• Január
• Február
• Marec
• Apríl
• Máj
• Jún
• Júl
• August
• September
• Október
• November
• December

Máj

Deň Slnka

Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár.
(Slovenské príslovie)

Deň Slnka vyhlasuje UNEP - United Nations Environment Programme (Environmentálny program, spojených národov). Slnko je naša najbližšia hviezda, ktorá svojím žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi. Máme radi slnečné rána, teplé slnečné dni a v neposlednom rade Slnko inšpiruje mnohých básnikov a spisovateľov. Pozrime sa však na našu hviezdu odborným okom.

Slnko sa zrodilo takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia (inde sa uvádza 90% vodík, 8% hélium). Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia.

Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút.

Slnko sa skladá z jadra (siaha asi do vzdialenosti 175 00 km od stredu), fotosféry (hrubá asi 400 km), chronosféry a koróny (Slnko obklopuje zdanlivo tenká biela plynová a čiastočne prachová vrstva, ktorá v skutočnosti dosahuje hrúbku niekoľko miliónov kilometrov. Každú sekundu uvoľňuje do priestoru prúd rýchlych elektricky nabitých častíc s celkovou hmotnosťou niekoľkých miliónov ton. Zem je pred týmito časticami chránená magnetickým poľom, ale môžu poškodiť umelé družice alebo kozmické lode.). Na jeden kilometer štvorcový horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie.

Slnečná škvrna je tmavé miesto vo fotosfére, má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 °C nižšia.

Základné údaje

• vzdialenosť od Zeme 149,6 mil. km
• priemer na rovníku 1 132 000 km
• doba jednej rotácie 25,38 dňa
• teplota na povrchu 5 500 - 6 000°C
• teplota v strede 15 mil. - 20 mil.°C
• hmotnosť 1,991 . 1030
• stredná hustota 1,41 g/cm3
• celkové žiarenie 3,86 . 1026 J/s
• rýchlosťou 220 km/s mieri do súhvezdia Herkules
• jeden obeh okolo centra Mliečnej dráhy trvá 230 mil. rokov
• vedci sa domnievajú, že za 5 miliárd rokov Slnko vyhasne

Zriadenie CHKO Malé Karpaty

Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 138/2001 Z. z. zo dňa 30. marca 2001.

CHKO Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.

Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Z kultúrno - historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom.

Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.

Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.

Starostlivosť o územie zabezpečuje Správa CHKO Malé Karpaty.

Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky


 

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy

Rámcový dohovor OSN o zmene klímy je hlavným a najdôležitejším opatrením a odozvou v celej histórii ľudstva na zmiernenie a zamedzenie potenciálnej hrozby klimatických zmien v dôsledku rapídneho nárastu antropogénnych emisií skleníkových plynov. Bol prijatý 09. mája 1992 v New Yorku. Dohovor nadobudol platnosť 23. novembra 1994.

Dňa 19. mája 1993 sa Slovenská republika stala tiež jeho právoplatnou členskou krajinou a svojou ratifikáciou dňa 25. augusta 1994 sa zaviazala plniť všetky jeho záväzky.

Hlavným cieľom spomínaného dohovoru je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v prijateľnom časovom horizonte tak, aby sa mohli ekosystémy prispôsobiť prirodzenou cestou zmene klímy, pričom by nebol ohrozený ekonomický rozvoj a produkcia potravín.

Viac informácií: Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Svetový deň Pohybom ku zdraviu

Medzinárodný deň sťahovavých vtákov

Ľudové múdrosti
Keď sťahovavé vtáky na jar dlho nezačínajú švitoriť, bude ešte chladno.
Keď sťahovavé vtáky pritiahnu k moru, od ktorého fúka vietor, zastavujú sa a čakajú na zmenu počasia.
Keď sa skoro na jar, skôr než je zvykom, objavia u nás sťahovavé vtáky, môžeme sa spoľahnúť na skorú a teplú jar.
Keď nás sťahovavé vtáky opúšťajú skoro na jeseň, čakaj tuhú zimu.

Kedy k nám prilietajú prvé sťahovavé vtáky?
Najskôr prilietajú (už koncom februára) škovránok poľný, cíbik chochlatý a sluka lesná. Môže sa stať, že niektoré zo sťahovavých druhov u nás za miernych zím prezimujú napríklad žltochvost, močiarnica mekotavá, škorec.

Prečo sa vlastne vtáky sťahujú?
Hlavným dôvodom, pre ktorý sa vtáky sťahujú je potrava. Vtáky, ktoré v našich podmienkach počas zimy nemôžu nájst potravu (napr. hmyz) musia za ňou letieť na juh. Tu vyvstáva otázka, prečo vtáky radšej nezostanú na juhu celý rok. Nuž opäť kvôli potrave, ktorej naopak je v lete na juhu menej (obdobie sucha) a navyše je tam vysoká hustota vtákov, pretože okrem miestnej populácie sú tam prisťahovalci zo severu. Vychovať mláďatá pri takej hustote vtákov je nemožné - opäť kvôli nedostatku potravy. Preto sa vtákom oplatí opäť na jar letieť ďaleko na sever, kde nájdu potravu aj priestor na hniezdenie (ak im človek nezničil životné prostredie).

Čo hovoria vedci?
Holuby sťahovavé využívajú magnetické pole Zeme k navigácii na veľké vzdialenosti. Ako informoval vedecký časopis Nature, tieto vtáky pravdepodobne na orientáciu využívajú nepatrné častice vo svojich zobákoch. Holuby si dokážu vytvoriť mapu magnetického poľa a podľa nej sa potom riadiť, tvrdí štúdia vypracovaná vedcami z Aucklandskej univerzity na Novom Zélande. Tieto zistenia vážne ohrozujú teóriu, že vtáky k navigácii využívajú čuch. Vedecký tím vedený Cordulou Moraovou umiestil na oba konce dreveného tunelu krmidlá a za nich magnetické cievky. Holuby boli naučené usadať k jednému krmidlu v prípade, že sú cievky vypnuté a k druhému v prípade zapojenia cievok. Keď vedci na zobáky holubov pripevnili malé magnety, ich schopnosť orientovať sa v umelom magnetickom prostredí značne ochabla. To isté sa stalo, keď vedci znecitliveli hornú časť zobáku alebo po prerušení príslušného nervového spojenia medzi zobákom a mozgom. Ked' ale vedci odstránili čuchový nerv, zmenu v orientácii nepozorovali.

Teórie, že sa vtáky orientujú podľa magnetického poľa sa vyskytujú dlhší čas. Nevedelo sa ale presne, či je ich "kompas" ukrytý v mozgu či inde a či svoje schopnosti vnímať i magnetické pole využívajú pri orientácii. Teraz sa potvrdilo, že tento svoj zmvsel majú vďaka akejsi svoj magnetickej strelke v hornej časti zobáku. Ide vlastne o mikroskopické čiastočky s obsahom oxidu železa magnetitu. Tieto čiastočky sú vždy orientované podľa severojužných magnetických siločiar. Informácie o ich usporiadaní sa do mozgu vtákov prenášajú prostredníctvom trojklaného nervu.

Práve prerušenie tohoto nervu pri pokuse spôsobilo orientačný zmätok holubov.

Foto: www.vtaky.sk
Zdroj: www.vtaky.sk, www.pranostiky.host.sk, www.postoveholuby.sk

 

2. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj

Počas druhého stretnutia Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, Komisia prerokovala prvú sadu problémov, tak ako boli stanovené v jej pracovnom pláne schválenom na prvom stretnutí. Delegáti prediskutovali nasledujúce krossektorálne kapitoly Agendy 21:

• kapitolu 2 (urýchlenie trvalo udržateľného rozvoja
• kapitolu 4 (zmeny modelov spotreby)
• kapitolu 34 (transfer environmentálne vhodných technológií)
• kapitolu 37 (zdroje a mechanizmy)
• kapitolu 38 (inštitúcie)
• kapitolu 39 (právne nástroje)
• kapitoly 23-32 (úlohy veľkých skupín).

Na záver komisia prijala sedem rozhodnutí, a to o informáciách poskytovaných krajinami a inštitúciami, prijímaní rozhodnutí, transfere environmentálne vhodných technológií, spolupráci a budovaní kapacít, veľkých skupinách, obchode, zmene modelov spotreby a produkcie a financiách.

Vo všeobecnosti druhé stretnutie komisie konštatovalo, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, pokračujú ťažkosti v transformovaní záväzkov z Ria do podoby konkrétnych akcií. Veľa účastníkov sa tiež zhodlo na tom, že ak nebude zmenená podoba Komisie nebude možné prejsť od rečí a deklarácií k dialógu a konkrétnym akciám. Komisia by totiž mala podporovať medzinárodnú spoluprácu smerom k integrácii otázok životného prostredia a rozvoja do rozhodovacích procesov a hodnotiť postup implementácie Agendy 21.

Foto: www.forachangingworld.com
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev

 

Medzinárodný deň múzeí

Už od polovice sedemdesiatych rokov si každoročne 18. mája pracovníci múzeí, ich návštevníci i priaznivci pripomínajú Medzinárodný deň múzeí - Internatioal Museum Day -sviatok všetkých múzejníkov. Medzinárodný deň múzeí prispieva k prezentácii poslania múzeí ako inštitúcií, ktoré slúžiacia verejnosti a v jej záujme zhromažďujú a chránia dedičstvo minulosti.

Prijatie Rámcového dohovoru OSN o kontrole tabaku

Rámcový dohovor OSN o kontrole tabaku bol prijatý 21. mája 2003 v Ženeve. Slovenská republika ho ratifikovala 4. mája 2004 prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí v New Yorku ako druhá krajina EÚ, čím sa zaradila medzi štáty, ktoré chcú presadzovať silnú politiku kontroly tabaku.

Cieľom tohto dohovoru a jeho protokolov je ochrana súčasných a budúcich generácií pred zničujúcimi zdravotnými, spoločenskými, environmentálnymi a hospodárskymi dôsledkami spotreby tabaku a expozície tabakovému dymu prostredníctvom rámca pre opatrenia na kontrolu tabaku, ktoré budú uplatňovať strany na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom priebežného a podstatného obmedzovania prevládania užívania tabaku a expozície tabakovému dymu.

Viac informácií: Rámcový dohovor OSN o kontrole tabaku
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Svetový deň kultúrneho rozvoja

Človek je tvor spoločenský a so vznikom spoločenstva prišla kultúra. Kultúru definuje slovník cudzích slov ako súhrn výdobytkov, výsledkov všeľudskej vzdelanosti, súhrn materiálnych a duchovných hodnôt utvorených tvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti a spôsob ich osvojovania, odovzdávania, utvárania, uchovávania a rozvíjania.

Človek je však bytosť zložitá, vo svojej podstate skrýva materiálno i duchovno. Podstata človeka je dvojaká. Jedna stránka je okamžite zrejmá: je to naša biologická podstata. Je to tá stránka, ktorá je integrálnou súčasťou ekosystému planéty. Ohrozenie prírody sme si všimli, až keď nás dôsledky našej činnosti začali existenčne ohrozovať. Je to tá stránka našej podstaty, ktorá podlieha slobode voľby prírody. Napokon je to tá stránka našej podstaty, ktorou sa podstatne nelíšime od ostatných živočíšnych a rastlinných druhov.

Je len logické, že druhou stranou nášho vnútorného konfliktu je to, čo nás od ostatných živočíchov a rastlín zásadne odlišuje. Napriek tomu, že sa zrejme každý človek cíti jasne odlíšený od zvierat a rastlín, nie je také ľahké povedať, v čom ten zásadný rozdiel tkvie.

Súčasný človek je tvorený oboma podstatami, pričom jednoznačne "ľudská", od ostatnej prírody zásadne odlišná, je jeho podstata kultúrna. Človek sa nemôže svojej kultúrnej podstaty zriecť a naďalej zostať človekom. Jeho sloboda voľby je preto komplikovanejšia než sloboda voľby prírody.

Podstatou vnútorného "ekologického" konfliktu človeka je konflikt medzi jeho prírodnou a kultúrnou podstatou.

Ak je konflikt medzi prírodnou a kultúrnou podstatou neriešiteľný, tak sloboda voľby človeka je prežiť a stratiť všetko ľudské, alebo vyhynúť.
Ak je konflikt riešitelný, tak buď kompromisom (čo sa doteraz dialo), alebo stratou svojej prírodnej podstaty.

Výber niektorej z týchto možností a jej konkrétna podoba je prirodzene pre človeka životne dôležitá. Podobne ako v prípade riešenia otázky slobody voľby prírody, aj v prípade riešenia otázky slobody voľby človeka by bolo dobré poznať zákonitosti, ktorými sa riadi kultúra. Žiaľ, toto je veľmi ťažká úloha, jednak preto, že kultúra je príliš komplexný systém, aby sa dal študovať nejakou parciálnou vedou, a tiež preto, že zatiaľ o tom vieme pomerne málo. O to nezodpovednejšie sú snahy rôznych ekologických intelektuálov odbiť kultúrnu podstatu človeka niekoľkými moralizujúcimi tvrdeniami, a pritom donekonečna tvrdošijne strašiť hrozbou ekologických katastrof.

Z úcty ku kultúre ako komplexnému systému, ktorý síce my ako ľudia ovplyvňujeme, ale ktorý rovnako ovplyvňuje aj nás, je od roku 1992 21. máj venovaný kultúrnemuu rozvoju.

Zdroj: www.amber.zine.cz
Šaling S., Šalingová M., Maníková Z.,: Slovník cudzík slov, Bratislava - Veľký Šariš, 2002

 

Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou

Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou je jedným z kľúčových medzinárodných dokumentov, ktorý sa uplatňuje vo sfére mierového využívania jadrovej energie.

Bol prijatý 21. mája 1963 vo Viedni a Slovenská republika pristúpila na túto medzinárodnú dohodu svojim uznesením NR SR č. 71 z 25. januára 1995. Prezident SR schválil dohovor 23. februára 1995. Platnosť nadobudol 1. apríla 1968.

Viedenský dohovor upravuje vzťahy jednotlivých štátov pri ustanovení právnej zodpovednosti za škody vzniknuté pri mierovej prevádzke a využívaní jadrovej energie vzhľadom na ich odlišné ústavné a sociálne systémy. Členské štáty si uvedomujú, že je žiadúce ustanoviť určité minimálne normy na zabezpečenie finančnej ochrany proti jadrovým škodám.

Viac informácií: Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia

 

Medzinárodný deň biodiverzity

Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát

Rámcový dohovor o ochrane a tvralo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) podpísali ministri životného prostredia ČR, Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Čiernej hory, Slovenska a Ukrajiny 22. mája 2003 v Kyjeve, pričom platnosť nadobudol 4. januára 2006. Slovenská republika dohovor ratifikovala 3. marca 2004 a listinu o schválení uložila 11. mája 2004 u depozitára dohovoru, ktorým je vláda Ukrajiny.

Dohovor predstavuje rámec pre spoluprácu a koordináciu multisektorálnych politík, platformu pre spoločné stratégie trvalo udržateľného rozvoja, fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými subjektmi a inovatívny nástroj na zabezpečenie ochrany a podporu trvalo udržateľného rozvoja regiónu Karpát. Dohovor presadzuje komplexnú politiku a komplexný prístup a spoluprácu pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát založenom na bohatých prírodných, environmentálnych, kultúrnych a ľudských zdrojoch regiónu a pre zachovanie jeho prírodného a kultúrneho bohatstva pre budúce generácie.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Prijatie Štokholmského dohovoru o perzistentných organických látkach

Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach je globálny dohovor, ktorého hlavným cieľom je chrániť ľudské zdravie a životné prostredie pred perzistentnými organickými látkami. Svoje strany zaväzuje na prijatie opatrení, ktoré majú prispieť k zníženiu resp. vylúčeniu uvoľňovaniu perzistentných organických látok.

K 22. októbru 2003 Štokholmský dohovor podpísalo 151 krajín a ratifikovalo 40 krajín, medzi nimi i Slovenská republika (5. augusta 2002). Dohovor vstúpi do platnosti v 90. deň po ratifikácií 50. krajinou, ktorá Dohovor prijala, k nemu pristúpila alebo ho odsúhlasila svojim zákonodarným orgánom.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Vyhlásenie CHKO Kysuce

Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona NR SR č. 287/1994 Z.z..

CHKO Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východná beskydská. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, polí a osád so zachovalou ľudovou architektúrou.
Zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ, známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie.
Pôvodné zmiešané lesy sú zachované vo vrcholových polohách. Územie má bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín - rosičkou okrúhlolistou, perovníkom pštrosím, ľaliou zlatohlavou, orlíčkom obyčajným a viacerými druhmi vstavačovitých.

V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem Slovenska - vlka, medveďa, rysa. Vyskytuje sa tu i vydra, lesné kury, z glaciálnych reliktov pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, myšovka vrchovská. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit - mlok karpatský.

Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

23. máj - Svetový deň korytnačiek

23. máj si pripomíname ako Svetový deň korytnačiek (The World Turtle Day) od roku 2000, kedy bol po prvýkrát iniciovaný organizáciou American Tortoise Rescue, venujúcou sa záchrane a ochrane korytnačiek. Bola založená v roku 1990 v meste Malibu v americkom štáte California. Skupina sa venuje aktivitám, ktorými podnecuje zvyšovanie záujmu o záchranu ohrozených korytnačiek vo svete a upozorňuje na spôsoby, ktorými každý z nás može prispieť k záchrane týchto milých, hoci často démonizovaných ohrozených zvierat. V duchu tohto pamätného dňa mnohé ochranárske združenia organizujú aktivity, ktorými chcú vzdať primeranú úctu týmto pozoruhodným tvorom.

V roku 2006 sa korytnačkám po celom svete dostávalo výnimočnej pozornosti, pretože Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2006 za Rok korytnačiek - 2006 the Year of the Turtle - s cieľom zburcovať medzinárodnú verejnosť vzhľadom na kritickú situáciu siedmich druhov morských korytnačiek, ktorým hrozí vyhynutie.

American Tortoise Rescue je nezisková organizácia, ktorej cieľom je záchrana, rehabilitácia, ochrana a adopcia všetkých druhov suchozemských a morských korytnačiek.

Európsky deň národných a prírodných parkov

Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) po prvý krát z iniciatívy Federácie národných a prírodných parkov Európy (EUROPARC) zorganizovala dňa 24.mája 1999 v Ludrovej Európsky deň národných a prírodných parkov.

Federácia európskych národných a prírodných parkov - EUROPARC, ktorú v roku 1973 založil Dr. Alfred Toepfer, združuje teraz už desiatky inštitucionálnych, kolektívnych a asociovaných členov aj krajín. Účastníci viacerých výročných konferencií počas roku 1998 doporučili popri inom schváliť návrh na vyhlásenie Európskeho dňa parkov. Tým sa stal v roku 1999 po prvý raz a potom už každoročne 24. máj. Na tomto dátume sa zhodli všetci, ktorí si chceli pripomenúť 90. výročie zriadenia prvého európskeho národného parku vo Švédsku, čo sa stalo dňa 24. mája 1909.

Valné zhromaždenie Europarku a s ním celá federácia doporučili zainteresovaným organizáciám, spoločnostiam a správam využiť tento deň pre intenzívnejšiu, slávnostnú komunikáciu s verejnosťou a s podporovateľmi parkov ako prírodného a kultúrneho dedičstva. Takéto aktivity majú sledovať spoločný cieľ - zvýšiť verejný záujem o národné a prírodné parky a uchádzať sa o ich podporu z čo možno najväčšieho počtu zdrojov.
V intenciách doporučenia EUROPARCu, sa vtedy náš jediný oficiálny člen tejto federácie NAPANT, chopil výzvy a v Ludrovskej doline zorganizoval Európsky deň parkov. V obci Ludrová slávnostne pokrstili informačný panel. Sprievodných kultúrnych akcií sa zúčastnilo asi 150 detí.

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk

Medzinárodný deň mlieka

(vyhlásený Medzinárodnou mliekarskou federáciou IDF. Oslavuje sa od roku 1957)

Mlieko a jeho význam
Pestrá strava, obsahujúca všetky biologicky významné látky, je základom výkonnosti a zdravia ľudí. Mimoriadne postavenie v tejto oblasti má u dojčených detí materské mlieko a u detí a dospelých kravské mlieko. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek ľudskej výživy. Medzi odborníkmi vo všeobecnosti panuje názor, že mlieko je takmer dokonalou potravinou. Obsahuje v dostatočnom a primeranom množstve a optimálnom pomere mnohé biologicky významné látky dôležité pre plnohodnotnú výživu. Sú to hlavne bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prospech mlieka svedčí aj fakt, že využiteľnosť živín obsiahnutých v mlieku je veľmi vysoká. Mlieko obsahuje 3 - 5 % tuku, ktorý je zložený z približne 140 rozličných mastných kyselín. Mnohé z nich sú esenciálneho charakteru, to znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Preto je nevyhnutné prijímať tieto kyseliny z potravín. Mlieko je aj zdrojom bielkovín, vitamínov a minerálnych látok. Napríklad v litri mlieka sa nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka. Obsahuje aj všetky vitamíny potrebné pre človeka. Sú to hlavne vitamíny z radu B - B1, B2 (riboflavín), B6, B12, ďalej vitamíny A, D, E a PP. Z minerálnych látok obsiahnutých v mlieku sú najdôležitejšie vápnik (1 100 - 1 200 mg/l) a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe kostí a zubov.

Pasterizácia
Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka.

Trvanlivé mlieko
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT (Ultra Heat Treatment), čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa domnievajú, že trvanlivosť sa dosahuje pridaním konzervačných látok. Tento názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu a následne jeho okamžitým schladením.

Nečudo, že mlieku ako jednej z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek stravy, je venovaný 26. máj ako Medzinárodný deň mlieka. Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života. Mnohé organizácie a školy organizujú rôzne akcie, okrem iných napríklad výstavy detských prác z mliečnych obalov, súťaž v pití mlieka, dikusia o možnoti opätovného využitia mliečnych obalov atď. Skúste sa inšpirovať...