Náklady na ochranu životného prostredia v energetike

Dátum poslednej aktualizácie: 17.12.2021

Definícia indikátora

Indikátor popisuje výšku nákladov, ktoré sú v energetike vynaložené na ochranu životného prostredia. Náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia a bežné náklady.

Jednotka indikátora

tis.eur

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Náklady na ochranu životného prostredia v sektore predstavujú finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené na ochranu životného prostredia podnikov s 20 a viac zamestnancami. Celková suma nákladov na ochranu životného prostredia tvorí súčet investičných a bežných nákladov podnikov.

Investičné náklady sú finančné prostriedky vynaložené v sledovanom období na vybudovanie, nákup alebo obstaranie investičného majetku, slúžiaceho na ochranu životného prostredia (ŽP) - t. j. na ochranu ovzdušia, vôd, pôdy a ostatných zložiek. Investície môže organizačná jednotka získať z vlastných alebo štátnych zdrojov (účelové dotácie a nízkoúrovňové úvery) ako aj zo zahraničia, prostredníctvom špecializovaných fondov (Operačný program Životné prostredie, Operačný programu Základná infraštruktúra), poskytnutých úverov, grantov a dotácií z vládnych alebo mimovládnych zdrojov.
 
Bežné náklady sú neinvestičné náklady vynaložené na aktivity súvisiace s ochranou ŽP. Predstavujú súčet vnútropodnikových nákladov a nákladov organizácie na ochranu životného prostredia hradených iným subjektom.
 

Metodika:

Indikátor popisuje finančné prostriedky, ktoré sú vynaložené v sektore energetika na ochranu životného prostredia. Jedná sa o sekciu D - Dodávka elektriny, plynu, pary a studeného vzduchu (Štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2)). Finančné prostriedky - náklady tvoria investície na ochranu životného prostredia v energetike a bežné náklady. Zdrojom údajov o nákladoch na ochranu životného prostredia sú štatistické zisťovania ŠÚ SR. Údaje sú spracované na základe ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami.

Zdroj dát:

ŠÚ SR
 

Súvisiace indikátory:

 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike: 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Stratégia hospodárskej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (2018)

Strategický dokument dlhodobého charakteru. Hlavným cieľom je určiť strategické smerovanie hospodárskej politiky Slovenska do roku 2030, ktoré má zabezpečiť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast hospodárstva, založený na podpore znalostí, inovácií a konkurencieschopného hospodárstva. Stratégia je zameraná na dosiahnutie pozitívnych zmien najmä v socio-ekonomickej oblasti, ale má významný pozitívny dopad aj na environmentálne aspekty prírodného prostredia, kvality života a zdravia.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

Vláda SR sa hlási k záväzku Parížskej klimatickej dohody a k Agende 2030 a jej 17 cieľom udržateľného rozvoja. Bude pokračovať v programe Vízie a stratégie rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s dôrazom na otvorené vládnutie, transparentnosť a participáciu štátnej správy, podnikateľov, akademickej sféry, samosprávy a občianskej spoločnosti.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Kľúčová otázka

Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia v energetike?

Kľúčové zistenia

  • Celkové náklady vynaložené na ochranu životného prostredia v energetike mali medzi rokmi 2009 - 2020 nejednoznačný trend, pričom najvyššie boli v roku 2015 (86 993 tis. eur). Naopak najnižšie celkové náklady boli v roku 2017 (20 563 tis. eur). V roku 2020 medziročne oproti roku 2019 klesli náklady o 34,3 % a dosiahli 23 414 tis. eur.
  • Podiel nákladov vynaložených v energetike na ochranu životného prostredia z celkových nákladov na ochranu životného prostredia v podnikoch spolu bol v roku 2020 na úrovni 2,9 %.
Zmena od roku 2009 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
Negativny trend Negativny trend Negativny trend
Náklady majú v sledovanom období nejednoznačný priebeh. V roku 2020 boli 4. najnižšie za 12-ročné obdobie. V porovnaní s rokom 2015, kedy dosiahli náklady na ochranu ŽP v energetike najvyššiu úroveň,  došlo v ďalších rokoch k poklesu nákladov.  Medziročne došlo k poklesu nákladov.

 

Sumárne zhodnotenie


 

Podrobné zhodnotenie

Z finančných prostriedkov vynaložených na ochranu životného prostredia v energetike v roku 2020 cca 40 % tvorili investície a 60 % bežné náklady. Objem investícií v období rokov 2009 – 2020 sa pohyboval od 6 751 tis. eur v roku 2016 do 69 813 tis. eur v roku 2015, kedy boli investície najvyššie. Bežné náklady mali v sledovanom období vyrovnanejší priebeh s maximom v roku 2019 (18 085 tis. eur).
 

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk