Medzinárodný deň Černobyľu

Už 20 rokov uplynulo od týchto tragických chvíľ. 26. apríla 1986 v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ navždy zahynul mýtus o jadrovej energetike ako základnom zdroji elektrickej energie budúceho ľudstva. Udiala sa tu vari najhoršia technická a ekologická havária v jeho doterajších dejinách. Pri explózii jedného z reaktorov černobyľskej elektrárne bola poškodená hermetická zóna elektrárne a do životného prostredia sa uvoľnilo päťnásobne väčšie množstvo rádioaktívneho žiarenia ako pri výbuchu atómovej bomby, ktorá vyhladila Hirošimu.

Kruté následky tejto havárie pretrvávajú doteraz. Údaje o obetiach havárie od rôznych inštitúcií sa rôznia. Podľa Černobyľskej ligy zomrelo na priame následky ožiarenia z Černobyľu viac ako 15 000 ľudí. Údaje iných inštitúcií však hovoria o počte obetí vysoko nad 100 000. Údajne viac ako 3,5 milióna ľudí ochorelo v dôsledku rádioaktívnej kontaminácie a výskyt niektorých druhov rakoviny desaťkrát prevyšuje celoštátny ukrajinský priemer. Súčasné odhady hovoria o 5 miliónoch ľudí, ktorí boli vystavení nadmernej radiácii. Sú z bývalých sovietskych krajín Rusko, Ukrajina, Bielorusko a časti susedných krajín strednej, severnej a západnej Európy.

V správe Greenpeace, ktorú organizácia vydala pri príležitosti tohto neslávneho 20. výročia, sa uvádza, že havária ešte spôsobí rakovinu vyše 250 000 ľuďom na Ukrajine, v Bielorusku a Rusku a takmer 100 000 ďalších rakovine podľahne. Na následky chorôb spojených s radiáciou už podľa Greenpeace zomrelo v týchto troch exsovietskych krajinách približne 200 000 ľudí.

Organizácia Medzinárodní lekári za odvrátenie atómovej vojny (IPPNW) vo svojej správe uvádza, že na následky ožiarenia zomrelo 50 000 až 100 000 likvidátorov-osôb, ktoré sa priamo podieľali na odstraňovaní následkov katastrofy v zamorenej oblasti, a 540 000 až 900 000 účastníkov záchranných prác sa natrvalo zaradilo medzi invalidov.

Priamo na odstraňovaní následkov havárie bolo nasadených viac ako 300 000 ľudí. Havarovaný reaktor bol zaliaty do sarkofágu z 250 000 ton železobetónu. Už pár rokov po jeho vytvorení sa na ňom začali objavovať prvé trhliny a statické poruchy, cez ktoré dovnútra sarkofágu vytrvalo preniká dažďová voda. Damoklov meč ďalšej jadrovej katastrofy visí nad Európou odvtedy neustále. Vážnym problémom je podľa názoru vedcov najmä nevyspytateľnosť procesov prebiehajúcich vo vnútri sarkofágu - v tzv. slonej nohe, kde, predpokladá sa, pri vysokých teplotách reagujú zliatiny olova, piesok, betón a iné chemikálie s rádioaktívnym materiálom.

Ekonomické, environmentálne, sociálne, zdravotné a bezpečnostné problémy jadrovej energetiky v posledných dvadsiatich rokoch spôsobili výrazný útlm vo využívaní tohto kedysi takého perspektívneho zdroja energie. V krajinách Európskej únie sa v súčasnosti s výnimkou Francúzska, Slovenska a Českej republiky neplánujú už žiadne roysiahlejšie investície do jadrovej energetiky.

Európska komisia informovala, že od havárie v ukrajinskej jadrovej elektrárni Černobyľ v roku 1986 poskytla vyše 470 miliónov eur na projekty súvisiace s dôsledkami tejto katastrofy. Havária v Černobyle odštartovala takisto snahy o zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární na území bývalého Sovietskeho zväzu. Na tieto účely poskytla EÚ okolo 900 miliónov eur.

Černobyľská katastrofa je bezpochyby jedným z najtragickejších medzníkov v novodobej histórii ľudstva. Vysoké letné nebo nad Európou už nikdy nebude také bezoblačne modré. Poučíme sa?