Konečná energetická spotreba v priemysle

Dátum poslednej aktualizácie:19.12.2023

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) v priemysle v porovnaní s celkovou konečnou energetickou spotrebou v SR a vývoj KES jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore.

Jednotka indikátora

%, tis.toe

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby). Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 

Metodika:

Konečná spotreba sa vypočíta ako:
hrubá domáca spotreba
– transformácia - vstup
+ transformácia - výstup
+ reklasifikácia a spätné toky
– spotreba energetického odvetvia
– straty pri prenose a v rozvodoch.

Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky jednotlivé roky upravuje vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

Zdroj dát:

Eurostat


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2019)

Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)

Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia.

Opatrenia per dosiahnutie úspor energie v priemysle:

Zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií v podnikoch súťažnou formou 

Opatrenie je zamerané na podporu realizácie investičných projektov za účelom znižovania energetickej náročnosti a produkcie CO2. Jeho cieľom je poskytovať podporu na projekty len v miere, ktorá je nevyhnutná pre ich realizáciu, čo bude mať za následok aj značnú úsporu finančných prostriedkov z verejných zdrojov. 

Podpora zvyšovania energetickej efektívnosti v podnikoch prostredníctvom operačného programu alebo implementačného mechanizmu 

Cieľom opatrenia je podpora realizácie investičných projektov v priemyselných podnikoch s dobou návratnosti viac ako 2 roky za účelom zníženia energetickej náročnosti.

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)

Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor priemyslu identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.

Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:

Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností

Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť

Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení

Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2023 – 2027 (2023)

Vláda kladie dôraz na zelenú transformáciu slovenského hospodárstva. Transformácia priemyslu musí byť dostatočne ambiciózna do tej miery, aby Slovensko nezaostávalo za európskym trendom a nestratilo konkurencieschopnosť. Za týmto účelom sa vláda zaväzuje smerovať finančné prostriedky z Environmentálneho fondu a Modernizačného fondu predovšetkým do zelenej transformácie hospodárstva a do podpory tých projektov, ktoré majú výrazný prínos pre konkurencieschopnosť podnikov a rozvoj infraštruktúry chrániacej životné prostredie.

Vláda sa zaväzuje viesť intenzívny dialóg s priemyselnými podnikmi a podnikateľským sektorom s cieľom identifikovať v dostatočnej miere záujmy slovenského hospodárstva, ktoré bude následne na pôde hlasovacích orgánov Európskej únie presadzovať a obhajovať. Cieľom vlády je nevystavovať slovenský priemysel vyšším reguláciám, neuplatňovať prísnejšie obmedzenia a nepresadzovať nákladnejšie riešenia, ako predpokladajú smernice Európskej únie.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj konečnej energetickej spotreby v priemysle?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v priemysle klesá a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu o 4,61 %. KES v priemysle dosiahla v roku 2021 hodnotu 3382,4 tis. toe.
  • Medziročne medzi rokmi 2020 2021 došlo k nárastu KES v priemysle o 7,8 % kvôli oživeniu priemyslu po pandémii Covid-19.
  • Podiel priemyslu na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2021 predstavoval 32,2 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_neutral
Konečná energetická spotreba v priemysle zaznamenala od roku 2005 do roku 2021 mierny pokles. V strednodobom hodnotení 2015 – 2021 bol zaznamenaný mierne klesajúci trend konečnej energetickej spotreby v priemysle.
Medziročne medzi rokmi 2020 – 2021 v priemysle došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby. 
 

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Jedným z hlavných cieľov energetickej efektívnosti v priemysle je zníženie energetickej náročnosti vo výrobných procesoch. Ďalej sú to opatrenia týkajúce sa zlepšenia tepelno-technických vlastností výrobných hál, prevádzkových a administratívno-výrobných budov a energetický manažment.
 
Konečná energetická spotreba v priemysle má v hodnotenom období rokov 2005 až 2021 kolísavý trend. V roku 2021 dosiahla 3382,4 tis. toe a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu konečnej energetickej spotreby v priemysle o 4,61 %.  V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2020 bol naopak zaznamený nárast o 7,8 % kvôli oživeniu priemyslu po pandémii Covid-19.
 
Najväčší podiel na konečnej energetickej spotrebe v priemysle v roku 2021 mala spotreba elektriny (29,5 %) a zemného plynu (24,6 %). Spotreba priemyselných plynov predstavovala 11,8 %, OZE a biopalív 9,8 %,ropy a ropných produktov 9,3 %, pevných palív 8 %, neobnoviteľných odpadov 5,1 % a tepla 2 %.
 
 
V roku 2005 sa vybrané oblasti priemyslu podieľali 36,8 % na konečnej energetickej spotrebe v rámci národného hospodárstva a jeho podiel v roku 2021 klesol na 32,2 %.

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ivana Malatincová, SAŽP, ivana.malatincova@sazp.sk