Emisie znečisťujúcich látok vypúšťaných do ovzdušia z dopravy

Dátum poslednej aktualizácie: 20.12.2021

Téma

Doprava

Značky

Ovzdušie Doprava Emisie Zdravie a ŽP

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií základných znečisťujúcich látok CO, NOx, SO2, NMVOC, prachových častíc PM10 a PM2,5 a tažkých kovov Cu, Pb a Zn v rámci sektora dopravy.

Jednotka indikátora

t, kt, Index 2000 = 100

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý (SO2) je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka (NOx) vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý (CO) je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.


Metodika:

Zmeny v legislatíve o ochrane ovzdušia uskutočnené v priebehu rokov 1990 – 2000 (napr. vymedzenie a definícia zdroja, zmena v kategorizácií zdrojov a ich členenie podľa príkonu alebo kapacity) spôsobili, že systém REZZO je možné porovnávať s modulom NEIS iba na celonárodnej úrovni.
Porovnanie jednotlivých častí REZZO (1, 2) s modulom NEIS (veľké, stredné zdroje), resp. porovnanie jednotlivých zdrojov v obidvoch systémoch je komplikované.
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z., § 15 odst. 1 písm. e) povinní do 15. februára oznamovať príslušnému okresnému úradu stanovené informácie o stacionárnom zdroji za uplynulý kalendárny rok. Podľa zákona č. 137/2010 Z.z. (§26, ods. 3, písm. g, m) sú okresné úrady povinné každoročne spracovávať súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese a predkladať ho najneskôr do 31. mája bežného roka v elektronickej forme na ďalšie spracovanie na SHMÚ, ktorý je organizáciou poverenou MŽP SR správou centrálnej databázy NEIS CU a zabezpečením spracovania údajov na národnej úrovni.
 
Emisie z mobilných zdrojov sa stanovujú každoročne od roku 1990. Pre bilanciu emisií z cestnej dopravy sa používa od roku 2008 modelový program COPERT IV, schválený a odporučený výkonným výborom Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia, prechádzajúcom  hranicami štátov.
Vstupné údaje tvoria aktivitné údaje, tj. počty vozidiel v jednotlivých kategóriách definovaných v programe COPERT a tiež priemerné ročné kilometrické priebehy každej kategórie vozidiel. Všetky emisie sú kalkulované podľa paliva a tiež podľa druhu vozidla.
Ďalšími vstupnými údajmi sú obsahy znečisťujúcich látok v jednotlivých palivách (benzín, nafta, LPG, CNG), a spotreba palív, a to vrátane podielu biozložiek v benzíne a v nafte. Program COPERT v. 9.0 zohľadňuje podiel biopalív v spotrebe energie z jednotlivých druhov vozidiel.
 
Emisie PM10 a PM2,5 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek EMEP/CORINAIR podľa metodiky inštitútu IIASA, pričom základným rokom je rok 2000 a na základe emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) z databázy systému NEIS. Emisie z dopravy sa stanovujú programom COPERT IV. V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia.
Vzhľadom k tomu, že na úrovni Európskej únie je snaha stanoviť emisné stropy v súlade s programom GAINS (IIASA), pristúpilo sa k príprave novej metodiky v snahe čo najviac sa priblížiť vstupným údajom a aplikovaným emisným faktorom použitým v programe GAINS. Program GAINS však využíva agregované údaje z energetickej bilancie SR vydanej Štatistickým úradom SR, zatiaľ čo naša metodika vychádza zo vstupných údajov z databázy NEIS a tak má konzistentné údaje emisií PM10 a PM2,5 s ostatnými údajmi (predovšetkým TZL). Konzistentnosť je nutnou podmienkou aj pre modelovanie projekcií emisií a posúdenie vplyvu opatrení na trajektórie vývoja týchto emisií. Celý výpočet už prebieha v programovom prostredí NEIS.


Zdroj dát:

SHMÚ, ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)

Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.
 
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)
Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NM VOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:
Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36

Protokole o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:
  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.
Národné redukčné záväzky
Národné záväzky znižovania emisií pre jednotlivé členské štáty sú ustanovené v Prílohe II smernice NEC. Sú vyjadrené ako percentuálne zníženie emisií sledovaných znečisťujúcich látok v porovnaní s východiskovým rokom 2005. Záväzky redukcie emisií sú stanovené v dvoch fázach:
a) záväzky platné na rok 2020 a pre nasledujúce roky až do 2029 (v súlade so záväzkami ustanovenými v dodatku k Protokolu o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979 (dodatok  ku Göteborskmu protokolu) a
b) prísnejšie záväzky platné od roku 2030 a pre nasledujúce roky.

Smernica NEC bola do slovenskej legislatívy transponovaná zákonom č. 194/2018 Z. z., ktorým sa dopĺňa zákon č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov, s účinnosťou od 1. júla 2018. Zavedené boli aj ustanovenia týkajúce sa národných záväzkov znižovania emisií pre roky 2020 až 2029 a od roku 2030 a ďalej a požiadavky týkajúce sa vypracovania Národného programu znižovania emisií. V súlade s čl. 6 smernice NEC je potrebné NAPCP vypracovať, prijať a vykonávať s cieľom obmedziť ročné antropogénne emisie, pre ktoré boli stanovené národné záväzky znižovania emisií podľa čl. 4 a prílohy II smernice NEC a tým prispieť k dosiahnutiu cieľov smernice podľa článku 1 ods. 1.
 
Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu  sú:
Rok 1980
(východiskový rok)		 2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72

Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný
 
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030) bola schválená Valným zhromaždením OSN  (vrátane SR) v septembri 2015 („Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj“) a predstavuje doposiaľ najkomplexnejší súbor globálnych priorít pre dosiahnutie udržateľného rozvoja. Agenda 2030 nadväzuje na Miléniovú deklaráciu OSN z roku 2000 a vyzýva štáty k spoločnému koordinovanému postupu pri riešení globálnych výziev. Ciele udržateľného rozvoja, ktoré stanovuje, sa týkajú všetkých krajín sveta bez ohľadu na ich stupeň ekonomického a sociálneho rozvoja.
Jej kľúčovými princípmi sú transformácia, integrácia a univerzálnosť. Obsahuje 17 cieľov udržateľného rozvoja (SDGs – Sustainable Development Goals) rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré majú za ambíciu usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na hrozby, ktorým ľudstvo dnes čelí. Prepája všetky tri dimenzie udržateľného rozvoja: ekonomickú, sociálnu a environmentálnu. Agenda 2030 nie je právne záväzná. Vyjadruje zámer krajín viesť ich rozvoj smerom k udržateľnosti a nastaviť ich národné politiky, stratégie a plánovanie tak, aby prispievali k dosiahnutiu globálnych cieľov.
Slovenská republika sa k implementácii Agendy 2030 prihlásila v dokumente „Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj“ schválenom uznesením vlády č. 95/2016, pričom ju  vníma v prvom rade ako príležitosť a prostriedok určiť dlhodobé priority pre rozvoj našej krajiny. Rozpracovanie cieľov Agendy 2030 na podmienky SR do veľkej časti bude prebiehať formou aktualizácie existujúcich odvetvových plánov a koncepcií. V tejto súvislosti vznikla uznesením vlády SR č. 350 z 24. júla 2017 Rada vlády SR pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj, ktorá zabezpečí, že otázka udržateľného rozvoja sa stane integrálnou súčasťou všetkých verejných politík.
 
Európska zelená dohoda
Európska zelená dohoda predstavuje plán Európskej komisie na ekologickú transformáciu hospodárstva Európskej únie v záujme udržateľnej budúcnosti. Jej primárnym cieľom je zabezpečiť, aby do roku 2050 bola Európa vôbec prvý klimaticky neutrálny kontinent. Daný dlhodobý cieľ znamená, že sa do roku 2050 EÚ transformuje na spravodlivú a prosperujúcu spoločnosť s moderným a konkurencieschopným hospodárstvom, ktoré efektívne využíva zdroje, kde budú čisté emisie skleníkových plynov na nule a kde hospodársky rast nezávisí od využívania zdrojov.
 
Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030)
Environmentálna stratégia predstavuje základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. Envirostratégia 2030 definuje víziu do roku 2030 (dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok), identifikuje základné systémové problémy, nastavuje ciele pre rok 2030, navrhuje rámcové opatrenia na zlepšenie súčasnej situácie.

Stratégia adaptácie Slovenskej republiky na zmenu klímy – aktualizácia
Hlavným cieľom aktualizovanej adaptačnej stratégie je zvýšenie odolnosti a zlepšenie pripravenosti Slovenskej republiky čeliť nepriaznivým dôsledkom zmeny klímy a ustanovenie inštitucionálneho rámca a koordinačného mechanizmu na zabezpečenie účinnej implementácie adaptačných opatrení na všetkých úrovniach a vo všetkých oblastiach.
K dosiahnutiu hlavného cieľa adaptácie by malo prispieť napĺňanie čiastkových cieľov, ktorými sú: zabezpečenie aktívnej tvorby národnej adaptačnej politiky, implementácia adaptačných opatrení a monitoring ich účinnosti, posilnenie premietnutia cieľov a odporúčaní adaptačnej stratégie v rámci viacúrovňovej správy vecí verejných a podpory podnikania, zvyšovanie verejného povedomia o problematike zmene klímy, podpora synergie medzi adaptačnými a mitigačnými opatreniami a využívanie ekosystémového prístupu pri realizácii adaptačných opatrení a podpora premietnutia cieľov a odporúčaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj, Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy a Parížskej dohody.
Stratégia sa snaží v čo najširšom rozsahu oblastí a sektorov prepojiť scenáre a možné dôsledky zmeny klímy s návrhmi vhodných adaptačných opatrení. Z hľadiska adaptácie na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy sa za kľúčové oblasti a sektory považujú: horninové prostredie a geológia, pôdne prostredie, prírodné prostredie a biodiverzita, vodný režim v krajine a vodné hospodárstvo, sídelné prostredie, zdravie obyvateľstva, poľnohospodárstvo, lesníctvo, doprava, cestovný ruch, priemysel, energetika a ďalšie oblasti podnikania a oblasť manažovania rizík.
 
Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050
Slovenská republika si plne uvedomuje závažnosť a rozsah hrozby, ktoré so sebou prináša zmena klímy. Aj z tohto dôvodu sa Slovensko ako aj celá EÚ a desiatky iných štátov na celom svete zaviazalo dosiahnuť klimatickú neutralitu už v roku 2050.
Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (ďalej stratégia) si dáva za cieľ vybrať a analyzovať opatrenia nákladovo efektívnym spôsobom, pričom pre realizáciu bude nevyhnutná podpora zo strany relevantných rezortov a orgánov štátnej a verejnej správy a čo je dôležité, aby boli tieto politiky a iné nesúvisiace politiky vzájomné prierezovo prepojené a konzistentné či už medzi jednotlivými rezortmi ale aj v rámci jednotlivých rezortov.
Stratégia predstavuje prierezový dokument naprieč všetkými sektormi hospodárstva, ktoré musia robiť jednotlivé politiky tak, aby sa navzájom dopĺňali smerom splniť spoločný cieľ, ktorým je kompletne dekarbonizovať celé Slovensko do polovice tohto storočia. Tento ambiciózny cieľ si Slovensko určilo až v poslednom štádiu prípravy tejto stratégie (keď už bolo modelovanie ukončené), a preto sú podrobne analyzované len menej ambiciózne scenáre redukcií emisií (a zvyšovania záchytov), ktoré nás nedostanú ku klimatickej neutralite.


Národný program znižovania emisií Slovenskej republiky
Medzi najväčšie environmentálne výzvy SR patria aj ciele vychádzajúce zo smernice (EÚ) 2016/2284 o znížení národných emisií určitých znečisťujúcich látok znečisťujúcich ovzdušie, ktorou sa mení smernica 2003/35/ES a zrušuje smernica 2001/81/ES.
Ide o záväzky zníženia emisií oxidov síry, oxidov dusíka, nemetánových prchavých organických zlúčenín, amoniaku a prachových častíc PM2,5 do roku 2030. Na dosiahnutie týchto cieľov MŽP SR v súčasnosti vypracovalo návrh Národného programu znižovania emisií, v ktorom sú navrhnuté politiky a opatrenia na dosiahnutie vyššie uvedených národných záväzkov v dvoch etapách: obdobie rokov 2020 až 2029 a obdobie od roku 2030 ďalej.
Národný program znižovania emisií prispieva k dosiahnutiu cieľov kvality ovzdušia podľa smernice 2008/50/ES, ako aj k zaisteniu súladu s plánmi a programami stanovenými v iných relevantných oblastiach politiky vrátane klímy, energetiky, poľnohospodárstva, priemyslu a dopravy. Zároveň sa tým podporí presun investícií do čistých a účinných technológií.
 
Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu.
 
Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:
  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva,
  • vytvorenie lepších podmienok na väčšiu konkurencieschopnosť podnikateľov v sektore dopravy a výstavby,
  • efektívne inštitucionálne zabezpečenie koordinácie dopravnej a stavebnej politiky štátu.

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy?

Kľúčové zistenia

  • Emisie hlavných znečisťujúcich látok v doprave zaznamenali v sledovanom období rokov 2005 – 2019 pokles. Najvýraznejšie poklesli emisie CO o 90,6 %. Napriek kolísavému trendu v sledovanom období poklesli aj emisie NOx o 47,4 %, emisie PM2,5 o 40,9 % , emisie PM10 o 30,2 % a emisie SO2 o 14,6 %.
  • Medziročný pokles (2018 - 2019) predstavoval pri emisiách CO - 42,9 %, NOx a PM2,5 - 12.2 %, emisie SO2 poklesli o 9,3 % a emisie PM10 o 8,1 %.
  • Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2019 je významný 6,4 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,5 % podiel NOX, 4,2 % podiel NMVOC a 1,12 % podiel na emisiách SO2. Podiel nevýfukových emisií tuhých častíc  PM10 predstavoval 8,32 % a PM2,5 7,99 % .
  • Emisie ťažkých kovov Cu, Pb a Zn v sledovanom období rokov 2005 – 2019 zaznamenali nárasty, pričom emisie Pb sa zvýšili o 39,8 %, emisie Zn o 39,6 % a emisie Cu o 26,9 %. Medziročný nárast (2018 - 2019) hodnôt mali emisie zinku (o 8,9 %) a olova (o 5,7 %), emesie medi klesli o 1,8 %.   
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Emisie hlavných znečisťujúcich látok zaznamenali pokles. Pokračoval pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok z dopravy. Na celkovej produkcii hlavných znečisťujúcich látok sa významne podieľala cestná doprava.  Emisie hlavných znečisťujúcich látok výrazne poklesli. Pokles súvisel so zníženou mobilitou zapríčinenou pandémiou koronavírusu COVID-19.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Z hľadiska podielu dopravy na celkových emisiách bilancovaných základných znečisťujúcich látok je významný cca 6,4 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,5 % podiel na emisiách NOx, 4,2 % podiel na emisiách NMVOC a 1,2 % emisií SO2 . Na vplyv emisií CO a NOx pôsobí aj dôkladnejšie zatriedenie nákladných automobilov a ich obmena, ako aj hodnotenie vývoja emisií tuhých častíc (výfukové, abrazívne). Na ich zníženie má vplyv postupná obnova vozidlového parku jednotlivých kategórií vozidiel. Nevýfukové emisie tuhých čstíc (PM2,5 a PM10), ktoré vznikajú opotrebovaním bŕzd a pneumatík, tvoria v súčanosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel. V roku 2019 podiel emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 8 % a PM10 8,3 %.  Emisie SO2 sú priamo úmerné spotrebe pohonných hmôt a obsahu síry v palivách. Napriek nárastu spotreby pohonných hmôt emisie SO2 zaznamenávali pokles, čo bolo spôsobené zavedením opatrení týkajúcich sa obsahu síry v pohonných hmotách.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 


 
Po rekalkulácii emisií ťažkých kovov v roku 2019 bol podiel dopravy cca 19,1 %. Zo sledovaných emisií ťažkých kovov, najväčší podiel v sektore dopravy v roku 2019 mala meď – 80,2 %, olovo – 10,1 % a zinok – 8,7 %. Rovnako u ostatných ťažkých kovov došlo oproti predchádzajúcemu roku k miernemu nárastu hodnôt emisií.

Emisie  sú hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.

Medzinárodné porovnanie

EEA: Emisie základných znečisťujúcich látok data viewer (Gothenburg Protokol, LRTAP Convenction) 1990 - 2019 (Air pollutant emissions data viewer) 
 
Eurostat: Účty emisií znečisťujúcich látok podľa NACE rev, 2 (Air pollution emissions by NACE Rev. 2 activity)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk