Preskočit na obsah
X Vážení používatelia Enviroportálu,
dovoľujeme si vás upozorniť, že z dôvodu plánovanej odstávky budú 12. 12. 2022 nedostupné všetky poskytované služby. Ďakujeme za pochopenie. Tím Enviroportálu

Veterná energia

Vietor je forma energie vznikajúca pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu, čo je 50 až 100 krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu. Aj z tohto dôvodu zaznamenala veterná energetika v posledných rokoch rozvoj.

Pozitívne aspekty výstavby veterných elektrární:

  • pri prevádzke nevytvárajú žiadne tuhé, kvapalné ani plynné emisie prípadne iné odpady,
  • nie je potrebná ťažba, spracovanie ani dovoz akéhokoľvek paliva,
  • zastavaná plocha veternej elektrárne je minimálna,
  • po ukončení prevádzky je návrat do stavu "zelenej lúky" relatívne jednoduchý,
  • konštrukčné materiály elektrárne sú recyklovateľné.

Negatívne aspekty výstavby veterných elektrární

  • Akustický hluk a vibrácie - veterné elektrárne produkujú pri svojej činnosti určitú hladinu hluku. Tento hluk vo vzdialenosti asi 200 - 300 metrov od elektrárne splýva s prirodzeným hlukom krajiny spôsobovaného vo voľnej krajine predovšetkým vetrom (na poliach, v korunách stromov a pod.). Veterné elektrárne je nutné plánovať vo voľnej krajine v určitej bezpečnej vzdialenosti od zastavaného územia, pričom sa požaduje sa dodržanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa Prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z.
  • Infrazvuk
  • Stroboskopický efekt - nepríjemné kmitanie svetla a tieňa možno eliminovať vhodnou lokalizáciou veternej elektrárne, jej dostatočnou vzdialenosťou od obytných zón príp. i inými opatreniami (výsadba zelene).
  • Riziko odpadávania námrazy z točiacej sa vrtule - v prípade, že použitá technológia danú problematiku rieši rozmrazovaním, resp. automatickým zastavovaním rotora turbíny, je toto riziko bezpredmetné. V ostatných prípadoch je potrebné v predkladanom zámere uvedenú problematiku opísať a navrhnúť potrebné opatrenia.
  • Vplyv na vtáctvo a netopiere - možné kolízie vtákov s rotujúcimi vrtuľami, ich rušenie prevádzkou elektrární, strata alebo poškodenie hniezdnych biotopov a ich fragmentácia i narušenie migračných trás (bariérový efekt). Vyžaduje sa spracovanie ornitologickej štúdie v rámci procesu EIA.
  • Vplyv na ráz krajiny - Každý návrh na situovanie veternej elektrárne alebo parku musí byť odborne zdokumentovaný vizualizáciou, adekvátnou vizuálnou interpretáciou a simuláciou očakávaných zmien v krajine podľa Metodiky hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu (MŽP SR, 2010) i krajinárskou štúdiou v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
  • Rušenie elektromagnetického signálu - Nevhodné územia pre výstavbu veterných parkov sú územia ochranných pasiem vojenských letísk a územia určené pre výcvik a streľby vojenského letectva. Na podmienečne vhodných územiach s prísnym odborným limitom je podkladom na udelenie súhlasu s výstavbou VE a VP štúdia letecko-prevádzkového posúdenia vplyvu VE a VP na prevádzku civilného letectva, ktorá preukáže, že stavba žiadnym spôsobom neovplyvní bezpečnosť letov a stanovisko poskytovateľa leteckých navigačných služieb. Prísne odborné limity sa uplatňujú v priestore koncových riadených oblastí letísk (TMA).