HDP na obyvateľa

Dátum poslednej aktualizácie:07.04.2017

Značky

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa.

Jednotka indikátora

tis.eur, tis.eur (s.c.10)

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Hrubý domáci produkt je základný makroekonomický ukazovateľ, ktorý je z hľadiska významu porovnateľný s hrubým národným produktom. Hrubý domáci produkt predstavuje ročnú finálnu produkciu tovarov a služieb, ktorá bola vytvorená, a to bez ohľadu na to, či sa na jej vytvorení podieľal domáci alebo cudzí kapitál. Hrubý domáci produkt vyjadrujeme v bežných alebo v stálych cenách. Hrubý domáci produkt je najkomplexnejším meradlom celkovej úrovne výroby statkov a služieb v danej krajine. Finálny statok (finálna produkcia tovarov a služieb) je taký produkt, ktorý spotrebitelia, podnikatelia, štát a cudzinci vyrábajú a predávajú (kupujú) na konečnú spotrebu alebo investovanie. Hrubý domáci produkt neobsahuje medziprodukty (medzispotrebu), t.j. také statky, ktoré sa používajú na výrobu ďalších statkov.
 

Metodika:

Zostavovanie národných účtov SR je založené na metodike "Európsky systém národných a regionálnych účtov" (ESA 2010). Nová metodika zostavovania národných účtov ESA 2010 začala sa  aplikovať od septembra 2014 vo všetkých krajinách Európskej únie. ESA 2010 slúži ako ústredný referenčný rámec pre sociálne a ekonomické štatistiky EÚ a jej členských štátov.
Hrubý domáci produkt (HDP) v trhových cenách predstavuje konečný výsledok činnosti rezidentských jednotiek vyprodukovaný v sledovanom období. Hrubý domáci produkt v trhových cenách sa zostavuje troma metódami. Výrobnou (produkčnou) metódou, ako súčet pridanej hodnoty vytvorenej trhovou činnosťou, činnosťou vytvorenou pre vlastné použitie, netrhovou činnosťou a daní z produktov znížených o subvencie na produkty (vytvorený hrubý domáci produkt). Výdavkovou (spotrebnou) metódou, ako súčet konečnej spotreby domácností, konečnej spotreby neziskových inštitúcií slúžiacich domácnostiam, konečnej spotreby verejnej správy, tvorby hrubého fixného kapitálu, zmeny stavu zásob, salda vývozu a dovozu výrobkov a služieb. Dôchodková metóda vypočítava HDP zo samostatných odhadov zložiek pridanej hodnoty, a to odmien zamestnancov, hrubého prevádzkového prebytku/zmiešaného dôchodku a daní z produkcie a dovozu znížených o subvencie.
Pri zostavovaní HDP sa používajú tieto klasifikácie zosúladené s medzinárodnými klasifikáciami:
- štatistická klasifikácia ekonomických činností (SK NACE Rev. 2),
- štatistická klasifikácia produktov podľa činností (CPA 2008),
- klasifikácia stavieb (KS),
- klasifikácia inštitucionálnych sektorov a subsektorov podľa ESA 2010,
- klasifikácia aktív, bilančných položiek, transakcií a ostatných tokov podľa ESA 2010,
- klasifikácia individuálnej spotreby podľa účelu (COICOP),
- klasifikácia tovarovej štruktúry podľa colného sadzobníka (HS),
- klasifikácia výdavkov verejnej správy (SK - COFOG).
Okrem toho sa používajú národné klasifikácie na úsekoch, kde nie je zatiaľ medzinárodný štandard, alebo ktoré plne nezodpovedajú medzinárodným štandardom:
- jednotná klasifikácia poľnohospodárskych produktov,
- rozpočtová klasifikácia.
 
Údaje zahŕňajú všetky odvetvia ekonomiky v plnom rozsahu transakcií medzi rezidentmi na území krajiny (vrátane nerezidentských častí podnikov umiestnených dočasne na území iných krajín) a cez hraničné transakcie s rezidentmi iných krajín.
 

Základné údaje pre zostavenie HDP

Výrobná (produkčná) metóda: Zdroje údajov v bežných cenách sú zabezpečené štatistickými a účtovnými výkazmi, výberovými zisťovaniami alebo z administratívnych zdrojov údajov. Povinnosť predkladať štatistické a účtovné výkazy je stanovená zákonom. Zoznam štatistických výkazov je každý rok uverejnený v Zbierke zákonov NR a v Štatistickom spravodaji a zoznam účtovných výkazov vo Finančnom spravodaji. Ďalšími zdrojmi údajov sú: Platobná bilancia a bankové informácie o peňažnom prehľade poskytované NBS, Plnenie štátneho rozpočtu SR poskytované MF SR a informácie poskytované Asociáciou poisťovní. Štatistické zisťovanie v nefinančnom sektore sa uskutočňuje formou kombinácie plošného a výberového zisťovania. Návratnosť výkazov je za závody podnikov s 20 a viac zamestnancami 92 – 95 %. Za malé podniky do 19 zamestnancov okolo 60 %. Návratnosť výkazov za živnostníkov je do 40 %, preto sa používajú aj ďalšie informácie z ročných zdrojov údajov. Návratnosť výkazov za finančné organizácie a verejnú správu je 100 %.
 
Výdavková (spotrebná) metóda: Zdrojmi údajov v bežných cenách pre zistenie konečnej spotreby domácností sú výsledky štatistických zisťovaní za obchod (maloobchodný obrat), trhové služby, priemysel, dopravu, pošty a telekomunikácie, zahraničný obchod a finančný sektor. Ďalšie údaje získavame z iných štatistických a administratívnych zdrojov. Komplexné údaje za verejnú správu sú zo štvrťročných finančných a účtovných výkazov z Ministerstva financií SR. Údaje o nákupoch vlády a výdavkoch rozpočtov ministerstiev získavame z MF SR mesačne z hlásenia o príjmoch a výdavkoch štátneho rozpočtu. Údaje pre tvorbu hrubého fixného kapitálu a zásoby sú zo závodných a podnikových výkazov. Hlavným zdrojom údajov o zahraničnom obchode je Platobná bilancia, ktorej súčasťou sú údaje o obchodnej bilancii výrobkov a služieb. Podkladom pre Platobnú bilanciu sú štatistické údaje o zahraničnom obchode založené na colnej štatistike.
 
Dôchodková metóda: Hlavnými zdrojmi údajov sú štatistické zisťovania v podnikoch a administratívne zdroje dát (MF SR). HDP vypočítaný dôchodkovou metódou sa zostavuje v bežných cenách.
 
Rozdiel objemu HDP vypočítaného výrobnou, výdavkovou a dôchodkovou metódou vyplýva z rozdielnych zdrojov údajov využívaných pri zostavovaní HDP ako aj z nižšej dostupnosti údajov na štvrťročnej báze. Rozdiel medzi výrobnou a výdavkovou metódou HDP sa vyjadruje osobitne ako štatistická diskrepancia. Dôchodková metóda slúži na porovnanie výsledkov HDP zostavených výrobnou a výdavkovou metódou.
 
Reálny HDP na obyvateľa sa počíta ako pomer reálneho HDP na priemerný počet obyvateľstva v príslušnom roku. Často sa používa ako indikátor, aký je priemerný reálny príjem na osobu v určitej krajine. Nepredstavuje však kompletne stav ekonomického blahobytu.
 
HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily je vyjadrený k priemeru EÚ, ktorý sa rovná 100 (EÚ 28=100). Ak je index krajiny vyšší ako 100, potom je HDP na obyvateľa danej krajiny vyšší ako je priemer EÚ a naopak. Základné čísla sú vyjadrené v parite kúpnej sily, t.j. v spoločnej mene, ktorou sa odstraňujú rozdiely v cenových hladinách medzi krajinami a tým je umožnené i porovnávanie objemov HDP medzi nimi.
 

Zdroj dát:

ŠÚ SR, Eurostat
 

Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:

 

Odkazy k problematike:


Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Stratégia, zásady a priority štátnej environmentálnej politiky SR (1993)
 
V sektore ekonomiky životného prostredia boli určené nasledujúce úlohy:
1. Vyšpecifikovanie ukazovateľov súboru využívaných a využiteľných ekonomických nástrojov pri riešení environmentálnych problémov SR, ich pravidelné sledovanie a vyhodnocovanie účinnosti.
2. Vypracovanie koncepcie finančnej politiky v oblasti životného prostredia, splynutie sociálno-ekonomických a environmentálnych záujmov, uplatnenie filozofie trvalo udržateľného rozvoja.
3. Zavedenie environmentálnych parametrov do daňovej sústavy a koeficientu environmentálnych vplyvov do systému národných účtov.
 
Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (2001)
 
Jedným z princípov TUR, ktorý sa pritom využíva, je princíp ”znečisťovateľ platí”. Všetky environmentálne náklady je potrebné preniesť na výrobcov a spotrebiteľov a neprenášať tieto náklady na iné časti spoločnosti, iné krajiny alebo budúce generácie. Samotné ceny by mali vyjadrovať relatívnu vzácnosť a celkovú hodnotu zdrojov a mali by tak prispievať k ochrane životného prostredia. Takýmito nástrojmi sú najmä:
  • štátny rozpočet, rozpočet obcí, rozpočet podnikov a iných organizácií,
  • rôzne formy daňových úľav, mäkkých úverov, dotácie, bezúročné pôžičky a pod.,
  • formy negatívnej stimulácie napr. platby za znečistenie a využívanie prírodných zdrojov,
  • dane,
  • oceňovanie zdrojov, oceňovanie práce, oceňovanie výrobkov a pod.
Strategické ciele:
18. Ukončenie celkovej transformácie ekonomiky

  • uplatnenie ekonomických, finančných a daňových nástrojov podporujúcich TUR (napr. environmentálna daňová reforma).
24. Zníženie energetickej a surovinovej náročnosti a zvýšenie efektívnosti hospodárstva SR
  • zavedenie environmentálnej daňovej reformy – vytvorenie ekonomického prostredia rešpektujúceho a stimulujúceho ochranu životného prostredia, prírodných zdrojov a šetrné spotrebiteľské správanie.
 
Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 – 2010 (2005)
 
Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010 obsahoval 14 prioritných oblastí:
1. Implementácia princípov a cieľov trvalo udržateľného rozvoja do dlhodobých ekonomických a spoločenských stratégií rozvoja SR;
2. Implementácia princípov a cieľov trvalo udržateľného rozvoja do hospodárskej politiky SR;
3. Vytvorenie databázy záväzných medzinárodných zmlúv a dokumentov týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja a zhodnotenie ich doterajšieho plnenia;
4. Podpora využívania proenvironmentálnych moderných technológií a využitie existujúcich programov na ich implementáciu do ekonomiky SR;
5. Podpora využívania všetkých dostupných finančných možností pre podporu trvalo udržateľného rozvoja v SR;
6. Urbánna obnova a regenerácia územia;
7. Podpor a redukcie odpadu a opatrenia na redukciu energetickej náročnosti ekonomiky SR;
8. Podpor a rozvoja informačnej spoločnosti v SR;
9. Príprava ľudských zdrojov na implementáciu TUR do rozhodovania štátnych orgánov SR;
10. Ochrana a racionálne využívanie prírody a krajiny;
11. Implementovanie podpory trvalo udržateľného rozvoja do legislatívy SR;
12. Implementovanie základných princípov trvalo udržateľného rozvoja do učebných osnov na všetkých stupňoch škôl v SR a v systéme celoživotného
vzdelávania;
13. Vytvorenie a vyhodnocovanie databázy základných indikátorov trvalo udržateľného rozvoja a monitorovanie prechodu ekonomiky SR na trvalo udržateľný
rozvoj;
14. Trvalo udržateľná mobilita.
 
Partnerská dohoda Slovenskej republiky 20014 - 2020 (2014)
 
Vláda SR uznesením č. 65/2014 zo dňa 12.2.2014 schválila Partnerskú dohodu Slovenskej republiky na roky 2014 – 2020. V uvedenom dokumente sa uvádza, že programy spolufinancované z Európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) musia dodržiavať horizontálny princíp udržateľného rozvoja. Hlavným cieľom horizontálneho princípu udržateľného rozvoja bude zabezpečenie environmentálnej udržateľnosti sociálneho a ekonomického rastu s osobitným dôrazom na ochranu a zlepšenie životného prostredia pri zohľadnení zásady znečisťovateľ platí. Na základe schváleného dokumentu dňa 20. 6. 2014 bola uzavretá medzi SR a EK Partnerská dohoda o využívaní európskych štrukturálnych a investičných fondov v rokoch 2014 - 2020.

Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (2015)
 
Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj bola schválená na mimoriadnom samite OSN v New Yorku dňa 25.9.2015 a určuje všeobecný rámec pre krajiny sveta odstrániť chudobu a dosiahnuť udržateľný rozvoj do roku 2030. Vychádza z rozvojových cieľov tisícročia, ktoré boli prijaté v roku 2000. Agenda 2030 zahŕňa aj Akčný program z Addis Abeby, ktorý bol schválený 27.7.2015 OSN, v ktorom sa stanovujú rôzne prostriedky potrebné na vykonávanie agendy 2030 vrátane domácich zdrojov, súkromných financií a oficiálnej rozvojovej pomoci.
 
Agenda obsahuje 17 cieľov v oblasti udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré  vyvažujú tri aspekty udržateľného rozvoja – ekonomický, sociálny a environmentálny – v oblastiach, ako sú chudoba, nerovnosť, zdravotníctvo, potravinová bezpečnosť, udržateľná spotreba a výroba, rast, zamestnanosť, infraštruktúra, udržateľné hospodárenie s prírodnými zdrojmi, zmena klímy, ako aj rodová rovnosť, mierové a inkluzívne spoločnosti, prístup k spravodlivosti a zodpovedné inštitúcie. Nové ciele sú koncipované tak, aby sa pokračovalo v plnení predchádzajúcich rozvojových cieľov tisícročia a záväzkov z Ria, ale zároveň sledovali aj ciele v celom rade ďalších oblastí. Pokrok pri dosahovaní rozvojových cieľov tisícročia bol nerovnomerný na celom svete a nie všetky ciele boli dosiahnuté.

Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj (2016)

Hlavným zámerom globálnej agendy zostáva odstránenie extrémnej chudoby a hladu, čo bol základný cieľ tzv. Miléniových rozvojových cieľov na roky 2000 – 2015. Agenda 2030 je však koncipovaná komplexne, pričom jej súčasťou sú aj úlohy vytvárania demokratických inštitúcií, dobrej vlády, či rešpektovania ľudských práv a konečným cieľom je zabezpečiť dôstojný život pre všetkých. Prijatím Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj OSN a jeho členské štáty prijali politický záväzok integrovaným spôsobom reagovať na výzvy, ktorým svet v súčasnosti čelí.

Bola schválená koncepcia delenej gescie za implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj v podmienkach SR medzi Úrad vlády SR (vnútroštátna implementácia) a Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí SR (aktivity SR a slovenských subjektov v medzinárodnom prostredí). Ďalej bol schválený asymetrický spôsob vyhodnocovania plnenia cieľov udržateľného rozvoja v SR s tým, že prvé komplexné hodnotenie implementácie Agendy 2030 v SR bude uskutočnené najneskôr do 31. decembra 2019. ŠÚ SR zabezpečí produkciu indikátorov udržateľného rozvoja v súlade s produkciou Európskeho štatistického systému a bude spolupracovať na monitorovaní týchto indikátorov.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2016 - 2020 (2016)

V Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016 - 2020 vláda SR uvádza, že podporí sektor politík zmenšovania sociálnych a regionálnych rozdielov. Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že pre trvalý rast kvality života občanov Slovenskej republiky, spojenej s rastom ich životnej úrovne, je nevyhnutná regulačná úloha štátu, ktorou sú korigované krátkodobé, ale aj dlhodobé odchýlky od rovnováhy medzi hospodárskym, sociálnym a environmentálnym  rozvojom. Vláda bude  podporovať prechod na obehové hospodárstvo zabezpečujúce racionálne využívanie zdrojov, energetickú efektívnosť a znižovanie environmentálnych dosahov. Zvyšovanie zamestnanosti vláda vníma ako úlohu, ktorej splnenie si vyžaduje koordináciu rezortných politík, ktorú bude vykonávať ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny, o. i. v súlade s Národnou stratégiou zamestnanosti. V oblasti implementácie environmentálnej politiky sa vláda zaväzuje vypracovať novú environmentálnu stratégiu založenú na princípoch udržateľného rozvoja.

Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030 (2016)
 
V decembri 2016 uverejnil ŠÚ SR publikáciu Slovenská republika a ciele udržateľného rozvoja Agendy 2030. Táto publikácia je prvým komplexným štatistickým pohľadom na plnenie Agendy 2030 v SR. Popisuje súčasné postavenie SR rámci EÚ rešpektujúc 17 cieľov udržateľného rozvoja a 169 súvisiacich čiastkových cieľov novej univerzálnej Agendy 2030.

Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030 (2017)
 
Dokument predstavuje postup, ktorým SR plánuje prispieť k implementácii Agendy 2030 na vnútroštátnej úrovni. Implementácia Agendy 2030 je možná výlučne prostredníctvom jej integrácie do všetkých verejných politík. V zmysle uvedeného prístupu bude Agenda 2030 vo vnútroštátnych podmienkach implementovaná prostredníctvom nasledujúcich krokov. V rámci konzultatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a odbornú verejnosť budú určené národné priority implementácie Agendy 2030, ktoré budú predložené vláde SR na schválenie do 31.5.2018. K jednotlivým národným prioritám budú priradené merateľné strategické ciele, príslušné národné indikátory a relevantné implementačné materiály a nástroje rezortov.

Bola schválená Rada vlády pre Agendu 2030 ako koordinačný orgán integrujúci všetky dimenzie udržateľného rozvoja. ŠÚ SR bude spolupracovať so všetkými zainteresovanými ministrami na vypracovaní indikátorov k národným prioritám implementácie Agendy 2030 a taktiež spolupracovať na monitorovaní týchto indikátorov.

Kľúčová otázka

Aký je vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa?

Kľúčové zistenia

  • Hrubý domáci produkt na obyvateľa (b.c.) dosiahol v roku 2016 hodnotu 14,91 tis. eur.
  • Hrubý domáci produkt na obyvateľa b.c.) v roku 2016 v porovnaní s rokom 2000 vzrástol o 154,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 2,8 %.
  • Hrubý domáci produkt na obyvateľa vyčíslený na základe parity kúpnej sily dosiahol v Slovenskej republike v roku 2016 úroveň 77 % priemeru EÚ 28.


 
Zmena od roku 1990 Zmena od roku 2000 Posledná medziročná zmena
emo_none emo_smile emo_smile
 
Indikátor je sledovaný od roku 2000.
 
V strednodobom hodnotení bol zaznamenaný rastúci trend.
 
Medziročne došlo k rastu HDP na obyvateľa.
 

Sumárne zhodnotenie


Podrobné zhodnotenie

Vývoj hrubého domáceho produktu na obyvateľa v bežných cenách v rokoch 2000 - 2008 rastúci trend. V roku 2009 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu. V roku 2010 nastal opätovný rast hrubého domáceho produktu na obyvateľa a v roku 2016 dosiahol 14,91 tis. eur. V roku 2016 došlo v porovnaní s rokom 2000 k zvýšeniu hrubého domáceho produktu na obyvateľa o 154,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol2,8 %.

Hrubý domáci produkt na obyvateľa v stálych cenách roku 2010 v roku 2016 dosiahol 14,52 tis. eur. V roku 2016 došlo v porovnaní s rokom 2000 k zvýšeniu hrubého domáceho produktu na obyvateľa o 87,1 % v stálych cenách roku 2010 v roku 2016 a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástol o 3,1 %.  
 
Hrubý domáci produkt na obyvateľa vyčíslený na základe parity kúpnej sily dosiahol v Slovenskej republike v roku 2016 úroveň 77 % priemeru krajín EÚ 28. Z krajín V4 Česká republika dosiahla 88 %, Poľsko 69 % a Maďarsko 67 %.

Medzinárodné porovnanie

Kontakt na spracovateľa

Ing. Juraj Vall, SAŽP, juraj.vall@sazp.sk