November
Prijatie Protokolu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia o znečisťovaní emisií oxidov dusíka alebo ich prenosov cez hranice štátov
01.11.
Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov o znižovaní emisií oxidov dusíka alebo ich prenosov prechádzajúcich hranicami štátov bol prijatý 1. novembra 1988. Slovenská republika k nemu pristúpila sukcesiou dňa 28. mája 1993.
Hlavným cieľom uvedeného protokolu bolo znížiť, resp. obmedziť emisií NOx do roku 1994 na úroveň roku 1987. Zmluvné strany sa zaviazali zavádzať opatrenia na obmedzenie, resp. znižovanie svojich národných ročných emisií oxidov dusíka alebo ich prenosov hranicami štátov tak, aby tieto neprekračovali národné ročné emisie príslušného roku. Záväzky vyplývajúce z protokolu boli splnené k roku 1994.
Viac informácií: Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Prijatie Protokolu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčením a ich prenosov cez hranice štátov
08.11.
Protokol k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov prechádzajúcich hranicami štátov bol prijatý dňa 18. novembra 1991 v Ženeve. Slovenská republika k nemu pristúpila v roku 1999, protokol nadobudol platnosť dňa 14. marca 2000.
Hlavným cieľom protokolu je redukcia emisií VOC do roku 1999 v porovnaní s rokom 1990 o 30 %. Zmluvné strany sa zaviazali, že budú plniť záväzky vyplývajúce z uvedeného Dohovoru s cieľom znížiť emisie prchavých organických látok cez hranice štátov. Snahou protokolu je znížiť a obmedzovať národnú ročnú hodnotu emisií prchavých organických látok.
Viac informácií: Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranice štátov o obmedzovaní emisií prchavých organických zlúčenín alebo ich prenosov prechádzajúcich hranicami štátov
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Zriadenie CHKO Záhorie
09.11.
Chránená krajinná oblasť Záhorie bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 220/1988 Zb. zo dňa 9. novembra 1988 (s účinnosťou od 1. januára 1989) v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. CHKO Záhorie je prvou vyhlásenou nížinnou chránenou krajinnou oblasťou na Slovensku. Pozostáva z dvoch častí - severovýchodnej a západnej.
Severovýchodná časť CHKO je ovplyvnená veternými procesmi súvisiacimi s prenosom piesku. Reliéf tvoria presypové valy, vetrom zvlnené pokrovy, bachrany, oblé presypy a duny polmesiačikovitého tvaru. Záhorská nížina vďaka svojmu umiestneniu križuje horské celky na trase sever - juh, čím tvorí dôležitú migračnú trasu pre sezónne ťahy vtákov. Súčasný teplotný kontrast medzi studenými medzidunovými zníženinami a vyhriatymi pieskovými nánosmi podmieňuje bohatú druhovú pestrosť rastlín, kde sa striedajú druhy horské, pozostatky z chladnejších období, s druhmi typickými pre teplé a suché stanovištia. Živočíchy sú zastúpené hlavne druhmi viažúcimi sa na teplé a suché stanovištia, ako sú mravcolevy a dudky. Borovicové porasty s bohatstvom hmyzích predátorov sú potravinovou základňou pre lelka, škovránika stromového a netopiere.
Západná časť CHKO predstavuje krajinu modelovanú činnosťou veľkej rieky s riečnymi terasami a širokou riečnou nivou. Zaplavované nivné lúky so zachovalou bohatou kvetenou nemajú v súčasnosti svojou rozsiahlosťou na Slovensku obdobu. Lúky sú harmonicky rozprestreté v susedstve s lužnými lesmi, ktoré sú drevinovým zložením blízke pôvodným lesom. Členité hranice lesov s lúkami sú husto pretkané sieťou starých ramien, riečnych jazier a sezónnych mokradí. Tieto tri hlavné prvky krajinnej štruktúry spolu vytvárajú pestré a pravidelnými záplavami aj dynamické prostredie a vhodné životné podmienky pre veľkú škálu rastlinných a živočíšnych druhov.
Z rastlinstva veľmi pôsobivo vyznieva niekoľko štvorcových kilometrov veľký koberec plamienka celistvolistého. Zo živočíchov sú najcharakteristickejšie skupiny viažúce sa na vodu, ako reliktné kôrovce, mäkkýše, ryby, obojživelníky a množstvo druhov vodného vtáctva. V poslednom období sa do brehových lužných lesov navrátil aj bobor.
Viac informácií: Správa CHKO Záhorie
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Prijatie Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
13.11.
Dohovor sa zaoberá znečistením ovzdušia v širokom nadregionálnom meradle. Podpísaný bol dňa 13. novembra 1979 v Ženeve (pre ČSFR nadobudol platnosť v marci 1984, SR je jeho sukcesorom od mája 1993). K tomuto dohovoru boli postupne prijímané vykonávacie protokoly, ktorými sa strany zaviazali znížiť svoje antropogénne emisie v dohodnutom časovom intervale, resp. prijať určité opatrenia na ochranu ovzdušia.
Viac informácií: Dohovor o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicam
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Prijatie Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva
16.11.
Kultúrne a prírodné dedičstvo je neoceniteľným a nenahraditeľným vlastníctvom každého národa, ale aj celého ľudstva. Strata spôsobená chátraním alebo zmiznutím ktorejkoľvek z týchto najvzácnejších hodnôt znamená ochudobnenie dedičstva všetkých národov sveta. Vzhľadom na výnimočnosť si zaslúžia špeciálnu ochranu proti nebezpečenstvám, ktoré ich čoraz viac ohrozujú.
V snahe napraviť túto situáciu a zabezpečiť, pokiaľ to bude možné, náležitú identifikáciu, ochranu, zachovanie a prezentáciu svetového dedičstva sa konala v Paríži 17. októbra až 21. novembra 1972 Generálna konferencia UNESCO, ktorá na svojom 17. zasadaní, majúc na pamäti, že kultúrnemu dedičstvu a prírodnému dedičstvu v stále väčšej miere hrozí zničenie nielen v dôsledku tradičných príčin rozkladu, ale aj na základe meniacich sa sociálnych a ekonomických podmienok, ktoré situáciu vyhrocujú ešte hrozivejšími javmi poškodenia alebo zničenia a berúc do úvahy ďalšie okolnosti, prijala 16. novembra 1972 Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva (Convention concerning the Protection of the World Cultural and Natural Heritage), známy tiež pod skratkou World Heritage. Dohovor nadobudol platnosť tri mesiace po uložení dvadsiatej ratifikačnej listiny, listiny o prijatí alebo pristúpení u Generálneho riaditeľa UNESCO, a to 17. decembra 1975.
Pre ČSFR nadobudol Dohovor platnosť 15. februárom 1991, teda tri mesiace po uložení listiny o prijatí Dohovoru ČSFR 15. novembra 1990 u depozitára a uverejnený je v Zbierke zákonov pod č. 159/1991. Uplatňovanie Dohovoru v SR zabezpečuje Slovenský výbor pre ochranu svetového prírodného a kultúrneho dedičstva. Zo Slovenskej republiky je k roku 2003 zapísaných v zozname Svetového kultúrneho a prírodného dedičstva 5 objektov.
Dohovor dopĺňa programy ochrany dedičstva na úrovni štátov a umožnil založenie Výboru svetového dedičstva a Fondu svetového dedičstva, ktoré pôsobia od roku 1976. Výbor svetového dedičstva stanovuje na základe nominácií predložených členskými štátmi, kultúrne a prírodné dedičstvo s výnimočnou univerzálnou hodnotou, ktoré má byť chránené na základe Dohovoru a zapísať ho do Zoznamu svetového dedičstva (The World Heritage List). Lokality, ktoré sú vážne ohrozené, sú ešte navyše zapísané do Zoznamu svetového dedičstva v nebezpečenstve (List of World Heritage in Danger). Týmto lokalitám je potom venovaná zo strany orgánov Dohovoru osobitná pozornosť a sú uskutočňované opatrenia na ich záchranu.
Na označenie objektov Svetového dedičstva sa používa znak (logo) Dohovoru - štvorec (znázorňuje kultúrne dedičstvo) v kruhu (symbol prírody).
Zoznam svetového dedičstva k roku 2003 obsahoval 755 lokalít celého sveta (z toho 582 kultúrnych, 150 prírodných a 23 zmiešaných lokalít zo 134 členských štátov Dohovoru).
Viac informácií: Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, World Heritage
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Objavenie Gombaseckej jaskyne
21.11.
Gombasecká jaskyňa bola objavená v jeseni 1951 rožňavskými jaskyniarmi združenými v Slovenskej speleologickej spoločnosti. K objaviteľom patrili Viliam Rozložník, Štefan Roda, L. Herényi, A. Abonyi, A. Rusňák, Š. Ivanco a ďalší. Najskôr sa im umelým výkopom podarilo znížiť hladinu Čiernej vyvieračky a 21. 11.1951 prenikli do jaskyne. Verejnosti je jaskyňa sprístupnená od 15.mája 1955. V roku 1968 sa ako prvá jaskyňa na Slovensku začala využívať na speleoterapiu.
Gombasecká jaskyňa sa nachádza na západnom úpätí Silickej planiny v kaňone Slanej medzi Rožňavou a Plešivcom. Vchod do jaskyne je v nadmorskej výške 250 metrov.
Vytvorená je v strednotriasových svetlých wettersteinských vápencoch koróziou a eróziou Čierneho potoka a jeho prítokov v dvoch vývojových úrovniach. Dĺžka výverovej jaskyne je 1525 metrov. Vyniká unikátnymi tenkými sintrovými brčkami, ktoré dosahujú dĺžku až 3 metre. Vyskytujú sa aj iné formy stalaktitov, stalagmity, rôzne sintrové náteky a kôry. Spodnými časťami jaskyne preteká Čierny potok, ktorý vystupuje na povrch Čiernou vyvieračkou pod vchodom do jaskyne. Čierny potok priteká zo Silickej ľadnice. Obe jaskyne oddeľuje doteraz neznámy úsek podzemných priestorov.
5. decembra 1995 bola v Berlíne Gombasecká jaskyňa zapísaná do zoznamu svetového dedičstva ako súčasť slovensko-maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.
Zdroj: Správa slovenských jaskýň
Prijatie Protokolu o znížení acidifikácie,eutrofizácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov
30.11.
Protokol o znížení acidifikácie, eutrofizácie a prízemného ozónu bol prijatý v Göteborgu 30. novembra 1999. Slovenská republika protokol podpísala dňa 30. novembra 1999. Záväzok SR je zredukovať emisie SO2 do 2010 o 80%, emisie NO2 do 2010 o 42%, emisie NH3 do 2010 o 37% a emisie VOC do 2010 o 6% v porovnaní s rokom 1990.
Jeho hlavným redukčným cieľom je riadiť a znižovať emisie síry, oxidov dusíka, amoniaku a prchavých organických zlúčenín, ktoré sú spôsobené ľudskou činnosťou a pravdepodobne spôsobujú negatívne účinky na ľudské zdravie, prírodné ekosystémy. materiály a úrodu v dôsledku acidifikácie, eutrofikácie alebo prízemného ozónu ako výsledok diaľkového atmosférického prenosu cez hranice štátov.
Viac informácií: Protokol o znížení acidifikácie, eutrofikácie a prízemného ozónu k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov z roku 1979
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia