Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2018 (Rozšírené hodnotenie kvality a starostlivosti)

Starostlivosť o ŽP (interaktívna verzia)

Environmentálna politika (interaktívna verzia)


Vláda SR schválila vo februári 2019 materiál Zelenšie Slovensko: Stratégiu environmentálnej politiky Slovenskej republiky do roku 2030 (Stratégia). Slovensko tak má po 26 rokoch nový strategický dokument, ktorý reaguje na aktuálne výzvy a stanovuje víziu, ciele a opatrenia environmentálnej politiky. Prípravu Stratégie, ktorá prebiehala participatívne, zastrešil analytický útvar pri MŽP SR Inštitút environmentálnej politiky (IEP).

Návrh Stratégie bol zostavený na základe verejnej konzultácie, analýz IEP a podkladov 7 odborných pracovných skupín zložených z takmer 160 odborníkov z rôznych oblastí, ale aj podnetov od verejnosti. Vychádzalo sa z medzinárodných, európskych, ako aj národných právnych predpisov a platných strategických dokumentov, zo štúdie Európskej environmentálnej agentúry zameranej na analýzu globálnych megatrendov a nadväzujúceho hodnotenia globálnych megatrendov z pohľadu SR. Ciele Stratégie sú v súlade s Agendou 2030 a jej implementácia prispeje k napĺňaniu cieľov udržateľného rozvoja v podmienkach SR.
Stratégia definuje základnú víziu environmentálnej politiky do roku 2030. Spočíva v lepšej kvalite životného prostredia a udržateľnom obehovom hospodárstve a v čo najmiernejších následkoch zmeny klímy vďaka mitigácii a adaptačným opatreniam. Za najväčšie výzvy životného prostredia na Slovensku sú označené kvalita ovzdušia, odpadové hospodárstvo a ochrana biotopov a druhov hlavne v lesných, lúčnych a mokraďových ekosystémoch. Od vízie sa odvíjajú definované ciele a opatrenia na ich dosiahnutie.
V oblasti ovzdušia je cieľom zlepšiť jeho kvalitu a splniť definované limity. Snahou je do roku 2030 výrazne znížiť emisie znečisťujúcich látok  oproti roku 2005 - SO2 o 82 %, NOx o 50 %, NMVOC o 32 %, NH3 o 30 % a PM2,5 o 49 %. Zváži sa zavedenie systému obchodovania s emisnými kvótami pre látky znečisťujúce ovzdušie. Podporovať sa má nízkoemisná doprava a prechod na čistejšie formy vykurovania v domácnostiach. Stratégia počíta s ukončením výroby elektriny a tepla z uhlia. V tomto smere už nastal posun v prípade dotovania takejto výroby elektriny, ktorá je bez podpory nerentabilná. Vláda SR schválila, že potrvá do roku 2023, teda o sedem rokov menej, než sa pôvodne plánovalo. Práve ukončenie environmentálne škodlivých dotácií a regulácií je aj jednou z priorít Stratégie.  Zahŕňa zároveň komplexnejší zámer zvážiť zelenú fiškálnu reformu, aby sa ťarcha zdanenia práce presunula smerom k environmentálnym daniam v súlade s princípom „znečisťovateľ platí“.

Odpady sú oblasťou, kde Slovensko v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ najviac zaostáva. Cieľom je zvýšiť recykláciu komunálneho odpadu, vrátanej jeho prípravy na opätovné použitie,  na 60 % do roku 2030 a mieru skládkovania znížiť do roku 2035 pod 25 %. Bude to sprevádzané postupným zvyšovaním poplatkov za skládkovanie odpadov za súčasného zlepšenia prevencie vzniku čiernych skládok, ako aj dôsledného trestania vinníkov. Prvé mierne zvyšovanie spomínaných poplatkov zaviedla novela zákona o odpadoch platná od januára 2019 a ich postupný nárast je zatiaľ uzákonený do roku  2021. Pripravený bol návrh zákona o zálohovaní, ktorý sa týka PET fliaš a plechoviek na nápoje. Návrh zákona vychádzal z analýzy IEP Skutočná cena zálohy. Návrhom zákona je riešený od roku 2022 aj zákaz používania niektorých jednorazových plastov, vrátane plastového riadu. Cieľom Stratégie je tiež predchádzať vzniku biologicky rozložiteľného a  potravinového odpadu. Opatrenia pre lepší manažment odpadov sú súčasťou aktivít definovaných za účelom prechodu SR na  obehové hospodárstvo. Stratégia kladie dôraz na ekodizajn, počíta s vyššou podporou zelených inovácií, vedy a výskumu. Plánuje sa, že v roku 2030 bude zeleným verejným obstarávaním zabezpečované aspoň 70 % hodnoty verejného obstarávania.

Jedným z kľúčových v ochrane biodiverzity  bude prehodnotenie a zjednodušenie systému chránených území a stupňov ochrany. Jadrová bezzásahová zóna národných parkov sa postupne rozšíri až na 75 % rozlohy  národného parku manažmentovej kategórie II. chránených území podľa IUCN. V bezzásahových územiach bude ťažba zakázaná a na územiach s aktívnym manažmentom bude uprednostňované prírode blízke obhospodarovanie. Zároveň sa zefektívni kontrola ťažby. Počíta sa so zavedením hodnotenia ekosystémových služieb a platbami za ne, či obnovou 15% degradovaných ekosystémov akými sú napríklad slaniská, mokrade, či lužné lesy. Ekologická poľnohospodárska výroba sa rozšíri aspoň na 13,5 % výmery poľnohospodárskej pôdy.

So všetkými tromi prioritami stratégie je prepojená zmena klímy. Plánuje sa znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch obchodovania s emisiami o 43 % a mimo týchto sektorov minimálne o 20 % oproti roku 2005. To predstavuje pokles o 53 % medzi rokmi 1990 a 2030. Slovensko sa tak zaraďuje medzi krajiny s najvyššími ambíciami v tejto oblasti. Bude pokračovať efektívna schéma obchodovania s emisiami, ktorej výnosy by mali smerovať najmä do opatrení zmierňovania dôsledkov zmeny klímy a adaptácie na zmenu klímy. Mitigačné opatrenia vytýči konkrétnejšie Nízkouhlíková stratégia rozvoja SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050. Podporia sa dopravné riešenia bez negatívnych klimatických vplyvov. Regióny a obce budú musieť povinne prijať adaptačné opatrenia.
Meniaca sa klíma prináša viac extrémnych prejavov počasia, environmentálna stratégia sa preto venuje jednak ochrane pred povodňami a zároveň suchu. Preferovať sa budú zelené opatrenia spomaľujúce odtok vody z krajiny. Zadržiavanie vody, lepšie plánovanie v krajine a zodpovednejšie hospodárenie s vodou prispeje k obmedzeniu sucha a nedostatku vody.
V oblasti zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých Stratégia definuje ciele dosiahnuť dobrý stav a potenciál vôd na všetkých vodných útvaroch.  Zabrániť znečisťovaniu vôd majú aj opatrenia v oblasti odvádzania a čistenia odpadových vôd. Do roku 2030 aglomerácie s viac ako 2 000 ekvivalentných obyvateľov majú dosiahnuť 100 % a aglomerácie s nižším počtom ekvivalentných obyvateľov 50 % podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd.