Veterná energia

Vietor je forma energie vznikajúca pri nerovnomernom ohrievaní povrchu Zeme slnečným žiarením, pri ktorom vzniká vertikálne prúdenie vzduchu. Z energie, ktorú Slnko vyžaruje smerom k Zemi sa približne 1 až 2 % premieňa na veternú energiu, čo je 50 až 100 krát viac ako energia, ktorú premieňajú rastliny na živú biomasu. Aj z tohto dôvodu zaznamenala veterná energetika v posledných rokoch rozvoj.

Pozitívne aspekty výstavby veterných elektrární:

  • pri prevádzke nevytvárajú žiadne tuhé, kvapalné ani plynné emisie prípadne iné odpady,
  • nie je potrebná ťažba, spracovanie ani dovoz akéhokoľvek paliva,
  • zastavaná plocha veternej elektrárne je minimálna,
  • po ukončení prevádzky je návrat do stavu "zelenej lúky" relatívne jednoduchý,
  • konštrukčné materiály elektrárne sú recyklovateľné.

Negatívne aspekty výstavby veterných elektrární

  • Akustický hluk a vibrácie - veterné elektrárne produkujú pri svojej činnosti určitú hladinu hluku. Tento hluk vo vzdialenosti asi 200 - 300 metrov od elektrárne splýva s prirodzeným hlukom krajiny spôsobovaného vo voľnej krajine predovšetkým vetrom (na poliach, v korunách stromov a pod.). Veterné elektrárne je nutné plánovať vo voľnej krajine v určitej bezpečnej vzdialenosti od zastavaného územia, pričom sa požaduje sa dodržanie prípustných hodnôt určujúcich veličín hluku vo vonkajšom prostredí podľa Prílohy k vyhláške MZ SR č. 549/2007 Z. z.
  • Infrazvuk
  • Stroboskopický efekt - nepríjemné kmitanie svetla a tieňa možno eliminovať vhodnou lokalizáciou veternej elektrárne, jej dostatočnou vzdialenosťou od obytných zón príp. i inými opatreniami (výsadba zelene).
  • Riziko odpadávania námrazy z točiacej sa vrtule - v prípade, že použitá technológia danú problematiku rieši rozmrazovaním, resp. automatickým zastavovaním rotora turbíny, je toto riziko bezpredmetné. V ostatných prípadoch je potrebné v predkladanom zámere uvedenú problematiku opísať a navrhnúť potrebné opatrenia.
  • Vplyv na vtáctvo a netopiere - možné kolízie vtákov s rotujúcimi vrtuľami, ich rušenie prevádzkou elektrární, strata alebo poškodenie hniezdnych biotopov a ich fragmentácia i narušenie migračných trás (bariérový efekt). Vyžaduje sa spracovanie ornitologickej štúdie v rámci procesu EIA.
  • Vplyv na ráz krajiny - Každý návrh na situovanie veternej elektrárne alebo parku musí byť odborne zdokumentovaný vizualizáciou, adekvátnou vizuálnou interpretáciou a simuláciou očakávaných zmien v krajine podľa Metodiky hodnotenia vizuálnych vplyvov veterných elektrární a veterných parkov na krajinu (MŽP SR, 2010) i krajinárskou štúdiou v rámci procesu posudzovania vplyvov na životné prostredie.
  • Rušenie elektromagnetického signálu - Nevhodné územia pre výstavbu veterných parkov sú územia ochranných pasiem vojenských letísk a územia určené pre výcvik a streľby vojenského letectva. Na podmienečne vhodných územiach s prísnym odborným limitom je podkladom na udelenie súhlasu s výstavbou VE a VP štúdia letecko-prevádzkového posúdenia vplyvu VE a VP na prevádzku civilného letectva, ktorá preukáže, že stavba žiadnym spôsobom neovplyvní bezpečnosť letov a stanovisko poskytovateľa leteckých navigačných služieb. Prísne odborné limity sa uplatňujú v priestore koncových riadených oblastí letísk (TMA).