Október
Objavenie jaskyne Domica
03.10.
Stará Domica bola dávno známa. 3 októbra 1926 z jej dna Ján MAJKO prenikol 15 metrov hlbokou priepasťou do jaskyne. Spojiť Domicu s Čertovou dierou sa mu podarilo v roku 1929. Baradlu s Domicou prepojil H. KESSLER prekonaním vodných sifónov na maďarskej strane v roku 1932.
Klub československých turistov (KČST) na základe zamerania jaskyne vybudoval v roku 1930 dolný vchod a 1. júla 1932 ju sprístupnil vrátane elektrického osvetlenia a prehradenia Styxu na podzemnú plavbu. V roku 1993 sa provizórne upravila aj druhá - Diamantová plavba.
V súčasnosti Správa slovenských jaskýň prevádzkuje podzemné plavby v jaskyni v dĺžke 140 metrov. Sprístupnené časti jaskyne Domica merajú 1315 m.
Jaskyňa Domica sa nachádza na juhozápadnom okreji Silickej planiny v Slovenskom krase, 10 km juhovýchodne od Plešivca, v blízkosti hraníc s Maďarskom. Vytvorená je v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch silického príkrovu pozdĺž tektonických porúch koróznou a eróznou činnosťou podzemných tokov Styxu a Domického potoka.
V jaskynnom systéme Domica - Čertova diera sa zistilo 16 druhov netopierov. Dominantný je podkovár južný (Rhinolophus euryale), ktorý vytvára najpočetnejšiu kolóniu na Slovensku.
5. decembra 1995 bola v Berlíne jaskyňa Domica zapísaná do zoznamu svetového dedičstva ako súčasť slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.
Viac informácií: Správa slovenských jaskýň
Svetový deň zvierat
04.10.
Na konferencii ekológov vo Florencii v roku 1931 bol 4. október vyhlásený za Svetový deň zvierat. Tento deň je zároveň sviatkom svätého Františka z Assisi, patróna zvierat. Tento deň je oslavou života zvierat vo všetkých jeho formách a pripomienkou dôležitosti vzťahu ľudského pokolenia k živočíšnej ríši a tiež jej krehkosti a zraniteľnosti.
Cieľom Svetového dňa zvierat je zlepšenie životných podmienok zvierat na celom svete prostredníctvom podpory a zapojenia jednotlivcov, skupín a organizácií, ktoré sa starajú o osudy zvierat - hospodárskych, domácich, voľne žijúcich....
Slovensko je jednou z posledných krajín Európskej únie, ktorá zviera stále definuje ako vec, taktiež SR neratifikovalo Dohovor Rady Európy o ochrane spoločenských zvierat, kde sa im priznáva status cítiacej bytosti.
Viac informácií: zákon č. 39/2007 o veterinárnej starostlivosti, www.worldanimalday.org.uk
Zriadenie CHKO Cerová vrchovina
10.10.
Chránená krajinná oblasť Cerová vrchovina bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 113/1989 Zb. zo dňa 10. októbra 1989 (s účinnosťou od 1. decembra 1989) v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 433/01 Z.z. zo dňa 3. septembra 2001.
CHKO Cerová vrchovina sa nachádza na juhu stredného Slovenska, priamo na hranici s Maďarskom. Územie tejto chránenej krajinnej oblasti zahrňuje v rámci Matransko-slanskej oblasti prevažnú časť oddielu Hajnáčska vrchovina, juhovýchodný výbežok oddielu Fiľakovská brázda a centrálnu časť oddielu Petrovská vrchovina. V reliéfe nápadne vystupujú vypreparované bazaltové výplne sopečných komínov a struskových 
kužeľov (Šomoška, Šurice, Hajnáčka, Ragáč). Najvyššie vrchy tvoria čadičové a andezitové trosky. Na odlesnených svahoch sa silne prejavuje erózia pôdy.
Najrozšírenejším lesným spoločenstvom na území chránenej krajinnej oblasti sú bukové dúbravy. Najväčšie zastúpenie tu má dub zimný spolu s dubom letným a cerom. Pôvodný je aj buk lesný, ktorý sa v súčasnosti uplatňuje s hrabom. Najsuchšie a najteplejšie lokality zaberá borovica lesná. Z floristického hľadiska môžeme územie charakterizovať ako výrazne xerofytné. Na podloží vulkanických hornín sa sformovali lesné a nelesné skalné spoločenstvá. Z chránených rastlín sa vyskytuje najmä poniklec lúčny černastý, kukučka vencová, kosatec nízky, mechúrnik stromovitý, zlatofúz južný a viaceré druhy kavyľov.
V zmysle zoogeografického členenia patrí územie do panónskeho pásma stepí. Z viacerých vzácnych skupín bezstavovcov, vyskytujúcich sa v území, bolo dosiaľ zistených najmä mnoho ohrozených druhov chrobákov a motýľov. Zo stavovcov sa tu vyskytujú napríklad skokan rapotavý, jašterica zelená, hadiar krátkoprstý, včelárik zlatý, výrik lesný. Podzemné pseudokrasové priestory využívajú viaceré druhy netopierov.
Viac inrformácií: Správa CHKO Cerová vrchovina