• Január
• Február
• Marec
• Apríl
• Máj
• Jún
• Júl
• August
• September
• Október
• November
• December

Február

Svetový deň mokradí

2. február je každoročne vyhlásený za Svetový deň mokradí. V tento deň bol v roku 1971 v iránskom meste Ramsar podpísaný Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam, najmä ako biotopy vodného vtáctva, známy pod názvom Ramsarská konvencia.

Ramsarská konvencia je prvý z novodobých globálnych medzinárodných dohovorov na ochranu a racionálne využívanie prírodných zdrojov. V súčasnosti sa používa skrátený názov "Dohovor o mokradiach". Ochrana mokradí sa stala predmetom medzinárodnej spolupráce najmä z toho dôvodu, že veľký úbytok a nerozumné využívanie mokradí spôsobili na celom svete vážne ohrozenie mokraďových ekosystémov, ako aj druhov, ktoré sú na ne existenčne viazané. Jedným z hlavných impulzov pre vytvorenie Dohovoru bol už začiatkom šesťdesiatych rokov práve alarmujúci pokles početnosti populácií mnohých druhov vodných vtákov (najmä kačíc) a rastúca potreba ochrany biotopov najmä sťahovavých druhov vodných vtákov - preto sú v jeho názve slová "predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva". Neskôr však konvencia rozšírila svoj záujem na všetky aspekty ochrany a múdreho využívania mokradí a považuje mokrade za ekosystémy, ktoré sú mimoriadne významné pre ochranu biodiverzity aj pre človeka.

Ramsarská konvencia je medzivládny dohovor, ktorý vytvára rámec pre medzinárodnú spoluprácu pri ochrane a múdrom využívaní mokraďových biotopov. Konvencia vošla do platnosti v roku 1975 a v súčasnosti má 141 zmluvných strán a v Zozname mokradí medzinárodného významu je zapísaných 1 387 mokradí, ktoré zaberali celkovú plochu 122,7 mil. ha.
Depozitárom konvencie je Organizácia spojených národov pre školstvo, vedu a kultúru (UNESCO), administratívnym sekretariátom dohovoru je tzv. ramsarské Byro, ktoré je umiestnené v sídle IUCN - Svetovej únie ochrany prírody v Glande vo Švajčiarsku, vrcholným riadiacim orgánom je Stály výbor, volený zmluvnými stranami konvencie na Konferencii zmluvných strán.

Členské krajiny sa zaviazali chrániť mokrade na svojom území vypracovať a realizovať opatrenia vo vzťahu k existujúcim mokradiam. Osobitným záväzkom je prihlásenie vybratých mokradí na zápis do svetového Zoznamu mokradí medzinárodného významu.
Slovenská republika pristúpila k Ramsarskému dohovoru v rámci bývalej ČSFR 2. júla 1990, čím na seba zobrala príslušné záväzky. Výkonným orgánom, zodpovedným za implementáciu Ramsarského dohovoru v SR, je Ministerstvo životného prostredia SR. Jeho poradným a koordinačným orgánom je Slovenský ramsarský výbor, zložený zo zástupcov štyroch rezortov, odborných a vedeckých inštitúcií a mimovládnych organizácií. Na Slovensku evidujeme 14 mokradí medzinárodného významu, ktoré sú zapísané ako Ramsarské lokality:

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Domovská stránka: The Ramsar Convention on Wetlands www.ramsar.org

Mokrade v SR http://www.sopsr.sk/cinnost/biotopy/mokrade/MokrSlov/

Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Zriadenie Národného parku Slovenský kras

Národný park Slovenský kras bol zriadený Nariadením vlády Slovenskej republiky č. 101/2002 z 13. februára 2002 (s účinnosťou od 1. marca 2002).

NP Slovenský kras je naším najrozsiahlejším a najúplnejšie vyvinutým krasovým územím, nachádzajúcim sa v juhovýchodnej časti Slovenského rudohoria. Plošinatá oblasť je rozčlenená vodnými tokmi na sústavu planín, s množstvom povrchových a podzemných krasových javov (škrapy, škrapové polia, krasové jamy, jaskyne, priepasti). Nachádzajú sa tu najznámejšie sprístupnené jaskyne - Domica, Gombasecká, Jasovská a Ochtinská aragonitová jaskyňa, unikátny jav podzemného krasu s jedinečnou mineralogicky vzácnou výzdobou trsov a kríčkov mliečne bieleho aragonitu. Osobitosťou je tiež Silická ľadnica - priepasť rútivého charakteru so stálou ľadovou výzdobou.
Väčšinu územia NP pokrývajú listnaté lesy s najviac zastúpeným dubom zimným a plstnatým, hrabom a bukom. Ihličnaté dreviny tvoria len 7 %. Toto územie, ležiace na styku dvoch fytogeografických oblastí (panónskej a západokarpatskej), patrí k floristicky najbohatším oblastiam Slovenska. Krasový fenomén územia sa prejavuje v dominancii xerotermnej flóry na výslnných skalnatých stráňach, hranách a škrapových poliach planín. Rastie tu aj náš endemit - rumenica turnianska. Druhy, ako kandík psí, klinček včasný peristý, áron alpský štíhly, sa v rámci flóry Slovenska vyskytujú len na území Slovenského krasu.

V nadväznosti na vývoj rastlinstva sa vytvárali aj pestré životné podmienky pre vývoj živočíšstva. Sú to najmä nižšie skupiny živočíchov, ktoré územiu dávajú prevažne charakter zoocenóz stepného a lesostepného pásma. Tieto sa miestami kontrastne prelínajú s horskými prvkami. Slovenský kras je bohatý na výskyt bezstavovcov, napríklad viac ako 130 druhov mäkkýšov, 1500 druhov chrobákov, 1022 druhov motýľov.
Z vtákov sa tu vyskytuje napr. sokol rároh, včelár obyčajný, hadiar krátkoprstý, orol krikľavý, sova dlhochvostá či skaliar pestrý. Z plazov sú to jašterica múrová, jašterica zelená, užovka stromová, užovka hladká a iné.

Územie bolo v roku 1977 vyhlásené za našu prvú biosférickú rezerváciu.

V roku 1995 bolo 12 jaskýň Slovenského krasu zaradených do zoznamu Svetového prírodného a kultúrneho dedičstva v rámci slovensko - maďarského projektu Jaskyne Slovenského a Aggtelekského krasu.

Zdroj: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky www.sopsr.sk

Stretnutie členov dohovoru UNECE

Konferenciu organizuje každoročne UNECE (Hospodárska komisia OSN pre Európu). Tento krát bola konferencia zameraná na hodnotenie vplyvov na životné prostredie, presahujúcich hranice štátov. Uskutočnila sa v Sofii (Bulharsko). Proces Životné prostredie pre Európu sa začal v roku 1991 v Dobríši vo vtedajšom Československu. Cieľom procesu bolo zlepšiť stav životného prostredia v regióne východnej Európy po páde železnej opony a iniciovať aktivity podporujúce zosúladenie environmentálnych politík v rámci kontinentu.

Bližšie informácie: www.unece.org

Prijatie Dohovoru o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice

Dohovor o hodnotení vplyvov na životné prostredie presahujúcich štátne hranice (Dohovor z Espoo) bol prijatý 25. februára 1991 vo fínskom meste Espoo v záujme rozvoja medzinárodnej spolupráce pri zabezpečovaní priaznivého životného prostredia a trvalo udržateľného rozvoja. Dohovor nadobudol platnosť 10. septembra 1997. Do konca roka 2000 podpísalo Dohovor 56 štátov a 29 štátov ho ratifikovalo.

Cieľom Dohovoru je zavedenie princípu posudzovania vplyvov na životné prostredie do vnútroštátnej legislatívy jednotlivých štátov a umožnenie iným štátom zasiahnuť presne ustanoveným spôsobom do prípravy činností, ktoré sa vykonávajú mimo ich územia a ktoré môžu mať nežiaduci vplyv na ich životné prostredie.

Bývalá ČSFR podpísala Dohovor 20. augusta 1991 po predchádzajúcom súhlase obidvoch republík s výhradou ratifikácie, nakoľko v tomto čase neboli na plnenie záväzkov vyplývajúcich z tohto dohovoru vytvorené podmienky. Ratifikačná listina SR k Dohovoru z Espoo bola na základe súhlasu vlády SR a NR SR vyhotovená a podpísaná prezidentom SR až 22. novembra 1999. Predmetný dohovor nadobudol pre SR platnosť 17. februára 2000.

Podľa Článku 11 Espoo dohovoru sa strany pravidelne schádzajú s cieľom:

• preveriť politiku a metodologické postupy strán k hodnoteniu vplyvov na životné prostredie s cieľom ďalšieho zdokonaľovania procedúr hodnotenia vplyvov presahujúcich štátne hranice,
• vymeniť si informácie týkajúce sa skúseností zo záverov a uplatňovania dvojstranných a mnohostranných zmlúv,
• prijať opatrenia na zlepšenie uplatňovania záväzkov Espoo dohovoru.

Pre uľahčovanie a urýchľovanie výmeny informácií v procese posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA), zadefinovaných v Dohovore z Espoo, bola založená internetová databáza - EnImpAs.

Bližšie informácie o medzinárodnom dohovore

Databáza EnImpAs: www.mos.gov.pl/enimpas

Zdroj: Slovenská agentúra životného prostredia www.sazp.sk