Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016
Vplyvy hospodárskych odvetví na ŽP
Rekreácia a cestovný ruch
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a smerovanie cestovného ruchu vo vzťahu k životnému prostrediu?
- Medzi motívmi zahraničných návštevníkov SR od roku 2000 do roku 2012 dominovali aktivity v súlade s požiadavkami udržateľného rozvoja, menej priaznivým je relatívne vysoký podiel jednodňových a tranzitných návštevníkov prinášajúcich malý ekonomický prínos a negatívne environmentálne vplyvy. Od roku 2013 došlo k zmene metodiky zisťovania motívov, pričom prioritnými oblasťami sú trávenie dovolenky a voľného času. Najdôležitejšími motívmi dovolenkového pobytu v domácom cestovnom ruchu sú rekreácia a šport spolu s návštevou príbuzných a priateľov.
- Ukazovateľ typu zahraničných návštevníkov sa z hľadiska dĺžky pobytu nevyvíja priaznivo, najvyššie je zastúpenie zahraničných návštevníkov nevyužívajúcich ubytovacie zariadenia (tranzitní a jednodňoví netranzitní), ktorých vplyv na životné prostredie nie je vyvážený ekonomickými prínosmi plynúcimi z týchto druhov návštevnosti.
- Počet ubytovacích zariadení a ich lôžkovej kapacity z dlhodobého hľadiska narastá, no stále zaostávame za priemerom EÚ i susednými krajinami. Strednodobo (od roku 2000) počet lôžok rastie. V roku 2016 došlo v SR medziročne k výraznejšiemu nárastu počtu prenocovaní (o 14,5 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (34,1 %). Priemerný počet prenocovaní v strednodobom horizonte poklesol z 3,8 na 2,9 prenocovania a od roku 2011 je stabilizovaný. V priemernom počte prenocovaní však zaostávame za okolitými krajinami.
- Počty lokalít pre aktivity horského turizmu od roku 2001 stagnujú alebo len mierne rastú, čo je pozitívna skutočnosť z pohľadu prírodnej zložky životného prostredia.
- Len 12 správ veľkoplošných chránených území má vlastné informačné stredisko (niektoré majú 2 strediská), 11 správ takéto stredisko stále nemá. Absenciou informačných stredísk sa tieto chránené územia zbavujú jednej z možností usmerňovania pohybu návštevníkov.
- Medzi rokmi 2000 až 2008 bola návštevnosť jaskýň stabilizovaná na úrovni okolo 680 000 návštevníkov ročne. Po výraznom poklese v roku 2009 (o viac ako tretinu), od roku 2010 návštevnosť opäť pozvoľna narastá (613 899 návštevníkov v roku 2016).
Aké sú interakcie cestovného ruchu a životného prostredia?
- V roku 2016 došlo medziročne k zmenám v území TANAP-u (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás), NAPANT-u (nárast dĺžky cykloturistických trás), NP Malá Fatra (pribudli zjazdové cykloturistické trasy), NP Slovenský kras (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás) a NP Veľká Fatra (nárast dĺžky cykloturistických a peších turistických trás).
- Od roku 2000 do roku 2008 bol klesajúci trend produkcie odpadov v sektore Hotely a reštaurácie. Od roku 2009 (zmena metodiky) do roku 2016 došlo k výraznému zníženiu produkcie odpadov v ubytovacích a stravovacích službách (medziročne však došlo k nárastu).
- Erózia pôdy na turistických značených chodníkoch (TZCH) a cykloturistických trasách na území národných parkov má narastajúci trend. V roku 2016 došlo k výraznejšiemu nárastu na území TANAP-u, NAPANT-u a NP Slovenský raj (cykloturistické trasy). K miernejšiemu nárastu dĺžky eróziou postihnutých cykloturistických trás došlo na území NAPANT-u a TZCH na území NP Slovenský raj.
- Strednodobo (od roku 2000) sa najvyššia miera ohrozenosti maloplošných chránených území vplyvom aktivít cestovného ruchu prejavuje v územiach správ TANAP-u, NAPANT-u, NP Malá Fatra, PIENAP-u a NP Slovenský raj. V rámci CHKO ide najmä o CHKO Dunajské luhy, CHKO Malé Karpaty, CHKO Strážovské vrchy, CHKO Poľana, CHKO Cerová vrchovina, CHKO Vihorlat.
- V roku 2016 došlo medziročne k zvýšeniu počtu stanovísk ŠOP SR k zásahom z dôvodu budovania turistických chodníkov, náučných chodníkov, bežeckých, lyžiarskych, cyklo- a mototrás, organizovania verejných podujatí, letu lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením a budovania športových zariadení (vleky, lanovky). Naopak, k miernemu poklesu došlo v prípade stanovísk k budovaniu ubytovacích zariadení (chaty, hotely) a osvetleniu bežeckej a lyžiarskej trate a športového areálu.
Vzťah cestovného ruchu a ľudského zdravia
Zdravotný stav obyvateľstva v každej krajine je výslednicou zložitej súhry genetického vybavenia, ekonomickej a psychosociálnej situácie, kvality životného prostredia, výživy a životného štýlu, ako aj všeobecnej dostupnosti a úrovne zdravotnej starostlivosti. Cestovný ruch je okrem iného i významnou formou regenerácie a upevňovania zdravia obyvateľstva umožňuje nové sociálne kontakty, výmenu skúseností, rozširuje všeobecnú vzdelanosť a má vplyv i na celkovú úroveň spokojnosti a pohody občanov. Najmä kúpeľná starostlivosť je súčasne synonymom prevencie a investícií do vlastného zdravia. Pri správne nastavenej a uplatňovanej stratégii cestovného ruchu sa nepredpokladajú závažné negatívne vplyvy na zdravotný stav obyvateľstva, naopak môže významne prispieť k jeho upevňovaniu.Špecifická analýza rekreácie a cestovného ruchu
Rozvoj cestovného ruchu v SR je jedným z mála perspektívnych odvetví, pre ktoré má táto krajina danosti, ktoré sa nedajú premiestniť do susedných štátov. Neznamená to však, že sa v podmienkach Slovenska môže bezhranične rozvíjať. Pre odborne zdôvodnené a exaktnejšie podložené regulácie, respektíve usmerňovanie rozvoja turizmu, vrátane návštevnosti, je potrebné stanovenie únosnosti územia prednostne v lokalitách vysokej návštevnosti a zraniteľného prostredia.
V rámci SR napriek značnej rozkolísanosti štatistických údajov neustále stagnuje počet prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2016 došlo medziročne k výraznejšiem nárastu (o 14,5 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (34,1 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesal priemerný počet prenocovaní poukazujúci na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaný približne na tejto úrovni (2,8 dňa).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
V rámci SR napriek značnej rozkolísanosti štatistických údajov neustále stagnuje počet prenocovaní, so striedaním období časovo dlhších miernych nárastov a naopak krátkych výrazných poklesov. K výraznejšiemu poklesu počtu prenocovaní (pokles až o takmer 17 %), v porovnaní s dlhším obdobím rastu v časovom priebehu rokov 2005 – 2008, došlo v roku 2009. Odvtedy znovu postupne rastie počet prenocovaní, pričom v roku 2016 došlo medziročne k výraznejšiem nárastu (o 14,5 %), v strednodobom horizonte (od roku 2000) je tento nárast ešte výraznejší (34,1 %). Od roku 2000 do roku 2011 však takmer kontinuálne klesal priemerný počet prenocovaní poukazujúci na stupeň atraktivity cieľového miesta cestovného ruchu i úroveň rozvinutosti infraštruktúry majúcej vplyv na dĺžku realizovaných pobytov (z 3,8 prenocovaní na 2,9). Odvtedy je stabilizovaný približne na tejto úrovni (2,8 dňa).
Graf Vývoj výkonov ubytovacích zariadení v SR
Vplyv rekreácie a cestovného ruchu na životné prostredie
Intenzita turistickej návštevnosti nie je rovnomerne plošne rozložená, medzi turisticky najatraktívnejšie, a vplyvom aktivít predovšetkým horského cestovného ruchu i potenciálne najohrozenejšie, patria predovšetkým územia národných parkov. Lokality pre aktivity horského cestovného ruchu sa koncentrujú na území TANAP-u (Roháčska dolina v Západných Tatrách a Mlynická, Mengusovská, Velická, Malá i Veľká Studená dolina a Skalnatá dolina vo Vysokých Tatrách), NP Nízke Tatry (Demänovská i Jánska dolina a severné svahy Chopka, Bystrá dolina a južné svahy Chopka) a NP Malá Fatra (Vrátna dolina). Z hľadiska hustoty značených cyklotrás a turistických značených chodníkov (TZCH) sú vzhľadom na svoju rozlohu v najväčšej miere fragmentované územia PIENAP-u, NP Muránska planina a NP Slovenský raj. V roku 2016 došlo medziročne k zmenám v území TANAP-u (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás), NAPANT-u (nárast dĺžky cykloturistických trás), NP Malá Fatra (pribudli zjazdové cykloturistické trasy), NP Slovenský kras (mierny nárast dĺžky cykloturistických trás) a NP Veľká Fatra (nárast dĺžky cykloturistických a peších turistických trás).
Tabuľka Počty lokalít pre aktivity horského turizmu za hranicami zastavaného územia obce na území národných parkov (§ 14 ods. 1 písm. b, c, d) zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny)
| Názov chráneného územia | Horolezectvo a skalolezectvo |
Skialpi- nizmus |
Táborenie, stanovanie a bivakovanie | Lyžiarske strediská | Bežecké lyžovanie ** |
Cyklo- turistika ** |
Pešia turistika ** |
| Tatranský národný park | |||||||
| 2001 | celé územie* | 6 | - | - | - | 150/0,20 | 600/0,81 |
| 2015 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 270/0,37 | 703/0,95 |
| 2016 | celé územie* | 6 | 1 | 7 | 108/0,14 | 276/0,38 | 703/0,95 |
| Národný park Nízke Tatry | |||||||
| 2001 | 4 | 1 | - | - | - | 201/0,25 | 800/0,98 |
| 2015 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lok.) |
7 | 6 | 41,2 + vhodné TZCH |
722/0,4 (vrátane OP NP) |
816,5 /0,45 (vrátane OP NP) |
| 2016 | 4 |
6 (3 areály, 2 trasy, 1 lok.) |
7 | 6 | 41,2 + vhodné TZCH |
764/0,42 (vrátane OP NP) |
816,5 /0,45 (vrátane OP NP) |
| Národný park Malá Fatra | |||||||
| 2001 | 1 | 1 | - | - | - | 0 | 157/0,69 |
| 2015 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH | 35/0,15 | 172/0,76 |
| 2016 | 5 | 0 | 4 | 2 | 15 + 157 TZCH |
35/0,15 + 4,05 zjazdové |
172/0,76 |
| Pieninský národný park | |||||||
| 2001 | 0 | 0 | 0 | 0 | - | 15/0,4 | 60/1,6 |
| 2015 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 |
| 2016 | 0 | 0 | 2 | 0 | 27/0,70 | 21/0,60 | 52/1,40 |
| Národný park Slovenský raj | |||||||
| 2001 | 1 | 0 | 3 | 5 | 1 | 60/0,3 | 275/1,39 |
| 2015 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88 + vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 |
| 2016 | 10*** | 0 | 3 | 5 |
88 + vhodné TZCH (vrátane OP NP) |
102/0,5 | 238/1,3 |
| Národný park Muránska planina | |||||||
| 2001 | 3 | 0 | - | 0 | - | - | 318/1,57 |
| 2015 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) |
| 2016 | 2 | 0 | 3 (k tomu bivakovanie: do 100 m od TZCH okrem NPR, PR a CHA) | 0 |
44 + všetky TZCH, t.j. 362 (vrát. OP) |
198 (NP vrátane OP) | 318 (vrátane OP) |
| Národný park Poloniny | |||||||
| 2001 | 0 | 0 | - | - | - | - | 119/0,4 |
| 2015 | 0 | 0 | 2 | 1 | 142/0,48 | 33/0,11 | 85/0,29 |
| 2016 | 0 | 0 | 2 | 1 | 142/0,48 | 33/0,11 | 85/0,29 |
| Národný park Slovenský kras**** | |||||||
| 2015 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 38/0,19 | 270/0,78 |
| 2016 | 1 | 0 | 4 | 0 | vhodné TZCH | 40/0,20 | 270/0,78 |
| Národný park Veľká Fatra**** | |||||||
| 2015 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 140/0,32 | 333/0,81 |
| 2016 | 8 |
1 + TZCH |
6 | 3 | 302/0,75 | 150/0,40 | 390/1,00 |
* - okrem 8 lokalít vymedzených v návštevnom poriadku, kde je horolezectvo zakázané
** - v prípade bežeckého lyžovania, cykloturistiky a pešej turistiky sú uvedené údaje o dĺžke značených bežeckých trás, cyklotrás resp. turistických značených chodníkov v km resp. v km/km2
*** - vrátane lezenia po ľadopádoch
**** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Výrazným environmentálnym problémom je neustály nárast dĺžky eróziou postihnutých TZCH nachádzajúcich sa v pásme nad hornou hranicou lesa i v roklinách, kde v dôsledku extrémnych klimatických podmienok sú výrazne zhoršené lokalizačné podmienky pre regeneráciu pôd i rastlinstva. Kritická erózia pôdy na turistických značených chodníkoch sa prejavuje na území NAPANT-u, NP Malá Fatra, NP Muránska planina a na území TANAP-u. Erózia má narastajúci trend. V roku 2016 došlo k výraznejšiemu nárastu erózie na cykloturistických trasách a chodníkoch na území TANAP-u, NAPANT-u (TZCH) a NP Slovenský raj (cykloturistické trasy). K miernejšiemu nárastu dĺžky eróziou postihnutých cykloturistických trás došlo na území NAPANT-u a TZCH na území NP Slovenský raj.
Tabuľka Erózia pôdy na turistických značených chodníkoch a cykloturistických trasách na území národných parkov
| Názov chráneného územia |
Celková dĺžka eróziou postihnutých cykloturistických trás (km/ % z celkovej dĺžky) |
Celková dĺžka eróziou postihnutých turistických značených chodníkov (km/ % z celkovej dĺžky) |
| Tatranský národný park | ||
| 2001 | - | 30/5,0 |
| 2015 | 17,8/6,5 | 213/30 |
| 2016 | 21,8/7,9 | 252/33 |
| Národný park Nízke Tatry | ||
| 2001 | - | 390/48,7 |
| 2015 | 89,7/12* | 520/65* |
| 2016 | 90/12* | 570/70* |
| Národný park Malá Fatra | ||
| 2001 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 50/31,8 |
| 2015 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 125/74,85 |
| 2016 | všetky cyklotrasy sú súčasťou TZCH | 125/74,85 |
| Pieninský národný park | ||
| 2001 | 2/13,3 | 2/3,3 |
| 2015 | 4/19 | 4/7,7 |
| 2016 | 4/19 | 4/7,7 |
| Národný park Slovenský raj | ||
| 2001 | 0 | 50/18,2 |
| 2015 | 3/3 | 22/9 |
| 2016 | 4/4 | 24/10 |
| Národný park Muránska planina | ||
| 2001 | - | 53/16,7 |
| 2015 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| 2016 | 2,94/2 | 118/37,2 |
| Národný park Poloniny | ||
| 2001 | - | 1/1 |
| 2015 | 0 | 4/4,7 |
| 2016 | 0 | 4/4,7 |
| Národný park Slovenský kras** | ||
| 2015 | 0 | 30/11,1 |
| 2016 | 15/10 | 30/11,1 |
| Národný park Veľká Fatra** | ||
| 2015 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
| 2016 | 3,0/2,3 | 15/4,5 |
* - Údaj pri cyklotrasách je dĺžka poškodených cyklotrás, kde erózia vznikla vplyvom lesnej prevádzky. Navýšenie cca o 20 % pri poškodení turistických trás je rovnako spôsobené najmä vplyvom lesnej prevádzky. Vplyv turistiky na zošľapávanie a nárast erodovaných chodníkov nie je markantný.
** - NP Slovenský kras a NP Veľká Fatra boli vyhlásené až v roku 2002
Na kategórie chránených území celkovo pripadá 60 – 80 % stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny vyžadujúcich súhlas príslušného orgánu ochrany prírody (predovšetkým územia TANAP-u, NAPANT-u, NP Slovenský raj a NP Malá Fatra). Z hľadiska kategórií chránených území najviac stanovísk k zásahom v časovom období rokov 2003 – 2016 pripadalo na ochranné pásma národných parkov i chránené krajinné oblasti a národné parky, najmenej na voľnú krajinu. V roku 2016 došlo medziročne k zvýšeniu počtu stanovísk ŠOP SR k zásahom z dôvodu budovania turistických chodníkov, náučných chodníkov, bežeckých, lyžiarskych, cyklo- a mototrás, organizovania verejných podujatí, letu lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením a budovania športových zariadení (vleky, lanovky). Naopak, k miernemu poklesu došlo v prípade stanovísk k budovaniu ubytovacích zariadení (chaty, hotely) a osvetleniu bežeckej a lyžiarskej trate a športového areálu.
Tabuľka Počet stanovísk ŠOP SR k zásahom do prírody a krajiny súvisiacich s aktivitami cestovného ruchu
| Druh činnosti | Rok |
Počet posudzovaných zámerov |
|||
|
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP |
Národný park |
Ochranné pásmo NP, CHKO |
Voľná krajina |
||
| Budovanie a vyznačenie turistického chodníka, náučného chodníka, bežeckej trasy, lyžiarskej trasy, cyklotrasy alebo mototrasy (§ 13 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) | 2015 | 11 | 23 | 30 | 11 |
| 2016 | 12 | 15 | 35 | 21 | |
|
Organizovanie verejných telovýchovných, športových a turistických podujatí, ako aj iných verejnosti prístupných spoločenských podujatí za hranicami zastavaného územia obce alebo mimo športových a rekreačných areálov na to určených (§ 13 ods. 2 a § 14 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2015 | 53 | 62 | 96 | 16 |
| 2016 | 59 | 63 | 86 | 23 | |
|
Let lietadlom alebo lietajúcim športovým zariadením, najmä klzákom, ktorých výška letu je menšia ako 300 m nad najväčšou prekážkou v okruhu 600 m od lietadla alebo lietajúceho športového zariadenia (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2015 | 4 | 5 | 2 | 0 |
| 2016 | 8 | 4 | 4 | 0 | |
|
Osvetlenie bežeckej trate, lyžiarskej trate a športového areálu mimo uzavretých stavieb (§ 14 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny) |
2015 | 0 | 3 | 1 | 0 |
| 2016 | 0 | 0 | 1 | 2 | |
| Budovanie golfových ihrísk | 2015 | 0 | 0 | 1 | 0 |
| 2016 | 0 | 0 | 0 | 0 | |
| Budovanie ubytovacích zariadení (chaty, hotely, ...) | 2015 | 1 | 42 | 103 | 26 |
| 2016 | 7 | 38 | 93 | 27 | |
| Budovanie športových zariadení (vleky, lanovky, ...) | 2015 | 1 | 3 | 3 | 4 |
| 2016 | 0 | 4 | 7 | 5 | |
| Iné | 2015 | 19 | 10 | 9 | 7 |
| 2016 | 10 | 12 | 15 | 3 | |
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|