Apríl
Svetový deň vtáctva
01.04.
Prvý apríl sa zvyčajne spája so žartmi, ale v kalendári environmentalistu je 1. apríl Svetovým dňom vtáctva. Prvoaprílová ochranárska tradícia sa zrodila ešte v časoch rakúsko-uhorskej monarchie. Založil ju slovenský prírodovedec Oto Hermann, ktorý sa narodil, žil a pôsobil v Brezne.
Oto Herman (1835 až 1914) zasvätil prvý apríl vtákom po prvýkrát v roku 1900. Vo vtedajšom Rakúsko-Uhorsku to bolo zorganizované ako zaujímavá akcia pre školy. Spolu s vtákmi sa v tento deň oslavovali aj stromy.
Pre ochrancov prírody je 1. apríl dňom vtáctva najmä preto, že práve v apríli k nám zvyčajne priletí najviac sťahovavých vtákov. Ornitológovia odhadujú, že na 
Slovensko priletí každý rok približne 30 miliónov vtákov, z toho prevažná časť - asi dve tretiny - v apríli. Väčšina vtákov prilieta do našich končín z Afriky, menej z Ázie.
Dátumy jarných príletov sledujú členovia Spoločnosti pre ochranu vtáctva (SOVS). Medzi prvými prilietajú drozdy, škovránky a cíbiky, bociany a lastovičky. Okrem týchto najznámejších poslov jari medzi sťahovavé vtáky patria aj orol krikľavý, prepelica poľná, slávik alebo kukučka, ktorá prilieta až na prelome apríla a mája. Ako posledný obvykle prilieta hýľ karmínový - až z ďalekej Ázie.
Prvý apríl je aj začiatkom hniezdneho obdobia pre mapovateľov hniezdneho rozšírenia vtáctva. V tomto mesiaci už možno pozorovať tokajúce sluky. Začiatkom apríla by sa už mali do svojich búdok vracať aj poslední navrátilci zo zimovísk - dodok chochlatý, krakľa belasá, výrik lesný. Taktiež rybáre riečne si začínajú stavať hniezda na štrkových riečnych ostrovčekoch.
Na Zemi žije vyše 9 600 vtáčích druhov. Svoj domov na Slovensku z nich má takmer 220 hniezdiacich vtáčích druhov, pričom niektoré sa na zimu sťahujú do teplejších krajín. Naopak, niektoré druhy k nám v zime prilietajú zo severu, a tak sa aj počas mrazivých dní u nás zdržuje viac ako 19 druhov vtákov.
Vtáky sú obyvateľmi všetkých pevnín na zemeguli. Meniacim sa ekologickým podmienkam životného prostredia počas roka sa mnohé druhy naučili prispôsobiť sa a počas nepriaznivého obdobia opúšťajú na prechodné obdobie svoje domovy. Sťahujú sa do oblastí, v ktorých strávia čas, kým v ich rodiskách trvajú nepriaznivé podmienky. Migráciu vtákov považujú prírodovedci za jeden z najpozoruhodnejších fenoménov živej prírody.
K oslave Svetového dňa vtáctva sa môže pridať každý z nás podľa svojich možností - napríklad aj tým, že zavesí do záhrady skromnú vtáčiu búdku, zasadí vo svojej záhradke mladý stromček, alebo zabráni vypaľovačovi trávy škrtnúť zápalkou.
Foto: www.vtaky.sk
Zdroj: Ústav ekológie lesa SAV a Spoločnosť pre ochranu vtáctva
5. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
08.04.
Pracovná skupina Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj stretávajúca sa medzi pravidelnými stretnutiami sa zišla na prelome februára a marca 1997 a vypracovala návrh Hlavného výstupu z osobitného zasadania. Táto verzia bola určená pre rokovania a pripomienkovanie pred piatym stretnutím Komisie. Väčšina 
delegátov podčiarkla sladkovodné zdroje, energiu, dopravu, lesy a oceány ako prioritné oblasti záujmu. Delegáti zdôraznili potrebu riešenia problémov chudoby a zmeny modelov spotreby a produkcie.
Hlavným cieľom následného piateho stretnutie Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj bola príprava 19. Osobitného zasadania valného zhromaždenia OSN (UNGASS), ktoré malo zhodnotiť implementáciu Agendy 21. Stretnutie začalo ministerským segmentom a prezentáciou správ pracovnej skupiny zasadajúcej medzi stretnutiami KTUR a medzivládneho panelu o lesoch. Následne bol v dvoch skupinách prediskutovaný návrh výstupu osobitného zasadnutia. Prvá skupina sa zaoberala časťami Problémy a sektory a Hodnotenie pokroku dosiahnutého po konferencii v Rio. Druhá pracovná skupina sa zaoberala časťami Integrácia ekonomických, sociálnych a environmentálnych cieľov. Na piatom stretnutí boli následne dopracované a prijaté hlavné dokumenty pre UNGASS, a to Politická deklarácia a Program ďalšej implementácie Agendy 21.
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev/csd.htm
3. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
11.04.
Na treťom stretnutí Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj sa dosiahol výrazný posun smerom k tomu, aby sa Komisia stala určitým kontaktným bodom pri hodnotení trvalo udržateľného rozvoja na medzinárodnej, národnej a lokálnej úrovni. Revidovaná podoba Komisie zahŕňala viacero panelových diskusií, umožňovala dialóg medzi účastníkmi. Dva dni boli vyčlenené pre výmenu národných skúseností v implementácii Agendy 21, pričom práve tieto zmeny znamenali čiastočné ukončenie nie príliš úspešného fungovania Komisie, kedy bola až príliš sústredená na samotné OSN. Deň samospráv v kombinácii s panelmi a workshopmi mimovládnych organizácií umožnili Komisii priblížiť sa aj k lokálnym aspektom implementácie Agendy 21.
Napriek tomu, že bolo zrejmé, že cesta k trvalo udržateľnému rozvoju bude dlhá, toto stretnutie do určitej miery ukázalo, že napriek nedostatku oficiálnej rozvojovej pomoci a chýbajúcim novým finančným zdrojom, cesta bola nastúpená správne.
Komisia tiež ustanovila Medzivládny panel o lesoch v snahe dosiahnuť konsenzus a koordinovaný postup v manažmente, ochrane a trvalo udržateľnom využívaní všetkých typov lesov. Stretnutie bolo opäť ukončené dva a pol dňovým stretnutím na najvyššej úrovni (viac ako 50 ministrov a vysokých vládnych úradníkov).
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev/csd.htm
9. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
16.04.Na jeseň 1992 Valné zhromaždenie OSN na svojom 47. zasadnutí rezolúciou č. 47/191 ustanovilo osobitnú Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj (UN CSD - The United Nations Commission on Sustainable Development).
Zároveň schválilo štatút Komisie, jej zloženie, smernicu pre účasť mimovládnych organizácií, organizáciu práce, vzťah Komisie k ostatným inštitúciám OSN a organizáciu sekretariátu, čím bola vlastne zahájená jej činnosť.
Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín (na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou komisie je napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na národných, regionálnych a medzinárodných úrovniach.
Viac informácií: http://sustainabledevelopment.un.org/
4. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
18.04.
Štvrté stretnutie Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj dokončilo viacročný tematický pracovný plán práce a začal pripravovať hodnotiace Osobitné zasadanie valného zhromaždenia OSN. Počas segmentu na najvyššej úrovni viacerí účastníci zdôraznili, že stretnutie postrádalo urgentnosť predchádzajúcich stretnutí a pri diskusii o sektorálnych problémoch (oceány, atmosféra) sa len opakoval priebeh rokovaní na iných fórach. Ďalší účastníci charakterizovali stretnutie ako premárnenú príležitosť posunúť ďalej to, čo už bolo v minulosti dohodnuté a vyjadrili sklamanie, že veľa z ťažko dohodnutých detailov nebolo zahrnutých do záverečnej správy. Bolo zdôraznené, že chýbala politická vôľa dosiahnuť zásadný pokrok.
Dôležitou otázkou stretnutia bola aj príprava hodnotenia činnosti Komisie počas nadchádzajúceho UNGASS. Väčšina delegátov sa zhodla na tom, že práca Komisie by mala pokračovať, ale nemala by zahŕňať len ďalšie zhodnotenie implementácie Agendy 21. Bolo navrhnuté, aby sa Komisia v budúcnosti zamerala na určité sektory (napr. oceány), prípadne špecifické problémy (napr. aglomerácie) a bola vyjadrená požiadavka, aby Komisia mohla predefinovať svoje poslanie a urýchliť postup v napĺňaní prísľubov z Rio de Janeiro (1992).
Viac informácií: http://sustainabledevelopment.un.org/
Svetový deň kultúrneho dedičstva
18.04.
Svetový deň kultúrneho dedičstva je symbolom bohatstva ľustva, ktoré by malo byť .jpg)
prístupné všetkým ľudom bez rozdielu. Ochrana a zveľaďovanie tejto hodnoty nevyčísliteľnej ceny si vyžaduje koordinované kolektívne úsilie celej medzinárodnej komunity. Tento ojedinelý deň poskytuje aj príležitosť na zvyšovanienie všeobecného povedomia o rôznorodosti kultúrneho dedičstva, prispieva k snahám o jeho ochranu a zachovanie a upozorňuje na jeho zraniteľnosť.
18. apríla 1982 bol pri príležitosti sympózia organizovaného Medzinárodnou radou pre pamiatky a sídla (ICOMOS) v Tunisku prednesený návrh, aby sa tento deň oslavoval naraz po celom svete ako Medzinárodný deň pamiatok a sídiel (International Day for Monuments and Sites). Tento projekt bol prijatý Výkonným výborom ICOMOS-u, ktorý vypracoval a poskytol praktické návrhy národným výborom, ako oslavovať tento deň.
Myšlienka bola odobrená aj celosvetovou konferebciou UNESCO, ktorá na svojom 22. zasadnutí v novembri 1983 prijala rezolúciu, odporúčajúcu svojim členom zvážiť možnosť vyhlásiť každoročne 18. apríl za Medzinárodný deň pamiatok a sídiel, ktorý sa už tradične nazýva aj Svetovým dňom kultúrneho dedičstva.
Súvisiace odkazy:
6. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
20.04.
Zasadanie Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj sa zaoberalo predovšetkým prípravou a schválením metodiky pre dosiahnutie trvalo udržateľných modelov spotreby. Ďalej sa zasadanie komisie zaoberalo problematikou tečúcej vody, vzťahu priemyslu a trvalo udržateľného rozvoja, transferom environmentálne prijateľných technológií, budovaním kapacít pre trvalo udržateľný rozvoj, vzdelávaním a zvyšovaním informovanosti obyvateľstva v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a vzťahom trvalo udržateľného rozvoja a vedy.
Časť venovaná hlavným skupinám podľa Agendy 21 sa na šiestom zasadaní Komisie zaoberala priemyslom. Stretnutie pripravilo program siedmeho stretnutia Komisie, ktoré sa uskutočnilo v roku 1999. Paralelne so zasadaním Komisie rokovalo aj Medzivládne fórum o lesoch.
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev/csd.htm
7. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
21.04.
7. zasadnutie Komisie pre trvalo udržateľný rozvoj pri OSN v New Yorku sa sústredilo na prerokovanie otázok týkajúcich sa trvalo udržateľného rozvoja turizmu a na problémy malých ostrovných štátov a to najmä v súvislosti so zabezpečením pitnej vody.
Rovnaká pozornosť bola venovaná aj spolupráci v oblasti rozvoja a ochrany morí a oceánov, problematike trvalo udržateľnej spotreby a výroby ako aj implementácií medzinárodného pracovného programu pre vzdelávanie a verejnú informovanosť.
Viac informácií: www.un.org/esa/sustdev/csd.htm
Deň Zeme
22.04.
22. apríl patrí Dňu Zeme. Bolo to v roku 1970, keď vedci a ekológovia najmä z USA ovplyvnení fotografickými a telegrafickými snímkami z kozmu, dokumentujúcimi krehkosť a zraniteľnosť Zeme, demonštračne vyzvali k spoločnému celosvetovému úsiliu za ochranu Zeme so všetkým, čo ju robí jedinečnou.
Do roku 1990 venovali pozornosť Dňu Zeme predovšetkým na americkom
kontinente. Skutočne svetovým sa stal od roku 1990, kedy začalo iniciatívne a koordinačne pôsobiť Medzinárodné ústredie DŇA ZEME so sídlom v Stanforde (Kalifornia, USA). V tomto roku sa pri príležitosti medzinárodného dňa aktivizovalo viac ako 200 miliónov ľudí v 140 štátoch sveta, vrátane vtedajšej ČSFR.
Na včasnom propagovaní a informovaní svetovej verejnosti Dňa Zeme sa už od jari 1999 hlavnou mierou podieľa koordinačné centrum EARTH DAY NETWORK. Vplyv tohto dňa bol obrovský – odštartoval masívne iniciatívy podporujúce recykláciu a pripravil pôdu pre Konferenciu OSN o životnom prostredí a rozvoji Riu de Janeiro.
Prelomovým bol rok 2000 – environmentálne posolstvo a potreba chrániť planétu sa začali šíriť internetom. Virtuálne prepojenie umožnilo piatim tisíckam environmentálnych skupín koordinovať svoje aktivity a zapojiť do nich širokú verejnosť.
Deň Zeme sa stal globálnym fenoménom, ale stále počíta s miestnymi iniciatívami, ktoré demonštrujú silu zmeny na úrovni jednotlivca. Už niekoľko rokov má tento deň špecifickú tému, ktorá upozorňuje verejnosť na najvypuklejší problém.
Motto roku 2022 znie – Investujme do našej planéty! Ako to môžeme urobiť? Medzinárodná platforma Earth Day odporúča zaviesť do každodenného života pár zmien. Napríklad nás vyzýva na obmedzenie používania plastov, šetrenie vodou, kúpu lokálnych potravín, používanie prírodných hnojív či zapojenie sa do dobrovoľníckych činností. Nezabúdajme, že každý deň môže byť Dňom Zeme a veďme k úcte a láske k našej planéte aj svojich najbližších!
Viac informácií: https://www.earthday.org/
8. schôdza Komisie OSN pre trvalo udržateľný rozvoj
24.04.Na jeseň 1992 Valné zhromaždenie OSN na svojom 47. zasadnutí rezolúciou č. 47/191 ustanovilo osobitnú Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj (UN CSD - The United Nations Commission on Sustainable Development).
Zároveň schválilo štatút Komisie, jej zloženie, smernicu pre účasť mimovládnych organizácií, organizáciu práce, vzťah Komisie k ostatným inštitúciám OSN a organizáciu sekretariátu, čím bola vlastne zahájená jej činnosť. Jej členmi sú zástupcovia jednotlivých krajín (na úrovni ministrov), ako aj niektorých medzinárodných organizácií. Úlohou komisie je napomáhať implementácii dokumentov z Ria a monitorovať, ako sa uplatňujú na národných, regionálnych a medzinárodných úrovniach.
Viac informácií: http://sustainabledevelopment.un.org/
Medzinárodný deň Černobyľu
26.04.
V noci z 25. na 26. apríla 1986 otriasla reaktorom č. 4 Leninskej elektrárne pri Černobyle mohutná explózia. Rádioaktívne palivo v priebehu nasledujúcich hodín vyhorelo. Do vzduchu sa vznieslo obrovské množstvo rádioaktívneho materiálu, ktoré sa nekontrolovane rozptýlilo do blízkeho i ďalekého okolia a navždy tragicky a nezvratne poznačilo státisíce ľudských životov.
Už 20 rokov uplynulo od týchto tragických chvíľ. 26. apríla 1986 v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ navždy zahynul mýtus o jadrovej energetike ako základnom zdroji elektrickej energie budúceho ľudstva. Udiala sa tu vari najhoršia technická a ekologická havária v jeho doterajších dejinách. Pri explózii jedného z reaktorov černobyľskej elektrárne bola poškodená hermetická zóna elektrárne a do životného prostredia sa uvoľnilo päťnásobne väčšie množstvo rádioaktívneho žiarenia ako pri výbuchu atómovej bomby, ktorá vyhladila Hirošimu.
Kruté následky tejto havárie pretrvávajú doteraz. Údaje o obetiach havárie od rôznych inštitúcií sa rôznia. Podľa Černobyľskej ligy zomrelo na priame následky ožiarenia z Černobyľu viac ako 15 000 ľudí. Údaje iných inštitúcií však hovoria o počte obetí vysoko nad 100 000. Údajne viac ako 3,5 milióna ľudí ochorelo v dôsledku rádioaktívnej kontaminácie a výskyt niektorých druhov rakoviny desaťkrát prevyšuje celoštátny ukrajinský priemer. Súčasné odhady hovoria o 5 miliónoch ľudí, ktorí boli vystavení nadmernej radiácii. Sú z bývalých sovietskych krajín Rusko, Ukrajina, Bielorusko a časti susedných krajín strednej, severnej a západnej Európy.
V správe Greenpeace, ktorú organizácia vydala pri príležitosti tohto neslávneho 20. výročia, sa uvádza, že havária ešte spôsobí rakovinu vyše 250 000 ľuďom na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku a takmer 100 000 ďalších rakovine podľahne. Na následky chorôb spojených s radiáciou už podľa Greenpeace zomrelo v týchto troch exsovietskych krajinách približne 200 000 ľudí.
Organizácia Medzinárodní lekári za odvrátenie atómovej vojny (IPPNW) vo svojej správe uvádza, že na následky ožiarenia zomrelo 50 000 až 100 000 likvidátorov-osôb, ktoré sa priamo podieľali na odstraňovaní následkov katastrofy v zamorenej oblasti, a 540 000 až 900 000 účastníkov záchranných prác sa natrvalo zaradilo medzi invalidov.
Priamo na odstraňovaní následkov havárie bolo nasadených viac ako 300 000 ľudí. Havarovaný reaktor bol zaliaty do sarkofágu z 250 000 ton železobetónu. Už pár rokov po jeho vytvorení sa na ňom začali objavovať prvé trhliny a statické poruchy, cez ktoré dovnútra sarkofágu vytrvalo preniká dažďová voda. Damoklov meč ďalšej jadrovej katastrofy visí nad Európou odvtedy neustále. Vážnym problémom je podľa názoru vedcov najmä nevyspytateľnosť procesov prebiehajúcich vo vnútri sarkofágu - v tzv. slonej nohe, kde, predpokladá sa, pri vysokých teplotách reagujú zliatiny olova, piesok, betón a iné chemikálie s rádioaktívnym materiálom.
Ekonomické, environmentálne, sociálne, zdravotné a bezpečnostné problémy jadrovej energetiky v posledných dvadsiatich rokoch spôsobili výrazný útlm vo využívaní tohto kedysi takého perspektívneho zdroja energie. V krajinách Európskej únie sa v súčasnosti s výnimkou Francúzska, Slovenska a Českej republiky neplánujú už žiadne roysiahlejšie investície do jadrovej energetiky.
Európska komisia informovala, že od havárie v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986 poskytla vyše 470 miliónov eur na projekty súvisiace s dôsledkami tejto katastrofy. Havária v Černobyle odštartovala takisto snahy o zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární na území bývalého Sovietskeho zväzu. Na tieto účely poskytla EÚ okolo 900 miliónov eur.
Černobyľská katastrofa je bezpochyby jedným z najtragickejších medzníkov v novodobej histórii ľudstva. Vysoké letné nebo nad Európou už nikdy nebude také bezoblačne modré. Poučíme sa?
Prípravné stretnutie k zhodnoteniu Konferencie OSN o ŽP a rozvoji
29.04.
V dňoch 29. - 30. apríla 2001, v New Yorku (USA) sa konalo Prípravné stretnutie k zhodnoteniu Konferencie OSN o ŽP a rozvoji. V lete 1992 sa konala v Riu de Janeiro Konferencia OSN o životnom prostredí a rozvoji (UNCED 92) a jeho finále známe ako 
Rio-Summit alebo Summit Zeme. Bola to jedna z najväčších udalosti OSN a najväčšie stretnutie hláv štátov v dejinách OSN, ktoré sa prirovnáva významom k Helsinskej konferencii a posthelsinskemu procesu v otázkach odzbrojenia a ľudských práv.
Na Konferencii boli oficiálne prijate tieto dokumenty: