenie v lesoch
Dátum poslednej aktualizácie:20.12.2022
Téma
Značky
Definícia indikátora
Indikátor charakterizuje kvantitatívne i kvalitatívne aspekty lesných zdrojov. Zabezpečenie ich udržateľného manažmentu zahŕňa zabránenie ich nadmerného využívania a degradácie (podiel ťažby dreva a celkového bežného prírastku), zachovanie dostatočných zásob dreva pre produkčnú činnosť, zvýšenie podielu prirodzenej obnovy lesných porastov, ako aj zabezpečenie optimálneho zastúpenia drevín z dôvodu plnenia všetkých funkcií lesov a zachovania ich stability.
Jednotka indikátora
m3/ha, %, ha, m3Metadáta
Definície súvisiace s indikátorom:
Metodika:
Zdroj dát:
Súvisiace indikátory:
Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:
Odkazy k problematike:
Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom
Zelenšie Slovensko – Stratégia Environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Cieľ: 4.1 Zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Prioritné úlohy v rámci ekologického aspektu trvalo udržateľného obhospodarovania lesov:
-
Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov (zabezpečiť rozsah obnovy lesa vo výmere 120 000 ha primeraným objemom mladého lesného porastu a realizovať prečistky a prebierky na rozlohe 100 000 ha lesa).
Národný lesnícky program Slovenskej republiky (2007)
Strategický cieľ 1: Podpora ekologického obhospodarovania lesov
Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch
Rámcové ciele:
Priorita 1: Podporovať prírode blízke hospodárenie v lesoch
Rámcové ciele:
-
Vytváranie zdravých, ekologicky stabilných a biologicky diverzifikovaných lesných ekosystémov ako základný predpoklad trvalo udržateľného hospodárenia v podmienkach synergického pôsobenia škodlivých činiteľov a predpokladanej klimatickej zmeny.
Priorita 3: Podporovať zachovanie, zlepšovanie a zvyšovanie biodiverzity
Rámcové ciele:
Rámcové ciele:
-
Zachovať a v odôvodnených prípadoch primerane zlepšovať biologickú diverzitu v lesoch s prevládajúcimi ekologickými a sociálnymi funkciami.
-
Zachovať biologické zdroje lesov, ich genetickú druhovú a ekosystémovú diverzitu, ako aj ich trvalo udržateľné využívanie na zakladanie nových lesných porastov, zachovávať všetky súčasti a zložky lesných ekosystémov v pomere, ktorý prispeje k zachovaniu, zlepšovaniu a zvyšovaniu biodiverzity.
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele:
Priorita 4: Zmierňovať dosahy zmeny klímy a podporovať prispôsobovanie lesov účinkom klimatickej zmeny
Rámcové ciele:
-
Prispôsobovanie štruktúry lesov predpokladaným dosahom klimatickej zmeny realizáciou adaptačných opatrení.
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010).
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.
Oblasť C Ochrana biodiverzity v štátnej politike poľnohospodárstva, lesného hospodárstva a rybného hospodárstva
Cieľ C.5 Zabezpečiť v rámci realizácie programov starostlivosti o lesy merateľné zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov, ktoré sú závislé od vhodného lesného prostredia alebo na ktoré má lesné hospodárstvo zásadný vplyv a zabezpečiť merateľné zlepšenie v oblasti poskytovania ekosystémových služieb v súlade s udržateľným obhospodarovaním lesov v porovnaní s referenčným scenárom EÚ (2010).
Oblasť D Boj proti rozširovaniu inváznych druhov
Cieľ D.7 Zabezpečiť, aby sa zmiernil negatívny vplyv inváznych druhov na biodiverzitu a ekosystémy na Slovensku do roku 2020.
Oblasť C, Cieľ C.5
Opatrenie C5.1:
Zabezpečiť zachovanie výmery pralesov a prírodných lesov, zabrániť ďalšej fragmentácii a podporiť regeneráciu lesov, pritom zabezpečiť kompenzačné mechanizmy na vykrytie straty za obhospodarovanie a preferovať alternatívne spôsoby využívania lesov s vysokou prírodnou hodnotou.
Oblasť D, Cieľ D.7
Opatrenie D.7.5:
Priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.
Oblasť D, Cieľ D.7
Opatrenie D.7.5:
Priebežne identifikovať a kontrolovať novo šíriace sa invázne druhy, trasy a spôsoby šírenia, po ktorých sa dostávajú na územie Slovenska.
-
Úloha 143. Zabezpečiť monitoring inváznych organizmov v lesoch Slovenska a výskum ciest šírenia biotických inváznych organizmov v lesných biotopoch.
Kľúčová otázka
Je obhospodarovanie lesov udržateľné a priaznivé z pohľadu životného prostredia?Kľúčové zistenia
- Využívanie lesov na Slovensku, resp. podiel ťažby dreva na jeho prírastku, môžeme hodnotiť stále ako udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok. Dlhodobo však tento podiel značne narástol, posledné tri roky však výraznejšie klesol. Vysoký podiel súvisel hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami. V roku 2021 dosiahol hodnotu 63,8 %.
- Zásoba dreva v lesoch SR sa kontinuálne zvyšuje a k roku 2021 dosiahla 487,3 mil. m3 hrubiny bez kôry. Od roku 1994 zásoba listnatého dreva prevyšuje zásobu ihličnanov. V súčasnosti sú v dôsledku vekového zloženia lesov v SR historicky najvyššie zásoby dreva, ich objem však už kulminuje.
- Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov na ich celkovej obnove z dlhodobého i strednodobého hľadiska zaznamenáva rastúci trend, medziročne sa tiež mierne zvýšil a k roku 2021 predstavuje 40 %.
- V lesoch SR prevláda zo stanovištne ekologického hľadiska všeobecne vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín (hlavne smreka) oproti listnatým, pričom v roku 2020 dosiahol podiel listnáčov 64,2 %, čím sa už dosiahlo cieľové drevinové zloženie lesov. Najvyššie zastúpenie majú dlhodobo buk (34,8 %), smrek (21,5 %), duby (13 %) a borovica (6,5 %).
| Zmena od roku 2005 | Zmena od roku 2015 | Posledná medziročná zmena |
|---|---|---|
 |
|
|
| Z dlhodobého hľadiska je vývoj v zmysle udržateľného hospodárenia v lesoch priaznivý vo všetkých hodnotených ukazovateľoch. | Strednodobo je na základe všetkých hodnotených ukazovateľov vývoj v udržateľnom hospodárení v lesoch naďalej priaznivý. | Rovnako priaznivý je aj vývoj udržateľného obhospodarovania lesov z medziročného pohľadu. |
Sumárne zhodnotenie
Podrobné zhodnotenie
Využívanie lesných zdrojov
Pomocou ukazovateľa Využívanie lesných zdrojov, resp. Intenzita ťažby dreva možno v dlhších časových intervaloch posúdiť využívanie lesov vzhľadom k ich skutočnej produktivite. Súvisí s trvalo udržateľnou výťažnosťou a skutočnou ťažbou z hľadiska relatívnej rovnováhy medzi rastom lesov a ťažbou v nich.
Pre hodnotenie produkcie lesov a bilancie ťažbových možností sú významné aj ich prírastky. Skutočnú ročnú objemovú produkciu dreva, resp. zásobu dreva, ktorá v lese skutočne prirastie napr. za jeden rok, vyjadruje celkový bežný prírastok (CBP). Najvyšší je pri vysokom zastúpení vekových stupňov s vysokým prírastkom – čo sú prevažne predrubné vekové stupne (3. až 6.). Keďže jeho výška závisí od usporiadania vekových stupňov, nemožno ho použiť ako ukazovateľ ťažby dreva.
CBP sa po roku 1993 zvyšoval a k roku 2021 dosiahol 11 984 tis.m3 (nárast od roku 1993 o 19,7 % a oproti roku 2005 o 3,5 %), resp. 6,22 m3 na 1 ha porastovej pôdy. Medziročne vzrástol o 10 tis. m3. V minulých desaťročiach sa CBP zvyšoval až na úroveň 12 092 tis.m3 (6,32 m3 na ha) v roku 2015, čo vyplývalo z existujúceho vekového zloženia lesov Slovenska. Od tohto roku nastal už postupný pokles CBP.
Informácie ohľadne ťažby dreva sú dostupné v rámci indikátora Ťažba dreva.
Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby dreva na jeho prírastku) predstavovala 63,8 %, čo je nárast oproti roku 2020 o 1,1 percentuálneho bodu. Od roku 1993 tento podiel značne narástol, pričom od roku 2004 neklesol pod hodnotu 60 %. Súvisí to hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.
Vyšší prírastok ako ťažba dreva nemôže ale pokračovať donekonečna. Zvyšovanie zásob má svoje hranice, ktoré aktuálne limituje aj klimatická zmena a biotické či abiotické činitele. Vysoké nahromadené zásoby dreva sú najdôležitejším faktorom pre vznik kalamity.
Ak by sa teda znižovala intenzita ťažieb pri zvýšenom prírastku, skôr či neskôr tieto zásoby neznížia plánované hospodárske zásahy, ale náhodné prírodné procesy, resp. kalamity.
A pri dlhodobom raste kalamít sa skôr či neskôr môže dostať podiel využívania lesných zdrojov aj na sto percent.
Zásoba dreva
Pri porastových zásobách dreva naďalej pretrváva trend ich zvyšovania, medziročne vzrástli o 2,8 mil. m3.
Zásoba ihličnatého dreva sa v dôsledku častého poškodzovania ihličnatých lesov (predovšetkým smrekových) pôsobením škodlivých činiteľov už od roku 2010 znižuje. Naopak naďalej pokračoval trend zvyšovania zásoby listnatého dreva.
Spolu s nárastom porastových zásob dreva rovnako rastie aj priemerná zásoba na ha. V súčasnosti činí 250 m3 hr.b.k. na hektár porastovej pôdy, čo je nárast oproti roku 2005 o 21 m3/ha (9,2 %), medziročne vzrástla o 1 m3/ha.
Vývoj celkovej porastovej zásoby
|
Zásoba
|
2021
|
|
|
Celkom
|
Spolu |
487,3
|
|
(mil. m3) |
ihličnatá
|
194,5 |
|
|
listnatá
|
292,8
|
|
na 1 ha (m3)
|
Priemer
|
250
|
|
ihličnatá
|
279
|
|
|
listnatá
|
234
|
|
Zdroj: NLC
Vývoj celkovej porastovej a priemernej zásoby dreva
| Rok | Celková porastová zásoba (tis. m3) | m3 na 1 ha |
| 1990 | 348 485 | 181 |
| 2000 | 410 028 | 215 |
| 2001 | 415 596 | 217 |
| 2002 | 423 185 | 221 |
| 2003 | 428 281 | 223 |
| 2004 | 434 400 | 226 |
| 2005 | 438 905 | 229 |
| 2006 | 443 780 | 231 |
| 2007 | 445 864 | 232 |
| 2008 | 452 100 | 235 |
| 2009 | 456 400 | 237 |
| 2010 | 461 950 | 239 |
| 2011 | 466 074 | 241 |
| 2012 | 472 184 | 244 |
| 2013 | 475 454 | 246 |
| 2014 | 476 614 | 246 |
| 2015 | 478 120 | 247 |
| 2016 | 480 650 | 248 |
| 2017 | 480 250 | 248 |
| 2018 | 481 800 | 248 |
| 2019 | 483 000 | 249 |
| 2020 | 484 500 | 249 |
| 2021 | 487 300 | 250 |
Zdroj: NLC, ŠÚ SR
Okrem toho sa v lesoch na nelesných pozemkoch (tzv. bielych plochách) podľa zistení NIML2 nachádzajú zásoby dreva v objeme 46 ± 7 mil. m3.
V súčasnosti sa v SR nachádzajú historicky najvyššie zásoby dreva minimálne za ostatné storočie, čo vyplýva z aktuálnej vekovej štruktúry lesov. Nárast celkových a hektárových zásob dreva spôsobovali predovšetkým vyššie (nadnormálne) plošné zastúpenie starších lesov s vekom nad 70 rokov, a teda ktoré ešte nedosiahli vek rubnej zrelosti, tzn. neuskutočňovala sa v nich obnovná ťažba. Ich objem sa však už kulminuje. Predpokladá sa, že v nasledujúcich rokoch a desaťročiach sa zásoby dreva budú znižovať v dôsledku postupnej zmeny vekovej štruktúry.
Obnova lesných porastov
Dôležitou činnosťou pestovania a vývoja lesov je ich obnova. Realizuje sa dvomi spôsobmi, a síce umelým (sejba, sadba) a prirodzeným (zo semena či výmladkov). Odvodeným druhom je kombinovaná obnova, keď sa používa umelá obnova na doplnenie prirodzeného zmladenia porastu.
Prirodzená obnova sa chápe ako prírodný jav v procese vývoja lesa (autoreprodukcia lesného spoločenstva), ale aj ako ucelený systém cieľavedomej pestovnej činnosti i ako výsledok zámerného pôsobenia lesného hospodára. Prispieva k zachovaniu genotypovej biodiverzity, udržiava prirodzené drevinové zloženie lesov, ich štruktúru a ekologickú dynamiku.
Celková obnova
Vývoj celkového rozsahu obnovy lesných porastov bol po roku 1990 kolísavý, avšak s nižším rozsahom obnovy. Po roku 2000 ho možno hodnotiť ako kolísavo rastúci, pričom až v roku 2012 dosiahol približne úroveň z roku 1990 (aj keď s vyšším zastúpením prirodzenej obnovy). Následné roky bol zaznamenaný kolísavý vývoj s opätovným miernym poklesom celkovej obnovy lesov.
Celkový rozsah obnovy lesa poklesol oproti predchádzajúcemu roku o 2 018 ha na súčasných 12 980 ha.Prirodzená obnova
V súčasnosti sa pri presadzovaní trvalo udržateľného hospodárenia v lesoch kladie osobitný dôraz na zvýšenie podielu prirodzenej obnovy. Tento sa síce zvyšuje, no zatiaľ ešte nedosahujeme úroveň lesnícky vyspelých štátov s porovnateľnými ortografickými podmienkami (40 – 88 %). Okrem zvyšovania podielu prirodzenej obnovy lesa, je potrebné znižovať rozsah strát na umelom zalesňovaní, hlavne využívaním progresívnejších technologických postupov (používanie vyššieho percenta krytokorenného sadbového materiálu, meliorácie pôdneho prostredia, dôslednou ochranou a ošetrovaním kultúr).
Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov na ich celkovej obnove sa z dlhodobého hľadiska zvyšuje (napriek jeho priebežnému poklesu v rokoch 2009 – 2014). Toto zvyšovanie vyplýva aj zo smerovania lesného hospodárstva k prírode blízkemu hospodáreniu, ktorého výsledkom by mali byť drevinovo aj vekovo diferencovanejšie lesy, ktoré sú spravidla stabilnejšie. Má teda priaznivý vplyv pri presadzovaní udržateľného hospodárenia v lesoch.
Prirodzená obnova medziročne tiež poklesla (podobne ako celková obnova) a k roku 2021 predstavovala 5 317 ha. Jej podiel z celkovej obnovy lesa však vzrástol o 1,2 percentuálneho bodu, pričom predstavoval 41 %.
Drevinové zloženie lesov
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Zastúpenie drevín sa musí prispôsobovať konkrétnym stanovištným podmienkam (v súčasnosti aj predpokladanej globálnej zmene klímy) i spoločenským požiadavkám tak, aby sa optimálne plnili všetky funkcie lesov. Preto sa dlhodobo presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. Primeraná biodiverzita podstatne zvyšuje ako statickú, tak aj ekologickú stabilitu lesov, čo vytvára predpoklady na ich zachovanie aj v prípade podstatných zmien stanovištných podmienok v dôsledku antropogénnych, či prírodných vplyvov. Zmeny druhového zloženia lesov sú však dlhodobým procesom.
Drevinové zloženie lesov na Slovensku je v súčasnosti čiastočne zmenené, čo súvisí s niekoľko storočným využívaním lesov človekom, predovšetkým v prospech produkčne výkonnejších a hospodársky žiadaných drevín (smrek, borovica, smrekovec), ako aj s prirodzeným šírením niektorých drevín (napr. hrab, cer, agát).
V pôvodnom (historickom) zložení lesa na území Slovenska výrazne prevládali listnaté dreviny (79,3 %) nad ihličnatými (20,7 %). V cieľovom (výhľadovom) drevinovom zložení sa rátalo so zvýšením listnatých drevín. NLC odvodil výhľadové drevinové zloženie na 63 % listnatých drevín a 37 % ihličnanov, čo sa postupne dosiahlo už k roku 2018.
Porovnanie skutočného zastúpenia vybraných drevín v lesoch SR (2021) s pôvodným a cieľovým (výhľadovým)
Zdroj: NLC
| % zastúpenie drevín | |||
| pôvodné | cieľové | skutočné | |
| Jedľa | 14,1 | 6,7 | 4,00 |
| Smrek | 4,9 | 18,2 | 21,53 |
| Duby | 19,9 | 17,7 | 12,99 |
| Buk | 48,0 | 35,9 | 34,84 |
| Borovica | 0,7 | 4,2 | 6,53 |
| Smrekovec | 0,1 | 6,7 | 2,63 |
| Hrab | 2,6 | 0,93 | 5,98 |
| Listnaté spolu | 79,3 | 63,0 | 64,25 |
|
Ihličnaté spolu
|
20,7
|
37,0
|
35,75
|
Zdroj: NLC
K roku 2021 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (64,2 %) oproti ihličnatým drevinám (35,8 %). V porovnaní s rokom 2020 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,3 p.b., pričom pokles podielu ihličnatých drevín je zaznamenaný najmä pri smreku. Najvyššie zastúpenie spomedzi drevín má buk (34,8 %), smrek (21,5 %), duby (13 %) a borovica (6,5 %).
Vývoj zastúpenia smreka
Smrek patrí k druhej najviac zastúpenej drevine našich lesov, hneď po buku. Podľa Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR realizovanej v rokoch 2015 – 2016 bolo plošné zastúpenie smreka takmer 19 % (±2 %), no podiel na zásobe predstavoval skoro 25 % (±1,9 %). V posledných desaťročiach došlo k výraznejšiemu poklesu zastúpenia smreka v lesných porastoch SR. Len od roku 2005 pokleslo z 26,3 % na 21,8 % (2020). Okrem cieľavedomých zásahov lesníkov je to spôsobené hlavne destabilizáciou až hynutím smrečín v dôsledku škodlivých činiteľov – najskôr v dôsledku vysokej koncentrácie imisií na porasty (s následným zakysľovaním lesnej pôdy) a neskôr s nárastom výskytu víchric a extrémneho počasia. Takto destabilizované lesné ekosystémy sú následne náchylné k sekundárnemu napadnutiu biotickými činiteľmi (v prípade smrečín hlavne podkôrnikmi, resp. lykožrútom).
Problémy so zdravotným stavom smrekových lesov boli už aj počas druhej polovice 20. storočia, no veľkoplošné kalamity po roku 2000 majú rozsiahlejšie ekonomické a ekologické dopady. Na Slovensku to boli kalamity v rokoch 1996 („Ivan“, 1,5 mil.m3), 2004 („Alžbeta“, 5,3 mil.m3), či 2014 („Žofia“, 4 mil.m3), ktoré významne zasiahli najmä lesy a vlastníkov lesa v horských regiónoch.
Nie však len na Slovensku, ale aj v okolitých krajinách je aktuálna situácia so smrekovými lesmi smutná. Okrem opakovaných víchric sa v súvislosti s prejavmi zmeny klímy pridružili ďalšie negatívne javy, ako nevyrovnaná zrážková bilancia a vysoké teploty počas vegetačných období.
V teplejších a suchších lokalitách smrek dlhodobo prehráva súboj s otepľovaním. Teplejšie a suchšie počasie v dôsledku zmeny klímy, resp. otepľovania bude naďalej zhoršovať podmienky pre rast a v niektorých regiónoch aj existenciu smreka. Poklesy prírastkov vo vyšších nadmorských výškach naznačujú, že ďalšie otepľovanie môže mať negatívne dopady aj pre smrek v 6. a 7. vegetačnom stupni. Navyše, suché a teplé počasie sa tiež považuje za jeden z hlavných spúšťačov premnoženia podkôrneho hmyzu.
Zmiernenie týchto dopadov však človek môže do určitej miery ovplyvniť.
Introdukované dreviny
V lesoch Slovenska sa na ploche 57,1 tis. ha vyskytujú aj dreviny introdukované (napr. agát biely, euroamerické topole, borovica čierna, ako aj duglaska tisolistá, jedľa obrovská, borovica vejmutovka, či dub červený, gaštan jedlý, pagaštan konský a javor jaseňolistý). Jedná sa spolu o 12 druhov (tie so zastúpením vyšším než 0,1 %) a ich podiel predstavuje cca 2,9 %. Ich výmera sa dlhodobejšie nezvyšuje, s výnimkou expanzívneho agáta bieleho, ktorý je najrozšírenejšou inváznou drevinou (34,75 tis. ha) a šíri sa aj na nelesných pozemkoch. Problémom sa stavajú aj javorovec jaseňolistý a pajaseň žliazkatý, no za najperspektívnejšiu treba považovať duglasku tisolistú (1,12 tis. ha).
Medzinárodné porovnanie