Tlačiť   PDF

Poškodenie lesov

Dátum poslednej aktualizácie 30.11.2015

Značky

Les

Definícia indikátora

Indikátor hodnotí poškodenie lesov abiotickými (vietor, sneh, námraza, sucho), biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a antropogénnymi (imisie a požiare) činiteľmi.
 

Jednotka indikátora

tis.m3, %, ha, m3, počet

Metadáta

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom


Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)

Strategické ciele TUR:
25. Zníženie podielu využívania neobnoviteľných prírodných zdrojov pri racionálnom využívaní obnoviteľných zdrojov
  • Zabezpečenie environmentálne vhodného dlhodobého využívanie prírodných zdrojov (dosiahnuť zachovanie, resp. regeneráciu a obnovu prírodných zdrojov)

26. Zníženie znečisťovania a poškodzovania prostredia

  • Environmentálne vhodné využívanie lesných zdrojov a dlhodobé zlepšovanie ich kvality (znižovanie imisného poškodenia, eliminácia pôsobenia škodlivých činiteľov) na princípe trvalého obhospodarovania lesov a využívania mimoprodukčných funkcií

 

Stratégia adaptácie SR na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy (2014)

Návrh adaptačných opatrení v lesníctve:
  • Realizovať ochranné opatrenia v lesoch
  • Realizovať monitoring lesov podľa požiadaviek národných a medzinárodných informačných systémov

 

Národný lesnícky program SR (2007)
 
Strategický cieľ 2: Zlepšovanie a ochrana životného prostredia
Priorita 5: Zvýšiť ochranu lesov
Rámcové ciele v priorite 5:
  • Vytvorenie efektívneho systému tvorby, financovania a realizácie projektov ozdravných opatrení a ochrany lesa zabezpečujúci zlepšenie ich zdravotného stavu a efektívneho regulovania vplyvu škodlivých činiteľov.
  • Vytvorenie a finančné zabezpečenie efektívneho systému monitorovania vzniku lesných požiarov a realizácie účinných preventívnych opatrení proti ich vzniku.
  • Zintenzívnenie výskumu škodlivých činiteľov s cieľom čo najrýchlejšieho získania relevantných informácií o ich pôsobení a prípravy opatrení pre lesnícku prax a systémové riešenie kalamitných situácií vo vyšších stupňoch ochrany (4. a 5. stupeň), ktoré bude rešpektovať ekologicky, ekonomicky i sociálne najvhodnejší variant.
Priorita 6: Rozvíjať monitoring lesov

 

 
Strategický cieľ: Zabezpečenie trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Ekologický aspekt trvalo udržateľného obhospodarovania lesov
Prioritné úlohy:
  • Obnova funkcií lesov na plochách postihnutých kalamitou a zvýšenie stability lesných porastov.

 

 
Kľúčový cieľ do roku 2020
Zastaviť stratu biodiverzity a degradáciu ekosystémov a ich služieb v SR do roku 2020, zabezpečiť obnovu biodiverzity a ekosystémov vo vhodnom rozsahu a zvýšiť náš príspevok k zamedzeniu straty biodiverzity v celosvetovom meradle.

 

Kľúčová otázka

Ako sa vyvíja poškodenie lesov?

Kľúčové zistenia

  • V dôsledku škodlivého pôsobenia abiotických škodlivých činiteľov bolo v roku 2014 poškodených spolu 5 833 219 m3 drevnej hmoty, čo je skoro o 4,5 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Súvisí to s vetrovou kalamitou zo dňa 15.5.2014, pri ktorej bolo poškodených až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty. Celkovo činil podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch až 98,2 %. Spracovaných bolo celkovo 87,8 % drevnej hmoty. Dlhodobo však môžeme konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodení vetrom. Výrazný nárast bol zaznamenaný aj v rokoch 2004 - 2005, ktorý súvisel s veternou kalamitou v Tatrách v novembri 2004.
  • Najvýznamnejšou skupinou biotických škodlivých činiteľov sú podkôrniky, ktoré v roku 1993 spôsobili škody 565,2 tis. m3. Od roku 2000 (324,4 tis. m3 poškodenej drevnej hmoty) bol zaznamenaný postupný nárast výskytu a škodlivého pôsobenia (súvisiaceho hlavne s vetrovou kalamitou z novembra 2004) s kulmináciou v roku 2009. Po roku 2009 už nastúpil pokles podkôrnikovej kalamity, pričom medziročne škody klesli o 34,5 % na súčasných 1 409,3 tis. m3 poškodenej drevnej hmoty (spracovaných bolo 62 %). Z toho najviac pripadá na lykožrúta smrekového (Ips typographus). Situáciu v poškodení porastov podkôrnym a drevokazným hmyzom možno stále všeobecne označiť ako veľmi nepriaznivú.
  • antropogénnych činiteľov poškodzujúcich lesy sú najvýznamnejšie imisie. Imisné poškodenie lesov v rámci hodnoteného obdobia klesá od roku 2002, čo súvisí aj s poklesom vývoja emisií základných znečisťujúcich látok (hlavne SO2 a NOX). Od roku 2009 sa objem imisného poškodenie lesov stabilizoval a od roku 2012 opätovne klesal na súčasných 22 828 m3 poškodenej drevnej hmoty (pokles o 91,9 % oproti roku 2000 a 53,8 % oproti predchádzajúcemu roku 2013). Odráža sa to aj vo výraznom poklese náhodných ťažieb v dôsledku imisií (25 tis.m3 kalamitného dreva k roku 2014), ktoré sa oproti roku 1990 znížili o 92,7 %, od roku 2000 o 90 % a poklesli tiež medziročne o 49,4 %. Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov zaznamenali aj krádeže dreva (až 38,3 %).
  • V roku 2014 bolo v SR evidovaných 153 lesných požiarov s celkovou zhorenou plochou 192 ha a priamou vyčíslenou škodou 142,45 tis. eur. Oproti minulému roku (233 požiarov) došlo k ich poklesu. V období rokov 1999 – 2013 bolo evidovaných 5 829 lesných požiarov s celkovou zhorenou plochou 8 642 ha. Z dlhodobého hľadiska sa ako hlavná príčina lesných požiarov (až 53 %) prejavila verejnosť (najmä nedbanlivosťou, turistami, deťmi do 15 rokov, zakladaním ohňov v prírode). Druhou najčastejšou príčinou je vypaľovanie trávy na poľnohospodárskych pozemkoch (25 %).

 

Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_neutral emo_neutral emo_neutral
Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi je rok od roku variabilné, keďže závisí od nevyspytateľných prírodných živelných udalostí. Biotické škodce zaznamenali nárast, k imisnému poškodeniu nie sú dostupné údaje do roku 2000 a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Poškodenie lesov abiotickými činiteľmi je variabilné, poškodenie biotickými škodcami vykázalo nárast, imisné poškodenie naopak výrazne pokleslo a výskyt a rozsah požiarov vykazuje kolísavý trend. Medziročne došlo na jednej strane k rozsiahlemu nárastu poškodenia lesov abiotickými činiteľmi (hlavne vetrom), pokleslo však poškodenie biotickými činiteľmi, ako aj imisiami a požiarmi.

Sumárne zhodnotenie








Podrobné zhodnotenie

Abiotické škodlivé činitele
 
Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele (tj. vietor, sneh, námraza, sucho a ostatné), z ktorých najväčší podiel majú veterné kalamity.



Dlhodobo sa abiotické činitele podieľajú na poškodzovaní lesných porastov v rozmedzí 1 až 3 mil. m3. Výnimkou je akurát rok 2004 - 2005, kedy bola zaznamenaná živelná pohroma - vetrová kalamita v Tatrách dňa 19. novembra 2004 (bolo zasiahnuté územie o celkovej výmere cca 12 600 ha), a tiež rok 2014, kedy došlo k ďalšej väčšej vetrovej kalamite dňa 15.5.2014 (bolo poškodených až 5,23 mil. m3 drevnej hmoty).
Najviac poškodené v roku 2014 boli lesné porasty v okresoch Poprad (519 tis. m3), Liptovský Mikuláš (480 tis. m3), Rimavská Sobota (331 tis. m3) a Brezno (324 tis. m3).

Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2014)




Abiotické činitele sa považujú za ťažiskové z hľadiska objemu náhodných ťažieb. Spravidla spôsobujú priame poškodenie porastov. Niekedy porasty oslabujú, najčastejšie v podobe anomálií (sucho, vietor, sneh, námraza) a v spolupôsobení imisií vytvárajú podmienky na následnú aktiváciu biologických činiteľov.

Na súhrnné vyjadrenie poškodenia lesov najlepšie vyhovuje objem náhodnej ťažby dreva, ktorý je stále veľmi vysoký (v roku 2014 dosiahol až 65,2 % z celkovej ťažby dreva).

Výskyt abiotických činiteľov a ich následkov na lesné porasty sa nedá presnejšie prognózovať. Rozsah poškodenia lesov závisí hlavne od meteorologických javov. V dlhodobejšom výhľade možno predpovedať, že škody budú narastať. Náchylné na poškodenie sú predovšetkým smrečiny, pričom škody vznikajú najmä v jesennom a zimnom období (nemusí to byť však pravidlom).
So zreteľom na to, že ani prognóza ohrozenia slovenských lesov abiotickými činiteľmi nie je priaznivá, treba prehodnotiť doterajšie prístupy a opatrenia na zvýšenie odolnosti lesných porastov voči týmto škodlivým činiteľom a prijať opatrenie na zlepšenie súčasnej situácie.

 

Biotické škodlivé činitele

Nárast kalamitnej hmoty spôsobenej biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2014 bol cez 835 tis. m3. Z toho má naďalej na náhodných ťažbách najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka a patrí k najvážnejším problémom v ochrane lesa.

Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín podkôrnym a drevokazným hmyzom (2014)


Na význame nadobúdajú ochorenia drevín hubového pôvodu (fytopatogénne mikroorganizmy: hniloby, tracheomykózy a iné). Z týchto najvýznamnejšie problémy v smrečinách spôsobuje podpňovka smreková a v listnatých porastoch najväčšie škody spôsobuje tracheomykózne ochorenie dubín. Fytopatogénne organizmy poškodili celkom 99 008 m3 drevnej hmoty, pričom najvýznamnejším patogénom bola podpňovka  s 53 %-ným podielom. Okresy s najväčším objemom vykonanej náhodnej ťažby poškodenej patogénnymi hubami boli: Čadca (45 tis. m3) a Námestovo (11 tis. m3).





Ďalším škodcom je listožravý a cicavý hmyz, ktorý poškodzuje listnaté aj ihličnaté dreviny, no neohrozuje bezprostredne ich existenciu. Zhoršuje však ich rast, znižuje odolnosť a vytvára predispozíciu na ďalšie ochorenia. Medzi najvýznamnejších listožravých škodcov patrí mníška veľkohlavá (Lymantria dispar), piadivky a obaľovače na duboch. Posledné roky však nebola zaznamenaná výraznejšia aktivita tohto škodcu.

Medzi ďalšie škodlivé činitele patrí aj poľovná zver. Poškodenie porastov zverou bolo v roku 2014 zaznamenané v objeme 9 472 m3, z čoho prevažný podiel predstavoval obhryz a lúpanie kôry.

 

Antropogénne škodlivé činitele

V roku 2014 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 42 103 m3 drevnej hmoty, čo predstavuje pokles oproti roku 2013 o 40,5 %. Väčšinou boli antropogénnymi činiteľmi poškodzované ihličnaté dreviny (80 %). Okresy s najväčším objemom vykonanej náhodnej ťažby poškodenej antropogénnymi činiteľmi boli: Gelnica (8 tis. m3), Čadca (7 tis. m3), Kežmarok (5 tis. m3) a Stará Ľubovňa (5 tis. m3). Medzi antropogénne škodlivé činitele patria požiare, krádeže dreva, no najvýznamnejšie sú imisie.
 
Tabuľka. Štruktúra poškodenia porastov antropogénnymi škodlivými činiteľmi (m3)
Činiteľ 2013 2014
Napadnuté Spracované Napadnuté Spracované
Imisie 49 449 49 432 22 828 22 828
Požiare   3 395   3 395 1 172 1 172
Krádež dreva 14 737 14 728 16 137 16 137
Iné antropogénne činitele   3 159   3 133 1 966 1 966
Spolu 70 740 70 688 42 103 42 103
Zdroj: NLC

K faktorom ovplyvňujúcim stav a vývoj lesného hospodárstva patrí aj jeho zdravie a vitalita. Jedným zo základných strategických cieľov je preto ozdravovať lesy, ktoré sú, okrem zmeny klímy a výkyvov počasia v jednotlivých rokoch, poškodené imisiami a zvyšovať účinnosť integrovanej ochrany lesov. Imisiami oslabené a poškodené stromy a porasty (najmä smrek, jedľa a buk) sú vo väčšej miere ohrozované abiotickými činiteľmi (vietor, sneh, námraza), čím sa vytvárajú následne priaznivé podmienky na premnoženie biotických škodcov. Problematika antropogénneho ovplyvňovania klímy a vplyvu zmeny klímy na rôzne ekosystémy, vrátane lesných, a na ich ekologickú stabilitu je v súčasnosti nanajvýš aktuálna a často diskutovaná.


 
Zaznamenaný je dlhodobý postupný pokles výmery pásiem ohrozenia v dôsledku imisií (z 25 400 ha v roku 2000 na súčasných 3 469 ha, medziročne ale vzrástol o 111 ha), ako aj objemu spracovania kalamitnej hmoty spôsobenej imisiami (oproti roku 1993 pokles o 176 tis. m3, od roku 2000 až o 225 tis. m3 a medziročne o 24,4 tis. m3).

Poškodenie ihličnatých a listnatých lesov imisiami k 31.12.2014 (ha)
Ukazovateľ Dreviny
Spolu listnaté buk dub javor hrab ostatné listnaté dreviny
Plocha drevín 1 191 588 635 255 204 220 45 195 113 621 193 298
Poškodenie imisiami 854 432 296 3 61 62
v tom:            
pásmo A 21 6   1   14
pásmo B 2 2        
pásmo C 555 258 225   34 38

Ukazovateľ Spolu ihličnaté smrek jedľa borovica ostatné ihličnaté dreviny
Plocha drevín 742 310 467 816 76 190 130 575 67 729
Poškodenie imisiami 2 615 1 866 211 309 231
v tom:          
pásmo A 47 10 6 27 4
pásmo B 129 61 34 31 3
pásmo C 856 530 52 100 174
Zdroj: ŠÚ SR


Na súhrnné vyjadrenie poškodenia lesov však najlepšie vyhovuje objem náhodnej ťažby. Ten je stále vysoký (aj napriek jeho kolísavému vývoju) a obmedzuje možnosti plánovitého obhospodarovania lesov, čo v perspektíve vytvára ďalšie nebezpečenstvo poškodzovania lesov hlavne abiotickými činiteľmi a následne činiteľmi biotickými.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Peter Kapusta, SAŽP, peter.kapusta@sazp.sk

Definície súvisiace s indikátorom:

Škodlivým činiteľom (podľa § 2 písm. n) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) je činiteľ, ktorý môže spôsobiť zníženie odolnosti lesa, jeho ekologickej stability, poškodiť alebo zničiť les alebo jeho časti; člení sa na
1. biotický, ktorým je najmä hmyz, zver alebo iný živý organizmus,
2. abiotický, ktorým je najmä vietor, povodeň, sucho, námraza, sneh alebo iný prírodný jav,
3. antropogénny, ktorým je negatívne pôsobenie ľudskej činnosti, najmä znečistenie ovzdušia znečisťujúcimi látkami (imisie).
 
Ochranou lesa (podľa § 2 písm. o) zákona NR SR č. 326/2005 Z.z. o lesoch) sa rozumie súbor činností zameraných na udržanie a zvyšovanie odolnosti lesov, ich ekologickej stability a odstraňovanie následkov spôsobených škodlivými činiteľmi.

Imisiou rozumieme množstvo látok znečisťujúcich ovzdušie v prízemnej vrstve dôsledkom emisie. Ide hlavne o polietavý prach, oxid siričitý, oxidy dusíka, oxid uhoľnatý, ozón. Najškodlivejšou zložkou lesných imisií na Slovensku je oxid siričitý (SO2).
 

Metodika:

Jedná sa o agregovaný indikátor hodnotiaci poškodenie lesov:
  • abiotickými (vietor, námraza, sucho, sneh)
  • biotickými (podkôrny a drevokazný hmyz, listožravý a cicavý hmyz, hniloby a tracheomykózy, iné hubové ochorenia a poškodenie zverou) a
  • antropogénnymi škodlivými činiteľmi (imisie a požiare),
ktoré je vyjadrené cez objem poškodeného dreva v m3, príp. cez plochu poškodenia v ha.
 
Čo sa týka imisií, zaťaženie lesov imisiami býva vyjadrované pomocou tzv. lesných imisných depozičných typov (IDT) - na území Slovenska boli vymedzené 3 hlavné IDT – podľa chemickej zložky (kyslý, alkalický a amoniakálny) a celkovo 8 subtypov. V rámci kyslého a zásaditého imisného typu sa intenzita imisného zaťaženia v interakcii s ekologickými činiteľmi vyjadruje 3 pásmami ohrozenia lesov - kategóriami A, B, C (príloha č. 6 k vyhláške č. 453/2006 Z. z.):
  • A pásmo - plochy s extrémnym imisným zaťažením exponované prevládajúcemu prúdeniu od významných lokálnych zdrojov znečistenia. Pôvodný les spravidla zanikol, typická je sekundárna sukcesia prípravných drevín a odolných krov.
  • B pásmo - Plochy s vysokým imisným zaťažením spravidla z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny sú silne fyziologicky limitované, dochádza k vážnym poruchám vo výžive, k výraznému zníženiu odolnosti proti iným stresorom a k významným zmenám celého ekosystému.
  • C pásmo - Plochy s nižším, chronickým imisným zaťažením z diaľkového prenosu (spravidla vyššie horské polohy) alebo z lokálnych zdrojov znečistenia. Lesné dreviny nemusia javiť známky fyziologického poškodenia, sú však oslabené, ich rezistencia je znížená a ekosystémové väzby narušené.
 

Zdroj dát:

NLC, ŠÚ SR

 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike: