Čo sú povrchové vody?
Povrchové vody sú vody prirodzene sa vyskytujúce na zemskom povrchu.
Sú nimi vodné toky ako rieky a potoky, občasne tečúce nesústredené vody, jazerá a iné stojaté vody a vnútorná voda, čiže voda vyskytujúca sa na území chránenom pred zaplavením pri povodni, ktorá nemôže odtekať prirodzeným spôsobom.
V súčasnosti sú povrchové vody využívané hlavne na:
- priemyselné účely,
- závlahy v poľnohospodárstve,
- výrobu pitnej vody, ale aj
- rekreáciu.
Úsilím slovenských vodohospodárov je zachytiť čo najväčšie množstvo vody slovenských tokov a prerozdeliť ho podľa potreby počas celého roka.
Povrchové vody delíme na:
- tečúce (vodné toky a nádrže) a
- stojaté (prirodzené – jazerá – alebo umelé – rybníky a priehrady).
Povrchové vody tečúce
Tečúce vody majú pravidelný tok a vplyvom gravitácie sa pohybujú v určitom smere.
Celková dĺžka vodných tokov na Slovensku je 49 774,8 km. K veľkým riekam patrí Váh, Dunaj, Morava, Hron, Hornád, Slaná, Bodva, Nitra, Ipeľ Dunajec a Poprad a ďalšie.
Mapa čiastkového povodia SR
Zdroj: VÚVH
Celková plocha povodia Slovenskej republiky predstavuje 49 014 km2, pričom prevažná časť územia patrí k úmoriu Čierneho mora (96 %) a iba 4 % rozlohy patrí k úmoriu Baltského mora.
Až tretina vôd, ktoré tu vznikajú, odteká za hranice. Na slovenskom území pramení v dlhodobom priemere približne 398 m3.s-1 vody, čo predstavuje 14 % z celkovej vodnej plochy.
Hustota riečnej siete sa pohybuje od 0,1 km.km-2 na krasových planinách (napr. Slovenský kras) až do 3,4 km.km-2 na paleogénnych horninách flyšových pohorí (napr. Biele Karpaty, Javorníky, Čergov, Bukovské vrchy). Priemerná hustota riečnej siete je 1,1 km.km-2.
Povrchové vody stojaté
Stojaté vody sú vodné nádrže bez výrazného toku alebo prúdu.
Podľa spôsobu vzniku sa delia na vodné nádrže:
- prirodzené a
- umelé.
Prirodzené vodné nádrže vznikli prirodzenými geologickými procesmi, napríklad činnosťou ľadovcov a vulkanickou aktivitou. Sú nimi napríklad jazerá, rybníky, močiare.
Umelé vodné nádrže vznikli ľudskou činnosťou a chronologicky ich môžeme rozdeliť medzi tie, ktoré vznikli na prelome 17. a 18. storočia počas rozvoja baníctva (tajchy ako napr. Počúvadlo, Studenec, Richňava) a novodobé vodné nádrže vybudované na riekach (vodné nádrže Orava, Liptovská Mara, Zemplínska Šírava).