Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017

Zložky ŽP a ich ochrana

Ovzdušie


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je vývoj v  produkcii znečisťujúcich látok na území SR?
  • Emisie základných znečisťujúcich látok v dlhodobom horizonte (1990 – 2016) výrazne poklesli. V roku 2016 v porovnaní s rokom 2015 došlo k poklesu  emisií  SO2, NOX a CO a tiež v prípade emisií PM10 a PM2,5.
  • Z dlhodobého hľadiska je vývoj celkového množstva emisií NH3 po ich výraznejšom poklese v rokoch 1990 – 2000 naďalej klesajúci.
  • Emisie nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) v dlhodobom horizonte (1990 – 2016) trvalo klesali.
  • Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol zaznamenaný pokles emisií Pb, Cd aj Hg, dokonca v prípade emisií Cd a Hg pomerne výrazný pokles. V roku 2016 medziročne mierne stúpli emisie Cd, Hg a Pb.
  • Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2000 – 2016 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) a emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) a výraznejšiemu nárastu v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH).  Medziročne bol u emisií PCB a PAH zaznamenaný pokles, a naopak nárast zaznamenali emisie PCDD/PCDF.
 
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných dohovorov v  ochrane ovzdušia?
  • SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?
  • V roku 2017 došlo k  prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 ho­dinové koncentrácie na 12 monitorovacích staniciach pre PM10 a na 2 monitorovacích staniciach pre PM2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 3 monitorovacích staniciach.
  • Masívne zníženie národných emisií prekurzorov ozónu za posledné roky neprinieslo zníženie koncentrácií prízemného ozónu na území SR. Niektoré charakteristiky koncentrácií prízemného ozónu v roku 2017 zotrvali na relatívne vysokej úrovni z predchádzajúcich rokov.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie?
  • Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOX) neboli prekročené. Prekročenie bolo zaznamenané v prípade prízemného ozónu.

Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?
  • Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -2,9 %,  celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2016 mierne vzrástla.
 
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?
  • SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.

Emisná situácia

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

SR je zmluvnou stranou Dohovoru Európskej hospodárskej komisie OSN o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov. K tomuto dohovoru boli postupne prijímané vykonávacie protokoly, ktorými boli okrem iného určené stranám dohovoru záväzky na redukciu jednotlivých antropogénnych emisií znečisťujúcich látok, ktoré sa podieľajú na globálnych environmentálnych problémoch.

Prehľad záväzného zníženia emisií v roku 2020 oproti východiskovému roku 2005
Znečisťujúca látka SO2 NOX NM VOC NH3 PM2,5
% zníženia 57 36 18 15 36


Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok

V dlhodobom časovom horizonte (1990 – 2016) bol zaznamenaný výrazný pokles emisií základných znečisťujúcich látok (ZZL). Porovnaním rokov 2000 – 2016 bol zistený pokles u emisií SO2 78,5 %, NOX  40,9 % a CO 36 %. Trend emisií pevných častíc v porovnaní rokov 2000 – 2016 bol klesajúci o 23 % v prípade PM10 a 14,8  % v prípade PM2,5.
Markantný rozdiel množstiev emisií SO2 medzi 2014 – 2015 (nárast z 45 354,9 t na 67 664,3 t) spôsobil jediný zdroj Slovenské elektrárne a.s. 0023 ENO B-blok 3 a 4 vyšším nasadením neekologizovaných blokov ENO B3,4 počas rozsiahlej rekonštrukcie blokov ENO B1,2. Bol využitý posledný rok špeciálneho režimu na dožitie (max.20000 hodín prevádzky od 1. 1. 2008 do 31. 12. 2015), počas ktorého neboli uplatňované žiadne emisné limity. Od 1.1.2016 je možné takéto zariadenia prevádzkovať už len v tom prípade, že si uplatňujú emisné limity pre nové zariadenia.  Z tohto dôvodu nastal v roku 2016  výrazný pokles emisií SO2.
Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
 
Tabuľka Celkové emisie základných znečisťujúcich látok, PM,  NMVOC a NH3 (kt)
  2000 2010 2011 2012 2013 2014 2015 2016
SO2 125,98 69,39 68,49 58,41 53,30 45,35 67,66 27,15
NOX 113,23 93,74 85,11 82,93 80,65 79,99 74,51 66,97
CO 375,84 277,15 259,88 254,98 247,14 254,39 247,41 240,41
PM2,5 31,38 27,78 29,16 29,38 29,74 28,60 29,51 26,75
PM10 43,72 34,63 35,98 36,33 36,60 35,77 36,61 33,66
NMVOC 121,03 89,58 87,81 80,42 70,61 65,88 69,23 63,96
NH3 40,01 31,03 29,56 30,65 30,26 31,37 31,25 30,45
Zdroj: SHMÚ

V kapitolách Ovzdušie a Vplyvy hospodárskych činností na ŽP sú emisie hodnotené na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov. Hodnoty sa môžu líšiť od hodnôt vypočítaných pre Účty emisií do ovzdušia (nariadenie EP a Rady (EÚ) č. 691/2011 zo 6. júla 2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch podľa Prílohy I - Modul pre účty emisií do ovzdušia), ktoré boli použité pre hodnotenie v predchádzajúcich správach.

Graf Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok

Graf Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2016)

Graf Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2016)

Graf Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2016)

Graf Podiel emisií NOX podľa sektorov (2016)

Graf Podiel emisií CO podľa sektorov (2016)



Graf Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Vývoj emisií NOX z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Medzinárodné porovnanie emisií SO2 (2016)

Graf Medzinárodné porovnanie emisií NOX (2016)
 
Produkcia emisií amoniaku (NH3) v roku 2016 predstavovala množstvo 30 452 ton. V porovnaní s rokom 2015 zaznamenala mierny pokles.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja emisie amoniaku v roku 2016 poklesli oproti roku 2000 o 23,9 %.

Graf Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2016)

Graf Medzinárodné porovnanie emisií NH3 (2016)

V dlhodobom časovom horizonte bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC). Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol tento pokles o 47,2 %. Po roku 2000 je trend emisií NMVOC mierne klesajúci a ich objem sa udržuje zhruba na rovnakej úrovni s miernymi výkyvmi v jednotlivých rokoch, s miernym nárastom v roku 2015. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.

Graf Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2016)

Graf Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC (2016)
 
Emisie ťažkých kovov výrazne poklesli oproti hodnotám z roku 1990. V posledných rokoch sú pre emisie ťažkých kovov charakteristické mierne výkyvy. Pri porovnaní rokov 2000 a 2016 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 9,5 % a v prípade emisií Cd pokles o 79,7 % a Hg o 69,4 %. V roku 2016 oproti roku 2015 bol zaznamenaný nárast v prípade emisií Cd, Hg a Pb. Na uvedený vývoj okrem sprísnenia príslušnej legislatívy malo vplyv odstavenie zastaralých výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu.

Graf Vývoj emisií kadmia v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Podiel emisií Cd podľa sektorov (2016)

Graf Vývoj emisií ortuti v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Podiel emisií Hg podľa sektorov (2016)

Graf Vývoj emisií olova v ovzduší z hľadiska plnenia medzinárodných dohovorov

Graf Podiel emisií Pb podľa sektorov (2016)

Emisie perzistentných organických látok (POPs) v období 1990 – 2000 výrazne poklesli. Neskôr v rozmedzí rokov 2000 – 2016 došlo k poklesu emisií dioxínov a furánov (PCDD/PCDF) o 34,9 % a emisií polychlórovaných bifenylov (PCB) o 29,4 % a výraznejšiemu nárastu o 38,3 % v prípade polycyklických aromatických uhľovodíkov (PAH).  Medziročne bol u emisií PCB a PAH zaznamenaný pokles, a naopak nárast zaznamenali emisie PCDD/PCDF.

Graf Vývoj emisií perzistentných organických látok

Graf Podiel emisií PAH podľa sektorov (2016)


Tabuľka Bilancia emisií POPs
    
Emisie POPs
 
 
PAH
PCDD/PCDF*
PCB 
suma PAH
Benzo(a)pyrén
Benzo(k)fluorantén
Benzo(b)fluorantén
Indeno(1,2,3-cd)pyrén
(g/rok)
(kg/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
(t/rok)
(kg/rok)
2000
126,86
25,29
13,28
3,71
4,45
2,04
3,08
2016
82,58
17,85
18,6
5,13
6,62
2,77
3,79
* Vyjadrené ako I-TEQ; I-TEQ je vypočítaný z hodnôt pre 2,3,7,8 – substituované kongenéry PCDD a PCDF za použitia I-TEF podľa NATO/CCMC (1988)
 Zdroj: SHMÚ

V roku 1998 bol v Aarhuse podpísaný Protokol o obmedzovaní emisií perzistentných organických látok k Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov, ktorý si dáva za cieľ znížiť emisie POPs na úroveň emisií v roku 1990. SR podpísala tento protokol ešte v tom istom roku. Cieľ sa doposiaľ plní.
 

Imisná situácia

Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch

Cieľom v kvalite ovzdušia je udržať kvalitu ovzdušia v miestach, kde je dobrá kvalita ovzdušia, a v ostatných prípadoch zlepšiť kvalitu ovzdušia. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia.

Vývoj a stav kvality ovzdušia

Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle  zákona č. 137/2010 Z. z. o  ovzduší. Základným  východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
 
Mapa Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia



Zdroj: SHMÚ
     
V súlade s požiadavkami zákona o ochrane ovzdušia bolo územie SR rozdelené do 8 zón a 2 aglomerácií a v rámci nich 12 oblastí riadenia kvality ovzdušia
 
Oblasťou riadenia kvality ovzdušia je aglomerácia alebo vymedzená časť zóny, kde je prekročená:
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok zvýšená o medzu tolerancie,
  • limitná hodnota jednej látky alebo viacerých znečisťujúcich látok, ak nie je určená medza tolerancie,
  • cieľová hodnota pre ozón, častice PM2,5, arzén, kadmium, nikel alebo benzo(a)pyrén.

Mapa Oblasti riadenia kvality ovzdušia


Zdroj: SHMÚ

Oxid siričitý
V roku 2017 nebola v žiadnej aglomerácii a zóne prekročená úroveň znečistenia pre hodinové a ani pre denné hodnoty. Príslušné limitné hodnoty na ochranu zdravia ľudí neboli prekročené vo väčšom počte, ako stanovuje vyhláška č. 360/ 2010 Z. z. o kvalite ovzdušia. V roku 2017 sa nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.                                                                    
Kritická hodnota na ochranu vegetácie je 20 µg.m–3 za kalendárny rok a zimné obdobie. Táto limitná hodnota nebola prekročená v priebehu roku 2017 na žiadnej z EMEP staníc, ani za kalendárny rok, ani za zimné obdobie. Všetky hodnoty boli pod dolnou medzou pre hodnotenie (DMH) na ochranu vegetácie.                                                                   
Oxid dusičitý
V roku 2017 nebola prekročená ročná limitná hodnota ani na jednej monitorovacej stanici. Prekročenie limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncen­trá­cie sa nevyskytlo prekročené na žiadnej monitorovacej stanici. V roku 2017 nenastal žiaden prípad prekročenia výstražného prahu.                                                                    
Kritická úroveň na ochranu vegetácie (30 µg.m–3 za kalendárny rok vyjadrená ako NOX) nebola v roku 2017 prekročená na žiadnej z EMEP staníc. Hodnoty boli hlboko pod DMH na ochranu vegetácie.                                                                    
 
PM10
V roku 2017 sa vyskytli prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24-ho­dinové koncentrácie na 12 staniciach, najviac na stanici Jelšava 82 krát, Banská Bystrica Štefánikova nábr. 67 krát a Veľká Ida 62 krát. Priemerná ročná hodnota nebola prekročená na žiadnej monitorovacej stanici.  Monitorovanie PM10 dostatočne pokrýva územie Slovenska.                                    

PM2,5
Pre častice PM2,5 je stanovený len ročný limit 25 µg.m–3, ktorý vstúpil do platnosti 1. 1. 2015. V roku 2017 táto hod­nota bola prekročená na dvoch monitorovacích staniciach, a to na stanici Žilina Obežná a Jelšava Jesenského.
Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legis­la­tí­va preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5. Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakte­ri­zovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie sprie­merovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy č. 11 k vyhláške 360/2010 Z. z. má byť v roku 2020 dosiahnutá limitná hodnota 20 µg.m–3.

Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc nebola prekročená limitná hodnota a úroveň znečis­tenia ovzdušia za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2017 je pod DMH.

Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2017 namerala na stanici Krompachy, SNP  2,6 µg.m–3, čo je pod limitnou hodnotou 5 µg.m–3.
 
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2017 prekročené.                                                                    
Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom cieľovej, resp. limitnej hodnoty.                                                                    

BaP
Priemerná hodnota koncentrácie BaP na staniciach Veľká Ida, Letná; Nitra, Štúrova a Banská Bystrica, Štefánikovo nábr. prekročila cieľovú hodnotu 1 ng.m-3, čo môžeme na AMS vo Veľkej Ide pripísať priemyselnej činnosti (najmä výroba koksu) a čiastočnej aj vykurovaniu domácností a na ostatných monitorovacích staniciach vplyvu vykurovaniu domácností pevným palivom a cestnej doprave, najmä dieselovým motorom.
 


Tabuľka Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia (2017)
AGLOMERÁCIA
Zóna
 
Ochrana zdravia
VP 2)
Znečisťujúca látka
SO2
NO2
PM10
PM2.5
CO
Ben­zén
SO2
NO2
Doba
spriemerovania
1 hod
24 hod
1 hod
1 rok
24 hod
1 rok
1 rok
8 hod 1)
1 rok
3 hod po sebe
3 hod po sebe
Limitná hodnota (µg.m–3)
350
125
200
40
50
40
25
10 000
5
500
400
(počet prekročení)
(24)
(3)
(18)
(35)
Bratislava
Bratislava, Kamenné nám.
 
 
 
 
0
19
11
 
 
 
 
Bratislava, Trnavské Mýto
 
 
0
39
24
25
 
1 004
0,5
 
0
Bratislava, Jeséniova
 
 
0
14
25
20
14
 
 
 
0
Bratislava, Mamateyova
2
0
0
24
25
23
15
 
 
0
0
Košice
Košice, Štefánikova
0
0
0
31
55
33 23
2 148
1,6
 
0
Košice, Amurská
 
 
 
 
36
28
19
 
 
 
 
Banskobys­trický
kraj
Banská Bystrica,Štefánik. náb.
0
0
0
38
67
33
23
2 238
1,4
0
0
Banská Bystrica, Zelená
 
 
0
13
19
20
16
 
 
 
0
Jelšava, Jesenského
 
 
0
10
82
37
27
 
 
 
 
Hnúšta, Hlavná
 
 
 
 
42
27
19
 
 
 
 
Zvolen, J. Alexyho
 
 
 
 
32
24
18
 
 
 
 
Žiar nad Hronom, Jilemnického
 
 
 
 
20
19
15
 
 
 
 
Bratislavský kraj
Malacky, Mierové nám.
0
0
0
29
20
23
17
1 601
1,2
0
0
Košický
kraj
Kojšovská hola     0 3              
Veľká Ida, Letná
 
 
 
 
62
36
25
2 470
 
 
 
Strážske, Mierová
 
 
 
 
30
27
22
 
 
 
 
Krompachy, SNP
0
0
0
18
38
27
21
2 033
2,6
0
0
Nitriansky kraj
Nitra, Janíkovce
 
 
0
14
25
24
19
 
 
 
0
Nitra, Štúrova
0
0
0
35
27
28
14
1 466
0,5
0
0
Prešovský
kraj
Gánovce Meteo. st.     0 9              
Humenné, Nám. slobody
 
 
0
11
36
26
22
 
 
 
 
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu
 
 
0
38
51
34
24
2 214
2,5
 
0
Vranov nad Top., M.R.Štefánika
0
0
 
 
29
26
20
 
 
0
 
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3)
 
 
0
4
2
13
11
 
 
 
 
Starina Vodná nádrž, EMEP     0 3              
Kolonické sedlo 3)
 
 
 
 
13
18
11
 
 
 
 
Trenčiansky
kraj
Prievidza, Malonecpalská
0
0
0
19
24
26
18
 
 
0
 
Bystričany, Rozvodňa SSE
0
0
 
 
30
27
19
 
 
0
 
Handlová, Morovianska cesta
0
0
 
 
25
23
18
 
 
0
 
Trenčín, Hasičská
0
0
0
31
41
30
13
3 686
1,1
0
0
Trnavský
kraj
Senica, Hviezdoslavova
0
0
 
 
25
25
16
 
 
0
 
Trnava, Kollárova
 
 
0
37
29
24
17
1 584
1,1
 
0
Topoľníky, Aszód, EMEP 3)
0
0
0
8
27
24
16
 
 
 
 
Žilinský
kraj
Chopok, EMEP     0 3              
Martin, Jesenského
 
 
0
26
29
28
22
2 136
1,5
 
0
Ružomberok, Riadok
0
0
0
21
44
30
24
3 091
0,8
0
 
Žilina, Obežná
 
 
0
25
44
30
26
2 156
 
 
0


1) maximálna osemhodinová koncentrácia                  
2) limitné hodnoty pre výstražné prahy

3) stanice indikujú regionálnu pozaďovú úroveň       
Znečisťujúce látky, ktoré prekročili limitnú hodnotu, sú zvýraznené červeným hrubým písmom
Označenie výťažnosti:     > = 85 % platných meraní

Zdroj: SHMÚ
 
Matematické modelovanie je metódou, ktorá poskytuje informácie o kvalite ovzdušia na miestach, kde nie je dostupné meranie. Taktiež poskytuje, v závislosti od druhu modelu, odpovede alebo indície k otázkam, ktoré meranie nemôže vyčerpávajúco zodpovedať - napr. aký je podiel zdrojov na nameraných koncentráciách, aký je vplyv jednotlivých parametrov zdrojov a procesov v atmosfére.  S použitím matematického modelovania počíta aj legislatíva EÚ – v oblastiach, kde koncentrácie znečisťujúcich látok neprekračujú dolný prah pre hodnotenie, je postačujúce použiť na hodnotenie kvality ovzdušia matematické modelovanie, v ostatných oblastiach sa táto metóda používa ako doplnková.

SHMÚ v súčasnosti spracováva celoročné hodnotenie kvality ovzdušia týmito modelmi:
  • CEMOD – modelo­vanie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, NO2, benzén a CO) na celom území Slovenska. Model CEMOD môže byť využitý aj pre riešenie lokálnych problémov ochrany ovzdušia (priemyselný zdroj, mesto, ulica a pod.).
  • IDWA – je matematickým modelom založeným na interpolačnej metóde s inverzným vážením vzdialeností. Je to teda priestorová interpolácia koncentrácií vybraných látok (PM10, PM2,5, ťažké kovy a ozón) na celom území Slovenska.

Mapa Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ

Mapa Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3), (2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj: SHMÚ


  • Prízemný ozón


Mapa Sieť monitorovacích staníc prízemného ozónu



Zdroj: SHMÚ

Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2017 pohybovali v intervale 37 – 98 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2017 mala stanica Chopok (98 µg.m-3).
 
Tabuľka Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu 2017 (µg.m-3)
Stanica
Koncentrácie
Bratislava, Jeséniova
64
Bratislava, Mamateyova
51
Košice, Ďumbierska
55
Banská Bystrica, Zelená
57
Jelšava, Jesenského
49
Kojšovská hoľa
80
Nitra, Janíkovce
60
Humenné, Nám. slobody
52
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
63
Gánovce, Meteo. st.
53
Starina, Vodná nádrž, EMEP
60
Prievidza, Malonecpalská
51
Topoľníky, Aszód, EMEP
47
Chopok, EMEP
98
Žilina, Obežná
38
Ružomberok, Riadok
37
      
Zdroj: SHMÚ


Mapa Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2017)

Pozn. výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ
 
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2015 – 2017 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie verejnosti pre varovanie verejnosti neboli v roku 2017 prekročené.
 
Tabuľka Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
Stanica
2015
2016
2017
Priemer 2015 – 2017
Bratislava, Jeséniova
60
11 38
36
Bratislava, Mamateyova
38
6 22 22
Košice, Ďumbierska
24
8 10
14
Banská Bystrica, Zelená
*6
2 17
10
Jelšava, Jesenského
2
9 11 7
Kojšovská hoľa
*2
20 23
22
Nitra, Janíkovce
39
17 42
33
Humenné, Nám. slobody
0
3 7 3
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
15
4 3 7
Gánovce, Meteo. st.
*1
0 0
0
Starina, Vodná nádrž, EMEP
*4
5 3
4
Prievidza, Malonecpalská
24
*0 19
22
Topoľníky, Aszód, EMEP
7
7 8
7
Chopok, EMEP
27
28 *31
28
Žilina, Obežná
0
6 3
3
Ružomberok, Riadok NA 0 0 0
* rok sa nezapočítal do priemeru, z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ

Mapa Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2015 – 2017)

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA
Zdroj:SHMÚ

 

Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2013 – 2017 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Banská Bystrica-Zelená, Nitra-Janíkovce a Chopok.
 
Tabuľka Hodnoty  AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
Stanica
Priemer 2013 – 2017
2017
Bratislava, Jeséniova
21 677
25 042
Bratislava, Mamateyova
15 932
21 525
Košice, Ďumbierska
14 025
11 557
Banská Bystrica, Zelená
21 263
17 198
Jelšava, Jesenského
9 434
12 756
Kojšovská hoľa
14 750
13 056
Nitra, Janíkovce
21 315
25 925
Humenné, Nám. slobody
10 580
14 209
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
11 360
13 197
Gánovce, Meteo. st.
7 766
7 020
Starina, Vodná nádrž, EMEP
11 627
12 154
Prievidza, Malonecpalská
16 976
16 167
Topoľníky, Aszód, EMEP
14 060
9 334
Chopok, EMEP
19 286
29 820
Žilina, Obežná
11 387
10 956
Ružomberok, Riadok 3 338 2 801
Poznámka: 1. 1. 2013 vstúpilo do platnosti nariadenie 2011/850/ES, ktorým sa  zmenil prepočítavací
koeficient medzi objemovými a hmotnostnými  koncentráciami z hodnoty 1.996 na 2
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ

Mapa Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2013 – 2017) pre ochranu vegetácie

Poznámka: výsledky interpolácie IDWA, žltá čiara ohraničuje úze­mie s prekročenou limitnou hodnotou
Zdroj:SHMÚ

Referenčná úroveň hodnoty AOT40 na ochranu lesov je 20 000 µg.m-3.h. Dané hodnoty sú každoročne prekračované, na niektorých staniciach vo fotochemicky aktívnych rokoch dokonca viac ako dvojnásobne.
 
Tabuľka Hodnoty  AOT40 pre ochranu lesov (µg.m-3.h)
Stanica
2017
Bratislava, Jeséniova
39 083
Bratislava, Mamateyova
30 841
Košice, Ďumbierska
21 759
Banská Bystrica, Zelená
29 211
Jelšava, Jesenského
22 695
Kojšovská hoľa
26 794
Nitra, Janíkovce
44 411
Humenné, Nám. slobody
22 710
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP
20 953
Gánovce, Meteo. st.
12 938
Starina, Vodná nádrž, EMEP
20 400
Prievidza, Malonecpalská
28 210
Topoľníky, Aszód, EMEP
15 243
Chopok, EMEP
53 766
Žilina, Obežná
18 843
Ružomberok, Riadok 5 689
hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie referenčnej úrovne
Zdroj: SHMÚ
 

Stratosférický ozón

Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medznárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E  má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.
 
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
 
Slovenská republika nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. Slovenská republika v súlade s medzinárodnými záväzkami ako aj nariadením (ES) č. 1005/2009 vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.

Tabuľka Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
 
1986/
1989#
2010
2011
2012
2013
2014
2015
 2016
2017
AI - freóny
1 710,5
0,49
0,19
0,067
0,0016
0,044
0,119
0 0
AII - halóny
8,1
-
-
-
-
-
-
0 0
BI* - freóny
0,1
-
-
-
-
-
-
0 0
BII* - CCl4
91
0,119
0,039
0,072
-
-
-
0 0
BIII* - 1,1,1 trichlóretán
200,1
-
-
-
-
-
-
0 0
CI*
49,7
0,578
-
0,496
0,057
-
-
0 0
CII  - HBFC22B1
-
-
-
-
-
-
-
0 0
E** - CH3Br
10,0
-
-
-
-
-
-
0 0
Spolu
2 019,5
1,187
1,229
0,635
0,0586
0,044
0,119
0 0
 #východisková spotreba                                           
* východiskový rok 1989**  východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázaný;
Zdroj: MŽP SR

Celkový  atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre  SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2017 bola 326,9 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -2,9 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.
 
Tabuľka Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2017)
Mesiac 1 2 3 4 5 6 7 8 9 10 11 12 Rok
Priemer (DU) 353 338 358 361 348 326 322 298 300 285 310 324 326,9
Odchýlka (%) +4 -6 -2 -1 -1 -3 -1 -3 +1 +1 +7 +5 -2,9






 
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 483 260 J/m2, čo je o 0,95 % menšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2016.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 477 166 J/m2, čo je o 3,9 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2016.
Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: