Konečná energetická spotreba v priemysle

Dátum poslednej aktualizácie: 20.01.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) v priemysle v porovnaní s celkovou konečnou energetickou spotrebou v SR a vývoj KES jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby). Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.
 

Metodika:

Konečná spotreba sa vypočíta ako:
hrubá domáca spotreba
– transformácia - vstup
+ transformácia - výstup
+ reklasifikácia a spätné toky
– spotreba energetického odvetvia
– straty pri prenose a v rozvodoch.

Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podkla dy pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
Indikátor hodnotí vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) nasledujúcich oblastí:
- železiarstvo a oceliarstvo,
- metalurgia neželezných kovov,
- chemický priemysel,
- nekovové minerálne výrobky,
- potraviny, nápoje a tabak,
- textil a koža,
- celulóza, papierenstvo a polygrafia,
- strojárstvo a dopravné zariadenia.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)

Množstvo vypustených skleníkových plynov za posledných dvadsaťpäť rokov pokleslo najmä vďaka transformácii hospodárstva a zavedeniu prísnejšej národnej legislatívy. Energetická produktivita slovenského hospodárstva dokázala pomerne rýchlo dobehnúť priemer OECD, za čo môže aj znižujúca sa spotreba energetických surovín. Kým HDP počas posledných dvoch desaťročí rástol, hrubá domáca spotreba energie sa kontinuálne znižovala. Oblasťami s najväčším množstvom emisií sú energetika, priemysel a doprava, pričom sa ich objem znižuje len pomaly.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)

Priemysel na Slovensku patrí z dôvodu štruktúry k energeticky najnáročnejším spomedzi členských štátov EÚ.

Opatrenia na podporu energetickej efektívnosti v priemysle pre obdobie 2021 – 2030 sú kombináciou osvedčených opatrení a aktivít zo slovenských akčných plánov energetickej efektívnosti z obdobia pred rokom 2020 a novo navrhnutých opatrení a aktivít. Návrhy nových opatrení reflektujú potrebu SR zvýšiť tempo dosahovania úspor energie v priemysle, pričom vychádzajú aj zo skúsenosti iných štátov, v ktorých sa ukázali ako veľmi prínosné. 

Zvyšovanie energetickej efektívnosti a znižovanie emisií v podnikoch súťažnou formou 

Opatrenie je zamerané na podporu realizácie investičných projektov za účelom znižovania energetickej náročnosti a produkcie CO2. Jeho cieľom je poskytovať podporu na projekty len v miere, ktorá je nevyhnutná pre ich realizáciu, čo bude mať za následok aj značnú úsporu finančných prostriedkov z verejných zdrojov. 

Podpora zvyšovania energetickej efektívnosti v podnikoch prostredníctvom operačného programu alebo implementačného mechanizmu 

Cieľom opatrenia je podpora realizácie investičných projektov v priemyselných podnikoch s dobou návratnosti viac ako 2 roky za účelom zníženia energetickej náročnosti. 

Podpora energetických auditov pre MSP 

Cieľom opatrenia je podpora realizácie energetických auditov pre malé a stredné podniky. Vzhľadom na nízky predpokladaný potenciál úspor energie u MSP je predpokladaná hodnota priemerného príspevku k plneniu cieľa na úrovni iba 2,9 GWh ročne.

Dobrovoľné dohody o úspore energie 

Cieľom opatrenia v období 2021 – 2030 je priebežne zvyšovať počet subjektov, ktoré budú aktívne prispievať k plneniu cieľa a tiež zapojiť do tejto schémy aj priemyselné prípadne iné relevantné asociácie a združenia.

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)

Klesajúci trend konečnej spotreby energie v sektore priemyslu je charakteristický poklesom celkovej spotreby energie. To predstavuje 32,5% podiel na celkovej konečnej spotrebe energie na Slovensku. Nasledujúce odvetvia priemyslu významne prispievajú k spotrebe paliva a energie: hutníctvo 32%, energetika 32%, chemický priemysel 11%, farmaceutický priemysel 11%, spracovanie dreva 4%, strojárstvo 3%, textilný priemysel 2%, elektro-výroba, výroba skla a výroba obuvi a obuvi približne 1% za každý z nich.

Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050. Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska.

Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:

Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností

Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť

Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení

Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

Vláda SR bude dôsledne dbať na hospodárnosť, efektívnosť a účelnosť vynaložených prostriedkov na výskum a vývoj s cieľom ich postupného a zmysluplného navyšovania na úroveň okolitých krajín. Pri podpore a zavádzaní inovácií bude vláda preferovať prístupy, ktoré znižujú energetickú, materiálovú a emisnú náročnosť a umožňujú zavedenie funkčnej cirkulárnej ekonomiky.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj konečnej energetickej spotreby v priemysle?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v priemysle klesá a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu o 11,9 %. KES v priemysle dosiahla v roku 2020 hodnotu 131 034 TJ.
  • Medziročne v roku 2020 oproti roku 2019 bol zaznamenaný najväčší poklesKES pri výrobe celulózy, papiera a polygrafii (22,1 %), v strojárstve a dopravných zariadeniach (15,5 %) a v železiarstve a oceliarstve (14,7 %)
  • Medziročne medzi rokmi 2019 - 2020 došlo k poklesu KES v priemysle o 9,2 %.
  • Podiel priemyslu na celkovej konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval 32,6 %.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile emo_smile emo_smile
Konečná energetická spotreba v priemysle zaznamenala od roku 2005 v porovnaní s rokom 2020 pokles. V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný klesajúci trend konečnej energetickej spotreby v priemysle.
Medziročne v priemysle došlo k poklesu konečnej energetickej spotreby. Najväčší pokles KES v priemysle bol zaznamenaný pri výrobe celulózy, papiera a polygrafii, v strojárstve a dopravných zariadeniach a v železiarstve a oceliarstve.
 
 

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Jedným z hlavných cieľov energetickej efektívnosti v priemysle je zníženie energetickej náročnosti vo výrobných procesoch. Ďalej sú to opatrenia týkajúce sa zlepšenia tepelno-technických vlastností výrobných hál, prevádzkových a administratívno-výrobných budov a energetický manažment.
 
Konečná energetická spotreba v priemysle má v hodnotenom období rokov 2005 až 2020 kolísavý trend. V roku 2020 dosiahla 131 034 TJ a v porovnaní s rokom 2005 došlo k poklesu konečnej energetickej spotreby v priemysle o 11,9 %.  V porovnaní s predchádzajúcim rokom 2019 bol naopak zaznamený nárast o 9,2 %.
 
Najväčší pokles KES v priemysle bol zaznamenaný v roku 2020 pri výrobe celulózy, papiera a polygrafii (22,1 %), v strojárstve a dopravných zariadeniach (15,5 %) a v železiarstve a oceliarstve (14,7 %)

V roku 2005 sa vybrané oblasti priemyslu podieľali 36,8 % na konečnej energetickej spotrebe v rámci národného hospodárstva a jeho podiel v roku 2020 klesol na 32,6 %. V roku 2020 najväčší podiel na KES v priemysle predstavovalo železiarstvo a oceliarstvo (26,5 %).
 
Za obdobie rokov 2005 – 2020 v sektore priemyslu najvýraznejšie poklesla konečná energetická spotreba tuhých palív o 52,9 % a tepla o 21,1 %. Pokles, aj keď už miernejší, bol dosiahnutý aj pri plynných palivách o 19,9 %, elektrine o 4,8 % a kvapalných palivách o 1,2 %. Naopak konečná energetická spotreba OZE a odpadov v danom sektore zaznamenala nárast oproti roku 2005.
 

Kontakt na spracovateľa

Mgr. Miroslav Mokrý, SAŽP, miroslav.mokry@sazp.sk