Obnoviteľné zdroje energie

Dátum poslednej aktualizácie:16.10.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj celkového podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie (OZE) na hrubej konečnej spotrebe energie a sektorových podielov (sektor výroba elektrickej energie, sektor výroba tepla a chladu a sektor doprava) k dosiahnutiu cieľa pre OZE pre rok 2030.

Jednotka indikátora

%

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Obnoviteľný zdroj energie je nefosílny zdroj energie, ktorého energetický potenciál sa trvalo obnovuje prírodnými procesmi alebo činnosťou ľudí, a ide o tieto zdroje: vodná energia, slnečná energia, veterná energia, geotermálna energia, biomasa vrátane všetkých produktov jej spracovania, bioplyn, skládkový plyn, plyn z čističiek odpadových vôd, biometán.
 
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov predstavuje podiel hrubej konečnej energetickej spotreby z obnoviteľných zdrojov energie a hrubej konečnej energetickej spotreby všetkých zdrojov energie. Vyjadruje sa v %.
 
Hrubá konečná energetická spotreba z obnoviteľných zdrojov energie je súčet
  • hrubej konečnej spotreby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie,
  • hrubej konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu,
  • konečnej spotreby energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave.

Hrubá konečná energetická spotreba predstavujú energetické komodity dodávané na energetické účely pre priemysel, dopravu, domácnosti, služby, vrátane verejných služieb, poľnohospodárstvo, ako aj lesné a rybné hospodárstvo, vrátane spotreby elektriny a tepla zo strany energetických odvetví, ktoré sa zaoberajú výrobou elektriny a tepla a vrátane strát elektriny a tepla počas distribúcie a prenosu.

Podiel elektrickej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov je vyjadrením pomeru medzi hrubou konečnou spotrebou elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov a celkovou hrubou konečnou spotrebou elektrickej energie.

Hrubá konečná spotreba elektriny z obnoviteľných zdrojov energie predstavuje množstvo elektriny vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie s výnimkou výroby elektriny z vody v prečerpávacích vodných elektrárňach, ktorú predtým prečerpali do hornej nádrže.

Hrubá konečná spotreba elektrickej energie zahŕňa celkovú hrubú výrobu elektriny zo všetkých palív vrátane strát, plus dovoz elektriny, mínus vývoz elektriny.

Podiel energie z obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla a chladu je vyjadrením pomeru medzi hrubou konečnou spotrebou energie z obnoviteľných zdrojov na výrobu tepla a chladu  a hrubej konečnej spotreby energie na výrobu tepla a chladu zo všetkých zdrojov.
 
Hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov energie na výrobu tepla a chladu  predstavuje súčet množstva energie na diaľkové zásobovanie teplom a chladom z obnoviteľných zdrojov energie a spotreby iných druhov energie z obnoviteľných zdrojov energie v priemysle, domácnostiach, službách, poľnohospodárstve, lesnom a rybnom hospodárstve, na účely vykurovania, chladenia a prevádzky.
 
Podiel energie z obnoviteľných zdrojov v doprave je vyjadrením pomeru medzi množstvom energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovanej v doprave a celkového množstva energie spotrebovanej v doprave.

Konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov energie v doprave predstavuje všetky druhy energie z obnoviteľných zdrojov spotrebovaných vo všetkých formách dopravy.

Celkové množstvo energie spotrebovanej v doprave predstavuje spotrebu automobilového benzínu, motorovej nafty, biopalív spotrebovaných v cestnej doprave a železničnej doprave a elektrinu.

Orientačná trajektória energie z OZE je súčasťou Národného akčného plánu pre energiu z OZE a udáva odhadovaný očakávaný rast využívania OZE v jednotlivých rokoch  pre dosiahnutie cieľa v roku 2020.
 

Metodika:

Indikátor popisuje podiel energie z obnoviteľných zdrojov energie a podiel energie z OZE v sektoroch: výroba elektrickej energie, výroba tepla a chladu a doprava.
 
Hrubá konečná spotreba energie z obnoviteľných zdrojov celková ako aj v jednotlivých sektoroch je udávaná v jednotkách ktoe.
 
Celkový skutočný príspevok jednotlivých technológií výroby energie z OZE pre podiel energie z OZE v jednotlivých sektoroch predstavuje množstvo energie skutočne vyrobené z jednotlivých zdrojov. Jedná sa o energiu: vodnú; geotermálnu, solárnu, príliv a odliv, vlny, oceán; veternú a biomasu. Udávaný je v GWh (elektrická energia) a ktoe (výroba tepla a chladu a doprava).
 
Tento indikátor je založený na definíciách obsiahnutých v smernici 2009/28/ES (smernica o obnoviteľnej energii) o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov. Vypočítava sa na základe údajov zozbieraných v rámci nariadenia (ES) č. 1099/2008 o energetickej štatistike a doplnených o osobitné doplňujúce údaje, ktoré vnútroštátne správy zasielajú Eurostatu. Indikátor meria, do akej miery sa využíva obnoviteľná energia, a teda miera, do akej obnoviteľné palivá nahradili fosílne a/alebo jadrové palivá, a teda prispeli k dekarbonizácii hospodárstva. Viac informácií o metodike výpočtu podielov obnoviteľnej energie : https://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php?title=Renewable_energy_statistics
 

Zdroj dát:

Eurostat
 

Súvisiace indikátory:

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľ: poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Scenáre dekarbonizácie:
Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky

Aktualizácia koncepcie využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov SR do roku 2030 (2017)
Cieľom aktualizovanej koncepcie je zhodnotiť možnosti plnenia strategických cieľov v oblasti výroby elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov energie (z využitia energie vodných tokov), stanovené európskou a národnou legislatívou, s ohľadom na plnenie ekologických a environmentálnych cieľov podľa európskej i národnej legislatívy a medzinárodných dohovorov, ktorými je SR viazaná.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)
Hlavné ciele:
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Zavádzanie nových technológií, inovácií a najlepších dostupných techník v energetike.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj podielu energie z obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej spotrebe energie vo vzťahu k stanovenému cieľu pre rok 2030?

Kľúčové zistenia

  • Nový cieľ SR pre rok 2030 pre podiel energie z OZE v energetickom mixe je stanovený na 19,2 %. Za celé sledované obdobie rokov 2005 – 2021 sa v SR zvýšil podiel energie z OZE zo 6,4 % v roku 2005 na 17,4 % v roku 2021, čo je pozitívnym signálom pri napĺňaní priorít energetickej politiky a energetických cieľov. V medziročnom porovnaní rokov 2020 a 2021 však došlo len k nepatrnému zvýšeniu podielu (o 0,1 percentuálneho bodu (p.b.)).
  • Podiel energie z OZE sa za obdobie rokov 2005 – 2021 zvýšil vo všetkých sektoroch. V roku 2021 bol dosiahnutý v sektore výroba elektrickej energie podiel energie z OZE na úrovni 22,4 %, v sektore výroba tepla a chladu 19,5 % a v sektore doprava 8,8 %. V medziročnom porovnaní rokov 2021 – 2020 bol zaznamenaný minimálny rastúci trend podielu OZE (0,1 p. b.) v sektore tepla a chladu, podiel v sektore výroba elektriny a v sektore doprava medziročne poklesol (0,7 p. b. a 0,5 p. b.). 
  • Dôraz je kladený na rozvoj využitia vodnej energie (v sektore výroba elektrickej energie) a potenciálu biomasy (v sektore výroba tepla a chladu).
 
Zmena od roku 2005 Posledná medziročná zmena Pokrok pre dosiahnutie konkrétneho stanoveného cieľa
Pozitivny trend Neutralny trend Neutralny trend
Do roku 2021 podiel energie z OZE stúpol viac ako dvojnásobne. Medziročne 2020 – 2021 došlo k len k minimálnemu nárastu podielu energie z OZE ako celkového, tak aj v sektore výroby tepla a chladu. Pokles bol zaznamenaný v sektoroch výroba elektriny a doprava. Dosiahnutie cieľa v roku 2030 bude podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030 a v ďalších strategických dokumentoch.

 

Sumárne zhodnotenie



Podrobné zhodnotenie

Obnoviteľné zdroje sú dôležitou súčasťou energetického mixu krajiny, pretože sú alternatívou k fosílnym palivám, ktorá prispieva k znižovaniu emisií skleníkových plynov, diverzifikácii dodávok energie a obmedzovaniu závislosti od nespoľahlivých a nestálych trhov s fosílnymi palivami, najmä s ropou a plynom, keďže energia vyrobená z OZE pochádza z vlastného územia. Pri niektorých technológiách (využívajúcich napr. energiu vody, slnečnú energiu, veternú a pod.) nedochádza počas prevádzky dokonca k žiadnym emisiám. Zvyšovanie podielu OZE sa tak podieľa na znižovaní environmentálnych tlakov, a tým zároveň na znižovaní negatívnych dopadov na ľudské zdravie.
 
Využívanie OZE okrem uvádzaných výhod prináša aj určité riziká. Najvýznamnejšie riziko vyplýva z povahy týchto zdrojov. Výroba elektriny zo slnečnej a veternej energie sa vyznačuje fluktuáciou výroby, ktorá negatívne ovplyvňuje bezpečnosť a spoľahlivosť prevádzkovania elektrizačnej sústavy. Ďalším rizikom je výrazne zdraženie elektriny. Okrem týchto rizík sú tu aj environmentálne negatívne dopady nepriaznivo ovplyvňujúce vzhľad krajiny, vplyv na biotopy a ekosystémy, vodné toky a pod. Tieto negatívne vplyvy možno minimalizovať starostlivým výberom miesta a zvážením všetkých možných negatívnych dopadov danej technológie využívajúcej OZE. Pozitíva používania OZE prevažujú nad negatívami a využívanie OZE patrí medzi priority energetickej politiky SR.
 
Právne predpisy EÚ o podpore obnoviteľných zdrojov energie zaznamenali v posledných 15 rokoch významný vývoj. 

Smernica o energii z obnoviteľných zdrojov z roku 2009 ustanovila, že do roku 2020 sa musí 20 % spotreby energie v EÚ pokryť z OZE. Okrem toho mali všetky členské štáty povinnosť dosiahnuť 10 % podiel OZE v doprave. Okrem spoločného cieľa, smernica stanovila záväzné národne ciele pre celkový podiel energie z OZE na hrubej konečnej spotrebe energie pre jednotlivé štáty EÚ, pričom zohľadnila ich východiskovú situáciu a celkový potenciál v oblasti OZE. Cieľ SR bol stanovený na úroveň 14 %, ktorý SR splnila.

Na podporu výroby elektriny z OZE bol v SR v roku 2009 schválený zákon č. 309/2009 Z. z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby. Zákon zlepšil fungovanie trhu s elektrinou v oblasti OZE a vytvoril stabilné podnikateľské prostredie. Zabezpečil dlhodobú garanciu výkupných cien na 15 rokov a zároveň zadal aj smerovanie pri výrobe elektriny z OZE, pretože zvýhodnil výstavbu malých a decentralizovaných zariadení. Zákon zároveň garantuje prednostný prenos a prednostnú distribúciu elektriny z OZE. Od roku 2014 sa zmenou legislatívy výrazne zjednodušil proces pripojenia malého zdroja do 10 kW pre domácnosti, ktoré si vyrobenou elektrinou pokrývajú veľkú časť svojej spotreby energie. 

V roku 2018 nadobudla účinnosť revidovaná smernica o obnoviteľných zdrojoch energie ako súčasť balíka Čistá energia pre všetkých Európanov, ktorej cieľom je pomôcť splniť záväzky týkajúce sa znižovania emisií podľa Parížskej dohody. Smernica stanovuje nový záväzný cieľ EÚ v oblasti energie z OZE na rok 2030, t. j. dosiahnuť aspoň 32 % konečnej spotreby energie, a obsahuje doložku umožňujúcu upraviť tento podiel do roku 2023 smerom nahor a zvýšený 14 % cieľ, pokiaľ ide o podiel obnoviteľných palív v doprave do roku 2030. 

SR sa prihlásila k záväzku dosiahnuť do roku 2050 uhlíkovú neutralitu. To viedlo k prijatiu Integrovaného národného energetického a klimatického plánu, ktorý aktualizuje Energetickú politiku SR z roku 2014 a definuje ciele do roku 2030. Optimálne využívanie OZE je jedným z kľúčových faktorov pre dosiahnutie nízkouhlíkovej ekonomiky, pričom dôraz bude venovaný rozvoju OZE najmä vo výrobe tepla. Plánovaný cieľ SR pre rok 2030 je vo výške 19,2 %.

V decembri 2019 bola prijatá Európska zelená dohoda, ktorá je zastrešujúcim rámcom pre politiku EÚ v oblasti čistej energie. Ide o novú stratégiu rastu, ktorej cieľom je urobiť z Európy prvý klimaticky neutrálny kontinent na svete, a to spravodlivým, zdrojovo efektívnym, nákladovo efektívnym a konkurencieschopným spôsobom.

V rámci realizácie súboru opatrení týkajúcich sa Európskej zelenej dohody v júli 2021 Komisia uverejnila nový legislatívny balík o klíme a energetike s názvom „Fit for 55“: plnenie cieľa EÚ v oblasti klímy do roku 2030 na ceste ku klimatickej neutralite. Balík predstavuje jeden z najkomplexnejších súborov návrhov o klíme a energii, aký Komisia kedy predložila. Súčasťou balíka je tiež návrh na revíziu smernice o energii z OZE s cieľom zosúladiť ciele v oblasti energie z OZE, ktoré sú v nej stanovené, s novými ambíciami v oblasti klímy. V záujme dosiahnutia cieľa týkajúceho sa roku 2030 sa v smernici navrhuje zvýšiť celkový záväzný cieľ zo súčasných 32 % na novú úroveň, a to na 40 % energie z OZE v rámci energetického mixu EÚ.

Podiel energie z OZE v SR od roku 2005 pozvoľna rástol. Keďže sa jedná o podiel, nie vždy rastúci podiel odzrkadľoval aj skutočný nárast energie z OZE, vyjadrenej ako hrubá celková spotreba OZE, či hrubá konečná spotreba OZE v prípade podielu energie z OZE v sektoroch. Za obdobie rokov 2005 – 2021 vzrástol celkový podiel vyrobenej energie z OZE na 17,4 %. Oproti rokom 2019 a 2020 s podielmi 16,9 % a 17,3 % je zlepšenie iba nepatrné. Podiel OZE pri výrobe elektriny v roku 2021 predstavoval 22,4 % (v zmysle definície v čl. 5 ods. 1 písm. a) a čl. 5 ods. 3 smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z OZE). Najviac elektriny bolo vyrobenej vo vodných elektrárňach, z tohto dôvodu je množstvo elektriny vyrobenej z OZE v SR závislé od vhodných hydrologických podmienok. Podiel OZE pri výrobe tepla a chladu bol na úrovni 19,5 % s dominantným podielom pevnej biomasy (drevo vrátane drevného a ostatného tuhého odpadu). Podiel OZE v doprave v roku 2021 dosiahol 8,8 %. V medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2021 došlo k minimálnemu nárastu celkového podielu OZE (0,1 p.b.) a podielu v sektore výroba tepla a chladu (0,1 p.b.). Na druhej strane podiely OZE v sektoroch výroba elektriny a v sektore dopravy medziročne poklesli o 0,7 p.b. a 0,5 p.b.

Invázia Ruska na Ukrajinu zmenila paradigmy energetickej politiky. SR aj Európa musia prekopať svoje plány na dosiahnutie uhlíkovej neutrality a zaobísť sa v nich bez ruských energetických surovín – či už je to uhlie, zemný plyn alebo ropa. Vzhľadom na aktuálny vývoj dostupnosti tradičných energetických surovín EK navrhla zmenu cieľa EÚ pre rok 2030, a to z pôvodných 32 % až na 45 %. Pre jeho dosiahnutie bude nevyhnutná transformácia energetického systému vo všetkých členských krajinách, čo vedie k nutnosti prehodnotenia národného cieľa pre rok 2030 aj v SR. O aktualizovanom politickom rámci pre obnoviteľné energie na obdobie do roku 2030 a po ňom sa diskutuje.Toto úsilie bude doplnené o indikatívne národné príspevky, z ktorých bude vyplývať, ako by mal každý členský štát prispieť k dosiahnutiu kolektívneho cieľa.

Európska únia predstavila v roku 2022 svoj plán REPowerEU, ktorý má byť návodom pre európske krajiny, ako zvládnuť akútne problémy s výpadkami ruských energií a zároveň sa udržať na ceste k nulovým emisiám. Pôvodným plánom bolo využiť zemný plyn ako prechodné palivo, momentálne sa však dodávky tejto suroviny stávajú komplikovanejšie. Do dekarbonizačných snáh navyše zasahuje okrem neistej dostupnosti surovín aj inflácia a extrémne ceny energií, čo otvára priestor pre masívny rozvoj obnoviteľných zdrojov energie.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Podiel energie z OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe (Share of renewable energy in gross final energy consumption)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk