Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017

Zložky ŽP a ich ochrana

Voda


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je stav a vývoj vo využívaní vody z pohľadu zachovania vodných zdrojov?
  • Percento celkových odberov z odtoku z územia SR po roku 2000 nedosahuje ani 10 %, s výnimkou rokov 2002 – 2004.
  • Odbery povrchovej vody po roku 1997 zaznamenali významný pokles, napriek minimálnym medziročným nárastom a poklesom. V roku 2017 odbery poklesli oproti roku 1997 o 69,9 % a oproti roku 2000 o 66,8 %. Medziročne 2016 – 2017 odbery narástli o 5,2 %.
  • Odbery podzemných vôd tiež zaznamenali po roku 1996 pokles, ale od roku 2000 majú vyrovnaný charakter s minimálnymi medziročnými nárastmi a poklesmi. V roku 2017 odbery poklesli o 32,9 % oproti roku 1997 a o 25,9 % oproti roku 2000. Medziročný nárast predstavoval 3,75 %.
Znižuje sa znečisťovanie povrchových vôd spôsobené vypúšťaním odpadových vôd?
  • Od roku 1994 klesá objem vypúšťaných odpadových vôd do povrchových vôd aj napriek medziročným výkyvom. V roku 2017 klesla produkcia odpadových vôd oproti roku 1997 o 44,8 %, oproti roku 2000 o 43,2 % a oproti roku 2016 klesla o 1,3 %. V roku 2017 množstvá znečistenia charakterizovaného parametrami BSK5, CHSKCr, Ncelk. poklesli, Pcelk. bol približne na rovnakej úrovni predchádzajúceho roku.
  • Napojenie obyvateľstva na verejné kanalizácie výrazne zaostáva za verejnými vodovodmi. V roku 1993 bolo napojených na verejné kanalizácie 51,5 % obyvateľov, v roku 2000bol zaznamenaný nárast na 54,7 % a v roku 2017 to bolo 67,72 %.
 Darí sa plniť požiadavky na kvalitu povrchových vôd?
  • Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Prekračované limity boli hlavne pre syntetické a nesyntetické látky, hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele a vo všeobecných ukazovateľoch hlavne dusitanový dusík. Do roku 2007 bola kvalita povrchových vôd hodnotená STN 75 7221 v 5 triedach kvality a 8 skupinách ukazovateľov. V rokoch 1995 – 2007 nevyhovujúcu IV. a V. triedu kvality vykazovalo 40 – 60 % miest odberov pre skupiny F – mikropolutanty a E – biologické a mikrobiologické ukazovatele.
  • V zmysle požiadaviek rámcovej smernice o vode je kvalita vody vyjadrovaná ekologickým a chemických stavom útvarov povrchových vôd. V tomto období bol zlý a veľmi zlý ekologický stav útvarov povrchových vôd zaznamenaný v 8,94 % z celkového počtu vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 2 159,41 km. Dobrý chemický stav nedosahovalo 37 (2,4 %) vodných útvarov povrchových vôd.
Darí sa plniť požiadavky na kvalitu podzemných vôd?
  • V rámci základného monitorovania a prevádzkového monitorovania aj v roku 2017 boli zaznamenané prekročenia stanovených limitov znečistenia podzemných vôd.
  • Za účelom hodnotenia chemického stavu útvarov podzemných vôd boli pokryté monitorovacími objektmi všetky kvartérne a predkvartérne útvary podzemných vôd okrem geotermálnych útvarov podzemných vôd, ktoré neboli hodnotené. V zlom chemickom stave sa nachádzalo 11 útvarov podzemných vôd (14 %).
Aká je kvalita pitnej vody?
  • Kvalita pitnej vody v SR dlhodobo vykazuje vysokú úroveň. V roku 2017 podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich limitom dosiahol hodnotu 99,72 %, zatiaľ čo v roku 2000 to bolo 98,64 %.
  • Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2017 dosiahol 88,94 %. V roku 1993 bolo zásobovaných 4 138 tis. obyvateľov (77,8 %) a v roku 2000 to bolo už 4 479 tis. obyvateľov (82,9 %).  
Aká je kvalita vôd prírodných kúpalísk?
  • V roku 2017 klasifikácia vôd vhodných na kúpanie v zmysle smernice 2006/7/ES bola vykonaná v 29 prírodných lokalitách. 19 lokalít vôd určených na kúpanie bolo klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 9 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Počas kúpacej sezóny došlo jednorázovo k prekročeniu medznej hodnoty v ukazovateli E. coli a črevné enterokoky na Vindšachtskom jazere. 
Aký je vývoj v počte udalostí súvisiacich s vodou negatívne ovplyvňujúcich životné prostredie?
  • Počet udalostí mimoriadneho zhoršenia vôd (MZV) má kolísavý charakter a v sledovanom období rokov 1993 – 2017 bolo evidovaných 2 988 udalostí. V období rokov 2000 – 2017 najmenej evidovaných MZV bolo v roku 2001 (71) a najviac v roku 2003 (176). V roku 2017 sa zvýšil počet MZV oproti roku 2016 o 9 udalostí.
  • Celkové výdavky a škody súvisiace s povodňami v roku 2017 dosiahli 11,02 mil. eur. V období rokov 1998 – 2017 boli celkové výdavky a škody vyčíslené na hodnotu 1 217,5 mil. eur, pričom najnižšie škody boli spôsobené v roku 2003 a najhoršie povodne boli zaznamenané v roku 2010.

 

Bilancia vodných zdrojov

Vodná bilancia

Ročný prítok na územie SR v roku 2017 predstavoval 61 099 mil. m3, čo je oproti roku 2016 menej o 2 299 mil. m3. Odtok z územia sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 4 037 mil. m3, pokles odtoku z územia SR predstavoval 98 mil. m3.
Celkové zásoby vody k 1. 1. 2017 v akumulačných nádržiach predstavovali 926,60 mil. m3, čo reprezentovalo 80 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2018 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti stavu k 1. 1. 2017 vzrástol na 1 032,66 mil. m3, čo reprezentuje 89 % využiteľného objemu vody. 
 
Tabuľka Celková vodná bilancia vodných zdrojov
 
 
Objem (mil. m3)
  1996 2000 2017
Hydrologická bilancia      
Zrážky 41 127 37 500 40 535
Ročný prítok do SR 65 465 77 999 61 099
Ročný odtok 79 996 90 629 73 777
Ročný odtok z územia SR 12 842 12 842 11 126
Vodohospodárska bilancia      
Celkové odbery SR 1 336,80 1 172 578,63
Výpar z vodných nádrží 46,89 60,00 54,14
Vypúšťanie do povrchových vôd 1 160,31 989,80 611,88
Vplyv vodných nádrží (VN) 144,87 32,98 104,60
  Akumulácia Nadlepšovanie Akumulácia

Celkové zásoby vo VN k 1. 1. nasl. roka

857,3 757,0 1 032,6
% zásobného objemu v akumulačných VN SR 69 65 89
% celkových odberov z odtoku z územia SR 10,4 9,1 5,2
Zdroj: SHMÚ

Povrchové vody


Zrážkové a odtokové pomery

Zrážkový úhrn na území SR dosiahol v roku 2017 hodnotu 827 mm, čo predstavuje 109 % normálu a bol hodnotený ako zrážkovo normálny rok. Celkový nadbytok zrážok dosiahol hodnotu 65 mm. Podľa charakteru zrážkového obdobia rok 2017 bol normálny v povodí Moravy, Dunaja, Váhu, Nitry, Ipľa, Bodvy, Slanej,  vlhký bol v povodí Hrona a Hornádu a v ostatných povodiach SR bol veľmi vlhký.
 
Tabuľka  Priemerné mesačné úhrny zrážok (2017)
Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. Rok
mm 27 36 36 87 63 65 92 66 126 84 76 69 827
% normálu 59 86 77 158 83 76 102 81 200 138 123 130 109
Nadbytok (+)/ Deficit (-) -19 -6 -11 32 -13 -21 2 -15 63 23 14 16 65
Charakter zrážkového obdobia S N S VV N S N N MV V V V N
N - normálny, S - suchý, V - vlhký, VV - veľmi vlhký, MV - mimoriadne vlhký
Zdroj: SHMÚ



Mapa Priemerný ročný úhrn zrážok v jednotlivých povodiach (2017, mm)

Zdroj: SHMÚ 
 

Ročné odtečené množstvo v SR v roku 2017 dosiahlo 97 % dlhodobého priemeru. Odtečené množstvo predstavovalo viac ako 100 % dlhodobého priemeru v povodí Váhu, Bodrogu a Popradu (108 – 114 % normálu), v ostatných povodiach sa hodnoty pohybovali v rozpätí 58 až 88 % normálu.

Užívanie povrchovej vody

V roku 2017 sa celkové odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku zvýšili o 5,2 %. Odbery pre priemysel zaznamenali nárast o 1,4 %, nárast o 3,0 % bol zaznamenaný v odberoch povrchových vôd pre vodovody. Odbery povrchových vôd pre závlahy vzrásli na hodnotu 17,62 mil.m3, čo predstavovalo nárast o 96,0 %.
 
Graf  Vývoj v odberoch povrchových vôd


Tabuľka  Užívanie  povrchovej vody (mil. m3)
 
Rok
 
Vodovody
 
Priemysel
 
Závlahy
Ostatné poľnohospodárstvo Odbery
spolu
 
Vypúšťanie
1997 73,826 690,733 46,894 0,0360 811,484 1 114,608
2016 46,140 176,470 8,990 0,0900 231,700 620,160
2017 47,510 178,980 17,620 0,0100 244,120 611,880
Zdroj: SHMÚ

Hodnotenie kvality povrchových vôd

Kvalitatívne ukazovatele povrchových vôd v roku 2017 boli monitorované podľa schváleného Programu monitorovania stavu vôd na rok 2017. Monitorovaných bolo 438 miest v základnom a prevádzkovom režime.
Výsledky monitoringu boli zhodnotené podľa nariadenia vlády SR č. 398/2012 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 269/2010 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na dosiahnutie dobrého stavu vôd. Pre prioritné látky a niektoré ďalšie látky bolo hodnotené dodržanie environmentálnej normy kvality (ENK) podľa nariadenia vlády SR č. 167/2015 Z. z.
Kvalita povrchových vôd v roku 2017 vo všetkých monitorovaných miestach splnila limity pre vybrané všeobecné ukazovatele a ukazovatele rádioaktivity. Najviac prekročení limitných hodnôt vo všeobecných ukazovateľoch (časť A nariadenia vlády) bolo v ukazovateli dusitanový dusík vo všetkých čiastkových povodiach. Požiadavky na kvalitu povrchových vôd pre skupinu syntetických a nesyntetických látok (časť B a C nariadenia vlády) neboli splnené v ukazovateľoch: As, Zn, Cu, kyanidy celkové, 4-metyl-2,6-di-terc butylfenol, anilín a benztiazol. Ročný priemer environmentálnej normy kvality (ENK) bol prekročený pre Cd, Hg, Pb, alachlór, di(2-etylhexyl)ftalát (DEHP),fluorantén, 4-nonylfenol, 4-terc-oktylfenol. Zo skupiny hydrobiologických a mikrobiologických ukazovateľov (časť E) neboli splnené požiadavky v nasledovných ukazovateľoch: sapróbny index biosestónu, abundancia fytoplanktónu, chlorofyl-a, koliformné baktérie, termotolerantné koliformné baktérie, črevné enterokoky a kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C.
 
Tabuľka Počet monitorovaných miest a ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch A a E (2017)
Medzinárodné povodie Čiastkové povodie Počet monitorovaných miest v čiastkovom povodí Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1
sledované nespĺňajúce požiadavky všeobecné ukazovatele (A) hydrobiologické a mikrobiologické ukazovatele (E)
Dunaj Morava 32 26 O2,CHSKCr,BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca,Al, AOX,TOC, Mn abudancia fytoplankónu, koliformné baktérie, termotolerantné kol. baktérie, chorofyl-a, sapróbny index biosestónu, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Dunaj 20 19 O2,CHSKCr,BSK5,EK (vodivosť),pH,N-NH4,N-NO2,N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca,Al, AOX kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Váh 144 122 O2,BSK5,CHSKCr,pH,EK (vodivosť),N-NH4, N-NO2, N-NO3, Pcelk.,Fe,Mn,
Ncelk.,Cl-,SO42-,Ca, AOX,Al
abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky, termotolerantné kol. baktérie, sapróbny index biosestónu, koliformné baktérie, chorofyl-a, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Hron 35 20 BSK5,CHSKCr,N-NO2,N-NO3,N-NH4,Ncelk., Pcelk., Ca,AOX sapróbny index biosestónu, koliformné baktérie,termotolerantné kol. baktérie, chorofyl-a, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Ipeľ 23 18 O2,CHSKCr, BSK5,pH,EK (vodivosť),N-NH4,N-NO2, Pcelk.,Ca, AOX chorofyl-a, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Slaná 19 9 BSK5,CHSKCr,pH,N-NO2, N-NH4,Ncelk.,Pcelk.,Ca,AOX koliformné baktérie,
termotolerantné kol.baktérie, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Bodrog 50 46 O2,BSK5,CHSKCr,EK (vodivosť),Fe,N-NH4,N-NO2, N-NO3, Ncelk., Pcelk., Ca, Al,AOX,NELUV abudancia fytoplankónu, sapróbny index biosestónu, termotolerantné kol.baktérie,
črevné enterokoky, chorofyl-a, koliformné baktérie, kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
 
Dunaj Hornád 22 20 CHSKCr,RL550,EK (vodivosť),Ca,Cl-,  N-NO2, N-NO3, AOX,NELUV abudancia fytoplankónu,črevné enterokoky,
termotolerantné kol.baktérie, koliformné baktérie,
chorofyl-a, kultivovateľné
mikroorganizmy pri 22 oC
Dunaj Bodva 8 8 O2,CHSKCr,EK (vodivosť),
N-NO2, N-NO3, Ca,AOX,
 
abudancia fytoplankónu, črevné enterokoky,
chorofyl-a, koliformné baktérie,
termotolerantné kol. baktérie,
kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 oC
Visla Dunajec a Poprad 13 11 pH, EK (vodivosť),N-NH4,N-NO2,Ca,AOX koliformné baktérie,termotolerantné
kol. baktérie
Zdroj: SHMÚ

Tabuľka  Ukazovatele nespĺňajúce všeobecné požiadavky na kvalitu povrchovej vody v ukazovateľoch B a C (2017)
Medzinárodné povodie Čiastkové povodie Ukazovatele, ktoré nespĺňajú požiadavky na kvalitu povrchovej vody podľa prílohy č.1
nesyntetické látky (B) syntetické látky (C)
Dunaj Morava Ni (RP,NPK),Zn (RP) FLU (RP),B(a)P (RP) *,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)*
Dunaj Dunaj   FLU (RP/RP*),Endosulfán (NPK),B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP)*,B(k)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*,TBT (RP)*
Dunaj Váh As (RP), Hg (RP, NPK), Ni (RP) Anilín (RP, NPK),Alachlór (RP),Benztiazol (RP), CN celkové (RP), Oktylfenol (RP),FLU (RP/RP*), B(a)P (RP)*,B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*),TBT (RP*)
Dunaj Hron As (RP),Cu (RP),Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) 4-m-2,6-tBTP (RP),Antracén (NPK),Oktylfenol (RP/RP*),FLU (RP/RP*, NPK/NPK*),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*, NPK),B(k)fluórantén (RP*, NPK),B(ghi)perylén (RP*),Indenopyrén (RP*), TBT (RP*)
Dunaj Ipeľ Zn (RP),Cd (RP, NPK),Pb (RP) FLU (RP),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*)
Dunaj Slaná   CN (RP),FLU (RP, NPK),B(a)P (RP*),B(b)fluórantén (RP*),
B(k)fluórantén (RP*),B(ghi)perylén (RP*, NPK),Indenopyrén (RP*)
Dunaj Bodrog Zn (RP), Pb (RP) CN (RP), 4-nonylfenol,TBT (RP)*, B(a)P (RP)*, FLU (RP), B(b)fluórantén (RP)*, B(k)fluórantén (RP)*, B(ghi)perylén (RP)*, Indenopyrén (RP)*
Dunaj Hornád Cu (RP), Ni (RP), Zn (RP) CN (RP),DEHP (RP),TBT (RP)*,B(a)P (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,
Indenopyrén (RP)*
Dunaj Bodva   CN (RP),TBT (RP)*
Visla Dunajec a Poprad Cu (RP), Zn (RP) CN (RP),B(b)fluórantén (RP)*,B(ghi)perylén (RP)*,Indenopyrén (RP)*
* - potenciálne nevyhovuje požiadavkám na kvalitu vody podľa nariadenia vlády č. 269/2010 Z. z. a 167/2015 Z.z. (< 12 meraní za rok)
RP – prekročenie ročného priemeru                                                                                                       
NPK – prekročenie najvyššej prípustnej koncentrácie
Zdroj: SHMÚ

Hodnotenie stavu útvarov povrchových vôd

Hodnotenie ekologického stavu útvarov povrchových vôd za referenčné obdobie 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 prirodzených vodných útvaroch povrchových vôd. Najlepšia situácia z pohľadu ekologického stavu bola zaznamenaná v čiastkových povodiach Poprad a Dunajec, Bodrog, Hornád, Slaná, Hron a Váh.

Graf  Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd v jednotlivých triedach ekologického stavu v období rokov 2009 – 2012

 
Veľmi dobrý a dobrý ekologický stav bol zaznamenaný v 56,2 % z celkového počtu vodných útvarov s dĺžkou 8 073,43 km. V priemernom ekologickom stave sa nachádzalo 34,8 % vodných útvarov, čo predstavuje dĺžku 7 565,46 km. Zlý a veľmi zlý stav bol stanovený v cca 9 %  z počtu vodných útvarov s dĺžkou 2 159,41 km.
 
Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd v období rokov 2009 – 2012 bolo vykonané v 1 510 vodných útvaroch. Dobrý chemický stav dosahovalo 1 473 (97,6 %) vodných útvarov SR a 37 (2,4 %) vodných útvarov nedosahovalo dobrý chemický stav.   

Hodnotenie chemického stavu útvarov povrchových vôd pozostávalo z posúdenia výskytu 41 prioritných látok a ďalších znečisťujúcich látok v súlade s nariadením vlády SR č. 270/2010 Z. z. o environmentálnych normách kvality v oblasti vodnej politiky. Súlad výsledkov monitorovania s ročnými priemermi a najvyššími prípustnými koncentráciami environmentálnych noriem kvality predstavuje súlad s požiadavkami pre dobrý chemický stav.

Nedosiahnutie dobrého chemického stavu v dôsledku prekročenia noriem kvality bolo spôsobené nesyntetickými látkami (12 vodných útvarov) a syntetickými látkami. Syntetické látky boli indikované v 24 vodných útvaroch, z toho agregované priemyselné znečisťujúce látky boli zistené v 14 vodných útvaroch, pesticídy v 5 vodných útvaroch a ostatné znečisťujúce látky tiež v 5 vodných útvaroch.         

Najväčší podiel vodných útvarov s dobrým chemickým stavom k celkovému počtu vodných útvarov v povodí je v povodí Moravy, Dunaja a Popradu a Dunajca. V absolútnom vyjadrení je najviac vodných útvarov (počet aj dĺžky) dosahujúcich dobrý chemický stav, ale aj nedosahujúcich dobrý chemický stav v čiastkovom povodí Váhu a Bodrogu vzhľadom na ich väčšiu rozlohu.

Graf Podiel počtu vodných útvarov povrchových vôd podľa chemického stavu v období rokov 2009 – 2012


Podzemné vody

Vodné zdroje

V roku 2017 bolo v SR 76 508,1 l.s-1 využiteľných množstiev podzemných vôd, čo v porovnaní s predošlým rokom 2016 predstavuje minimálny nárast o 0,03 %. V dlhodobom hodnotení nárast využiteľných množstiev oproti roku 1990 predstavuje 2,3 %. Pomer využiteľných množstiev  podzemných vôd k odberným množstvám bol približne na úrovni roku 2016 a dosiahol hodnotu 7,21.

Na základe hodnotenia vodohospodárskej bilancie, ktorá sa zaoberá vzťahom medzi existujúcimi využiteľnými zdrojmi podzemných vôd a požiadavkami na vodu v danom roku, vyjadreným v podobe bilančného stavu, ktorý je ukazovateľom miery (optimálnosti) využívania vodných zdrojov v hodnotenom roku je možné konštatovať, že v roku 2017 z celkového počtu 141 hydrogeologických rajónov SR je hodnotený bilančný stav ako dobrý v 127 rajónoch, uspokojivý v 14 rajónoch. Napätý, havarijný ani kritický bilančný stav sa nevyskytol v žiadnom hydrogeologickom rajóne ako celku.

Hladiny podzemných vôd

Priemerné ročné hladiny v roku 2017 oproti roku 2016 na území Slovenska jenoznačne poklesli (do -40 cm). Výnimkou je povodie stredného a horného Váhu a celý východoslovenský región, kde hladiny prevažne vzrástli do +50 cm. 
 

Výdatnosti prameňov

Pri priemerných  ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokom bol zaznamenaný v niektorých povodiach (Morava, dolný Váh, Nitra, Hron, Slaná a Bodva) takmer jednoznačný pokles výdatností  prevažne na úroveň 60 % – 95 %. Vzostupy dominovali v povodí horného Váhu, Oravy a Bodrogu kde dosiahli 105 – 150 % minuloročných priemerných výdatností. vo zvyšných povodiach kolísali okolo 95 – 110 % minuloročných hodnôt.
 

Využívanie podzemnej vody

V roku 2017 bolo na Slovenku využívané priemerne 10 607,3 l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,86 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2017 zaznamenali odbery podzemnej vody nárast o 3,75 % oproti roku 2016.

Graf  Vývoj využívania podzemných vôd


K nárastu spotreby vody došlo vo väčšine odvetví s výnimkou oblastí potravinársky priemysel a sociálne účely, kde nastal pokles využívania podzemnej vody v porovnaní s rokom 2016. Najviac vzrástli odbery podzemnej vody v kategórii vodárenské účely o 227,9 l.s-1.

Tabuľka  Využívanie podzemnej vody (l.s-1)
Rok Vodárenské účely Potravinársky priemysel Ostatný priemysel Poľn. a živoč. výroba Rastl. výroba a závlahy Sociálne účely Iné využitie Spolu
1997 13 219,80 362,70 1 924,00 630,90 26,50 360,70 235,90 16 760,50
2016 7 626,70 243,70 788,50 211,80 103,70 242,80 1 006,40 10 223,60
2017 7 854,60 232,70 809,70 226,30 183,90 236,20 1 063,90 10 607,30
Zdroj: SHMÚ

Monitorovanie kvality podzemných vôd

Monitorovanie chemického stavu podzemnej vody bolo rozdelené na:
  • základné monitorovanie,
  • prevádzkové monitorovanie.
V roku 2017 sa kvalita podzemných vôd monitorovala v 175 objektoch základného monitorovania. Jedná sa o objekty štátnej monitorovacej siete SHMÚ alebo pramene, ktoré nie sú ovplyvnené bodovými zdrojmi znečistenia.

 
Graf  Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch základného monitorovania  (2017)



Zdroj: SHMÚ

Prevádzkové monitorovanie bolo vykonávané vo všetkých útvaroch podzemných vôd, ktoré boli vyhodnotené ako rizikové z hľadiska nedosiahnutia dobrého chemického stavu. V roku 2017 sa v rámci prevádzkového monitorovania na Slovensku sledovalo 220 objektov, u ktorých je predpoklad zachytenia prípadného prieniku znečistenia do podzemných vôd od potenciálneho zdroja znečistenia alebo ich skupiny.
 
Graf  Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch prevádzkového monitorovania (2017)


Zdroj: SHMÚ

Graf  Početnosť prekročených vybraných ukazovateľov kvality podzemných vôd v objektoch prevádzkového monitorovania (2017)



Zdroj: SHMÚ

Hodnotenie stavu útvarov podzemnej vody

Hodnotenie stavu útvarov podzemných vôd je vykonávané hodnotením ich chemického stavu a kvantitatívneho stavu.

Z celkového počtu 75 útvarov podzemných vôd bolo vyhodnotených:
  • 11 útvarov podzemných vôd v zlom chemickom stave – 7 kvartérnych a 4 predkvartérnych
  • 64 útvarov podzemných vôd v dobrom chemickom stave

Graf  Podiel plochy kvartérnych útvarov podzemných vôd podľa chemickéhého stavu (2009 – 2012)
 

 

Graf  Podiel plochy predkvartérnych útvarov podzemných vôd podľa chemického stavu (2009 – 2012)
 

 
Dobrý chemický stav bol indikovaný v 85,7 % útvarov podzemných vôd, čo predstavuje plochu 46 507 km2 (77,9 % z celkovej plochy útvarov). Zlý stav bol indikovaný v 14,3 % útvarov podzemnej vody, čo predstavuje plochu 13 215 km2 (22,1 % z celkovej plochy útvarov).

Hodnotením kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd je posúdenie dopadu dokumentovaných vplyvov na útvar podzemnej vody ako celku. Základným ukazovateľom kvantitatívneho stavu útvarov podzemných vôd bol stanovený ustálený režim hladiny podzemných vôd (resp. výdatnosti prameňov), medzi ďalšie patrili bilančné hodnotenie množstiev podzemných vôd a zmeny režimu podzemných vôd na základe výsledkov programu monitorovania. V rámci SR boli do zlého kvantitatívneho stavu zaradené 3 útvary podzemných vôd.


Zásobovanie obyvateľstva pitnou vodou

Zásobovanie obyvateľstva vodou z verejných vodovodov

Počet obyvateľov zásobovaných vodou z verejných vodovodov v roku 2017 dosiahol 4 836,13 tis., čo predstavovalo 88,94 % z celkového počtu obyvateľov SR. V roku 2017 bolo v SR 2 413 samostatných obcí, ktoré boli zásobované vodou z verejných vodovodov a ich podiel z celkového počtu obcí v SR tvoril 83,49 %.
Množstvo vyrobenej pitnej vody v roku 2017 dosiahlo hodnotu 292,55 mil. m3, čo oproti roku 2016 predstavuje nárast o 7,45 mil. m3. Z podzemných vodných zdrojov bolo  vyrobených 247,57 mil. m3 (nárast o 6,13 mil. m3) a z povrchových vodných zdrojov 44,98 mil.m3 (nárast o 1,32 mil. m3) pitnej vody. Z celkovej vody vyrobenej vo vodohospodárskych zariadeniach straty vody v potrubnej sieti predstavovali v roku 2017 25,1 %. Špecifická spotreba vody v domácnostiach mierne poklesla na hodnotu 77,84 l.obyv-1.deň-1.
 
Mapa  Podiel obyvateľov zásobovaných z verejných vodovodov (2017)

Zdroj: VÚVH

Graf  Medzinárodné porovanie zásobovania obyvateľov z verejných vodovodov (2015)


Graf  Vývoj špecifickej spotreby vody v domácnostiach


Monitorovanie a hodnotenie kvality pitnej vody

Kontrola kvality vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z. v znení neskorších predpisov (NV SR č. 496/2010 Z. z. a č. 8/2016 Z. z.), ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu. Kontrola kvality vody z rádiologického hľadiska je zabezpečená vo vyhláške MZ SR č. 528/2007 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o požiadavkách na obmedzenie ožiarenia z prírodného žiarenia.
Okrem úplného rozboru vody sa na kontrolu a získavanie pravidelných informácií o stabilite vodného zdroja a účinnosti úpravy vody, najmä dezinfekcie, o biologickej kvalite a senzorických vlastnostiach pitnej vody vykonáva minimálny rozbor – t.j. vyšetrenie 28 ukazovateľov kvality vody.
V roku 2017 sa v prevádzkových laboratóriách vodárenských spoločností analyzovalo 20 337 vzoriek pitnej vody, v ktorých sa urobilo 581 688 analýz na jednotlivé ukazovatele pitnej vody. Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom dosiahol v roku 2017 hodnotu 99,74 %. Podiel vzoriek vyhovujúcich vo všetkých ukazovateľoch požiadavkám na kvalitu pitnej vody dosiahol hodnotu 95,31 %. V týchto podieloch nie je zahrnutý ukazovateľ voľný chlór, ktorého hodnotenie vo vzťahu k mikrobiologickej kvalite pitnej vody bolo urobené osobitne.

 
Mikrobiologické a biologické ukazovatele

V roku 2017 bolo najvyššie percento prekročených analýz hygienických limitov v pitnej vode v rozvodných sieťach u týchto ukazovateľov: Escherichia coli, koliformné baktérie, enterokoky, kultivované mikroorganizmy pri 22 °C a pri 37 °C a Clostridium perfringens. Prítomnosť Escherichie coli, koliformných baktérií a enterokokov indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka a ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
Nadlimitný výskyt kultivovateľných mikroorganizmov pri 22 °C a pri 37 °C je indikátorom všeobecnej kontaminácie vody.

Tabuľka  Vyhodnotenie mikrobiologických a biologických ukazovateľov  pitnej vody v rozvodných sieťach
Ukazovateľ Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich  NV SR 354/2006 Z. z.
  2000 2005 2017 2000 2005 2017
Escherichia coli - 9 834 18 398 - 99,34 99,51
Koliformné baktérie 13 161 10 511 18 403 98,64 96,48 98,61
Enterokoky - 10 494 18 398 - 98,38 99,45
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22°C - 8 685 18 290 - 99,17 99,34
Kultivovateľné mikroorganizmy pri 37°C - - 18 029 - - 99,18
Bezfarebné bičíkovce 9 389 - 17 956 99,31 - 99,88
Živé organizmy (okrem bezfarebných bičíkovcov) 9 422 9 751 18 171 98,92 99,64 99,86
Mikromycéty stanoviteľné mikroskopicky - - 18 222 - - 99,85
Abiosestón 9 421 - 17 591 99,65 - 99,86
Zdroj: VÚVH
 
Fyzikálno – chemické ukazovatele

ukazovateľov, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody, nevyhovovali limitom ukazovatele: železo, mangán a sírany. Najčastejšie prekračovaným ukazovateľom na Slovensku je každoročne železo, ktoré sa do pitnej vody môže dostať z geologického podložia, z použitia železitých koalgulantov v procese úpravy pitnej vody alebo z korózie materiálov použitých v rozvodnej sieti. Zvýšené koncentrácie železa nepredstavujú riziko pre zdravie ľudí.

Tabuľka  Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – anorganické ukazovatele
Anorganické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR  354/2006 Z. z.
  2000 2005 2017 2000 2005 2017
Antimón 509 1 501 3 010 95,09 99,67 99,83
Arzén 553   1 466 3 004 98,55 98,91 100,00
Dusičnany 12 347 9 388 17 192 99,50 99,77 99,95
Dusitany 12 276 9 494 18 109 99,85 99,83 100,00
Fluoridy   742 1 665 2 962 100,00 100,00 100,00
Kadmium 769 1 406 3 004 100,00 99,86 100,00
Nikel 647 1 412 2 998 98,92 98,94 100,00
Olovo 769 1 408 3 005 99,35 99,57 99,97
Zdroj: VÚVH

Tabuľka  Vyhodnotenie fyzikálno-chemických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach – ukazovatele, ktoré môžu nepriaznivo ovplyvniť senzorickú kvalitu pitnej vody
Ukazovatele ovplyvňujúce senzorickú kvalitu  vody Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR  354/2006 Z. z.
  2000 2005 2017 2000 2005 2017
Amónne ióny 11 767 - 17 958 99,84 99,87 99,97
ChSK-Mn 12 362 - 18 629 99,94 - 99,95
Mangán 11 196 - 18 471 99,06 98,98 99,34
Reakcia vody 12 289 - 18 645 99,48 99,06 99,91
Železo 12 319 - 18 481 98,26 94,84 98,72
Farba 11 768 - 18 529 99,69 - 99,82
Sírany 2 103 - 2 990 99,86 - 99,50
Zákal 11 261 - 18 607 99,87 - 99,79
 Zdroj: VÚVH

V rámci organických ukazovateľov kvality vody sa nevyskytol žiadny prípad prekročenia limitných hodnôt, okrem ukazovateľov dichlórbenzén, ktorý vyhovoval v 99,90 % z 2 881 vykonaných analýz a pesticídy, ktoré vyhovovali v 99,92 % z 2 599 vykonaných analýz.  

Rádiologické ukazovatele

Na výskyte analýz nevyhovujúcich požiadavkám vyhlášky MZ SR č. 528/2007 Z. z. sa podieľali ukazovatele celková objemová aktivita alfa a objemová aktivita 222Rn. Zvýšenie počtu nadlimitných analýz u ukazovateľa celková objemová aktivita alfa spôsobilo zníženie limitnej hodnoty pre daný ukazovateľ z 0,2 na 0,1 Bq/l.
 
Tabuľka  Vyhodnotenie rádiologických ukazovateľov pitnej vody v rozvodných sieťach
Rádiologické ukazovatele Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  12/2001 Z. z. % analýz vyhovujúcich vyhláške MZ SR  528/2007 Z. z
2000 2005 2017 2000 2005 2017
Celková objemová aktivita alfa 554 1 116 1 853 90,61 98,03 94,55
Celková objemová aktivita beta 458 1 104 1 843 100,00 100,00 100,00
Objemová aktivita radónu 222 223 853 1 471 97,96 98,59 99,93
Zdroj:  VÚVH

Dezinfekcia vody

Pitná voda dodávaná spotrebiteľom systémom hromadného zásobovania nemusí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou, ak nehrozí jej kontaminácia vo vodárenskom zdroji a v rozvodnej sieti a voda vo vodárenskom zdroji dlhodobo spĺňa limity ukazovateľov kvality pitnej vody.
Dezinfekcia pitnej vody sa prevažne vykonáva chemickým procesom chloráciou. Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. stanovuje pre obsah voľného chlóru v pitnej vode limitnú medznú hodnotu 0,3 mg.l-1. Ak sa voda dezinfikuje chlórom, minimálna hodnota voľného chlóru v distribučnej sieti nemusí byť 0,05 mg.l-1, keďže novela č. 8/2016 Z. z. nariadenia vlády, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. odstránila požiadavku na minimálny obsah voľného chlóru.
Podiel analýz nevyhovujúcich NV SR č. 354/2006 Z. z. o požiadavkách na pitnú vodu a kontrolu kvality pitnej vody z dôvodu prekročenia hodnoty 0,3 mg.l-1 predstavoval v roku 2017 2,00 %. Požiadavku pôvodného nariadenia vlády na minimálny obsah voľného chlóru 0,05 mg/l nedosiahlo 9,07 % vzoriek pitnej vody.

Tabuľka  Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty v rozvodných sieťach pitnej vody
Dezinfekčné prostriedky a ich vedľajšie produkty Počet analýz % analýz vyhovujúcich STN 75 7111 % analýz vyhovujúcich vyhláške  151/2004 Z. z. % analýz vyhovujúcich NV SR  354/2006 Z. z.
  2000 2005 2017 2000 2005 2017
Voľný chlór 13 466 1 496 13 325 82,61 85,27 98,00
Bromdichlórmetán 1 009 1 296 3 044 99,90 100,00 100,00
Chlórdioxid 1 746 891 544 92,84 99,10 99,26
Chloroform 1 187 1 299 3 043 98,74 99,92 99,74
Zdroj: VÚVH

Tabuľka  Vzorky pitnej vody z rozvodnej siete s nevyhovujúcou koncentráciou aktívneho chlóru
Ukazovateľ % analýz nevyhovujúcich NV SR  354/2006 Z. z.
  2017
Koncentrácia aktívneho chlóru pod 0,05 mg/l 9,07
Koncentrácia aktívneho chlóru nad 0,3 mg/l 2,00
Zdroj: VÚVH


Odvádzanie a čistenie odpadových vôd

Produkcia odpadových vôd  

V roku 2017 celkové množstvo odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd predstavovalo 611 890 tis. m3, čo oproti predchádzajúcemu roku znamenalo pokles o 1,3 %, v porovnaní s rokom 2000 je to menej o 43,2 %. 
Oproti predchádzajúcemu roku bol zaznamenaný pokles v ukazovateľoch znečistenia odpadových vôd – chemická spotreba kyslíka dichrómanom (CHSKCr) o 1 351 t.rok-1, nerozpustné látky (NL) o 1 112 t.rok-1, biochemická spotreba kyslíka (BSK5) o 284 t.rok-1 a celkový dusík (Ncelk.) o 216 t.rok-1. Celkový fosfor (Pcelk.) bol približne úrovni roku 2016 a nárast bol len v ukazovateli nepolárne extrahovateľné látky NELuv o 1,2 t.rok-1.
Podiel vypúšťaných čistených odpadových vôd k celkovému množstvu odpadových vôd vypúšťaných do tokov roku 2017 predstavoval 93,09 %.

Graf  Objem odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd


Graf  Vývoj vo vypúšťaní čistených a nečistených odpadových vôd do vodných tokov 


Graf  Znečistenie odpadových vôd vypúšťaných do povrchových vôd


Odvádzanie odpadových vôd

Počet obyvateľov bývajúcich v domoch napojených na verejnú kanalizáciu v roku 2017 dosiahol počet 3 682,23 tis. obyvateľov, čo predstavuje 67,72 % z celkového počtu obyvateľov. Vybudovanú verejnú kanalizáciu malo 1 108 obcí (38,34 % z celkového počtu obcí SR).

Mapa  Podiel obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu (2017)

Zdroj: VÚVH

Graf  Medzinárodné porovnanie napojenia obyvateľstva na verejnú kanalizáciu (2015)


Čistenie odpadových vôd

V roku 2017 v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov bolo 697 čistiarní odpadových vôd, z ktorých najväčší podiel predstavovali mechanicko-biologické ČOV. Celková kapacita čistiarní odpadových vôd (ČOV) v roku 2017 bola 1 675,5 tis. m3.deň-1.

Graf  Vývoj v kapacite ČOV


Graf  Vývoj v počte ČOV


V roku 2017 bolo do tokov verejnou kanalizáciou (v správe vodárenských spoločností, obecných úradov a iných subjektov) vypustených približne 427 mil. m3 odpadových vôd, čo predstavovalo oproti predchádzajúcemu roku pokles o 5 mil. m3 a množstvo čistených odpadových vôd vypúšťaných do verejnej kanalizácie dosiahlo hodnotu  424 mil. m3.

Tabuľka  Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou (v správe VS  a v správe obcí) v roku 2017

Vody vypúšťané verejnou kanalizáciou Splaškové Priemyselné a ostatné Zrážkové Cudzie Spolu
  (tis. m3)
Čistené 118 603 84 757 48 173 172 736 424 269
Nečistené 649 297 1 218 1 080 3 244
Spolu 119 252 85 054 49 391 173 816 427 513
Zdroj: VÚVH

Čistiarenský kal je nutný vedľajší produkt procesu čistenia odpadových vôd. V roku 2017 predstavovala celková produkcia kalu z čistiarní komunálnych odpadových vôd 54 517 t sušiny kalu, pričom sa zhodnotilo 46 654 t sušiny kalu (85,58 %).

Tabuľka  Kaly produkované v čistiarňach odpadových vôd (t)
 
 
 
 
Rok
Množstvo kalov (tony sušiny)
 
 
 
Spolu
Zhodnocované Zneškodňované Dočasne uskladnené
aplikácia do poľnohosp. pôdy aplikácia do lesnej pôdy kompostovanie a iné zhodnotenie energetické
zhodnotenie
spaľovanie skládkovanie
2014 56 883 8 0 36 524 16 038 0 1 073 3 240
2016 53 054 0 0 34 695 10 975 68 2 359 4 957
2017 54 517 0 0 34 416 12 238 0 2 636 5 227
Zdroj: VÚVH

Kvalita vody na kúpanie

Hygienická situácia bola počas kúpacej sezóny 2017 sledovaná orgánmi verejného zdravotníctva na prírodných vodných plochách a umelých kúpaliskách v súlade so zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ako aj vyhláškou MZ SR č. 308/2012 Z. z. o požiadavkách na kvalitu vody, kontrolu kvality vody a o požiadavkách na prevádzku, vybavenie prevádzkových plôch, priestorov a zariadení na prírodnom kúpalisku a na umelom kúpalisku a vyhláškou MZ SR č. 309/2012 Z. z. o požiadavkách na vodu určenú na kúpanie. 
Počas sezóny 2017 bolo do podrobného vyhodnotenia zaradených 79 prírodných vodných plôch, pričom organizovaná rekreácia prebiehala na 17 lokalitách t. j. tieto vodné plochy boli prevádzkované ako prírodné kúpaliská. Odobratých bolo celkove 456 vzoriek vôd, z ktorých sa vykonalo 3 879 vyšetrení ukazovateľov kvality vody. Medzná hodnota (MH) stanovených ukazovateľov bola prekročená v 25,44 % z celkového počtu vzoriek (v roku 2016 to bolo 25,95 %) a 4,78 % z celkového počtu ukazovateľov (v roku 2016 to bolo 5,15 %). Zistené výsledky naznačili mierne zlepšenie kvality vody na prírodných kúpaliskách a nevyhovujúca kvalita vody vo väčšine prípadov súvisela s výkyvmi počasia. 72,06 % z celkového počtu nevyhovujúcich ukazovateľov predstavovali zdravotne nevýznamné fyzikálno-chemické ukazovatele (priehľadnosť, farba, nasýtenie vody kyslíkom). Z nevyhovujúcich mikrobiologických ukazovateľov kvality vody predstavovali najväčší počet črevné enterokoky, menej Escherichia coli a koliformné baktérie. Vo väčšine prípadov sa jednalo len o krátkodobé znečistenie. I v tomto roku bolo zaznamenané premnoženie cyanobaktérií a to najmä v lokalitách, ktoré boli problematické už aj v minulosti.
V roku 2017 SR vyhodnotila a klasifikovala kvalitu vôd určených na kúpanie aj podľa požiadaviek smernice 2006/7/ES. V kúpacej sezóne 2017 bolo hodnotených a monitorovaných 29 prírodných vodných lokalít, ktoré boli všeobecne záväznými vyhláškami krajských úradov životného prostredia vyhlásené za tzv. vody určené na kúpanie. 19 lokalít vôd určených na kúpanie bolo Európskou komisiou klasifikovaných ako lokality s výbornou kvalitou vody na kúpanie, 9 lokalít malo dobrú kvalitu vody na kúpanie a jedna lokalita mala nedostatočnú kvalitu vody na kúpanie. Z dôvodu rekonštrukcie a vypustenia vody z vodných nádrží nebolo možné v roku 2017 klasifikovať tri lokality - Kunovská priehrada, Dolno Hodrušské jazero a Veľké Richnavské jazero.   
Počas kúpacej sezóny 2017 neboli zaznamenané ochorenia resp. zdravotné komplikácie, ktoré by súviseli s kúpaním sa na prírodnom kúpalisku.        

Mapa  Kvalita vody určenej na kúpanie počas letnej turistickej sezóny 2017

Zdroj: ÚVZ SR, SAŽP


Havarijné zhoršenie kvality vôd

V roku 2017 podľa štatistík SIŽP bolo zaevidovaných 111 mimoriadnych zhoršení vôd (MZV), čo oproti predchádzajúcemu roku prestavuje nárast o 9 udalostí. Z evidovaných udalostí bolo 43 prípadov na povrchových vodách a v 68 prípadoch boli znečistené alebo ohrozené podzemné vody.

Graf  Vývoj v počte MZV


V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu počtu MZV zapríčinených exkrementami hospodárskych zvierat, odpadovými vodami a látkami, u ktorých sa nepodarilo zistiť druh škodlivej látky alebo obzvlášť škodlivej látky. V roku 2017 neboli zaevidované žiadne MZV spôsobené pesticídmi, priemyselnými hnojivami a nerozpustnými látkami. Nárast počtu prípadov znečistenia zaznamenali ropné látky, silážne šťavy, iné toxické látky a iné látky.

Tabuľka  Vývoj v počte MZV podľa druhu látok škodiacich vodám (LŠV)
Druh látok škodiacich vodám 1993 2016 2017
Ropné látky 70 52 68
Žieraviny 5 1 1
Pesticídy 2 0 0
Exkrementy hospodárskych zvierat 8 11 5
Silážne šťavy 0 0 5
Priemyselné hnojivá 0 1 0
Iné toxické látky 5 0 1
Nerozpustné látky 11 4 0
Odpadové vody 8 14 12
Iné látky 4 6 8
Látky škodiace vodám u ktorých sa šetrením nepodarilo zistiť druh škodlivej látky 29 13 11
Zdroj: SIŽP

V roku 2017 najviac MZV bolo spôsobených dopravou a prepravou znečisťujúcich látok. Ďalším významným faktorom bol nevyhovujúci technický stav zariadení alebo objektov, v ktorých sa zaobchádza so škodlivými látkami alebo obzvlášť škodlivými látkami a ľudský faktor.

Tabuľka  Prehľad o príčinách vzniku MZV evidovaných SIŽP
Havárie podľa príčin ich vzniku 1993 2016 2017
Ľudský faktor 23 16 14
Nevyhovujúci stav zariadenia (nedostatečná údržba, nevhodné technické  riešenie, nedostatočná kapacita sklad. objektu a havarijnej nádrže) 27 23 16
Mimoriadna udalosť (požiar, výbuch, poveternostné vplyvy) 3 12 12
Doprava a preprava znečisťujúcich látok 29 24 32
MZV vzniklo mimo územia SR 7 0 1
Iná 11 10 11
Nezistená 44 17 17
Krádeže 0 0 8
Zdroj: SIŽP

Povodne

Celkove bolo v roku 2017 povodňami postihnutých 137 obcí a miest, kde bolo zaplavených 786 bytových budov, 174 nebytových budov, 307,63 ha poľnohospodárskej pôdy, 718,5 ha lesnej pôdy a 399,09 ha intravilánov obcí a miest. Následkami povodní bolo postihnutých celkom 56 obyvateľov, usmrtené boli dve osoby.
Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami v roku 2017 boli vyčíslené na 11,02 mil. eur, z toho výdavky na povodňové zabezpečovacie práce boli vyčíslené na 2,27 mil. eur, výdavky na povodňové záchranné práce na 0,875 mil. eur a povodňové škody vo výške 7,87 mil. eur.
Povodňové škody na majetku štátu boli vo výške 5,98 mil. eur, na majetku obyvateľov 0,075 mil. eur, na majetku obcí 0,33 mil. eur a vyšších územných celkov 0,51 mil. eur. Na majetku právnických osôb a fyzických osôb podnikateľov boli škody 0,98 mil. eur.

Graf  Výdavky a škody spôsobené povodňami


Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: