Emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy

Dátum poslednej aktualizácie: 20.12.2021

Téma

Doprava

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL) a ďalších znečisťujúcich látok  z dopravy vrátane emisií z jednotlivých druhov dopravy a ťažkých kovov.

Jednotka indikátora

t, kt, Index 2000 = 100

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Emisiou je každé priame alebo nepriame vypustenie znečisťujúcej látky do ovzdušia.

K základným znečisťujúcim látkam patria tuhé znečisťujúce látky (tuhé emisie - TZL), oxid siričitý (SO2), oxidy dusíka (NOX) a oxid uhoľnatý (CO). Emisie základných znečisťujúcich látok sa členia na emisie vypúšťané zo stacionárnych zdrojov (výroba a rozvod elektriny, pary a teplej vody, zariadenia lokálneho vykurovania, priemyselné technologické procesy, ťažba fosílnych palív, skládky a spracovanie odpadu, poľnohospodárska výroba, iné stacionárne zdroje) a mobilných zdrojov (cestná doprava a iné mobilné zdroje).

Tuhé znečisťujúce látky sa podľa veľkosti delia na dve hlavné skupiny:
PM10 sú častice s priemerom od 2,5 do 10 µm, ktoré môžu ľahko prenikať do pľúcnych tkanív a spôsobiť zdravotné problémy v oblasti srdcovo-cievnej a dýchacej sústavy. Zdrojom PM10 častíc je zvírený prach z ciest, priemyselných závodov, spaľovanie tuhých látok či výfukové plyny z motorových vozidiel,
PM2,5 sú častice s priemerom menším ako 2,5 µm a podobne ako PM10 majú negatívny efekt na ľudské zdravie a hlavne na dýchacie cesty. Ich zdrojom sú všetky druhy spaľovacích procesov, vrátane obytného spaľovania dreva, lesných požiarov, elektrárne, procesy v poľnohospodárstve, automobilová doprava atď.

Oxid siričitý je plynná látka, ktorá pôsobí dráždivo na sliznice dýchacích ciest a na očné spojivky, je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. 

Oxidy dusíka vznikajú v technických zariadeniach, v ktorých dochádza k spaľovaniu vo vzduchu za vysokých teplôt, sú taktiež súčasťou výfukových plynov. Môžu spôsobiť mierne až ťažké zápaly priedušiek alebo pľúc a taktiež sa podieľajú na poškodzovaní ozónovej vrstvy Zeme,  okysľovaní dažďových zrážok a  tvorbe smogu.

Oxid uhoľnatý je produktom spaľovania z priemyselných pecí, kotlov a iných technologických zariadení spaľujúcich plynné, kvapalné a tuhé palivá, a je najškodlivejšou zložkou výfukových plynov. Hlavný negatívny efekt CO spočíva v blokovaní prísunu kyslíka ku tkanivám. Klasickými príznakmi otravy CO sú bolesti hlavy a závrat, srdečné problémy a malátnosť.

Prchavé organické látky (NMVOC) sú všetky organické zlúčeniny antropogénnej povahy iné ako metán, ktoré reakciou s oxidmi dusíka produkujú fotochemické oxidanty, z ktorých najvýznamnejší je ozón. Ozón je mimoriadne toxická látka, ktorá už vo veľmi nízkych koncentráciách negatívne vplýva na ľudské zdravie, vegetáciu. K hlavným zdrojom emisií prchavých organických látok patria: používanie náterov a lepidiel, chemické čistenie a odmasťovanie, spracovanie ropy a doprava.

Ťažké kovy sú kovy alebo v niektorých prípadoch polokovy, ktoré sú stabilné a majú hustotu väčšiu ako 4,5 g/cm3 vrátane ich zlúčenín.


Metodika:

Zmeny v legislatíve o ochrane ovzdušia uskutočnené v priebehu rokov 1990 – 2000 (napr. vymedzenie a definícia zdroja, zmena v kategorizácií zdrojov a ich členenie podľa príkonu alebo kapacity) spôsobili, že systém REZZO je možné porovnávať s modulom NEIS iba na celonárodnej úrovni.
Porovnanie jednotlivých častí REZZO (1, 2) s modulom NEIS (veľké, stredné zdroje), resp. porovnanie jednotlivých zdrojov v obidvoch systémoch je komplikované.
Prevádzkovatelia veľkých a stredných zdrojov znečisťovania ovzdušia sú v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z., § 15 odst. 1 písm. e) povinní do 15. februára oznamovať príslušnému okresnému úradu stanovené informácie o stacionárnom zdroji za uplynulý kalendárny rok. Podľa zákona č. 137/2010 Z.z. (§26, ods. 3, písm. g, m) sú okresné úrady povinné každoročne spracovávať súhrnné ročné vyhodnotenie prevádzkovej evidencie stacionárnych zdrojov znečisťovania ovzdušia v okrese a predkladať ho najneskôr do 31. mája bežného roka v elektronickej forme na ďalšie spracovanie na SHMÚ, ktorý je organizáciou poverenou MŽP SR správou centrálnej databázy NEIS CU a zabezpečením spracovania údajov na národnej úrovni.
 
Emisie z mobilných zdrojov sa stanovujú každoročne od roku 1990. Pre bilanciu emisií z cestnej dopravy sa používa od roku 2008 modelový program COPERT IV, schválený a odporučený výkonným výborom Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia, prechádzajúcom  hranicami štátov.
Vstupné údaje tvoria aktivitné údaje, tj. počty vozidiel v jednotlivých kategóriách definovaných v programe COPERT a tiež priemerné ročné kilometrické priebehy každej kategórie vozidiel. Všetky emisie sú kalkulované podľa paliva a tiež podľa druhu vozidla.
Ďalšími vstupnými údajmi sú obsahy znečisťujúcich látok v jednotlivých palivách (benzín, nafta, LPG, CNG), a spotreba palív, a to vrátane podielu biozložiek v benzíne a v nafte. Program COPERT v. 9.0 zohľadňuje podiel biopalív v spotrebe energie z jednotlivých druhov vozidiel.
 
Emisie PM10 a PM2,5 sa každoročne stanovujú na základe požiadaviek EMEP/CORINAIR podľa metodiky inštitútu IIASA, pričom základným rokom je rok 2000 a na základe emisií tuhých znečisťujúcich látok (TZL) z databázy systému NEIS. Emisie z dopravy sa stanovujú programom COPERT IV. V sektore cestnej dopravy k emisiám PM10 a PM2,5 zo spaľovania najvýraznejšie prispievajú dieselové motory, príspevok abrázie je menej významný ako pri emisiách TZL. Celkovo najvýznamnejším podielom k PM10 a PM2,5 prispievajú malé zdroje (vykurovanie domácností), pričom nárast emisií v tomto sektore odráža zvýšenú spotrebu dreva v dôsledku nárastu cien zemného plynu a uhlia.
Vzhľadom k tomu, že na úrovni Európskej únie je snaha stanoviť emisné stropy v súlade s programom GAINS (IIASA), pristúpilo sa k príprave novej metodiky v snahe čo najviac sa priblížiť vstupným údajom a aplikovaným emisným faktorom použitým v programe GAINS. Program GAINS však využíva agregované údaje z energetickej bilancie SR vydanej Štatistickým úradom SR, zatiaľ čo naša metodika vychádza zo vstupných údajov z databázy NEIS a tak má konzistentné údaje emisií PM10 a PM2,5 s ostatnými údajmi (predovšetkým TZL). Konzistentnosť je nutnou podmienkou aj pre modelovanie projekcií emisií a posúdenie vplyvu opatrení na trajektórie vývoja týchto emisií. Celý výpočet už prebieha v programovom prostredí NEIS.


Zdroj dát:

SHMÚ, ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Strategický plán rozvoja dopravnej infraštruktúry SR do roku 2020 (2014)
 

3.3. Vízie a ciele v cestnej doprave
 
Vízia VC1: Moderná, kvalitná, bezpečná a efektívne fungujúca sieť diaľnic, rýchlostných ciest a ciest I. triedy

Realizácia tejto vízie bude realizovaná aj prostredníctvom čiastkových strategických cieľov, medzi ktoré patrí aj tento cieľ:

Strategický cieľ SC5: Zníženie socioekonomických a environmentálnych vplyvov cestnej dopravy

Strategický cieľ SC5 je zameraný na zníženie socioekonomických a environmentálnych dopadov dopravy. Malo by dôjsť najmä k zníženiu dopadov vyplývajúcich z cestnej dopravy na životné prostredia a obyvateľstvo.

Strategický plán rozvoja dopravy SR do roku 2030 (2016)

Vízia dopravného sektora do roku 2030

Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
 
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)

Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.

 
Rozvoj verejnej osobnej dopravy (VOD)  pred individuálnou  (2010)
 
4. Ciele a strategické oblasti podpory verejnej osobnej dopravy

V súlade s globálnym cieľom dopravnej politiky SR, ktorým je trvalo udržateľný rozvoj mobility, má ministerstvo v oblasti verejnej dopravy nasledovné ciele: (1) zachovať a zvýšiť podiel VOD na celkovom objeme prepravených osôb, (2) podporiť sociálnu inklúziu zabezpečením minimálnej dopravnej obslužnosti prepojením menej rozvinutých regiónov (obcí) k centrám ekonomických aktivít, (3) obmedziť nárast emisií škodlivých plynov z dopravy v súlade s medzinárodnými záväzkami.
 

Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu (1999)

Záväzkom SR je zredukovať emisie SO2 do roku 2010 o 80%, emisie NO2 do roku 2010 o 42%, emisie NH3 do roku 2010 o 37% a emisie NM VOC do roku 2010 o 6% - v porovnaní s rokom 1990. V roku 2012 bola uskutočnená revízia cieľov protokolu, znížiť emisie v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005, takto:

Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Protokole o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu stanovuje nasledovné opatrenia pre splnenie cieľov:

  • vypracovať nové projekcie emisií znečisťujúcich látok ktoré sú obsahom tohto protokolu do roku 2010,
  • na základe týchto projekcií pripraviť analýzu možnosti zavedenia kvót pre jednotlivé znečisťujúce látky (pre SO2 sú už emisné kvóty zavedené),
  • implementovať smernice 94/63 EC, 1999/13/EC o prchavých organických zlúčeninách a smernicu 2001/80/EC o obmedzovaní emisií niektorých znečisťujúcich látok z veľkých spaľovacích zariadení.

 

Protokol o ďalšom znižovaní emisií síry (1994)
Záväznými cieľmi pre SR je redukcia emisií SO2 o 60% (do roku 2000), o 65% (do roku 2005) a o 72% (do roku 2010) vzhľadom k vzťažnému roku 1980.
Slovenská republika protokol ratifikovala v januári 1998, protokol nadobudol platnosť v auguste 1998. Záväzky SR na zníženie emisií SO2 podľa protokolu  sú:

 

Rok 1980
(východiskový rok)
2000 2005 2010
Emisie SO2 (tis. t) 843 337 295 236
Redukcia emisie SO2 (%) 100 60 65 72


Protokol o ťažkých kovoch k Dohovoru EHK OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (1998)
stanovuje ciele znížiť emisie ťažkých kovov (Pb, Cd, Hg) na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku, kedy bol zároveň podpísaný

Kľúčová otázka

Znižujú sa emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy?

Kľúčové zistenia

  • Významnejší pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v doprave zaznamenali v sledovanom období rokov 2005 – 2019 emisie CO o 90,6 %. Napriek kolísavému trendu v sledovanom období poklesli aj emisie NOX o 47,4 %, emisie PM2,5 o 40,9 % , emisie PM10 o 30,2 % a emisie SO2 o 14,6 %
  • Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2019 je významný 6,4 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,5 % podiel NOX, 4,2 % podiel NMVOC a 1,12 % podiel na emisiách SO2 . Podiel nevýfukových emisií tuhých častíc  PM2,5 predstavoval 7,99 % a PM10 8,32 %.
  • Emisie ťažkých kovov v sledovanom období rokov 2005 – 2019 zaznamenali minimálne medziročné nárasty.    
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile Pozitivny trend emo_smile
Emisie hlavných znečisťujúcich látok zaznamenali pokles. Emisie hlavných znečisťujúcich látok z dopravy zaznamenali minimálne medziročné poklesy. Na celkovej produkcii hlavných znečisťujúcich látok sa významne podieľala cestná doprava.  Emisie hlavných znečisťujúcich látok výrazne poklesli. Pokles súvisel so zníženou mobilitou zapríčinenou pandémiou koronavírusu COVID-19.

Sumárne zhodnotenie

 

Podrobné zhodnotenie

Z hľadiska podielu dopravy na celkových emisiách bilancovaných základných znečisťujúcich látok je významný cca 6,4 % podiel dopravy na emisiách CO, 44,5 % podiel na emisiách NOx , 4,2 % podiel na emisiách NMVOC a 1,2 % emisií SO2 . Na vplyv emisií CO a NOx pôsobí aj dôkladnejšie zatriedenie nákladných automobilov a ich obmena, ako aj hodnotenie vývoja emisií tuhých častíc (výfukové, abrazívne). Na ich zníženie má vplyv postupná obnova vozidlového parku jednotlivých kategórií vozidiel. Nevýfukové emisie tuhých čstíc (PM2,5 a PM10), ktoré vznikajú opotrebovaním bŕzd a pneumatík, tvoria v súčanosti veľkú časť celkových emisií tuhých častíc z vozidiel. V roku 2019 podiel emisií tuhých častíc PM2,5 predstavoval 8 % a PM10 8,3 %.  Emisie SO2 sú priamo úmerné spotrebe pohonných hmôt a obsahu síry v palivách. Napriek nárastu spotreby pohonných hmôt emisie SO2 zaznamenávali pokles, čo bolo spôsobené zavedením opatrení týkajúcich sa obsahu síry v pohonných hmotách.

 
 



 

 
 

 



 
 
Podiel dopravy po rekalkulácii emisií ťažkých kovov v roku 2019 bol cca 19,1 %. Z celkových emisií ťažkých kovov, najväčší podiel v sektore dopravy v roku 2019 mala meď – 80,2 %, olovo – 10,1 % a zinok – 8,7 %. Rovnako u ostatných ťažkých kovov došlo oproti predchádzajúcemu roku k miernemu nárastu hodnôt emisií.

Emisie  sú hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR - Nomenclature for Reporting). Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.

Medzinárodné porovnanie

Emisie znečisťujúcich látok z dopravy (Pollutant emissions from transport (index 2000=100))
 
Emisie nemetánových prchavých organických látok MNVOC podľa sektorov (Index 2000 = 100) (Emissions of non-methane volatile organic compounds (NMVOC) by source sector)
 

Emisie PM10 podľa sektorov (Emissions of particulates matter 10 by road transport)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk