Konečná energetická spotreba v sektore domácnosti

Dátum poslednej aktualizácie:19.12.2022

Definícia indikátora

Indikátor popisuje vývoj konečnej energetickej spotreby (KES) jednotlivých palív, elektriny a tepla v sektore domácnosti, vývoj konečnej energetickej spotreby v sektore domácnosti a jej podiel na celkovej KES v danom roku.

Jednotka indikátora

TJ

Metadáta

Definície súvisiace s indikátorom:

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.
 
Konečná energetická spotreba je rozdiel konečnej spotreby a konečnej neenergetickej spotreby.
 
Konečná spotreba sa vypočíta ako hrubá domáca spotreba mínus transformácia (vstup) plus transformácia (výstup) plus reklasifikácia a spätné toky mínus spotreba energetického odvetvia mínus straty pri prenose a v rozvodoch.
 
Hrubá domáca spotreba sa vypočíta ako primárna produkcia plus obnovené produkty plus dovoz mínus vývoz plus zmena stavu zásob.
 
Primárna produkcia predstavuje ťažbu palív určenú na odbyt (predaj), elektrinu vyrobenú vo vodných elektrárňach, teplo vyrobené v jadrových elektrárňach a geotermálne teplo.
 
Transformácia – vstup zahŕňa množstvo palív transformovaných na iné palivá alebo spotrebovaných na výrobu elektriny a časť palív spotrebovaných na výrobu tepla.
 
Transformácia – výstup zahŕňa výťažky energetických procesov, tzn. množstvo vyrobených palív a energie, získaných zušľachťovaním iných palív a energií. Jednotlivé zložky výstupu zodpovedajú položkám transformácie – vstupu.
 
Reklasifikácia a spätné toky predstavujú množstvo produktov preklasifikovaných na surovinu alebo iný produkt a množstvo výrobkov vrátených z petrochémie na ďalšie spracovanie.
 
Spotreba energetického odvetvia sú palivá použité energetickým priemyslom na podporu ťažby (ťažba ropy, uhlia a plynu) alebo transformačných aktivít.
 
Straty pri prenose a v rozvodoch vyjadrujú rozdiel medzi vstupom palív a energie do diaľkových dopravných systémov (ropovodov, plynovodov a verejných rozvodov elektriny a tepla) a výstupom z nich (nie sú tu zahrnuté straty vo vnútropodnikových rozvodoch, ktoré sú súčasťou spotreby. Zahrnuté sú aj odôvodnené straty spôsobené znehodnotením a zničením.
 
Konečná neenergetická spotreba sú energetické produkty použité ako surovina v rôznych odvetviach; tzn. nespotrebované ako palivo alebo netransformované na iné palivo.

   
Metodika:

Indikátor hodnotí vývoj KES v sektore domácností, vývoj konečnej energetickej spotreby palív a energie v členení na tuhé, kvapalné a plynné palivá, OZE a odpady, elektrina a teplo (jadrové palivo) v sektore. Súčasťou je aj vyjadrenie podielu KES domácností na celkovej KES SR.

V štatistike energetiky došlo od roku 2001 k metodickým zmenám, ktoré zabezpečujú pokrývanie požiadaviek domácich používateľov z oblasti verejnej správy aj súkromného sektora a tiež údaje podľa noriem a požiadaviek Európskej únie a Medzinárodnej energetickej agentúry. Údaje spred roku 2001 a po tomto roku sú navzájom neporovnateľné.
 
Spotreba palív, elektriny a tepla v priemyselných odvetviach obsahuje údaje o spotrebe palív, elektriny a tepla podľa jednotlivých druhov palív. Údaje sú zozbierané za organizácie s počtom pracovníkov 20 a viac. Pričom pri spotrebe palív je uvedená spotreba jednotlivých druhov palív vrátane vsádzkovej a prevádzkovej spotreby v procesoch výroby elektriny a tepla a v procesoch zušľachťovania palív. Spotreba automobilových benzínov a motorovej nafty sa uvádza vrátane spotreby v cestnej automobilovej doprave. Pri spotrebe tepla je uvedená spotreba nakúpeného tepla a spotreba tepla vyrobeného z vlastných zdrojov. Spotreba tepla z vlastných zdrojov je uvedená iba za teplo vyrobené v kotloch s menovitým výkonom 0,35 MW. (resp. za teplo vyrobené v kotolni, kde je aspoň jeden kotol s menovitým výkonom 0,35 MW /t/ alebo vyšším). Spotreba tepla je vykázaná odlišne od predchádzajúcich rokov (zahŕňa aj spotrebu tepla na výrobu elektriny). Spotreba elektriny uvádza spotrebu  elektriny vrátane vlastnej spotreby na výrobu elektriny, spotreby na výrobu tepla a spotreby na prečerpanie v MWh.
 
Údaje sú získavané v rámci programu štátnych štatistických zisťovaní, ktoré pre jednotlivé roky upravuje vždy vyhláška a sú výsledkom ročných spracovaní štatistických výkazov za podniky s 20 a viac zamestnancami. Spôsob získavania informácií ustanovuje osobitný predpis – Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 1099/2008 o energetickej štatistike. Orgán vykonávajúci štatistické zisťovanie je Štatistický úrad SR. Získané údaje sú následne použité ako podklady pre zostavenie predbežnej energetickej bilancie, na zabezpečenie potrieb informačného systému Štatistického úradu SR, požiadaviek európskeho štatistického systému a medzinárodných organizácií.
 

 

Zdroj dát:

 

ŠÚ SR


Súvisiace indikátory:


Príbuzné indikátory v medzinárodnom meradle:


Odkazy k problematike:

 

Väzba indikátora k rozvojovým dokumentom a cieľom

Zelenšie Slovensko – Stratégia environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Envirostratégia 2030) (2019)
Základný strategický dokument pre oblasť životného prostredia s dlhodobými cieľmi zameranými na prechod k zelenému, nízkouhlíkovému a inkluzívnemu hospodárstvu. 
Vízia do roku 2030: dosiahnuť lepšiu kvalitu životného prostredia a udržateľné obehové hospodárstvo využívajúce čo najmenej neobnoviteľných prírodných zdrojov a nebezpečných látok.
Ekonomická a zároveň ekologická energia:
Do roku 2020 budú vypracované kritériá udržateľného využívania všetkých obnoviteľných zdrojov. V cenách za energie budú zahrnuté všetky externé náklady. Legislatívna a finančná podpora bude zameraná na zdroje, ktoré splnia kritériá udržateľnosti a nebudú mať negatívne vplyvy na životné prostredie. Zároveň sa zvýši transparentnosť a informovanosť verejnosti o energetike a energetických projektoch. Podiel obnoviteľných zdrojov energie na výrobe, spotrebe energií a v doprave, úspory energií a pokles emisií skleníkových plynov bude v súlade s európskym a národným energeticko-klimatickým plánom SR do roku 2030.
Čisté ovzdušie
Postupne bude utlmená výroba elektriny z uhlia. Vykurovanie v domácnostiach a doprava v mestách sa posunie k environmentálne prijateľnejším alternatívam. Posilní sa princíp uplatňovania BAT v priemysle, v energetike, ale aj v poľnohospodárstve a v ďalších odvetviach aj pre menšie zariadenia.

Integrovaný národný energetický a klimatický plán na roky 2021 – 2030 (2019)
Týmto plánom sa aktualizuje platná energetická politika z roku 2014.
Strategický cieľ energetickej politiky SR: dosiahnuť konkurencieschopnú nízkouhlíkovú energetiku schopnú zabezpečiť bezpečnú, spoľahlivú a efektívnu dodávku všetkých foriem energie za prijateľné ceny s prihliadnutím na ochranu odberateľa a udržateľný rozvoj. EP SR je výrazne ovplyvnená cieľmi EÚ, zároveň kladie dôraz na optimálne využívanie domácich zdrojov energie a nízkouhlíkové technológie, ako sú OZE a jadrová energia. 

Základné piliere: energetická bezpečnosť, energetická efektívnosť, konkurencieschopnosť a udržateľnosť energetiky a jej dekarbonizácia.
Národné ciele do roku 2030:
Zníženie emisií skleníkových plynov v non-ETS (k r. 2005): 20 %
Podiel OZE spolu: 19,2 %
Podiel OZE v doprave: 14 %
Energetická efektívnosť: 30,3 %
Prepojenie elektrických sústav: 52 %

Nízkouhlíková stratégia rozvoja Slovenskej republiky do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (2020)
Cieľom stratégie je poskytnúť ucelený dlhodobý (30-ročný) strategický výhľad prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo, ktoré bude zavŕšené dosiahnutím klimatickej neutrality v roku 2050.
Na dosiahnutie tohto cieľa boli pre sektor energetiky identifikované opatrenia vrátane tých dodatočných, ktoré by mali prispieť k zníženiu emisií skleníkových plynov o 90 % v porovnaní s rokom 1990 a dosiahnuť do roku 2050 klimatickú neutralitu Slovenska. 
Štyri scenáre dekarbonizácie zahŕňajú:
Dekarbonizácia 1: Zameranie na politiky energetickej efektívnosti, so silným nástupom zlepšení energetickej efektívnosti zo strany priemyselných odvetví a obnova bývania zo strany domácností Dekarbonizácia 2: Vyvážené ciele pre obnoviteľné zdroje aj energetickú efektívnosť
Dekarbonizácia 3: Zameranie na politiky obnoviteľných zdrojov, so silným nástupom biomasy vo výrobe elektriny aj v kúrení a chladení
Dekarbonizácia 4: Dosahovanie cieľa obnoviteľných zdrojov prostredníctvom elektriny, čo vedie k vyššiemu prieniku veterných elektrární na pevnine a solárnej fotovoltaiky.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2021 - 2024 (2021)

Vláda SR chce zaručiť právo na priaznivé životné prostredie každému občanovi štátu a zdôrazňuje našu zodpovednosť za ochranu a tvorbu životného prostredia. Vyhlasuje, že vynaloží maximálne úsilie, aby sme nezhoršili prírodný potenciál Slovenska, a bude realizovať postupné kroky na dosiahnutie vyššej kvality životného prostredia a podporenie prechodu na zdrojovo efektívne obehové hospodárstvo.

V oblasti energetiky vláda:

  • podporí energetické riešenia pre nízkouhlíkové hospodárstvo a rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, predovšetkým v podobe lokálnych zdrojov energie, ale tak, aby nemali žiadny dopad na koncovú cenu elektriny, resp. len minimálny,
  • prispeje k zvýšeniu energetickej efektívnosti cestou motivácií pre rozsiahlejšiu obnovu budov, výstavbu energeticky hospodárnych budov a úspory energie,
  • zavedie viacpilierový systém financovania výdavkov na podporu obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, s cieľom zníženia koncových cien elektriny, 
  • na dosiahnutie uhlíkovej neutrality nákladovo efektívnym spôsobom vláda reviduje Nízkouhlíkovú stratégiu a Národný integrovaný energetický a klimatický plán, prijme zákon o zmene klímy a podporí decentralizáciu a dereguláciu energetiky,
  • prijme opatrenia na zvýšenie odolnosti a adaptability prostredia na dopady zmeny klímy na všetkých úrovniach s osobitným zreteľom na energetiku, pôdohospodárstvo, biodiverzitu, lesné a vodné hospodárstvo, výstavbu, dopravu a územné/krajinné plánovanie.

Prioritou Vlády SR bude ukončenie dotovania elektriny z domáceho uhlia v termíne dohodnutom s Európskou komisiou, t. j. najneskôr k 31. 12. 2023 a vzorová transformácia regiónu Hornej Nitry na moderný región zameraný na perspektívne oblasti priemyslu a nízkouhlíkové technológie.

MŽP SR navrhne vylúčiť hnedé uhlie a lignit z bilančných zásob energetických surovín v SR, zrušiť dotácie do fosílnych palív a odstrániť výnimky v spotrebných daniach s prihliadnutím na oblasti so zlou kvalitou ovzdušia a sociálne slabšie skupiny.

Kľúčová otázka

Klesá konečná energetická spotreba v sektore domácností?

Kľúčové zistenia

  • Konečná energetická spotreba domácností mala v období rokov 2005 – 2020 stúpajúci trend (8,3 %).
  • Sektor domácností mal v roku 2020 druhý najvyšší 28,6 % podiel na celkovej konečnej spotrebe v SR.
  • V roku 2020 bolo v sektore domácností spotrebovaných najviac plynných paliv (41,7 %). Nasledovali OZE a odpady (21,2 %), elektrická energia (18,4 %) a teplo (16,5 %). Podiely tuhých a kvapalných palív na KES domácností boli minimálne (1,9 % a 0,2 %).
Zmena od roku 2005 Zmena od roku 2015 Posledná medziročná zmena
V porovnaní s rokom 2005 bol zaznamenaný nárast KES domácností. V porovnaní s rokom 2015 bola KES vyššia o 38 %. Medziročne došlo k nárastu konečnej energetickej spotreby.

Sumárne zhodnotenie

Podrobné zhodnotenie

Typ a rozsah vplyvu na životné prostredie spojený so spotrebou energie (napr. emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia a pod.) závisí od použitých zdrojov energie a od celkového množstva spotrebovanej energie. Jedným zo spôsobov ako znížiť tento vplyv je používať menej energie. To sa môže dosiahnuť buď znížením dopytu po energetických službách (potreba tepla, elektriny, osobná alebo nákladná doprava a pod.), alebo využívaním energie efektívnejším spôsobom s dôrazom na úspory energie (tým, že sa spotrebuje na jednotku činnosti menej energie).

Energetická efektívnosť patrí k jedným z hlavných faktorov pri dosahovaní dlhodobých energetických a klimatických cieľov. Považuje sa za nákladovo najúčinnejší prostriedok na zníženie emisií skleníkových plynov a ďalších znečisťujúcich látok, zlepšenie energetickej bezpečnosti a konkurencieschopnosti, ako aj spôsob k dosiahnutiu výhod pre občanov v podobe úspor energie.

V energetickom prostredí SR sa nastavil strategický a legislatívny rámec na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Môžeme konštatovať, že prijaté opatrenia začínajú prinášať prvé výsledky. SR bude naďalej vyvíjať úsilie v pokračovaní európskeho trendu v tvorbe a realizovaní balíkov opatrení na zvyšovanie energetickej efektívnosti. Sektor domácností zohráva v tejto oblasti významné miesto.

Vo všeobecnosti predstavuje konečná energetická spotreba (KES) energetickú bilanciu danej oblasti, ktorá vyjadruje množstvo energie vstupujúcej (zmeranej pred vstupom) do spotrebičov, v ktorých sa využije pre finálny úžitok, nie však pre výrobu inej formy energie.

V období rokov 2005 – 2020 mala konečná energetická spotreba domácností do roku 2015 mierne klesajúci priebeh. Od roku 2015 začala KES domácností stúpať a v roku 2020 bola o 8,3 % vyššia ako v roku 2005. Nárast KES domácností bol zaznamenaný aj v medziročnom porovnaní rokov 2020 – 2019 (3,8 %). Sektor domácností mal v roku 2020 druhý najvyšší 28,6 % podiel na celkovej konečnej spotrebe.

Štruktúra použitej palivovej základne v sektore domácností je pestrá. V roku 2020 prevládali  plynné palivá, ktorých podiel bol na úrovni 41,7 %. Nasledovali OZE a odpady (21,2 %), elektrická energia (18,4 %) a teplo (16,5 %). Podiely tuhých a kvapalných palív na KES domácností boli minimálne (1,9 % a 0,2 %).

Z pohľadu vývoja spotreby jednotlivých palív, elektriny a tepla v období rokov 2005 – 2020 bol klesajúci trend zaznamenaný pri spotrebe tepla (27,4 %), plynných (19,3 %) a kvapalných palív (14,3 %). Naopak výrazný nárast bol zaznamenaný pri spotrebe OZE a odpadov (1617,8 %). Miernejší nárast bol dosiahnutý pri spotrebe elektrickej energie (24,9 %) a tuhých palív (19,5 %). V medziročnom porovnaní došlo k nárastu KES elektriny, tepla a všetkých palív, pričom KES kvapalných palív sa medziročne nezmenila.

Medzinárodné porovnanie

Eurostat: Konečná energetická spotreba v sektoroch (Final energy consumption by sectors)

Kontakt na spracovateľa

Ing. Slávka Štroffeková, SAŽP, slavka.stroffekova@sazp.sk