Konečná energetická spotreba v doprave

Dátum poslednej aktualizácie: 20.01.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby v doprave v porovnaní s celkovou konečnou energetickou spotrebou v SR a vývoj KES jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore.

Jednotka indikátora

TJ, %

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Konečná energetická spotreba vyjadruje spotrebu energie a palív pred vstupom do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitkový efekt, tak že už iný druh energie nevznikne (okrem druhotných energetických zdrojov).
 
V cestnej doprave ukazovateľ vyjadruje spotrebované množstvo pohonných látok spojené s výkonom cestného vozidla, vrátane spotreby prídavných zariadení, zapojených na spoločnú nádrž pohonných látok. Pri autobusoch sa do spotreby pohonných látok zahrňuje aj spotreba na vykurovanie z oddelenej nádrže.
 
V železničnej doprave ukazovateľ vyjadruje množstvo pohonných látok spotrebovaných na pohon trakčných a netrakčných jednotiek pri zabezpečovaní vlastných prevádzkových výkonov, ako aj pri ostatných výkonoch a pomocnej výrobe. Spotreba elektrickej energie a motorovej nafty v železničnej doprave zahŕňa trakčnú spotrebu hnacích vozidiel a netrakčnú spotrebu využívanú hlavne na osvetlenie a vykurovanie prevádzkových priestorov.


Metodika:

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre roky 2015 až 2017 upravuje vyhláška 291/2014 Z. z. a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podkla dy pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 
V indikátore sú zahrnuté sektory klasifikované podľa platnej Štatistickej klasifikácie ekonomických činností (SK NACE Rev. 2) vydanej vyhláškou ŠÚ SR č. 306/2007 Z. z.
 
Doprava sekcia H – Doprava a skladovanie
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

 
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.
 
 
Plán je vypracovaný v zmysle čl. 9 nariadenia EP a Rady (EÚ) č. 2018/1999 o riadení EÚ a opatrení v oblasti klímy. Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014. Okrem základných pôvodných štyroch pilierov, o ktoré sa opierala energetická politika (energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky) sa plánom rozširuje aj o rozmer dekarbonizácie.
Opatrenia v doprave:
Podpora biopalív v cestnej doprave - Prevádzkovatelia musia miešať biopalivá s minimálnym energetickým obsahom nasledovne:
  • 8,0% v roku 2021,
  • 8,2% v rokoch 2022 –2030
Energetický podiel pokročilého biopaliva musí byť minimálne
  • 0,1% v roku 2019,
  • 0,5% v rokoch 2020 –2024,
  • 0,75% v rokoch 2025 –2030.
Elektrifikácia dopravy
Zvýšenie podielu elektromobilov a vozidiel s palivovými článkami, ktoré budú nahrádzať vozidlá s vnútorným spaľovacím motorom.
 
Prioritami v oblasti zvýšenia energetickej efektívnosti, podpory OZE a znížení emisií skleníkových plynov v programovom období 2021 –2027  v sektore doprava bude:
  • podpora udržateľnej mobility zvýšením podielu alternatívnych ekologickejších pohonov v doprave.
  • podpora infraštruktúry v doprave zameraná na nabíjanie elektromobilov a na dopĺňanie vodíka do vozidiel, ako aj na elektrifikáciu verejnej osobnej dopravy (elektrifikácia železničných tratí, výstavba nových električkových a trolejbusových tratí namiesto autobusovej dopravy).
 
 
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.
 

Doprava, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast s ohľadom na ekológiu

Vláda SR sa bude pri implementácii dopravnej politiky, ktorej cieľom má byť inteligentný, integrovaný, zelený a trvalo udržateľný dopravný systém, držať nasledovných princípov:

  • rozhodovanie na základe dát a spoločenskej pridanej hodnoty,
  • dopravná politika štátu, ktorá podporuje trvalo udržateľný hospodársky rast ,
  • posilnenie postavenia výskumu a vývoja a podpora inovácií v oblasti dopravnej politiky štátu,
  • zapojenie nových finančných nástrojov v rámci rozvoja potenciálu jednotlivých druhov dopravy,
  • zavádzanie integrovanej dopravy zameranej na používanie ekologických spôsobov dopravy,
  • dopravná infraštruktúra bude generovať priestor pre nové služby, vyššiu spoľahlivosť a viac flexibility v oblasti dopravy a celého hospodárstva
 
 
Vízia dopravného sektora do roku 2030
Udržateľný integrovaný multimodálny dopravný systém, ktorý plní hospodárske, sociálne a environmentálne potreby spoločnosti a prispieva k hlbšiemu začleneniu a plnej integrácii Slovenskej republiky v rámci európskeho hospodárskeho priestoru.
Strategický globálny cieľ 5 (SGC 5)
Zníženie negatívnych environmentálnych a negatívnych socioekonomických dopadov dopravy (vrátane zmeny klímy) v dôsledku monitoringu životného prostredia, efektívneho plánovania/realizácie infraštruktúry a znižovaním počtu konvenčne poháňaných dopravných prostriedkov, resp. využívaním alternatívnych palív.

Stratégia energetickej bezpečnosti SR (2008)

Spoľahlivé, environmentálne prijateľné a ekonomicky efektívne zásobovanie energiou.
Znižovanie závislosti od dovozu fosílnych palív.
Zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie, najmä vodných tokov, biomasy, geotermálnej energie a slnečnej energie.
Znižovanie energetickej a surovinovej náročnosti ekonomiky SR.

Kľúčová otázka

Aká je konečná energetická spotreba v sektore dopravy?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba v sektore dopravy v sledovanom období rokov 2005 – 2020 narástla o 38 % napriek kolísavému charakteru. V roku 2020 konečná energetická spotreba medziročne klesla o 7,8 %.
  • Podiel dopravy na konečnej energetickej spotrebe v roku 2020 predstavoval 28,5 %.
  • Najväčší podiel spotreby energie v sektore doprava na konečnej spotrebe energie tvorí konečná energetická spotreba kvapalných palív (98 %). Podiel konečnej energetickej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
emo_smile
Konečná energetická spotreba v sektore doprava narástla.
Konečná energetická spotreba mala kolísavý charakter. Výraznejší nárast bol zaznamenaný od roku 2017.
Bol zaznamenaný mierny medziročný pokles.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Konečná spotreba energie v sektore dopravy za sledované obdobie rokov 2005 - 2020 zaznamenala nárast. Najväčší podiel spotreby energie v sektore dopravy na konečnej spotrebe energie tvorí konečná spotreba kvapalných palív (98 %). Podiel konečnej spotreby tuhých palív, plynných palív a elektrickej energie je malý.



Najväčší podiel v spotrebe palív a elektriny v sektore dopravy má cestná doprava, kde možno pozorovať nárast spotreby pohonných hmôt (automobilových benzínov a nafty) o viac ako 19 % oproti roku 2010. V roku 2020 v cestnej doprave spotreba benzínu a nafty predstavovala 98 %, spotreba elektriny a plynu bola zanedbateľné.

Spotreba palív a elektriny v cestnej doprave
  Benzín (tis.l) Nafta (tis.l) Elektrina (MWh) Plyn (tis.m3)
2010 7 465 458 798 75 401 20 106
2015 6 023 627 567 63 424 10 710
2016 7 492 649 272 66 487 12 869
2017 6 169 631 255 65 677 11 887
2018 5 630 648 735 64 700 8 960
2019 5 006 617 071 65 713 9 021
2020 4 568 546 907 60 048 8 318
 Zdroj: ŠÚ SR
 
Opačný trend možno pozorovať v železničnej preprave, kde  v roku 2020 prevládala spotreba elektriny - 92 % , zatiaľ čo spotreba nafty predstavovala len 8 %. Ostatné druhy prepravy (letecká a vodná) sa na konečnej spotrebe palív a elektriny podieľali minimálne.
 
Spotreba palív a elektriny v železničnej doprave
  Benzín (tis.l) Nafta (tis.l) Elektrina (MWh) Plyn (tis.m3)
2010 4 36 241 449 468 0
2015 0 35 561 480 566 0
2016 0 43 197 470 513 0
2017 0 38 164 468 325 0
2018 0 40 695 485 492 0
2019 0 38 701 477 904 0
2020 0 34 607 410 844 0
Zdroj: ŠÚ SR

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektore dopravy (Final energy consumption by sector - Transport)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Ľubica Koreňová, SAŽP, lubica.korenova@sazp.sk