Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Starostlivosť o ŽP (interaktívna verzia)




Implementácia Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj

Základným východiskovým a koncepčným materiálom udržateľného rozvoja bola Deklarácia z Rio de Janeiro o životnom prostredí a rozvoji a Agenda 21, prijatá na Konferencii OSN o životnom prostredí a rozvoji v júni 1992. SR súhlasila s pristúpením k Deklarácii z Rio de Janeiro a k Agende 21 uznesením vlády SR č. 118/1992 k Informácii o priebehu a výsledkoch Konferencie OSN o životnom prostredí a rozvoji. V systéme OSN vznikla Komisia pre trvalo udržateľný rozvoj, členom ktorej sa v roku 1996 stala aj SR. V nadväznosti na aktivity a dokumenty prijaté na svetovej a európskej úrovni bola v roku 2001 vládou SR a následne v roku 2002 Národnou radou SR prijatá Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja. Jej prijatím sa vytvoril dôležitý vecný predpoklad dôsledného splnenia medzinárodných záväzkov SR v oblasti aktivít smerujúcich k udržateľnému rozvoju. Vláda uznesením č. 211/2005 schválila Východiská Akčného plánu trvalo udržateľného rozvoja.

Na konferencii OSN o udržateľnom rozvoji (Rio + 20) v júni 2012 sa členské štáty dohodli na vytvorení Politického fóra na vysokej úrovni, ktoré nahradilo Komisiu pre trvalo udržateľný rozvoj.
SR ako členská krajina OSN prijala záväzok naplniť 17 cieľov udržateľného rozvoja rozpracovaných do 169 súvisiacich čiastkových cieľov, ktoré definuje dokument Transformujeme náš svet: Agenda 2030 pre udržateľný rozvoj (Agenda 2030), schválený v septembri 2015. Spoločným menovateľom cieľov je ambícia usmerňovať štrukturálnu politickú, ekonomickú a sociálnu premenu jednotlivých krajín sveta v reakcii na súčasné hrozby smerom k udržateľnosti.

Vláda SR reagovala na prijatie Agendy 2030 v Programovom vyhlásení vlády SR na roky 2016-2020,  v ktorom sa zaviazala vytvárať alebo posilňovať vhodné inštitucionálne rámce pre jej implementáciu na národnej úrovni. Slovensko sa k implementácii Agendy 2030 prihlásilo v dokumente Východiská implementácie Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj. Následne vláda SR schválila Koncepciu implementácie Agendy 2030 v medzinárodnom prostredí, predloženú ministrom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorá predstavuje víziu, ako Slovensko môže prispieť svojou zahraničnou angažovanosťou k naplneniu cieľov udržateľného rozvoja v globálnom meradle. Vláda SR schválila 24. júla 2017 Návrh postupu vnútroštátnej implementácie Agendy 2030. V rámci participatívneho procesu zahrňujúceho vládu, samosprávy a zainteresovanú verejnosť bolo identifikovaných 6 národných priorít implementácie Agendy 2030, ktoré boli schválené uznesením vlády SR č. 273/2018:
  • vzdelanie pre dôstojný život,
  • smerovanie k znalostnej a environmentálne udržateľnej ekonomike pri demografických zmenách a meniacom sa globálnom prostredí,
  • znižovanie chudoby a sociálna inklúzia,
  • udržateľné sídla, regióny a krajina v kontexte zmeny klímy,
  • právny štát, demokracia a bezpečnosť,
  • dobré zdravie.
Zároveň vláda SR schválila zriadenie Rady vlády pre Agendu 2030 pre udržateľný rozvoj s priamo podriadenou medzirezortnou Pracovnou skupinou pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu. V súčasnosti sa pripravuje Návrh Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030.

Gestorom implementácie Agendy 2030 na národnej úrovni je Úrad podpredsedu vlády SR pre investície a informatizáciu. Externú dimenziu implementácie zastrešuje Ministerstvo zahraničných vecí a európskych záležitostí. Zabezpečiť udržateľný rozvoj je však možné výlučne prostredníctvom jeho integrácie do všetkých verejných politík. Z tohto dôvodu i MŽP SR úzko participuje na vykonávaní Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a zavádzaní environmentálnych cieľov udržateľného rozvoja do praxe.

MŽP SR aktívne pôsobí v Pracovnej skupine pre implementáciu Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a prípravu Národného investičného plánu, Expertnej skupine pre indikátory a monitorovanie a v uplynulom období aktívne spolupracovalo na príprave Návrhu národných priorít implementácie Agendy 2030 a Návrhu Vízie a stratégie rozvoja Slovenska do roku 2030 ako aj ostatných strategických dokumentov.

 

 

Environmentálna politika

Vláda SR schválila vo februári 2019 materiál Zelenšie Slovensko: Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Stratégia). Slovensko tak má po 26 rokoch nový strategický dokument, ktorý reaguje na aktuálne výzvy a stanovuje víziu, ciele a opatrenia environmentálnej politiky. Prípravu Stratégie, ktorá prebiehala participatívne, zastrešil analytický útvar pri MŽP SR Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Návrh Stratégie bol zostavený na základe verejnej konzultácie, analýz IEP a podkladov 7 odborných pracovných skupín zložených z takmer 160 odborníkov z rôznych oblastí, ale aj podnetov od verejnosti. Vychádzalo sa z medzinárodných, európskych, ako aj národných právnych predpisov a platných strategických dokumentov, zo štúdie Európskej environmentálnej agentúry zameranej na analýzu globálnych megatrendov a nadväzujúceho hodnotenia globálnych megatrendov z pohľadu SR. Ciele Stratégie sú v súlade s Agendou 2030 a jej implementácia prispeje k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja v podmienkach SR.
Stratégia definuje základnú víziu environmentálnej politiky do roku 2030. Spočíva v lepšej kvalite životného prostredia a udržateľnom obehovom hospodárstve a v čo najmiernejších následkoch zmeny klímy vďaka mitigácii a adaptačným opatreniam. Za najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku sú označené kvalita ovzdušia, odpadové hospodárstvo a ochrana biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch. Od vízie sa odvíjajú definované ciele a opatrenia na ich dosiahnutie.
V oblasti ovzdušia je cieľom zlepšiť jeho kvalitu a splniť definované limity. Snahou je do roku 2030 výrazne znížiť emisie znečisťujúcich látok  oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Podporovať sa má nízkoemisná doprava a prechod na čistejšie formy vykurovania v domácnostiach. Stratégia počíta s ukončením výroby elektriny a tepla z uhlia. V tomto smere už nastal posun v prípade dotovania takejto výroby elektriny, ktorá je bez podpory nerentabilná. Vláda SR schválila, že potrvá do roku 2023, teda o sedem rokov menej, než sa pôvodne plánovalo. Práve ukončenie environmentálne škodlivých dotácií a regulácií je aj jednou z priorít Stratégie.  Zahŕňa zároveň komplexnejší zámer zvážiť zelenú fiškálnu reformu, aby sa ťarcha zdanenia práce presunula smerom k environmentálnym daniam v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Odpady sú oblasťou, kde Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ najviac zaostáva. Cieľom je zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu, vrátanej jeho prípravy na opätovné použitie,  na 60 % do roku 2030 a mieru skládkovania znížiť do roku 2035 pod 25 %. Bude to sprevádzané postupným zvyšovaním poplatkov za skládkovanie odpadov za súčasného zlepšenia prevencie vzniku čiernych skládok, ako aj dôsledného trestania vinníkov. Prvé mierne zvyšovanie spomínaných poplatkov zaviedla novela zákona o odpadoch platná od januára 2019 a ich postupný nárast je zatiaľ uzákonený do roku  2021. Pripravený bol návrh zákona o zálohovaní, ktorý sa týka PET fliaš a plechoviek na nápoje. Návrh zákona vychádzal z analýzy IEP Skutočná cena zálohy. Návrhom zákona je riešený od roku 2022 aj zákaz používania niektorých jednorazových plastov, vrátane plastového riadu. Cieľom Stratégie je tiež predchádzať vzniku biologicky rozložiteľného a  potravinového odpadu. Opatrenia pre lepší manažment odpadov sú súčasťou aktivít definovaných za účelom prechodu SR na  obehové hospodárstvo. Stratégia kladie dôraz na ekodizajn, počíta s vyššou podporou zelených inovácií, vedy a výskumu. Plánuje sa, že v roku 2030 bude zeleným verejným obstarávaním zabezpečované aspoň 70 % hodnoty verejného obstarávania.

Jedným z kľúčových v ochrane biodiverzity  bude prehodnotenie a zjednodušenie systému chránených území a stupňov ochrany. Jadrová bezzásahová zóna národných parkov sa postupne rozšíri až na 75 % rozlohy  národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Zároveň sa zefektívni kontrola ťažby. Počíta sa so zavedením hodnotenia ekosystémových služieb a platbami za ne, či obnovou 15% degradovaných ekosystémov akými sú napríklad slaniská, mokrade, či lužné lesy. Ekologická poľnohospodárska výroba sa rozšíri aspoň na 13,5 % výmery poľnohospodárskej pôdy.

So všetkými tromi prioritami stratégie je prepojená zmena klímy. Plánuje sa znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 % a mimo týchto sektorov minimálne o 20 % oproti roku 2005. To predstavuje pokles o 53 % medzi rokmi 1990 a 2030. Slovensko sa tak zaraďuje medzi krajiny s najvyššími ambíciami v tejto oblasti. Bude pokračovať efektívna schéma obchodovania s emisiami, ktorej výnosy by mali smerovať najmä do opatrení zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy. Mitigačné opatrenia vytýči konkrétnejšie Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov. Regióny a obce budú musieť povinne prijať adaptačné opatrenia.
Meniaca sa klíma prináša viac extrémnych prejavov počasia, environmentálna stratégia sa preto venuje jednak ochrane pred povodňami a zároveň suchu. Preferovať sa budú zelené opatrenia spomaľujúce odtok vody z krajiny. Zadržiavanie vody, lepšie plánovanie v krajine a zodpovednejšie hospodárenie s vodou prispeje k obmedzeniu sucha a nedostatku vody.
V oblasti zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých Stratégia definuje ciele dosiahnuť dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch.  Zabrániť znečisťovaniu vôd majú aj opatrenia v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd. Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov majú dosiahnuť 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd.


 

Environmentálne právo

V roku 2018 boli v oblasti starostlivosti o životné prostredie prijaté nasledovné právne predpisy:

  • Zákon č. 49/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 409/2011 Z. z. o niektorých opatreniach na úseku environmentálnej záťaže a o zmene a doplnení niektorých zákonov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • Zákon č. 51/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (vodný zákon) v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • Zákon č. 106/2018 Z. z. o prevádzke vozidiel v cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
  • Zákon č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon proti byrokracii)
  • Zákon č. 193/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 208/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 4/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 338/2000 Z. z. o vnútrozemskej plavbe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • Zákon č. 305/2018 Z. z. o chránených oblastiach prirodzenej akumulácie vôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 15/2005 Z. z. o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 310/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • Zákon č. 312/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony
  • Zákon č. 329/2018 Z. z. o poplatkoch za uloženie odpadov a o zmene a doplnení zákona č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Zákon č. 353/2018 Z. z. ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 569/2007 Z. z. o geologických prácach (geologický zákon) v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR č. 186/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR č. 197/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 231/2013 Z. z. o informáciách podávaných Európskej komisii, o požiadavkách na vedenie prevádzkovej evidencie, o údajoch oznamovaných do Národného emisného informačného systému a o súbore technicko-prevádzkových parametrov a technicko-organizačných opatrení v znení vyhlášky č. 33/2017 Z. z.
  • Vyhláška MŽP SR č. 199/2018 Z. z. ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 465/2013 Z. z. o technických požiadavkách na elektrické zariadenia a elektronické zariadenia v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR  č. 200/2018 Z. z. ktorou sa ustanovujú podrobnosti o zaobchádzaní so znečisťujúcimi látkami, o náležitostiach havarijného plánu a o postupe pri riešení mimoriadneho zhoršenia vôd
  • Vyhláška MŽP SR  č. 378/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 366/2015 Z. z. o evidenčnej povinnosti a ohlasovacej povinnosti v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR  č. 379/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 371/2015 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o odpadoch v znení vyhlášky č. 322/2017 Z. z.
  • Vyhláška MŽP SR  č. 380/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 373/2015 Z. z. o rozšírenej zodpovednosti výrobcov vyhradených výrobkov a o nakladaní s vyhradenými prúdmi odpadov v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR  č. 381/2018 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon č. 216/2018 Z. z. o rybárstve a o doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov
  • Vyhláška MŽP SR  č. 382/2018 Z. z. o skládkovaní odpadov a uskladnení odpadovej ortuti
  • Vyhláška MŽP SR   č. 383/2018 o technických podmienkach návrhu rybovodov a monitoringu migračnej priechodnosti rybovodov
  • Vyhláška MŽP SR   č. 387/2018 Z. z. ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 110/2005 Z. z., ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín reguláciou obchodu s nimi a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov
  • Oznámenie MŽP SR č. 330/2018 Z. z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vydalo opatrenie z 29. novembra 2018 č. 1/2018, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení opatrenia č. 1/2017
  • Oznámenie MŽP SR č. 384/2018 Z. z. Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky podľa § 27 ods. 5 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov vydalo opatrenie z 29. novembra 2018 č. 1/2018, ktorým sa mení a dopĺňa výnos Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky zo 14. júla 2004 č. 3/2004-5.1, ktorým sa vydáva národný zoznam území európskeho významu v znení opatrenia č. 1/2017
  • Oznámenie MZV SR č. 340/2018 Z. z. ktorou sa dopĺňa vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 465/2013 Z. z. o technických požiadavkách na elektrické zariadenia a elektronické zariadenia v znení neskorších predpisov

Celkovo je systém environmentálneho práva v oblasti starostlivosti o životné prostredie tvorený sústavou nasledujúcich predpisov.

 

Tabuľka. Zoznam všeobecne záväzných právnych predpisov so zameraním na starostlivosť o životné prostredie a niektorých súvisiacich predpisov

Oblasť Počet zákonov Počet vyhlášok Počet nariadení vlády SR Počet oznámení
Starostlivosť o ŽP 4 2 ----- -----
Štátna správa starostlivosti o ŽP 1 1 ----- 2
Environmentálny fond 1 1 ----- -----
Posudzovanie vplyvov na ŽP 1 1 ----- -----
Prevencia závažných priemyselných havárií 1 1 ----- -----
Environmentálne označovanie produktov 1 1 ----- 15
Environmentálne manažérstvo a audit 1 ----- ----- -----
IPKZ 1 1 ----- -----
Ochrana prírody a krajiny 4 63 12 12
GMO 1 1 ----- -----
Vodné hospodárstvo, ochrana akosti a množstva vôd a ich racionálneho využívania a rybárstva s výnimkou hospodárskeho chovu rýb 5 15 9 -----
Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme, zmena klímy 4 12 ----- 4
Odpadové hospodárstvo 5 8 3 3
Geologické práce 4 4 ----- -----
Environmentálne škody 1 ----- ----- -----
Súvisiace právne predpisy 27 + Ústava SR
 
Zdroj: MŽP SR

 

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie

Posudzovanie vplyvov na životné prostredie je jedným z hlavných nástrojov environmentálnej politiky na uskutočňovanie trvalo udržateľného rozvoja. Jeho zmyslom je prevencia negatívnych dôsledkov rôznych ľudských aktivít na životné prostredie, vrátane zdravia.
Uskutočňuje sa:

  • vyhodnotením predpokladaných vplyvov strategických dokumentov počas ich prípravy a pred ich schválením na životné prostredie vrátane vplyvov na zdravie ľudí (Strategic Environmental Assessment – SEA),
  • komplexným a odborným hodnotením predpokladaných vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie pred rozhodnutím o ich umiestnení alebo pred ich povolením podľa osobitných predpisov (Environmental Impact Assessment – EIA).
V SR sa posudzovanie vplyvov na životné prostredie vykonáva v zmysle zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (zákon) a vyhláškou MŽP SR č. 113/2006 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o odbornej spôsobilosti na účely posudzovania vplyvov na životné prostredie.

 
Tabuľka. Prehľad posudzovaných strategických dokumentov a navrhovaných činností podľa kompetencií príslušných orgánov (2018)

MŽP SR  
Počet posudzovaných stavieb a činností  – EIA 161
Počet záverečných stanovísk – EIA 15
Počet rozhodnutí zo zisťovacieho konania – EIA 63
Počet podnetov – EIA 9
Počet posudzovaných návrhov strategických dokumentov – SEA 12
Počet záverečných stanovísk – SEA 5
Počet rozhodnutí zo zisťovacieho konania – SEA 8
Okresný úrad  
Počet posudzovaných stavieb a činností – EIA 473
Počet záverečných stanovísk – EIA 2
Počet rozhodnutí zo zisťovacieho konania – EIA 378
Počet posudzovaných návrhov strategických dokumentov – SEA 337
Počet záverečných stanovísk – SEA 58
Počet rozhodnutí zo zisťovacieho konania – SEA 292
Zdroj: MŽP SR


Tabuľka. Počet akcií v procese posudzovania vplyvov navrhovaných činností na životné prostredie v období rokov 1993 – 2018

Druh procesu/
Rok		 1993 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Povinné hodnotenie 1 80 167 171 59 60 92 50 72 59 61
Zisťovacie konanie 0 420 550 720 853 795 760 831 780 635 573
Zdroj: MŽP SR


Tabuľka. Počet akcií v procese posudzovania vplyvov strategických dokumentov na životné prostredie v období rokov 2006 – 2018

Druh procesu/Rok 2006 2007 2008 2009 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Povinné hodnotenie 41 48 41 29 23 22 20 31 35 72 78 46 28
Zisťovacie konanie 15 108 91 85 120 132 235 272 282 438 698 343 321
Zdroj: MŽP SR

 

Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia

Integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania (IPKZ) je súbor opatrení zameraných na prevenciu znečisťovania životného prostredia, na znižovanie emisií do ovzdušia, vody a pôdy, na obmedzenie vzniku odpadu a na zhodnocovanie a zneškodňovanie odpadu s cieľom dosiahnuť vysokú celkovú úroveň ochrany životného prostredia. Integrované povoľovanie je konanie, ktorým sa koordinovane povoľujú a určujú podmienky vykonávania činností v existujúcich prevádzkach a v nových prevádzkach s cieľom zaručiť účinnú integrovanú ochranu zložiek životného prostredia a udržať mieru znečistenia životného prostredia v normách kvality životného prostredia.

IPKZ bola riešená zákonom č. 245/2003 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. V roku 2013 vstúpil do platnosti nový zákon č. 39/2013 Z. z. o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o IPKZ). Vykonávacím predpisom bola vyhláška MŽP SR č. 183/2013 Z. z., ktorá bola 1.1.2016 nahradená vyhláškou MŽP SR č. 11/2016 Z. z. ktorou sa vykonáva zákon o IPKZ. Príloha č. 1 zákona o IPKZ uvádza zoznam priemyselných činností, ktoré ak sú v prevádzkach vykonávané, tieto musia mať vydané právoplatné integrované povolenia.

 

Tabuľka. Vývoj počtu vydaných právoplatných integrovaných povolení

  Energetika Výroba a spracovanie kovov Spracovanie nerastov Chemický priemysel Nakladanie s odpadmi Ostatné prevádzky Bez kategórie/stavebné povolenie Spolu
2005 17 18 14 17 43 24 - 133
2006 28 29 34 26 45 77 - 2401)
2007 42 54 48 45 69 122 683) 4502)
2008 67 72 84 41 111 97 1203) 592
2009 72 68 69 70 94 82 1633) 618
2010 57 55 69 45 68 84 1593) 537
2011 82 59 43 55 81 74 1793) 573
2012 69 46 50 69 85 66 1873) 572
2013 101 89 89 71 93 91 2 536
2014 80 73 65 62 102 99 - 481
2015 74 73 73 74 104 96 - 494
2016 83 56 36 51 135 91 - 452
2017 64 68 56 53 97 87 - 425
2018 79 66 38 47 89 78 - 397
1)1 povolenie vydané na základe dobrovoľne podanej žiadosti, 2)2 povolenia vydané na základe dobrovoľne podanej žiadosti, 3)konanie SIŽP ako špeciálneho stavebného úradu                                                                                                                                                                                                                                  
Zdroj: SIŽP

Výrazná väčšina právoplatných integrovaných povolení sa vzťahuje na povoľovanie zmien činností v prevádzkach. Z celkového počtu 397 v roku 2018 vydaných právoplatných integrovaných povolení sa až 389 povolení vzťahovalo na povoľovanie zmien v činnosti prevádzky; z toho v 5 prípadoch bolo predmetom zrušenie integrovaného povolenia a v 7 prípadoch  bolo predmetom aj zrušenie stavby; v 8 prípadoch bolo vydané integrované povolenie pre novú prevádzku.

V roku 2018 bolo vykonaných 304 kontrol plnenia podmienok integrovaných povolení a povinností vyplývajúcich zo stavebného zákona, ako aj 19 kontrol vykonaných v prevádzkach, ktoré nemajú vydané integrované povolenie za účelom zistenia, či činnosť v nich vykonávaná svojim rozsahom nespadá pod prílohu č. 1 zákona o IPKZ. Z vykonaných kontrol, pri ktorých bolo zistené porušenie zákona vyplynulo vydanie 45 rozhodnutí, v ktorých bolo určených celkom 124 opatrení na nápravu.

 
Tabuľka. Vývoj počtu kontrol plnenia podmienok integrovaného povolenia a povinností vyplývajúcich zo stavebného zákona
 
  Energetika Výroba a spracovanie kovov Spracovanie nerastov Chemický priemysel Nakladanie s odpadmi Ostatné prevádzky Spolu
2005 - 1 - - 10 5 16
2006 - 1 6 2 11 4 24
2007 30 18 19 33 32 76 208+1 1)
2008 26 28 29 24 74 54 236 2)
2009 40 43 38 37 103 91 398 3)
2010 28 34 29 23 70 69 253
2011 28 27 35 26 73 46 235 4)
2012 19 33 21 21 68 51 213 5)
2013 33 50 24 26 76 60 269
2014 40 41 27 22 105 111 346
2015 31 42 22 51 77 157 380
2016 39 31 21 24 78 82 277
2017 23 29 22 34 78 84 270+8 6)
2018 39 26 17 29 87 106 304 +19 6)
1)1 kontrola vykonaná v prevádzke, ktorá dobrovoľne podala žiadosť, 2) činnosť nezaradená – ČOV, 3) v tom 46 šetrených podnetov,
4) v tom 65 šetrených podnetov, 5) v tom 63 šetrených podnetov, 6) kontroly podľa § 36 ods. 3 zákona o IPKZ
Zdroj: SIŽP

 

Prevencia a náprava environmentálnych škôd

SR transponovala smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd (smernica o EŠ) do svojho právneho poriadku  zákonom č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o EŠ).

Hlavnými cieľmi smernice o EŠ je predísť environmentálnej škode (ak existuje bezprostredná hrozba, že škoda vznikne) a odstrániť environmentálnu škodu (ak už vznikla). V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ musí zodpovedný prevádzkovateľ prijať potrebné preventívne alebo nápravné opatrenia a musí znášať všetky náklady. Škoda sa považuje za odstránenú, keď sa životné prostredie vráti do stavu, v  ktorom bolo pred vznikom škody. Smernica o EŠ sa vzťahuje na škodu na biodiverzite (škoda na chránených druhoch a prirodzených biotopoch európskeho významu), škodu na vode a škodu na pôde, ak táto predstavuje závažné riziko pre zdravie ľudí. Na tradičnú škodu (poškodenie majetku, strata života a ujma na zdraví alebo hospodárska strata) sa  nevzťahuje.

Členské štáty EÚ od apríla 2007 do apríla 2013 oznámili približne 1 245 potvrdených prípadov environmentálnej škody, v jednotlivých krajinách bol počet prípadov veľmi rozdielny. Viac ako 86% všetkých oznámených prípadov v EÚ pripadalo na dva členské štáty (Maďarsko a Poľsko), väčšinu zostávajúcich prípadov oznámilo šesť členských štátov. Jedenásť členských štátov v čase podávania správy o uplatňovaní smernice neoznámilo žiadny prípad vzniku environmentálnej škody, vrátane Slovenska.

Z oznámených prípadov sa približne 50 % týkalo environmentálnej škody na pôde, 30 % prípadov bola environmentálna škoda na vode a 20 % prípadov bola environmentálna škoda na biodiverzite.


 

Graf. Oznámené prípady podľa smernice o EŠ  členskými štátmi EÚ

Zdroj: EK

Z pracovných činností, ktoré sa najviac podieľali na vzniku environmentálnych škôd boli najviac zastúpené činnosti odpadového hospodárstva, činnosti súvisiace s nebezpečnými látkami, činnosti podliehajúce pod proces IPKZ, manipulácia s vodou a doprava nebezpečného a znečisťujúceho tovaru.
 
Smernica o EŠ a následne aj zákon o EŠ boli viackrát upravené, hlavne z dôvodu rozšírenia počtu pracovných činností a z dôvodu územného rozšírenia pôsobnosti na morské vody a morské pobrežia členských štátov EÚ.

Novelizovaným znením zákona o EŠ bola upravená jeho pôsobnosť o doplnené nové pracovné činnosti -  nakladanie s odpadom z ťažobného priemyslu a  ukladanie oxidu uhličitého do geologického prostredia. Ďalšie zmeny priniesla novela zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania životného prostredia, ktorou sa zo zákona o EŠ od  marca 2013 vylúčili stredné zdroje znečisťovania ovzdušia a upresnila sa povinnosť prevádzkovateľov o podmienkach preukazovania finančného krytia zodpovednosti za environmentálnu škodu.

Absencia určitých „prahových hodnôt závažnosti“ a ich rôzne interpretácie sa zdajú byť hlavnou príčinou nerovnomerného uplatňovania smernice o EŠ. Jednotlivé členské krajiny používajú rozdielne kritériá závažnosti, ktoré nie sú jednoznačnejšie zadefinované, čo vedie k značným rozdielom a k nejednotnosti.  

Z hľadiska uplatňovania zákona o EŠ v podmienkach SR, boli v roku 2014 nahlásené a zaznamenané dva prípady bezprostrednej hrozby environmentálnej škody (BHEŠ) na vode. Oba prípady boli vyriešené uložením preventívnych opatrení, ktoré zrealizovali prevádzkovatelia (pôvodcovia) z vlastných finančných zdrojov prostredníctvom sanačných spoločností. Zrealizovanými opatreniami sa podarilo zabrániť vzniku environmentálnej škody (EŠ) a vážnejším následkom na životné prostredie. V roku 2017 bol podaný 1 podnet (nerelevantný) a 1 oznámenie (v  riešení).

V roku 2018 bolo iniciovaných na preskúmanie ako potenciálnych prípadov EŠ a BHEŠ viacero udalostí, ktoré sa týkali najmä nelegálnych výrubov a zásahov do biotopov, nezákonného nakladania s odpadmi, manipulácie a vzdúvania povrchovej vody a kontaminácie podzemnej vody. Väčšina z nich bola riešená v zmysle trestnoprávnej zodpovednosti, pričom za tieto činy boli uložené sankcie, pokuty, tresty,  ale odstránenie príčin znečistenia,  obnova a náprava do pôvodného stavu v mieste poškodenia sa zväčša nepožadovala. Písomne bol podaný jeden podnet a jedno oznámenie o environmentálnej škole, ktoré bolo doposiaľ riešené uložením a vykonaním preventívnych opatrení.

 

Tabuľka. Prehľad podaných podnetov (2014 – 2018)

  2014 2015 2016 2017 2018
Podnety
(nad rámec zákona)		 0 0 0 1 1
Zdroj: SAŽP


Tabuľka.  Prehľad podaných oznámení (2014 – 2018)
  2014 2015 2016 2017 2018
Oznámenia
(§ 26 zákona)		 2 0 0 1 1
Zdroj: SAŽP

V súlade so zákonom bol zriadený Informačný systém prevencie a nápravy environmentálnych škôd (IS PaNEŠ), ktorý od roku 2008 prevádzkuje a informácie sprístupňuje SAŽP. Najskôr na webovej stránke a aplikáciami pre oznámenia a evidenciu prípadov a od roku 2014 na integrovanom webovom portáli, ktorý na jednom mieste umožňuje: evidenciu údajov o prípadoch environmentálnej škody a bezprostrednej hrozby EŠ, vrátane mapového prehliadača, podávanie podnetov a oznámení online (eFormuláre), hodnotenie rizika (eKalkulátor), rýchle vyhľadávanie výskytu prírodných zdrojov (IS/on-line/Mapa) a informácie o udalostiach závažného poškodenia vybraných prírodných zdrojov - biodiverzita, voda, pôda.

Slovensko zvažuje  prípravu nového zákona, ktorý by dôslednejším a razantnejším uplatňovaním mohol pomôcť k napĺňaniu jeho cieľov – zastavenie straty biodiverzity, odstránenie environmentálnej škody a uvedenie ŽP do pôvodného stavu a výrazne tak pomôcť k ochrane a obnove ŽP.

 

Prevencia závažných priemyselných havárií

Prevencia závažných priemyselných havárií (PZPH) je súbor organizačných, riadiacich, personálnych, výchovných, technických, technologických a materiálnych opatrení na zabránenie vzniku závažných priemyselných havárií.

Jednou z kľúčových smerníc EÚ v oblasti priemyselného znečistenia a manažmentu rizík bola smernica 96/82/ES o kontrole nebezpečenstiev veľkých havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, tzv. smernica SEVESO II, ktorú SR v roku 2002 transponovala do právnych predpisov zákonom  č. 261/2002 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení niektorých predpisov a jeho prislúchajúcimi vykonávajúcimi vyhláškami (vyhláška MŽP SR č. 489/2002 z. z., vyhláška MŽP SR č. 490/2002 Z. z.).

V súčasnosti je prevencia ZPH v EÚ upravená smernicou Európskeho parlamentu a rady 2012/18/EÚ o kontrole nebezpečenstiev závažných priemyselných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok, ktorou sa mení a dopĺňa a následne zrušuje smernica SEVESO II, tzv. smernica SEVESO III.

Smernica SEVESO III je transponovaná do legislatívy SR zákonom č. 128/2015 Z. z. o prevencii závažných priemyselných havárií a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (zákon o haváriách), ktorý nadobudol účinnosť 1. augusta 2015 a vykonávacou vyhláškou (vyhláška MŽP SR č. 198/2015 Z. z.). Podniky sa v zmysle zákona o haváriách rozdeľujú podľa celkového množstva nebezpečných látok prítomných v podniku na podniky nižšej úrovne t. j. kategórie A a podniky vyššej úrovne t. j. kategórie B.



Tabuľka.  Počet SEVESO podnikov  (2018)

Kraj Počet podnikov kategórie A Počet podnikov kategórie B Spolu
Banskobystrický 7 7 14
Bratislavský 6 7 13
Košický 8 10 18
Nitriansky 4 3 7
Prešovský 2 2 4
Trenčiansky 5 4 9
Trnavský 6 5 11
Žilinský 3 4 7
Spolu 41 42 83
Zdroj: SAŽP


Tabuľka.  Vývoj počtu SEVESO podnikov  (2003 – 2018)


 		 2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Podniky kategórie A 30 31 31 28 33 35 36 40
Podniky kategórie B 37 35 39 40 39 40 41 42
Spolu 67 66 70 68 72 75 77 82
  2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Podniky kategórie A 39 41 38 41 39 35 37 41
Podniky kategórie B 41 41 43 43 41 44 45 42
Spolu 80 82 81 84 80 79 82 83
Zdroj: MŽP SR a SAŽP

Závažná priemyselná havária je udalosť, akou je závažný únik nebezpečnej látky, požiar alebo výbuch v dôsledku nekontrolovateľného vývoja počas prevádzky podniku, vedúci k vážnemu bezprostrednému alebo následnému ohrozeniu zdravia ľudí, životného prostredia alebo majetku s prítomnosťou jednej alebo viacerých nebezpečných látok. Od prijatia legislatívy v tejto oblasti došlo k šiestim závažným priemyselným haváriám, pričom posledná bola v roku 2014. 

 
Tabuľka.  Prehľad oznámených udalostí v SR (2003 – 2018)

  2003 2004 2005 2006 2007 2008 2009 2010
Závažná priemyselná havária 0 0 2 1 0 0 1 1
Bezprostredná hrozba 7 4 1 1 5 6 2 2
  2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Závažná priemyselná havária 0 0 0 1 0 0 0 0
Bezprostredná hrozba 1 0 1 0 0 0 0 0
Zdroj: MŽP SR

Databáza eSPIRS prevádzkovaná Spoločným výskumným strediskom Európskej komisie (JRC EC) slúži na zhromažďovanie údajov o podnikoch spadajúcich pod smernicu SEVESO. V súčasnosti je v databáze zaradených približne 12 100 podnikov, ktoré nahlásili členské štáty EÚ. 


Graf.  Počet SEVESO podnikov v EÚ (2018)

Zdroj: EK  

Databáza eMARS (Major Accidents Reporting System) obsahuje údaje o závažných priemyselných haváriách v podnikoch spadajúcich pod smernicu SEVESO. 

 
Graf. Počet závažných priemyselných havárií v EÚ (1994 – 2017)

Zdroj: EK
 

V roku 2018 bolo vykonaných 54 plánovaných bežných kontrol na úseku PZPH. Z celkového počtu kontrol sa vykonalo 10 kontrol v podnikoch kategórie A a 44 kontrol v podnikoch kategórie B. Kontroly sa vykonávajú v podnikoch kategórie B najmenej raz za 12 mesiacov a v podniku kategórie A najmenej raz za 36 mesiacov od ukončenia poslednej kontroly.


Tabuľka.  Prehľad vykonaných plánovaných bežných kontrol SIŽP v roku 2018

SIŽP Počet kontrol
(podnik kategórie A)		 Počet kontrol
(podnik kategórie B)		 Spolu
Banská Bystrica 3 9 12
Bratislava 2 7 9
Košice 2 12 14
Stále pracovisko Nitra 2 9 11
Žilina 1 7 8
Spolu 10 44 54
Zdroj: SIŽP

Informačný systém prevencie závažných priemyselných havárií bol zriadený už na základe predchádzajúcej právnej úpravy v roku 2005 a v súčasnosti je ustanovený zákonom o haváriách. Jeho cieľom je predovšetkým komplexne zhromažďovať údaje a poskytovať informácie o prevencii ZPH v SR.

 

Environmentálne hodnotenie a označovanie produktov

Environmentálne označovanie typu I

Environmentálne označovanie produktov sa v SR realizuje od roku 1997, kedy bol MŽP SR vyhlásený Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV). Prostredníctvom národnej schémy environmentálneho označovania MŽP SR udeľuje výrobkom a službám, ktoré splnili prísne environmentálne kritériá, národnú environmentálnu značku „Environmentálne vhodný produkt“ (EVP). Od roku 2002 podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej značky upravuje zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov.
 
Národné environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov sú vydávané ako osobitné podmienky formou oznámení MŽP SR a uverejňované vo Vestníkoch MŽP SR. Celkovo od roku 1997 boli vytvorené národné environmentálne kritériá na 40 skupín produktov. V roku 2018 boli platné osobitné podmienky pre nasledujúcich 16 skupín produktov:

  • Plynové infražiariče
  • Biodegradovateľné plastové materiály a produkty z nich
  • Sorpčné materiály
  • Cementy
  • Lepidlá a tmely
  • Tuhé ušľachtilé biopalivá
  • Baliaci papier a vlnitá lepenka
  • Drôtokamenné konštrukcie
  • Dosky na báze dreva
  • Zariadenia na spaľovanie tuhej biomasy
  • Prostriedky na zimnú údržbu
  • Murovacie materiály
  • Tissue papier
  • Okná a vonkajšie dvere
  • Betónové strešné krytiny
  • Izolačné materiály   
 

Na základe prejaveného záujmu výrobcov, dovozcov, predajcov alebo poskytovateľov služieb o udelenie národnej environmentálnej značky sa vykonáva posúdenie zhody prihlásených produktov so stanovenými osobitnými podmienkami pre určenú skupinu produktov. Celkovo bolo od roku 1997 v SR posúdených a ocenených značkou EVP 254 produktov. Najvyšší  počet produktov  – 148 bol zaznamenaný v rokoch 2008 a 2009. Od roku 2015 má trend medziročného prírastku produktov so značkou EVP klesajúci charakter.


Graf. Vývoj počtu produktov s právom používať značku EVP
Zdroj:SAŽP Zdrojová tabuľka



Tabuľka. Držitelia národnej značky EVP (2018)

Považská cementáreň, a. s. Ladce, (cementy)
Johan ENVIRO, s. r. o., Bratislava (sorpčné materiály)
COMPAG SK, s. r. o., Bratislava (drôtokamenné konštrukcie)
Zdroj: SAŽP

Environmentálna značka ES (EU Ecolabel) sa v súčasnosti udeľuje podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010. Európske environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov sú vydávané formou rozhodnutí EK a uverejňované v Úradnom vestníku ES.

Celkovo bolo od roku 2004 v SR posúdených a ocenených environmentálnou značkou EÚ 136 produktov, z toho 3 ubytovacie služby.

Graf. Vývoj počtu produktov s právom používať Environmentálnu značku EÚ
Zdroj:SAŽP Zdrojová tabuľka



Tabuľka. Držitelia Environmentálnej značky EÚ (2018)

SHP Harmanec, a. s., Harmanec (výrobky z tissue papiera)
Slovenská Grafia, a. s., Bratislava (výrobky z potlačeného papiera)
Daira s. r. o., Košice (ubytovacia služba)
XFUSION, s. r. o., Bojnice (ubytovacia služba)
SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o., Gemerská Hôrka (výrobky z tissue papiera)
Zdroj: SAŽP

 

Environmentálne označovanie typu II

Zásady a princípy environmentálneho označovania typu II sú štandardizované v medzinárodnej norme ISO 14 021. Tento typ označovania umožňuje uvádzať vlastné vyhlásenia tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov a služieb, formulované výrobcami, dovozcami, distribútormi, maloobchodníkmi alebo kýmkoľvek, kto má pravdepodobný prospech z tvrdenia. Vlastné vyhlásenia sa môžu uvádzať aj bez certifikácie treťou stranou. Označovanie typu II poskytuje možnosť zvýšiť konkurencieschopnosť v prípade, keď nie sú vopred stanovené environmentálne kritériá v rámci národnej alebo európskej schémy označovania. Overenie environmentálneho vyhlásenia vykonáva SAŽP,  prvýkrát bolo uskutočnené v roku 2005.


Tabuľka. Počet organizácií s overenou pravdivosťou tvrdení o environmentálnych vlastnostiach produktu

Rok 2005 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016 2017 2018
Počet organizácií 1 4 3 2 2 2 2 3 3 2
Zdroj: SAŽP


Tabuľka. Organizácie s overenou pravdivosťou tvrdení o environmentálnych vlastnostiach produktu (2018)

SILICON, a. s., Bratislava (prostriedky na zimnú údržbu)
K+S Czech Republic, a. s., Praha (prostriedky na zimnú údržbu)
Zdroj: SAŽP

 

Environmentálne manažérstvo a audit

Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je dobrovoľným nástrojom pre organizácie, ktoré chcú zhodnocovať a zlepšovať svoje environmentálne správanie. Zavedením schémy EMAS organizácie deklarujú súlad s právnymi predpismi v životnom prostredí, miestnu zodpovednosť, aktívne zapojenie zamestnancov, spoľahlivosť a dôveryhodnosť uverejnených informácií o životnom prostredí.

Podmienky pre účasť organizácií v EMAS stanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit,  nariadenie Komisie (EÚ) 2017/1550 a nariadenie Komisie (EÚ) 2018/2026, ktorými sa menia prílohy prílohy I – IV k nariadeniu č. 1221/2009. Na národnej úrovni stanovuje podmienky v schéme EMAS zákon č. 351/2012 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Graf. Počet registrovaných organizácií a ich miest v schéme EMAS
Zdroj:SAŽP Zdrojová tabuľka


V národnom registri EMAS v roku 2018 pribudli 2 nové organizácie:
  • PROSPECT, s. r. o., J. Simora 5, 940 01 Nové Zámky s 2 miestami organizácie, sektor E – Čistenie a odvod odpadových vôd, Odpady a služby, sektor F – Stavebníctvo
  • STRABAG, s. r. o., Mlynské Nivy 61/A, 825 18 Bratislava so 14 miestami organizácie, sektor F – Stavebníctvo

Najviac registrovaných organizácií v schéme EMAS sa vyskytuje v krajinách Nemecko, Taliansko a Španielsko, Slovensko sa nachádza na 19 mieste. Podľa počtu miest organizácií v schéme EMAS najväčší počet registrovaných miest sa vyskytuje v krajinách Taliansko, Nemecko a Grécko. Slovensko sa umiestnilo na 14 mieste, kde sa radí do prvej polovice vyhodnotenia európskych krajín. 

 

Ekoinovácie

EK komisia definuje ekoinovácie ako  akékoľvek  inovácie  zamerané  na  výrazný a viditeľný pokrok smerom k cieľu udržateľného rozvoja, a to prostredníctvom znižovania dopadov  výrobných procesov na životné prostredie, zvyšovania odolnosti prírody voči environmentálnym tlakom alebo dosiahnutia účinnejšieho a zodpovednejšieho využívania prírodných zdrojov.
Pokrok v ekoinováciách sa hodnotí prostredníctvom ekoinovačného indexu. Jeho cieľom  je zhodnotiť rôzne aspekty ekoinovácií prostredníctvom 16 ukazovateľov zoskupených do piatich komponentov – ekoinovačné vstupy, ekoinovačné aktivity, ekoinovačné výstupy, environmentálne výsledky a sociálno ekonomické výsledky.
V roku 2018 sa SR umiestnila na 23. mieste medzi krajinami EÚ. Silnou stránkou sú ekoinovačné aktivity, sociálno ekonomické výsledky a environmentálne výsledky s rastúcim potenciálom v oblasti environmentálneho manažérstva, ktoré preukazujú snahu o vyššie environmentálne normy v podnikateľskom sektore. Slabou stránkou sú ekoinovačné vstupy a výstupy, najmä z dôvodu nízkeho verejného financovania výskumu a vývoja v oblasti životného prostredia a nedostatok ľudských zdrojov v tejto oblasti.

 
Graf. Porovnanie indexu ekoinovácií v rámci krajín EÚ (2018)
Zdroj:EK
Poznámka:Stav k roku 2018. Zdrojová tabuľka

 

Zelené verejné obstarávanie

Pri aplikácii zeleného verejného obstarávania (Green Public Procurement – GPP) integrujú jednotlivé subjekty do postupov verejného obstarávania také environmentálne požiadavky, ktorých cieľom je nadobudnutie tovarov, služieb alebo stavebných prác so zníženým negatívnym dopadom na životné prostredie. 

V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj, uplatňovaním ktorého možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež  podporu obehového hospodárstva. V decembri 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený v poradí tretí Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (NAP GPP III). Jeho strategickým cieľom je dosiahnuť 50 % podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Na dosiahnutie strategického cieľa sa stanovili tri hlavné opatrenia, ktoré sa realizujú prostredníctvom zadefinovaných aktivít:
  1. podpora verejných orgánov pri realizácií zeleného verejného obstarávania;
  2. sledovanie pokroku/vývoja zeleného verejného obstarávania;
  3. spolupráca s relevantnými európskymi a národnými inštitúciami v oblasti zeleného verejného obstarávania.

V rámci prvého opatrenia sa aktivity zameriavajú predovšetkým na zvyšovanie povedomia verejných obstarávateľov a obstarávateľov o spôsobe a možnostiach uplatňovania GPP prostredníctvom vzdelávacích podujatí - odborných seminárov, v rámci ktorých sú účastníkom poskytované i odborné propagačné materiály. Celkovo bolo v roku 2018 prostredníctvom realizovaných seminárov GPP zaškolených 191 účastníkov.
Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa vykonáva každoročným monitorovaním, ktorým sa hodnotí úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to:
  • Indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za príslušný kalendárny rok
  • Indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu uskutočnených zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za príslušný kalendárny rok.

Za rok 2018 bolo v rámci monitorovania oslovených 1 529 verejných inštitúcií, z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 459 subjektov (30 %). V rámci Indikátora 1 bola dosiahnutá úroveň 7,58 % a indikátora 2 bola úroveň 3,83 %. Výsledky uplatňovania GPP za monitorovací rok 2018 naznačujú, že sa stanovený strategický cieľ nedarí dosiahnuť.
V rámci tretieho opatrenia sa zabezpečuje kontinuálna spolupráca s EK, inštitúciami EÚ a členskými krajinami a aktívne členstvo v poradnej skupine pre GPP pri EK. Na národnej úrovni sa uskutočňuje spolupráca s relevantnými národnými inštitúciami za účelom napĺňania stanovených opatrení a aktivít v NAP GPP III.

 
Graf. Vývoj úrovne uplatňovania GPP

Poznámka:Indikátor 1: % GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek;
Indikátor 2: % GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu uskutočnených zákaziek Zdrojová tabuľka

 

Environmentálna kontrola

V SR je hlavným odborným kontrolným a správnym orgánom, prostredníctvom ktorého MŽP SR vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie Slovenská inšpekcia životného prostredia (SIŽP), ktorá vznikla v roku 1991.

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 525/2003 Z. z. o štátnej správe starostlivosti o životné prostredie SIŽP:

  • vykonáva štátny dozor vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu a za podmienok ustanovených osobitnými predpismi,
  • ukladá pokuty vo veciach starostlivosti o životné prostredie,
  • vykonáva miestnu štátnu správu na úseku integrovanej prevencie a kontroly znečisťovania životného prostredia podľa osobitného predpisu,
  • vykonáva ďalšiu činnosť vo veciach starostlivosti o životné prostredie v rozsahu osobitných predpisov,
  • vykonáva činnosť kontrolného orgánu podľa osobitných predpisov,
  • vykonáva štátny dozor vo veciach dosiahnutia cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej úrovni a na regionálnej úrovni akciami, na ktoré bola poskytnutá podpora z Environmentálneho fondu.

SIŽP kontroluje dodržiavanie právnych predpisov na 6 úsekoch – úsek ochrany vôd, ochrany ovzdušia, odpadového hospodárstva, ochrany prírody a krajiny a regulácie obchodu s exemplármi CITES, biologickej bezpečnosti a úsek integrovaného povoľovania a kontroly. Kontrolná činnosť SIŽP v roku 2018 bola zameraná na  dodržiavanie povinností vyplývajúcich z platnej legislatívy SR v oblasti životného prostredia, vrátane transponovaných smerníc EÚ ako aj jednotlivých nariadení EÚ. Vykonaných bolo spolu 2 806 kontrol, pri ktorých bolo v 989 prípadoch  zistené porušenie právnych predpisov (PP), čo predstavuje podiel 35,24 %. Najvyšší počet kontrol so zisteným porušením právnych predpisov naďalej zostáva v oblasti ochrany prírody a krajiny a to na úrovni 56 %.

 
Tabuľka.  Prehľad o vykonaných kontrolách SIŽP

Úsek Počet vykonaných kontrol Počet kontrol so zisteným porušením PP Podiel (%)
  2016 2017 2018 2016 2017 2018 2016 2017 2018
OV 998 598 591 206 248 258 20,9 41,5 46,7
OO 646 537 648 106 104 125 16,4 19,4 19,3
OH 751 558 539 115 147 156 15,3 26,3 26,3
OPaK 551 517 568 279 285 320 51,0 55,1 56,0
BB 174 171 156 1 17 2 0,6 9,9 1,3
IPK 277 278 308 63 99 128 22,7 35,6 42,1
Spolu 3 397 2 659 2 806 770 900 989 22,7 33,8 35,2
Zdroj: SIŽP

OV – úsek ochrany vôd
OO – úsek ochrany ovzdušia)
OH – úsek odpadového hospodárstva
OPaK – úsek ochrany prírody a krajiny
BB – úsek biologickej bezpečnosti
IPK – úsek integrovaného povoľovania a kontroly
 
Trvalou prioritou SIŽP je zvyšovanie úrovne a účinnosti kontrolnej činnosti. Intenzívne komunikuje s verejnosťou, pozitívne hodnotí vysoký počet podnetov, s ktorými sa na ňu občania a rôzne iné subjekty obracajú. V roku 2018 SIŽP vybavila 1 342 podnetov. Pochádzali od občanov, mimovládnych organizácií, podnikateľských subjektov, colných úradov, polície, orgánov štátnej a verejnej správy, ako aj od anonymných  pisateľov. SIŽP ich riešila prednostne a porušenie zákona zistila v 345 prípadoch.

 

Ukladanie pokút a sankcií

Za zistené porušenie príslušných ustanovení právnych noriem kontrolnou činnosťou, SIŽP ukladala pokuty a sankcie v správnom a priestupkovom konaní. V roku 2018 SIŽP uložila spolu 651 pokút v celkovej výške 1 208 567,37 eur.


Tabuľka.  Prehľad o uložených pokutách SIŽP
 
Úsek Uložené pokuty
Počet Výška (eur)
2016 2017 2018 2016 2017 2018
OV 174 177 195 306 912,86 275 030,50 326 719,68
OO 97 93 76 128 470 201 200 209 000
OH 85 86 110 151 300 154 920 201 700
OPaK 155 167 199 74 373 114 261,38 136 288
BB 2 0 2 600 0 2 659,69
IPK 82 58 69 455 000 646 200 332 200
Spolu 595 581 651 1 042 282,86 1 391 611,88 1 208 567,37
Zdroj: SIŽP

 

Environmentálna kriminalita

Environmentálna kriminalita je trestná činnosť, pri ktorej následkom konania alebo nekonania fyzickej alebo právnickej osoby v rozpore s právnymi predpismi, príde k ohrozeniu alebo poškodeniu životného prostredia alebo niektorej jeho zložky.
Definuje ju viacero medzinárodných a vnútroštátnych právnych predpisov. Ide najmä o smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/99/ES z 19. novembra 2008 o ochrane životného prostredia prostredníctvom trestného práva a zákon NR SR č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov, pričom tieto právne predpisy vychádzajú z množstva ďalších právnych predpisov upravujúcich ochranu životného prostredia a jeho zložiek (napr. zákon o odpadoch, zákon o ochrane prírody a krajiny a pod.).

Osobitné miesto v tomto systéme majú závery Rady o boji proti trestným činom proti životnému prostrediu z roku 2016, ktoré hovoria o potrebe komplexného multidisciplinárneho prístupu, lepšej spolupráce či výmeny informácií medzi orgánmi vrátane tých v tretích krajinách. V záveroch Rady z roku 2017, ktorými sa stanovujú priority EÚ v oblasti boja proti organizovanej a závažnej medzinárodnej trestnej činnosti na roky 2018 až 2021, sa za jednu z priorít EÚ stanovil aj boj proti trestným činom proti životnému prostrediu. V roku 2018 Európska Komisia prijala a začala implementovať Akčný plán na posilnenie dodržiavania environmentálnej legislatívy EÚ a zlepšenie environmentálneho riadenia pozostávajúci z deviatich opatrení, ako napríklad zvyšovanie využívania dát, ako sú napríklad satelitné snímky z programu Copernicus na odhaľovanie zločinov.

 

Environmentálna kriminalita na Slovensku v roku 2018

Za celý priebeh roku 2018 sa udržoval celkový pokles počtu zistených trestných činov oproti roku 2017, pričom išlo o 141 prípadov. Tento stav súvisel takmer výlučne s poklesom počtu trestných činov krádeží dreva, kde išlo o situáciu pretrvávajúcu celý rok 2018, už od mesiaca január. Na tomto stave má najväčší podiel pokles počtu prípadov krádeží dreva v pôsobnosti krajských riaditeľstiev policajného zboru (KR PZ) Prešov (117 prípadov) a Košice (49 prípadov). Avšak za nepriaznivý stav môžno považovať najmä výsledky v nitrianskom a trenčianskom kraji, kde bolo zistených len po 6 prípadov krádeží dreva. To je menej ako na KR PZ Bratislava (11 prípadov), čo s prihliadnutím na prírodné pomery naznačuje vysoký podiel latencie. Rovnako je potrebné uviesť, že najmä v pôsobnosti KR PZ Prešov a KR PZ Košice sa na poklese počtu zistených prípadov podieľajú aj iné faktory, ktoré sú nezávislé od činnosti Policajného zboru, napríklad prijatie opatrení užívateľov a vlastníkov lesov na ochranu ich majetku, zvýšený výkon kontroly zo strany Štátnej ochrany prírody SR a jej spolupracujúcich partnerov v chránených územiach či prijatie rôznych opatrení samospráv v týchto regiónoch na zabezpečenie dreva na kúrenie v sociálne vylúčených komunitách.
Za nepriaznivý vývoj však možno považovať trvalý pokles objasnenosti, ktorá sa po prvý raz dostala pod hranicu 60 %, konkrétne na 58,01 %. Naďalej totiž klesal počet ľahko objasniteľných trestných činov (krádeže dreva) a stúpal počet trestných činov, kde je objasnenie náročnejšie (napr. odpady). V objasnenosti sú rezervy vo všetkých oblastiach, okrem krádeží dreva a pytliactva. Sčasti pozitívne trendy možno pozorovať v oblasti porušovania ochrany rastlín a živočíchov, a to najmä vďaka niektorým okresným policajným, ktoré správne uplatňujú príslušné právne predpisy pri protiprávnych jazdách motorovými prostriedkami v lesoch a v chránených územiach.

Pravdepodobne najviac sledovanou je trestná činnosť týkajúca sa odpadov. Počet zistených prípadov je takmer totožný ako v predchádzajúci rok (216 oproti 221), pričom objasnenosť mierne stúpla z 7,24 % na 11,11 %.  Tá sa v rámci jednotlivých krajských policajných riaditeľstiev pohybuje na nízkej úrovni medzi jedným až piatimi prípadmi. Osobitná situácia v roku 2018 bola v Bratislave, kde bolo zistených viacero závažných trestných činov v tejto oblasti s prepojením na rozsiahlu ekonomickú trestnú činnosť a korupciu. Je viac ako pravdepodobné, že takáto situácia by bola odhalená aj v pôsobnosti ostatných KR PZ pri aktívnej činnosti kriminálnej polície. Celkovo výsledky Policajného zboru v tejto oblasti možno hodnotiť v roku 2018 ako veľmi nepriaznivé s mierne optimistickým výhľadom do budúcnosti – s prihliadnutím na očakávané organizačné zmeny v Policajnom zbore.
K pozitívnej zmene došlo v priebehu roku 2018 pri pytliactve. Po dlhodobom nepriaznivom trende v počte zistených trestných činov v predchádzajúcich rokoch bolo odhalených o 47 prípadov viac ako v roku 2017. Zároveň sa zvýšila aj objasnenosť na 68,71 %. Na tomto výsledku majú najväčší podiel KR PZ Košice, Nitra a Prešov. Ostatné kraje majú viac-menej podobné výsledky, ktoré  v prípade niektorých krajov - vzhľadom na prírodné pomery - možno považovať za podhodnotené oproti reálnej situácii (Trenčín, Banská Bystrica, Trnava).
Pozitívom je dvojnásobný počet zistených trestných činov týrania zvierat pri zachovaní rovnakej objasnenosti, ako aj odhaľovaní porušovania ochrany rastlín a živočíchov a trestných činov súvisiacich s nebezpečnými materiálmi.

Výsledky roku 2018 potvrdili dlhodobý nepriaznivý trend, kedy Policajný zbor zvládal riešiť jednoduchšie formy protiprávnych konaní v tejto oblasti (krádeže dreva, pytliactvo), avšak  zlyhával v boji proti závažnejším formám environmentálnej trestnej činnosti (odpady, organizované formy environmentálnej trestnej činnosti), pri ktorých bežné a formálne policajné postupy zlyhávajú. Na tomto vývoji situácie nemá podiel len polícia, ale aj prokuratúra a iné štátne orgány a inštitúcie, ktoré majú kompetencie v oblasti vymáhania práva v oblasti ochrany životného prostredia. Preto došlo k rozhodnutiu vytvoriť regionálne pracoviská na úrovni KR PZ na odhaľovanie a dokumentovanie environmentálnej trestnej činnosti a trestnej činnosti týkajúcej na nebezpečných materiálov. Súčasne sa prebuduje celkový systém vecnej a miestnej príslušnosti útvarov Policajného zboru určených na boj s touto trestnou činnosťou. Hlavným cieľom je zvrátiť nepriaznivý vývoj v tejto oblasti prostredníctvom vyškolených a vycvičených policajných špecialistov.

 
Tabuľka. Prehľad zistených a objasnených trestných činov v roku 2017 a 2018

  2017 2018
Zistené Objasnené % Zistené Objasnené %
§ 168 ohrozovanie zdravia                       1   0 0   1   0 0
§ 169 ohrozovanie zdravia                       0   0 0   1   0 0
§ 212/2d krádež dreva                     849   699 82,33   626   509 81,31
§ 298 jadrové materiály                   13   3 23,08   22   4 18,18
§ 299 predmet na výrobu ...               0   0 0   0   0 0
§ 299a čierna stavba                      3   0 0   5   0 0
§ 300 ohrozenie životného prostredia          12   2 16,67   17   1 5,88
§ 301 ohrozenie životného prostredia          2   0 0   6   1 16,67
§ 302 neoprávnené nakladanie s odpadom           221   16 7,24   216   24 11,11
§ 302a vypúšťanie znečisťujúcich látok    0   0 0   0   0 0
§ 303 ochrana vôd a ovzdušia              2   0 0   1   0 0
§ 304 ochrana vôd a ovzdušia              3   0 0   2   0 0
§ 304a ochrana ozónovej vrstvy            0   0 0   0   0 0
§ 305 ochrana rastlín a živočíchov        67   34 50,75   80   43 53,75
§ 306 ochrana stromov a krov              113   42 37,17   99   20 20,20
§ 307 šírenie choroby zvierat             0   0 0   0   0 0
§ 308 šírenie choroby rastlín             0   0 0   0   0 0
§ 309 únik geneticky modifikovaných organizmov           0   0 0   0   0 0
§ 310 pytliactvo                          263   165 62,74   310   213 68,71
§ 378 týranie zvierat                     20   7 35,00   40   14 35,00
§ 378a zanedbanie starostlivosti          1   0 0   3   0 0
ENVIRONMENTÁLNA KRIMINALITA              1 570   968 61,66  1 429   829 58,01
Zdoj: MV SR

 

Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta

Hlavné medzinárodné východiská

V roku 1992 sa  v dokumente Agenda 21 prijatom na úrovni OSN spomenuli témy, ktoré sa dotýkali environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety (EVVO). V roku 1997 na konferencii UNESCO v Tbilisi boli sformulované ciele EVVO, medzi ktoré patrilo:
  • vytvoriť nové vzory správania sa jednotlivcov, skupín a spoločenstiev vo vzťahu k životnému prostrediu,
  • poskytnúť každému možnosť získať vedomosti, hodnoty a schopnosti potrebné pre ochranu životného prostredia,
  • podporiť vedomie starostlivosti o hospodárske, sociálne, politické a ekologické súvislosti v mestách a na vidieku.
Neskôr, v agende OECD, sa problematika EVVO stala obsahovou náplňou „Environmentálnej stratégie OECD pre prvú dekádu 21. storočia“ (2001), „Environmentálneho výhľadu OECD do roku 2030“ (2008), „Stratégie zeleného rastu OECD“ (2011), „Environmentálneho výhľadu OECD do roku 2050“ (2012), ako aj odporúčaní OECD z „Prehľadu o environmentálnej výkonnosti SR“ (2011).

 

Národné dokumenty týkajúce sa EVVO

Politika pre oblasť EVVO sa odvíjala zo „Stratégie, zásad a priorít štátnej environmentálnej politiky“, prijatej v roku 1993, cieľom ktorej malo byť vybudovanie uceleného školského a mimoškolského systému environmentálnej výchovy a vzdelávania a environmentálnej osvety. Na spomínanom základe bola vypracované Koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety schválená vládou SR uznesením č. 846/1997. Neskôr, v prvej dekáde 21. storočia, podpora environmentálnej výchovy a vzdelávanie bola rozpracovaná vo viacerých strategických dokumentoch, ako napr.: Národná stratégia trvalo udržateľného rozvoja (NSTUR) (2001), Akčný plán trvalo udržateľného rozvoja v SR na roky 2005 - 2010.

Programové vyhlásenie vlády SR na roky 2012 - 2016 definovalo potrebu zabezpečiť jednotu ekonomického, sociálneho, politického a environmentálneho rozvoja SR. Jednou z priorít sa stalo zabezpečenie environmentálnej osvety a regulovaného cestovného ruchu, čo si vyžaduje ďalšie budovanie infraštruktúry so zreteľom na ochranu prírody a krajiny, rozšírenie siete náučných chodníkov, geoparkov, informačných a školiacich zariadení.

V roku 2015 bola schválená Rezortná koncepcia environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2025, ktorá reagovala na aktuálne potreby a nové výzvy v oblasti starostlivosti o životné prostredie na Slovensku. Jej hlavným cieľom je vytvoriť fungujúci ucelený systém environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety v rezorte životného prostredia, so zameraním na nosné cieľové skupiny a s využitím inovatívnych nástrojov pri zachovaní princípov udržateľného rozvoja.
Naplnenie hlavného cieľa RK EVVO je realizované prostredníctvom piatich čiastkových cieľov, ich opatrení a aktivít. Jednotlivé navrhované aktivity majú viesť identifikované cieľové skupiny ku komplexnému pochopeniu vzájomných vzťahov medzi človekom a starostlivosťou o životné prostredie, k pochopeniu nevyhnutného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti a zachovaniu jeho hodnôt, ako aj k novým výzvam, akými sú zelená ekonomika a ochrana prírodného kapitálu Európy.
EVVO sa stala súčasťou Envirostratégie 2030 s definovaným  prioritným cieľom – vedenie obyvateľstva k zodpovednej výrobe, spotrebe a ochrane prírody neformálnym vzdelávaním, ako aj neustále zlepšovanie environmentálneho povedomia prostredníctvom kultúrneho a prírodného dedičstva a cestovného ruchu. V súlade s Envirostratégiou 2030 dochádza k budovaniu siete štátnych aj neštátnych stredísk environmentálnej výchovy s cieľovým stavom porovnateľným so štandardom európskych krajín. Na úrovni štátu, krajských a lokálnych samospráv sa postupne spúšťa mechanizmus na dobudovanie siete environmentálno-výchovných stredísk vo všetkých krajoch, ktorý vyústi k tvorbe Koncepcií environmentálnej výchovy a vzdelávania na regionálnej úrovni (dnes už vytvorených v Bratislavskom a Trenčianskom samosprávnom kraji).

 

Všeobecná charakteristika EVVO na Slovensku

Formálna EVV sa na Slovensku sústreďuje v zariadeniach školského typu. Je zastrešená Štátnym vzdelávacím programom od predprimárneho vzdelávania až po stredné odborné vzdelanie. Vo všetkých stupňoch vzdelávania je definovaná ako prierezová téma spadajúca pod príslušné vzdelávacie oblasti. Formálnu EVV koordinuje MŠVVaŠ SR. V oblasti vysokého školstva univerzity a vysoké školy ponúkajú environmentálne, ekologické študijné odbory, v ktorých je začlenená environmentálna výchova.

Neformálnu EVVO realizujú na Slovensku hlavne rezortné organizácie MŽP SR so zameraním na špecifické cieľové skupiny. Jednotlivé rezortné organizácie pripravujú množstvo akcií a podujatí, ktoré sú zamerané na informovanosť v oblasti ochrany životného prostredia a jeho zložiek, ako aj na samotnú oblasť EVVO. Jedná sa o výchovno – vzdelávacie aktivity s využitím interaktívnych prvkov, ku ktorým patria napr.: podujatia pri príležitosti významných environmentálnych dní, dni otvorených dverí rezortných organizácií, jedno alebo viac dňové náučné podujatia, besedy pre všetky kategórie škôl, podujatia pre marginalizované skupiny, výstavy, exkurzie, filmové festivaly. Taktiež sa organizujú odborné konferencie a semináre pre rôzne cieľové skupiny, ako aj metodické dni a realizuje sa akreditované kontinuálne vzdelávanie pre pedagógov – koordinátorov environmentálnej výchovy. V neposlednom rade sa rezortné organizácie MŽP SR venujú edičnej, publikačnej a propagačnej činnosti, vydávaniu rôznych typov informačných, vzdelávacích a propagačných materiálov vo forme letákov, plagátov, zborníkov, periodík, odborno-populárnych publikácií, metodických príručiek, filmov a interaktívnych CD určených rôznym cieľovým skupinám.

MŽP SR zabezpečuje koncepčné vedenie im zriadených organizácií na základe Rezortnej koncepcie environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku 2025. Na základe tohto dokumentu bola zriadená Komisia MŽP SR pre rezortnú koncepciu environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety do roku  2025, ktorá má za úlohu hodnotiť plnenie cieľov koncepcie a prinášať optimálne riešenia v oblastiach stanovenými cieľmi dokumentu. Jednotlivé organizácie MŽP SR majú doplnenú environmentálnu výchovu do ich štatútov a tým sú oprávnené a zároveň povinné vykonávať túto činnosť.

Slovenská agentúra životného prostredia (SAŽP) má zriadenú organizačnú jednotku zameranú na EVVO – Odbor environmentálnej výchovy a vzdelávania, pod ktorý spadá stredisko environmentálnej výchovy (SEV) Dropie. Úlohou SAŽP je zvyšovať environmentálne povedomia verejnosti prostredníctvom ucelenej ponuky programov neformálnej environmentálnej výchovy na národnej a regionálnej úrovni. SAŽP zabezpečuje praktickú, metodickú, publikačnú, projektovú a koncepčnú činnosť v tejto oblasti. Organizuje vzdelávacie a informačné podujatia, spolupracuje so zainteresovanými rezortami, inštitúciami a mimovládnymi organizáciami na Slovensku aj v zahraničí.

Národná Zoologická záhrada Bojnice (ZOO Bojnice) realizuje v rámci environmentálnej výchovy rôzne podujatia a akcie pre rôzne cieľové skupiny: školy, znevýhodnené skupiny návštevníkov, skupiny so špeciálnymi potrebami, či pre širokú verejnosť.  Centrum environmentálnej výchovy ZOOškola, ponúka zážitkové programy, Podujatia pre školy, Výučbové programy, Zookrúžky, Tábory, Aktivity mimo ZOO, Súťaže.  Zoologická záhrada ponúka taktiež vzdelávanie a poradenstvo v oblastiach starostlivosti o živočíchy zverené do opatery z chovateľského a veterinárneho hľadiska pre odbornú verejnosť.  V oblasti EVVO vydáva rôzne publikácie, brožúry, letáky a iné.

Slovenské múzeum ochrany prírody a jaskyniarstva (SMOPaJ) je zodpovedné za  odbornú správu zbierok a ich propagáciu cez všetky formy múzejných aktivít pre širokú verejnosť. V rámci EVVO ponúka SMOPaJ rozsiahlu škálu environmentálnych vzdelávacích programov. Samotné expozície múzea slúžia ako interaktívne pomôcky pri výučbe a k dispozícii je jedna multifunkčná miestnosť na semináre, workshopy, tvorivé dielne, ako aj menšie konferencie.  SMOPaJ vydáva dva odborné recenzované časopisy Slovenský kras a Naturae tutela. 

Odbor environmentálnej výchovy ŠOP SR má celonárodnú pôsobnosť v oblasti EVVO prostredníctvom pracovníkov alokovaných v chránených krajinných oblastiach a národných parkoch, s vedením sídliacim v Banskej Bystrici. ŠOP SR organizuje rôzne podujatia pre širokú verejnosť. Jej súčasťou je Škola ochrany prírody vo Varíne a Karpatské stredisko pre mokrade, zriadené v Banskej Bystrici za účelom vzdelávania širokej aj odbornej verejnosti v oblasti ochrany mokradí, ako aj za účelom organizovania medzinárodných podujatí Karpatskej iniciatívy pre mokrade.

Slovenské banské múzeum (SBM) od roku 1998 realizuje projekt Škola v múzeu. Jednotlivé aktivity projektu formou tvorivých dielní, kurzov, prezentácií, vychádzok v teréne rozvíjajú vedomosti v oblasti regionálnej environmentálnej výchovy. Podporujú estetické cítenie, manuálnu zručnosť, tvorivosť, inšpirujú k efektívnemu využívaniu prírodného i odpadového materiálu. Jednotlivé programy zároveň dopĺňajú a obohacujú školské učebné osnovy. Projekt podporuje zmenu vnímania tradičného múzea a otvára priestor novej interaktívnej spolupráce verejnosti a múzea. SBM vydáva aj rôzne publikácie, ktoré je možne zakúpiť priamo na ich pobočkách, alebo je možné si ich objednať.

Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) realizuje EVVO prostredníctvom prednášok, exkurzií a súťaží vo svojich zariadeniach. Pre širokú verejnosť SHMÚ organizuje Deň otvorených dverí. V rámci svojej publikačnej činnosti vydáva rôzne časopisy a publikácie určené skôr pre odbornú verejnosť.

Štátny geologický ústav Dionýza Štúra (SGÚDŠ) ako rezortný vedeckovýskumný ústav zabezpečuje okrem iného výkon ústrednej geologickej knižnice, vydávanie a predaj máp a odborných geologických publikácií. Medzi aktivity realizované v rámci EVVO patria: Deň otvorených dverí pri príležitosti Dňa Zeme, rôzne konferencie a semináre pre odbornú verejnosť s cieľom propagácie geológie. SGÚDŠ zabezpečuje aj publikačnú činnosť určenú pre odbornú verejnosť.

Výskumný ústav vodného hospodárstva (VÚVH) je najvyšším metodickým centrom pre kontrolu kvality vody a odborné posudzovanie účinnosti úpravy a čistenia vôd. V rámci EVVO organizuje VÚVH deň otvorených dverí, prednášky, prezentácie, ako aj exkurzie pre odbornú a širokú verejnosť.  

 

Mimovládne organizácie zaoberajúce sa environmentálnou výchovou

Na Slovensku pôsobí viacero mimovládnych organizácií, ktorých poslaním je vykonávať environmentálnu výchovu. Niekoľko takýchto organizácií zastrašuje združenie Špirála. Z pohľadu  regionálnej pôsobnosti medzi najväčšie organizácie patria na západnom Slovensku Bratislavské regionálne ochranárske združenie (BROZ), Daphne a Centrum environmentálnych aktivít v Trenčíne. Na strednom Slovensku pôsobí Vzdelávacie centrum Zaježová a na východnom Slovensku Ekocentrum Sosna.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: