Kam nechodí Slnko, tam chodí lekár.
(Slovenské príslovie)
Deň Slnka vyhlasuje UNEP - United Nations Environment Programme (Environmentálny program, spojených národov). Slnko je naša najbližšia hviezda, ktorá svojím žiarením vytvára podmienky života organizmov na Zemi. Máme radi slnečné rána, teplé slnečné dni a v neposlednom rade Slnko inšpiruje mnohých básnikov a spisovateľov. Pozrime sa však na našu hviezdu odborným okom.
Slnko sa zrodilo takmer pred 5 miliardami rokov z plynového oblaku tvoreného vodíkom, héliom a prachom. Vplyvom vlastnej gravitácie sa tieto zložky zmrštili, čím sa ich teplota zvýšila natoľko, že tam začali prebiehať jadrové reakcie, ktoré prebiehajú dodnes. Je zložený z troch štvrtín vodíka a jednej štvrtiny hélia (inde sa uvádza 90% vodík, 8% hélium). Planéty okolo neho udržiava na obežnej dráhe jeho gravitácia.
Všetka energia na Zemi je zo Slnka, či už to je ropa, uhlie alebo zemný plyn. Výnimkou je iba jadrová energia. Svetlo zo Slnka dorazí na Zem zhruba za osem minút.
Slnko sa skladá z jadra (siaha asi do vzdialenosti 175 00 km od stredu), fotosféry (hrubá asi 400 km), chronosféry a koróny (Slnko obklopuje zdanlivo tenká biela plynová a čiastočne prachová vrstva, ktorá v skutočnosti dosahuje hrúbku niekoľko miliónov kilometrov. Každú sekundu uvoľňuje do priestoru prúd rýchlych elektricky nabitých častíc s celkovou hmotnosťou niekoľkých miliónov ton. Zem je pred týmito časticami chránená magnetickým poľom, ale môžu poškodiť umelé družice alebo kozmické lode.). Na jeden kilometer štvorcový horných vrstiev atmosféry dopadá približne 1,4 kW energie.
Slnečná škvrna je tmavé miesto vo fotosfére, má nepravidelný alebo kruhový tvar a silné magnetické pole. Hlavné slnečné škvrny majú dlhú životnosť a sú viditeľné voľným okom. Tie menšie majú životnosť len pár hodín. Ich teplota je asi o 2000 °C nižšia.
Chránená krajinná oblasť Malé Karpaty bola zriadená vyhláškou MK SSR č. 64/1976 Zb. zo dňa 5. mája 1976 v znení zákona NR SR č. 287/1994 Z. z. a novelizovaná vyhláškou MŽP SR č. 138/2001 Z. z. zo dňa 30. marca 2001.
CHKO Malé Karpaty je jediné veľkoplošné chránené územie vinohradníckeho charakteru. Malé Karpaty predstavujú okrajové pohorie vnútorných Karpát, rozkladajúce sa v ich juhozápadnom cípe. Sú jadrové pohorie so špecifickým vývojom kryštalinika, s obalovou aj príkrovovými jednotkami. V území vystupujú granitoidné horniny, vápence, bridlice, fylity, amfibolity a ďalšie horniny jadrových pohorí.
Jediná sprístupnená jaskyňa v CHKO je jaskyňa Driny (dlhá 680 m) v Smolenickom krase, zaujímavá svojou genézou a bohatou sintrovou výzdobou. Z kultúrno - historického aspektu je významná jaskyňa Deravá skala pri Plaveckom Mikuláši, ktorú osídľoval človek už v staršej dobe kamennej a jaskyňa Veľká pec pri Vrbovom.
Územie z veľkej časti pokrývajú listnaté lesy s bukom, jaseňom štíhlym, javorom horským a lipou. Z nepôvodných drevín sa tu vyskytuje gaštan jedlý. V teplomilných trávinno - bylinných spoločenstvách sa vyskytuje hlaváčik jarný, zlatofúz južný, poniklec veľkokvetý, klinček Lumnitzerov. K druhom, ktoré tu majú jediný výskyt na Slovensku, patrí listnatec jazykovitý, ranostaj ľúbi, rašetliak skalný.
Malé Karpaty majú druhovo pestré živočíšstvo. Zistilo sa tu doteraz 700 druhov motýľov a okolo 20 druhov mravcov. Z bohato zastúpeného vtáctva možno z okolia hradných zrúcanín spomenúť napríklad skaliara pestrého a skaliarika sivého. Sokol rároh má v Malých Karpatoch najhojnejší výskyt na Slovensku. Z ďalších druhov vtákov v oblasti hniezdia napríklad bocian čierny, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, výr skalný, myšiarka ušatá, lelek obyčajný.
Starostlivosť o územie zabezpečuje Správa CHKO Malé Karpaty.
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky
Rámcový dohovor OSN o zmene klímy je hlavným a najdôležitejším opatrením a odozvou v celej histórii ľudstva na zmiernenie a zamedzenie potenciálnej hrozby klimatických zmien v dôsledku rapídneho nárastu antropogénnych emisií skleníkových plynov. Bol prijatý 09. mája 1992 v New Yorku. Dohovor nadobudol platnosť 23. novembra 1994.
Dňa 19. mája 1993 sa Slovenská republika stala tiež jeho právoplatnou členskou krajinou a svojou ratifikáciou dňa 25. augusta 1994 sa zaviazala plniť všetky jeho záväzky.
Hlavným cieľom spomínaného dohovoru je stabilizovať koncentráciu skleníkových plynov v atmosfére na takej úrovni, ktorá by umožnila predísť nebezpečným dôsledkom interakcie ľudstva a klimatického systému Zeme. Táto úroveň by sa mala dosiahnuť v prijateľnom časovom horizonte tak, aby sa mohli ekosystémy prispôsobiť prirodzenou cestou zmene klímy, pričom by nebol ohrozený ekonomický rozvoj a produkcia potravín.
Viac informácií: Rámcový dohovor OSN o zmene klímy
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) sa na Svetovom zdravotníckom zhromaždení v máji 2002 rozhodla iniciovať a zaradiť do svojho kalendára nový svetový deň pod názvom Pohybom ku zdraviu. WHO navrhla, aby sa týmto dňom stal 10. máj. Táto iniciatíva, ktorá plne odráža obavy členských štátov vyplývajúce zo vzrastajúceho počtu chronických ochorení spôsobených nezdravou výživou a nedostatkom pohybu, sa po prvýkrát pripomínala v r. 2003.
Deň Pohybom ku zdraviu je iba jednou z iniciatív WHO, ktorých úlohou je upozorniť na vzrastajúci problém chronických ochorení. WHO dlhodobo úspešne spolupracuje so športovými organizáciami na celom svete, aby zabránila vplyvu tabakového priemyslu, a prispela k riešeniu problémov chronických ochorení prostredníctvom podnecovania zdravého životného štýlu založeného na dostatku primeraného pohybu.
Tieto aktivity vychádzajú zo záverov Svetovej správy o zdraví 2002 (World Health Report 2002), ktorá uviedla fyzickú pasivitu ako jednu z najzávažnejších príčin, ktoré spolu s nezdravou výživou a fajčením prispievajú ku globálnej predčasnej úmrtnosti na chronické choroby. Ročne sa chronické choroby podieľajú na predčasnej úmrtnosti až 60 percentami. Odhaduje sa, že fyzická pasivita sa podieľa na 15 až 20 percentách srdcovo-cievnych ochorení, cukrovky a niektorých druhov rakoviny. Riziko srdcovo-cievnych chorôb sa zvyšuje až jeden a polnásobne u ľudí, ktorí nevykonávajú ani minimum odporúčaných fyzických aktivít. Celosvetovo sa odhaduje, že viac ako 60 percent dospelých nemá žiadny zdraviu prospešný pohyb.Pre všetkých pritom existuje jednoduché riešenie - týmto riešením je 30 minút pohybu s primeranou intenzitou každý deň.
WHO podporuje širokú škálu aktivít počnúc vytvorením miestnych a národných politík a strategických plánov na zvýšenie verejného povedomia a účasti občanov na fyzických aktivitách. Aktivity môžu prebiehať v podobe peších a cyklistických túr a športových kampaní v krajine alebo v podobe rozvoja parkov a priestranstiev určených na športové vyžitie občanov.
Deň Pohybom ku zdraviu je časťou veľkej iniciatívy Pohybom ku zdraviu, ktorá je prebieha v kontexte integrovanej prevencie najzávažnejších chronických ochorení, podpore zdravia a spoločenského rozvoja. Pohyb je tak vo významnej pozitívnej interakcii s programami zameranými na zlepšenia stravovania a prevencii fajčenia alebo požívania alkoholu.
Pohyb je nenahraditeľným prostriedkom pre každého človeka v rámci prevencie chronických civilizačných ochorení a pre spoločnosť predstavuje najmenej nákladný preventívny prostriedok na predchádzanie chronickým ochoreniam a zlepšenie zdravia obyvateľstva.
Zdroj: WHO
Ľudové múdrosti
Keď sťahovavé vtáky na jar dlho nezačínajú švitoriť, bude ešte chladno.
Keď sťahovavé vtáky pritiahnu k moru, od ktorého fúka vietor, zastavujú sa a čakajú na zmenu počasia.
Keď sa skoro na jar, skôr než je zvykom, objavia u nás sťahovavé vtáky, môžeme sa spoľahnúť na skorú a teplú jar.
Keď nás sťahovavé vtáky opúšťajú skoro na jeseň, čakaj tuhú zimu.
Kedy k nám prilietajú prvé sťahovavé vtáky?
Najskôr prilietajú (už koncom februára) škovránok poľný, cíbik chochlatý a sluka lesná. Môže sa stať, že niektoré zo sťahovavých druhov u nás za miernych zím prezimujú napríklad žltochvost, močiarnica mekotavá, škorec.
Prečo sa vlastne vtáky sťahujú?
Hlavným dôvodom, pre ktorý sa vtáky sťahujú je potrava. Vtáky, ktoré v našich podmienkach počas zimy nemôžu nájst potravu (napr. hmyz) musia za ňou letieť na juh. Tu vyvstáva otázka, prečo vtáky radšej nezostanú na juhu celý rok. Nuž opäť kvôli potrave, ktorej naopak je v lete na juhu menej (obdobie sucha) a navyše je tam vysoká hustota vtákov, pretože okrem miestnej populácie sú tam prisťahovalci zo severu. Vychovať mláďatá pri takej hustote vtákov je nemožné - opäť kvôli nedostatku potravy. Preto sa vtákom oplatí opäť na jar letieť ďaleko na sever, kde nájdu potravu aj priestor na hniezdenie (ak im človek nezničil životné prostredie).
Čo hovoria vedci?
Holuby sťahovavé využívajú magnetické pole Zeme k navigácii na veľké vzdialenosti. Ako informoval vedecký časopis Nature, tieto vtáky pravdepodobne na orientáciu využívajú nepatrné častice vo svojich zobákoch. Holuby si dokážu vytvoriť mapu magnetického poľa a podľa nej sa potom riadiť, tvrdí štúdia vypracovaná vedcami z Aucklandskej univerzity na Novom Zélande. Tieto zistenia vážne ohrozujú teóriu, že vtáky k navigácii využívajú čuch. Vedecký tím vedený Cordulou Moraovou umiestil na oba konce dreveného tunelu krmidlá a za nich magnetické cievky. Holuby boli naučené usadať k jednému krmidlu v prípade, že sú cievky vypnuté a k druhému v prípade zapojenia cievok. Keď vedci na zobáky holubov pripevnili malé magnety, ich schopnosť orientovať sa v umelom magnetickom prostredí značne ochabla. To isté sa stalo, keď vedci znecitliveli hornú časť zobáku alebo po prerušení príslušného nervového spojenia medzi zobákom a mozgom. Ked' ale vedci odstránili čuchový nerv, zmenu v orientácii nepozorovali.
Teórie, že sa vtáky orientujú podľa magnetického poľa sa vyskytujú dlhší čas. Nevedelo sa ale presne, či je ich "kompas" ukrytý v mozgu či inde a či svoje schopnosti vnímať i magnetické pole využívajú pri orientácii. Teraz sa potvrdilo, že tento svoj zmvsel majú vďaka akejsi svoj magnetickej strelke v hornej časti zobáku. Ide vlastne o mikroskopické čiastočky s obsahom oxidu železa magnetitu. Tieto čiastočky sú vždy orientované podľa severojužných magnetických siločiar. Informácie o ich usporiadaní sa do mozgu vtákov prenášajú prostredníctvom trojklaného nervu.
Práve prerušenie tohoto nervu pri pokuse spôsobilo orientačný zmätok holubov.
Foto: www.vtaky.sk
Zdroj: www.vtaky.sk, www.pranostiky.host.sk, www.postoveholuby.sk
Počas druhého stretnutia Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj, Komisia prerokovala prvú sadu problémov, tak ako boli stanovené v jej pracovnom pláne schválenom na prvom stretnutí. Delegáti prediskutovali nasledujúce krossektorálne kapitoly Agendy 21:
Na záver komisia prijala sedem rozhodnutí, a to o informáciách poskytovaných krajinami a inštitúciami, prijímaní rozhodnutí, transfere environmentálne vhodných technológií, spolupráci a budovaní kapacít, veľkých skupinách, obchode, zmene modelov spotreby a produkcie a financiách.
Vo všeobecnosti druhé stretnutie komisie konštatovalo, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, pokračujú ťažkosti v transformovaní záväzkov z Ria do podoby konkrétnych akcií. Veľa účastníkov sa tiež zhodlo na tom, že ak nebude zmenená podoba Komisie nebude možné prejsť od rečí a deklarácií k dialógu a konkrétnym akciám. Komisia by totiž mala podporovať medzinárodnú spoluprácu smerom k integrácii otázok životného prostredia a rozvoja do rozhodovacích procesov a hodnotiť postup implementácie Agendy 21.
Foto: www.forachangingworld.com
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev
Už od polovice sedemdesiatych rokov si každoročne 18. mája pracovníci múzeí, ich návštevníci i priaznivci pripomínajú Medzinárodný deň múzeí - Internatioal Museum Day -sviatok všetkých múzejníkov. Medzinárodný deň múzeí prispieva k prezentácii poslania múzeí ako inštitúcií, ktoré slúžiacia verejnosti a v jej záujme zhromažďujú a chránia dedičstvo minulosti.
Medzinárodný deň múzeí sa pripomína od roku 1977. Vtedy na generálnej konferencii Medzinárodnej rady múzeí ICOM v Moskve a Leningrade podporilo prijatie rezolúcie o ustanovení 18. mája za Medzinárodný deň múzeí 108 národných komitétov.
Cieľom Medzinárodného dňa múzeí je prilákať do múzeí čo najviac ľudí, preto je tento deň spätý zväčša s dňom otvorených dverí a množstvom osobitých aktivít a podujatí, ktoré neprebiehajú len práve v tento deň. Múzeá nimi pripomínajú verejnosti svoje nezastupiteľné a nezameniteľné postavenie pri ochrane súčasti kultúrneho dedičstva - hmotných dokladov, zbierkových predmetov - muzeálií, ktoré cieľavedome zhromažďujú a po odbornom i vedeckom zhodnotení prezentujú verejnosti.
Aktivity spojené s Medzinárodným dňom múzeí sú orientované na prezentáciu takých činností múzea, ktoré zostávajú pred návštevníkom inokedy skryté - napr. postupy pri konzervovaní, reštaurovaní a ošetrovaní múzejných zbierkových predmetov. Múzejníci, kurátori zbierok, ponúkajú bezplatne svoje odborné rady pri určovaní a ohodnocovaní umeleckých diel, starožitností, nerastov a minerálov, liečivých rastlín,...
Múzeá na Slovensku si každoročne pripomínajú Medzinárodný deň múzeí. Rozhodnutím Ministerstva kultúry Slovenskej republiky je spojený s Medzinárodným dňom pamiatok a historických sídiel (18. apríl) do Mesiaca kultúrneho dedičstva (18. apríl - 18. máj) v rámci kampane Európa - spoločné dedičstvo. Už od prvých májových dní sa začínajú v múzeách akcie pripravené k Medzinárodnému dňu múzeí - vernisáže, besedy, koncerty, dni remesiel a iné netradičné akcie.
Medzinárodná rada múzeí (International Council od Museums - Medzinárodný komitét múzeí) je mimovládna organizácia, pôsobiaca pod patronátom UNESCO so sídlom v Paríži. Vznikla roku 1947 s cieľom posilňovať regionálnu spoluprácu múzeí, podporovať profesionálnu výchovu múzejníkov, presadzovať uvádzanie profesionálnej etiky do praxe múzeí, bojovať proti nelegálnemu vývozu kultúrnych statkov a ochraňovať svetové kultúrne a prírodné dedičstvo s cieľom iniciovať aj prípravu medzinárodných dohovorov, ktoré prispejú k ochrane a záchrane kultúrneho dedičstva uchovávaného v múzeách.
Foto: Slovenské banské múzeum Banská Štiavnica
Zdroj: Ministerstvo kultúry SR
Rámcový dohovor OSN o kontrole tabaku bol prijatý 21. mája 2003 v Ženeve. Slovenská republika ho ratifikovala 4. mája 2004 prostredníctvom Ministerstva zahraničných vecí v New Yorku ako druhá krajina EÚ, čím sa zaradila medzi štáty, ktoré chcú presadzovať silnú politiku kontroly tabaku.
Cieľom tohto dohovoru a jeho protokolov je ochrana súčasných a budúcich generácií pred zničujúcimi zdravotnými, spoločenskými, environmentálnymi a hospodárskymi dôsledkami spotreby tabaku a expozície tabakovému dymu prostredníctvom rámca pre opatrenia na kontrolu tabaku, ktoré budú uplatňovať strany na vnútroštátnej, regionálnej a medzinárodnej úrovni s cieľom priebežného a podstatného obmedzovania prevládania užívania tabaku a expozície tabakovému dymu.
Viac informácií: Rámcový dohovor OSN o kontrole tabaku
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Človek je tvor spoločenský a so vznikom spoločenstva prišla kultúra. Kultúru definuje slovník cudzích slov ako súhrn výdobytkov, výsledkov všeľudskej vzdelanosti, súhrn materiálnych a duchovných hodnôt utvorených tvorivou fyzickou a psychickou prácou v priebehu vývoja ľudskej spoločnosti a spôsob ich osvojovania, odovzdávania, utvárania, uchovávania a rozvíjania.
Človek je však bytosť zložitá, vo svojej podstate skrýva materiálno i duchovno. Podstata človeka je dvojaká. Jedna stránka je okamžite zrejmá: je to naša biologická podstata. Je to tá stránka, ktorá je integrálnou súčasťou ekosystému planéty. Ohrozenie prírody sme si všimli, až keď nás dôsledky našej činnosti začali existenčne ohrozovať. Je to tá stránka našej podstaty, ktorá podlieha slobode voľby prírody. Napokon je to tá stránka našej podstaty, ktorou sa podstatne nelíšime od ostatných živočíšnych a rastlinných druhov.
Je len logické, že druhou stranou nášho vnútorného konfliktu je to, čo nás od ostatných živočíchov a rastlín zásadne odlišuje. Napriek tomu, že sa zrejme každý človek cíti jasne odlíšený od zvierat a rastlín, nie je také ľahké povedať, v čom ten zásadný rozdiel tkvie.
Súčasný človek je tvorený oboma podstatami, pričom jednoznačne "ľudská", od ostatnej prírody zásadne odlišná, je jeho podstata kultúrna. Človek sa nemôže svojej kultúrnej podstaty zriecť a naďalej zostať človekom. Jeho sloboda voľby je preto komplikovanejšia než sloboda voľby prírody.
Podstatou vnútorného "ekologického" konfliktu človeka je konflikt medzi jeho prírodnou a kultúrnou podstatou.
Ak je konflikt medzi prírodnou a kultúrnou podstatou neriešiteľný, tak sloboda voľby človeka je prežiť a stratiť všetko ľudské, alebo vyhynúť.
Ak je konflikt riešitelný, tak buď kompromisom (čo sa doteraz dialo), alebo stratou svojej prírodnej podstaty.
Výber niektorej z týchto možností a jej konkrétna podoba je prirodzene pre človeka životne dôležitá. Podobne ako v prípade riešenia otázky slobody voľby prírody, aj v prípade riešenia otázky slobody voľby človeka by bolo dobré poznať zákonitosti, ktorými sa riadi kultúra. Žiaľ, toto je veľmi ťažká úloha, jednak preto, že kultúra je príliš komplexný systém, aby sa dal študovať nejakou parciálnou vedou, a tiež preto, že zatiaľ o tom vieme pomerne málo. O to nezodpovednejšie sú snahy rôznych ekologických intelektuálov odbiť kultúrnu podstatu človeka niekoľkými moralizujúcimi tvrdeniami, a pritom donekonečna tvrdošijne strašiť hrozbou ekologických katastrof.
Z úcty ku kultúre ako komplexnému systému, ktorý síce my ako ľudia ovplyvňujeme, ale ktorý rovnako ovplyvňuje aj nás, je od roku 1992 21. máj venovaný kultúrnemuu rozvoju.
Zdroj: www.amber.zine.cz
Šaling S., Šalingová M., Maníková Z.,: Slovník cudzík slov, Bratislava - Veľký Šariš, 2002
Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou je jedným z kľúčových medzinárodných dokumentov, ktorý sa uplatňuje vo sfére mierového využívania jadrovej energie.
Bol prijatý 21. mája 1963 vo Viedni a Slovenská republika pristúpila na túto medzinárodnú dohodu svojim uznesením NR SR č. 71 z 25. januára 1995. Prezident SR schválil dohovor 23. februára 1995. Platnosť nadobudol 1. apríla 1968.
Viedenský dohovor upravuje vzťahy jednotlivých štátov pri ustanovení právnej zodpovednosti za škody vzniknuté pri mierovej prevádzke a využívaní jadrovej energie vzhľadom na ich odlišné ústavné a sociálne systémy. Členské štáty si uvedomujú, že je žiadúce ustanoviť určité minimálne normy na zabezpečenie finančnej ochrany proti jadrovým škodám.
Viac informácií: Viedenský dohovor o občianskoprávnej zodpovednosti za škody spôsobené jadrovou udalosťou
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia
Už od roku 1992 patrí 22. máj Medzinárodnému dňu biodiverzity (International Day for biological diversity), pričom slovo biodiverzita označuje rôznorodosť v rámci druhov, ale aj rozmanitosť ekosystémov. Dohovor o biologickej diverzite je jedným z najdôležitejších v oblasti životného prostredia. Zároveň je aj zastrešujúcim dohovorom, pretože sa zaoberá všetkými zložkami životného prostredia vrátane sociálnych a ekonomických aspektov nášho života.
Ochrana biologickej diverzity sa stala jednou z priorít medzinárodnej environmentálnej politiky, čo viedlo k prijatiu Dohovoru o biologickej diverzite 22. mája 1992 v kenskom meste Nairobi. Slovenská republika sa stala členskou krajinou dohovoru v roku 1994. Dohovor je postavený na uznaní hodnoty spoločného prírodného dedičstva a na úcte k všetkým formám života.
Medzinárodný deň vyhlásila Organizácia spojených národov (OSN). Zaujímavosťou je, že od r. 1995 sa pripomínal 29. decembra – v deň, kedy vstúpil do platnosti Dohovor o biologickej diverzite. V decembri 2000 bolo na Valnom zhromaždení OSN rozhodnuté, že sa tento pamätný deň bude oslavovať 22. mája, kedy bol prijatý a schválený jeho definitívny text
Dňa 22. mája 1992 bol v Nairobi prijatý text Dohovoru o biologickej diverzite. V samotnom dohovore je termín biologická diverzita definovaný ako ,,rôznorodosť všetkých živých organizmov vrátane ich suchozemských, morských a ostatných vodných ekosystémov a ekologických komplexov, ktorých sú súčasťou," termín biologická diverzita v zmysle dohovoru teda označuje nielen rôznorodosť v rámci druhov a medzi druhmi, ale aj rozmanitosť ekosystémov.
Prijatím dohovoru na konferencii OSN ako dokumentu medzinárodného práva sa dovŕšil proces vytvorenia konvencie, ktorá vytvára právne zastrešenie obdobným dohovorom orientovaným na ochranu prírody vcelku, ochranu voľne žijúcich druhov rastlín a živočíchov a ochranu prírodných zdrojov. Dohovor však žiadnym ustanovením neruší tieto dohovory ani sa s nimi neprekrýva, ani nevyjadruje nadradenosť. Svojím významom a postavením však zastrešuje mnohé problémové okruhy a vyjadruje k nim nový prístup najmä z hľadiska ich globálneho významu. Súčasne dopĺňa tie problémové okruhy, ktoré sú mimoriadne citlivé a doteraz neriešené z hľadiska medzinárodného práva (často nie sú riešené ani na národnej úrovni). Z týchto dôvodov sa dohovor chápe ako vrcholový dokument a jeho jednotlivé vecné a právne ciele vypĺňajú ,,voľný" priestor nezahrnutý v starších konvenciách.
Prírodný kapitál je tvorený našimi ekosystémami a tie zase tvoria služby, ktoré nazývame ekosystémovými službami. Napríklad cestovný ruch je závislý od kvalitného prírodného prostredia a priamo súvisí s ochranou prírody. Zastavenie straty biodiverzity významne prispeje k skvalitneniu ekosystémových služieb, ktoré sú nevyhnutným predpokladom pre zdravý, kvalitný a bezpečný život obyvateľstva.
Viac informácií: https://www.cbd.int/
Rámcový dohovor o ochrane a tvralo udržateľnom rozvoji Karpát (Karpatský dohovor) podpísali ministri životného prostredia ČR,
Maďarska, Poľska, Rumunska, Srbska a Čiernej hory, Slovenska a Ukrajiny 22. mája 2003 v Kyjeve, pričom platnosť nadobudol 4. januára 2006. Slovenská republika dohovor ratifikovala 3. marca 2004 a listinu o
schválení uložila 11. mája 2004 u depozitára dohovoru, ktorým je vláda Ukrajiny.
Dohovor predstavuje rámec pre spoluprácu a koordináciu multisektorálnych politík, platformu pre spoločné stratégie trvalo udržateľného rozvoja,
fórum pre dialóg medzi všetkými zainteresovanými subjektmi a inovatívny nástroj na zabezpečenie ochrany a podporu trvalo udržateľného rozvoja regiónu Karpát. Dohovor presadzuje komplexnú politiku a komplexný prístup a spoluprácu pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát
založenom na bohatých prírodných, environmentálnych, kultúrnych a ľudských zdrojoch regiónu a pre zachovanie jeho prírodného a kultúrneho bohatstva pre budúce generácie.
Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk
Štokholmský dohovor o perzistentných organických látkach je globálny dohovor, ktorého hlavným cieľom je chrániť ľudské zdravie a životné
prostredie pred perzistentnými organickými látkami. Svoje strany zaväzuje na prijatie opatrení, ktoré majú prispieť k zníženiu resp. vylúčeniu uvoľňovaniu perzistentných organických látok.
K 22. októbru 2003 Štokholmský dohovor podpísalo 151 krajín a ratifikovalo 40 krajín, medzi nimi i Slovenská republika (5. augusta 2002). Dohovor vstúpi do platnosti v 90. deň po ratifikácií 50. krajinou, ktorá Dohovor prijala, k nemu pristúpila alebo ho odsúhlasila svojim zákonodarným orgánom.
Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk
Chránená krajinná oblasť Kysuce bola vyhlásená vyhláškou MK SSR č. 68/1984 Zb. zo dňa 23. mája 1984 v znení Zákona
NR SR č. 287/1994 Z.z..
CHKO Kysuce je situovaná na severozápade Slovenska, pričom ju tvoria dve samostatné, od seba navzájom oddelené časti. Západná javornícka a východná beskydská. Viac ako polovicu územia pokrývajú lesy. Napriek geologickej monotónnosti flyšového
pásma (málo odolné flyšové usadeniny - rytmicky sa striedajúce polohy pieskovcov, ílovcov a ílových bridlíc) má krajina vplyvom valašskej kolonizácie a kopaničiarskeho osídlenia mozaikovitý, parkový ráz so striedaním lesov, lúk, polí a osád so zachovalou ľudovou architektúrou.
Zvláštnosťou oblasti je výskyt povrchového výronu ropy v Korni a pieskovcových gúľ, známych najmä z územia Prírodnej rezervácie Klokočovské skálie.
Pôvodné zmiešané lesy sú zachované vo vrcholových polohách. Územie má bohatú sieť tokov, množstvo prameňov, prechodných rašelinísk a slatinných lúk s chránenými a ohrozenými druhmi rastlín - rosičkou okrúhlolistou, perovníkom pštrosím, ľaliou zlatohlavou, orlíčkom
obyčajným a viacerými druhmi vstavačovitých.
V území bolo dosiaľ zistených 205 druhov stavovcov. Predstavuje západnú hranicu rozšírenia všetkých veľkých šeliem Slovenska - vlka, medveďa, rysa. Vyskytuje sa tu i vydra, lesné kury, z glaciálnych reliktov pôtik kapcavý, kuvičok vrabčí, ďubník trojprstý, myšovka vrchovská. Na viacerých miestach prežíva karpatský endemit - mlok karpatský.
Praktickú starostlivosť o územie vykonáva: | Správa CHKO Kysuce U Tomali 1511 022 01 Čadca |
Kontakty na Správu CHKO Kysuce |
Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk
23. máj si pripomíname ako Svetový deň korytnačiek (The World Turtle Day) od roku 2000, kedy bol po prvýkrát iniciovaný organizáciou American Tortoise Rescue, venujúcou sa záchrane a ochrane korytnačiek. Bola založená v roku 1990 v meste Malibu v americkom štáte California. Skupina sa venuje aktivitám, ktorými podnecuje zvyšovanie záujmu o záchranu ohrozených korytnačiek vo svete a upozorňuje na spôsoby, ktorými
každý z nás može prispieť k záchrane týchto milých, hoci často démonizovaných ohrozených zvierat. V duchu tohto pamätného dňa mnohé ochranárske združenia organizujú aktivity, ktorými chcú vzdať primeranú úctu týmto pozoruhodným tvorom.
V roku 2006 sa korytnačkám po celom svete dostávalo výnimočnej pozornosti, pretože Organizácia spojených národov vyhlásila rok 2006 za Rok korytnačiek - 2006 the Year of the
Turtle - s cieľom zburcovať medzinárodnú verejnosť vzhľadom na kritickú situáciu siedmich druhov morských korytnačiek, ktorým hrozí vyhynutie.
American Tortoise Rescue je nezisková organizácia, ktorej cieľom je záchrana, rehabilitácia, ochrana a adopcia všetkých druhov suchozemských a morských korytnačiek.
Správa Národného parku Nízke Tatry (NAPANT) po prvý krát z iniciatívy Federácie národných a prírodných parkov Európy
(EUROPARC) zorganizovala dňa 24.mája 1999 v Ludrovej Európsky deň národných a prírodných parkov.
Federácia európskych národných a prírodných parkov - EUROPARC, ktorú v roku 1973 založil Dr. Alfred Toepfer, združuje teraz už desiatky inštitucionálnych, kolektívnych a asociovaných členov aj krajín. Účastníci viacerých výročných konferencií počas roku 1998 doporučili popri inom schváliť návrh na vyhlásenie Európskeho dňa parkov. Tým sa stal v roku 1999 po prvý raz a potom už každoročne 24. máj. Na tomto dátume sa zhodli všetci, ktorí si chceli pripomenúť 90. výročie zriadenia prvého európskeho národného parku vo Švédsku, čo sa stalo dňa 24. mája 1909.
Valné zhromaždenie Europarku a s ním celá federácia doporučili zainteresovaným organizáciám, spoločnostiam a správam
využiť tento deň pre intenzívnejšiu, slávnostnú komunikáciu s verejnosťou a s podporovateľmi parkov ako prírodného a kultúrneho dedičstva. Takéto aktivity majú sledovať spoločný cieľ - zvýšiť verejný záujem o národné a prírodné parky a uchádzať sa o ich podporu z čo možno najväčšieho počtu
zdrojov.
V intenciách doporučenia EUROPARCu, sa vtedy náš jediný oficiálny člen tejto federácie NAPANT, chopil výzvy a v Ludrovskej doline zorganizoval Európsky deň parkov. V obci Ludrová slávnostne pokrstili informačný panel. Sprievodných kultúrnych akcií sa zúčastnilo asi 150 detí.
Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk
(vyhlásený Medzinárodnou mliekarskou federáciou IDF. Oslavuje sa od roku 1957)
Mlieko a jeho význam
Pestrá strava, obsahujúca všetky biologicky významné látky, je základom výkonnosti a zdravia ľudí. Mimoriadne
postavenie v tejto oblasti má u dojčených detí materské mlieko a u detí a dospelých kravské mlieko. Mlieko a mliečne výrobky predstavujú jednu z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek ľudskej výživy. Medzi odborníkmi vo všeobecnosti panuje názor, že mlieko je takmer dokonalou potravinou.
Obsahuje v dostatočnom a primeranom množstve a optimálnom pomere mnohé biologicky významné látky dôležité pre plnohodnotnú výživu. Sú to hlavne bielkoviny, tuky, cukry, vitamíny, minerálne látky a stopové prvky. V prospech mlieka svedčí aj fakt, že využiteľnosť živín obsiahnutých v mlieku je veľmi
vysoká. Mlieko obsahuje 3 - 5 % tuku, ktorý je zložený z približne 140 rozličných mastných kyselín. Mnohé z nich sú esenciálneho charakteru, to znamená, že si ich ľudský organizmus nedokáže syntetizovať. Preto je nevyhnutné prijímať tieto kyseliny z potravín. Mlieko je aj zdrojom bielkovín,
vitamínov a minerálnych látok. Napríklad v litri mlieka sa nachádza polovičná odporúčaná denná dávka bielkovín pre dospelého človeka. Obsahuje aj všetky vitamíny potrebné pre človeka. Sú to hlavne vitamíny z radu B - B1, B2 (riboflavín), B6, B12, ďalej vitamíny A, D, E a PP. Z minerálnych látok
obsiahnutých v mlieku sú najdôležitejšie vápnik (1 100 - 1 200 mg/l) a fosfor. Ich vzájomná väzba v mlieku sa považuje za nevyhnutnú pri stavbe kostí a zubov.
Pasterizácia
Pasterizácia je spôsob tepelnej úpravy nazvanej podľa francúzskeho chemika a bakteriológa L. Pasteura, ktorý sa zaoberal účinkami tepla pri ničení choroboplodných zárodkov. V súčasnej dobe využívajú mliekarne krátkodobú úpravu pri vyššej teplote (15 sekúnd pri
teplote neprevyšujúcej 75 stupňov Celzia) alebo dlhodobú úpravu pri pomerne nízkej teplote (približne polhodina pri teplote 62 - 65 stupňov Celzia). Účinnosť ničenia baktérií je 99,5 %, takže takéto mlieko v neporušenom obale možno skladovať niekoľko dní. Pri pasterizácii nie sú poškodené ani
zničené zložky a vlastnosti mlieka významné z hľadiska výživy človeka.
Trvanlivé mlieko
Trvanlivé mlieko sa vyrába z čerstvého kravského mlieka iba pôsobením tepla. Metóda výroby trvanlivého mlieka sa volá UHT (Ultra Heat Treatment), čiže vysokotepelné ošetrenie. Taktiež býva táto metóda označovaná ako ultrapasterizácia. Mlieko sa zohrieva na
teplotu 135 °C veľmi krátku dobu (1-2 sekundy). Potom sa mlieko rýchlo schladí a plní v aseptickom prostredí do aseptických obalov. Tým sa eliminujú prakticky všetky prítomné mikroorganizmy a mlieko získava 3-mesačnú trvanlivosť aj pri izbovej teplote. Niektorí ľudia sa domnievajú, že trvanlivosť
sa dosahuje pridaním konzervačných látok. Tento názor nie je pravdivý a pri UHT technológii, ktorá je vlastne pasterizáciou pri vyššej teplote, sa zabezpečí jeho trvanlivosť. Dlhodobú trvanlivosť možno dosiahnuť skutočne iba zohriatím mlieka na vysokú teplotu a následne jeho okamžitým
schladením.
Nečudo, že mlieku ako jednej z najdôležitejších a nenahraditeľných zložiek stravy, je venovaný 26. máj ako Medzinárodný deň mlieka. Tento deň je dobrou príležitosťou vyzdvihnúť mlieko nielen ako zdraviu prospešné, ale tiež ako každodennú súčasť života. Mnohé organizácie a školy organizujú rôzne akcie, okrem iných napríklad výstavy detských prác z mliečnych obalov, súťaž v pití mlieka, dikusia o možnoti opätovného využitia mliečnych obalov atď. Skúste sa inšpirovať...