Aký je stav a smerovanie lesného hospodárstva (LH) vo vzťahu k životnému prostrediu?
Aké sú interakcie lesného hospodárstva a životného prostredia?
(Vplyv lesného hospodárstva na životné prostredie)
Lesnatosť SR je dlhodobo stabilná, resp. sa mierne zvyšuje (podľa údajov z programov starostlivosti o lesy, resp. z katastra nehnuteľností). Podľa satelitných údajov však dochádza (v zmysle publikácie IEP „Tri výzvy životného prostredia na Slovensku“) k poklesu zalesneného územia. Jedná sa o 2 rôzne metodiky a prístupy hodnotenia plochy lesov.
Výmera lesných pozemkov (podľa katastra nehnuteľností) dosiahla 2 024 374 ha (medziročný nárast o 1 852 ha), čo predstavuje plochu 41,3 % územia SR.
Okrem lesných pozemkov sa lesné dreviny vyskytujú aj na poľnohospodárskych a ostatných pozemkoch (tzv. biele plochy). Podľa výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015 – 2016 (NIML 2) dosahuje výmera takýchto plôch 288 ± 39 tis. ha, čo predstavuje významný podiel výmery lesov na LP a po jej zohľadnení predstavuje skutočná výmera lesov na Slovensku 45,1 ± 0,9 %.
Graf. Vývoj výmery lesných pozemkov
Graf. Medzinárodné porovnanie lesnatosti vybraných štátov
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. Dlhodobo sa preto presadzuje požiadavka rôznorodosti lesných porastov. K roku 2017 pretrváva priaznivý podiel listnatých drevín (62,8 %) oproti ihličnatým drevinám (37,2 %). V porovnaní s rokom 2016 stúpol podiel listnáčov o ďalších 0,3 %. Výhľadovo je cieľom dosiahnuť podiel listnatých drevín 63 % (pričom ich pôvodné – historické – zastúpenie činilo až 79,3 %).
Graf. Podiel drevinového zastúpenia v lesoch SR (2017)
Súčasný trend vekovej štruktúry lesov poukazuje na starnutie lesov na Slovensku, teda vek všetkých hlavných drevín s výnimkou smreka (v dôsledku častých kalamitných situácií) sa zvyšuje.
Štátne organizácie LH majú vo vlastníctve celkom 39,5 % z porastovej pôdy (769 023 ha), pričom však obhospodarovali až 52,4 % porastovej pôdy (1 019 200 ha). Ostatnú výmeru porastovej pôdy obhospodarovali neštátne subjekty LH, ktoré vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev.
Lesy zo svojej podstaty plnia viac funkcií (služieb) súčasne, a to okrem produkčnej (hospodárskej) aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie. Z hľadiska ich prevažujúcich funkcií sa členia na príslušné kategórie, pričom najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske (oproti roku 2016 poklesol ich podiel o 0,1 %), nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie lesov podľa kategórií majú lesy osobitného určenia. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, ktoré plnia okrem produkčnej i ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie.
Graf. Podiel kategórií lesov z porastovej pôdy (2017)
Pre podporu plnenia mimoprodukčných funkcií lesov bola schválená vyhláška MPRV SR č. 226/2017 Z. z. o poskytovaní podpory v lesnom hospodárstve na plnenie mimoprodukčných funkcií lesov. Jej cieľom je motivovať obhospodarovateľov lesov, aby uplatňovali prírode blízke a udržateľné hospodárenie.
Graf. Štruktúra plôch lesov osobitného určenia podľa funkcie (2017)
Graf. Štruktúra plôch ochranných lesov podľa funkcie (2017)
V roku 2017 sa v spolupráci so zahraničnými expertmi vypracoval podrobný rozbor existujúcich metodík oceňovania a platieb za ekosystémové služby v krajinách EÚ, zahrňujúci rôzne prístupy a príklady dobrej praxe. Úloha sa naďalej zabezpečuje v rámci slovenského predsedníctva v celoeurópskom lesnícko-politickom procese FOREST EUROPE a jej výsledky sa budú prezentovať na konferencii európskych ministrov zodpovedných za lesy a lesníctvo v Bratislave v roku 2020.
V rámci presadzovania udržateľného hospodárenia v lesoch sa v súčasnosti kladie osobitný dôraz na zvýšenie podielu prirodzenej obnovy lesa. Celkový rozsah obnovy lesa oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 1 361 ha na súčasných 16 699 ha (spôsobené menšou ťaženou plochou), pričom prirodzená obnova klesla o 6,1 %. Podiel prirodzenej obnovy z celkovej obnovy lesa v roku 2017 však vzrástol o 0,6 % a dosiahol 40,1 %.
Graf. Vývoj obnovy lesných porastov
Porastové zásoby dreva v lesných porastoch v roku 2017 dosiahli 480,25 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o cca 0,4 mil. m3 menej ako predchádzajúci rok (z dôvodu znižovania zásoba ihličnatého dreva v dôsledku častého poškodzovania ihličnatých, najmä smrekových lesov pôsobením škodlivých činiteľov). Priemerná zásoba dreva na hektár činila 248 m3.ha-1.
Graf. Vývoj porastovej zásoby dreva v lesoch SR
Významnou zložkou lesných ekosystémov je aj odumreté drevo, ktoré by sa malo v lesoch ponechávať v potrebnom rozsahu pre podporu biodiverzity. Podľa výsledkov NIML 2 sa v lesných porastoch nachádza 87,0 ± 5,7 mil. m3 odumretého dreva (stojace sucháre, pne, ležiace hrubé a tenké drevo), čo je priemerne 45,2 ± 2,8 m3 na ha; na nelesných pozemkoch je to ďalších 6,8 ± 1,8 mil. m3. Objem odumretého dreva na Slovensku je výrazne vyšší ako priemer krajín Európy.
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase v roku 2017 predstavovala 538 mil. ton. Po jej dlhodobom raste medziročne mierne poklesla, čo súvisí s vývojom zásob dreva. Priemerná hektárová zásoba uhlíka v mŕtvom dreve je na Slovensku najvyššia v Európe.
Graf. Vývoj zásoby uhlíka v lesných ekosystémoch
V roku 2017 sa ťažba dreva mierne zvýšila (o 0,8 %) a dosiahla 9 393 300 m3. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe dreva oproti predchádzajúcemu roku vzrástol o 2,3 % na 52,6 %. Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby na prírastku) predstavovala 78,1 % (nárast oproti roku 2016 o 0,9 %). Hlavným faktorom zvýšených ťažbových možností a následne aj ťažby dreva je súčasná veková štruktúra lesov s normálnym až nadnormálnym plošným zastúpením 8. a vyšších vekových stupňov (81-ročných a viac), tzn. väčšinou rubne zrelé lesy.
Graf. Vývoj celkovej a náhodnej ťažby dreva
V dôsledku škodlivého pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha a ostatných abiotických činiteľov bolo k roku 2017 poškodených 1 248 548 m3 drevnej hmoty, z čoho 178 293 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku. Podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch predstavoval až 85,9 %. Spracovaných bolo celkovo 88,2 % drevnej hmoty. Z ihličnatých drevín bol najviac poškodený smrek a z listnatých drevín buk.
Mapa . Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2017)
Zdroj: NLC
Graf. Vývoj poškodenia lesov abiotickými činiteľmi
Nárast kalamitnej hmoty spôsobenej biotickými škodlivými činiteľmi v roku 2017 bol 3 914 545 m3 (spolu aj s ostatkom z predchádzajúceho roku bolo poškodených celkovo 4 318 527 m3). Z toho má naďalej na náhodných ťažbách najväčší podiel podkôrny a drevokazný hmyz, ktorý ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka. Ďalšími škodlivými činiteľmi sú fytopatogénne mikroorganizmy, hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver. Objem hmoty poškodenej biotickými činiteľmi bol 1,3-násobne vyšší v porovnaní s rokom 2016 a predstavuje nové maximum hmoty napadnutej biotickými činiteľmi minimálne od roku 1960.
Mapa . Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi (2017)
Zdroj: NLC
K roku 2017 bolo podkôrnym a drevokazným hmyzom poškodených 4 110 141 m3 drevnej hmoty, čo je nárast oproti predchádzajúcemu roku o 668,23 tis. m3. Z toho sa spracovalo 87,7 %. Najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol opäť lykožrút smrekový.
Fytopatogénne organizmy poškodili celkom 208 386 m3 drevnej hmoty (medziročný pokles o 7,3 %), pričom najvýznamnejším patogénom bola podpňovka (66,5 % podiel).
Graf. Vývoj poškodenia lesov podkôrnym a drevokazným hmyzom
V roku 2017 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 48 249 m3 drevnej hmoty, z čoho 2 201 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku (celkovo to predstavuje medziročný nárast o 1,8 %). Najväčší podiel pripadal na imisie (až 63,5 %) a vysoký podiel zaznamenali aj krádeže dreva (18,6 %).
V roku 2017 bolo v SR zaznamenaných 162 požiarov lesa (o 26 viac ako v roku 2016) na ploche 297,66 ha (oproti 174,9 ha v roku 2016), s priamou vyčíslenou škodou 410,33 tis. eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili nezistená príčina, manipulácia s otvoreným ohňom, spaľovanie odpadu mimo skládok a vypaľovanie trávy a suchých porastov.
Zdravotný stav lesovuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé).
Vývoj zastúpenia skupín drevín v jednotlivých stupňoch defoliácie
Zdroj: NLC
Na základe hodnotenia straty asimilačných orgánov sa jednotlivé stromy zatrieďujú do piatich stupňov defoliácie (0-4).
V roku 2017 sa zdravotný stav listnatých aj ihličnatých drevín zlepšil. Podiel listnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 bol 26 % (zlepšenie o 10,5 % oproti roku 2016). Podiel ihličnatých drevín sa medziročne zlepšil o 3,9 % na úroveň 41,6 %, čo súvisí najmä s realizovanými ochrannými opatreniami, najmä s odstraňovaním jedincov poškodených podkôrnym hmyzom. Zaznamenáva sa trend zhoršovania zdravotného stavu borovice, pri ktorej došlo v poslednej dekáde k zvýšeniu priemernej defoliácie (na 50,8 % v roku 2017).
Najmenej defoliovanými drevinami v priebehu monitoringu boli hrab a buk, avšak v rokoch 2013, 2014 a 2016 sa ich zdravotný stav výrazne zhoršil. Najviac poškodenou listnatou drevinou bol dub, pričom v rokoch 2015 – 2017 sa jeho zdravotný stav zlepšil (na 34,8 % v roku 2017).
Cieľom certifikácie lesov je podpora udržateľného hospodárenia v lesoch, spotreby dreva ako obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a udržateľného rozvoja spoločnosti. V SR sa pri certifikácii lesov používajú dve certifikačné schémy:
Výmera všetkých lesov certifikovaných podľa schémy PEFC v SR vzrástla medziročne o 3 103 ha a k roku 2017 predstavuje 1 232 520 ha (63,3 % z výmery porastovej pôdy). Vydaných je 263 osvedčení o účasti na certifikácii lesov.
V rámci certifikácie podľa schémy FSC došlo tiež k miernemu nárastu výmery lesov, ktoré dosiahli 146 832 ha (7,5 % z výmery porastovej pôdy). Udelených je 10 osvedčení (certifikátov) o účasti na certifikácii lesov.
Palivová drevná biomasa - dendromasa (lesné štiepky a palivové drevo) je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie v SR a ich najväčším potenciálnym zdrojom sú lesné pozemky. V roku 2017 odvetvie LH dodalo na trh 1,425 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva a štiepok (o 15 tis. t menej ako v predchádzajúcom roku, z dôvodu zmeny štruktúry spotreby drevných palív v prospech odvetví spracovania dreva, ktoré využívajú vlastné drevné zvyšky, ako aj poklesom ťažby listnáčov).
Graf. Vývoj množstva dendromasy produkovanej v sektore LH na energetické využitie
V roku 2017 bolo v SR 1 875 poľovných revírov. Celková výmera poľovnej plochy sa oproti predchádzajúcemu roku znížila a predstavuje 4 395 903 ha.
Naďalej pokračoval nežiaduci trend zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) u jelenej a danielej zveri. Pozitívne možno hodnotiť mierny nárast stavov srnčej zveri, u ktorej bol dlhodobejšie zaznamenaný pokles početnosti. Znižovanie JKS malej zveri je dlhodobé, v roku 2017 sa zaznamenal oproti predchádzajúcemu roku mierne vyšší stav len u bažantov a zajacov. Početnosť veľkých šeliem sa mierne zvyšuje. Naopak, o 296 jedincov sa znížila populácia tatranského kamzíka a tiež sa naďalej znižuje stav populácií tetrova hlucháňa a tetrova hoľniaka.
Graf. Vývoj JKS vzácnej zveri
V roku 2017 boli na lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 376 1 609,085 tis. eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2016 o 233 tis. eur. Uhradených bolo cca 7 % škôd. Škody spôsobené veľkými šelmami boli vyčíslené vo výške cez 1 775,68 tis. eur, z čoho bolo uhradených len cca 6,1 %. Oproti roku 2016 sa jedná o nárast škôd o viac ako 31 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (73,2 %). V roku 2017 bolo zaznamenaných spolu 44 útokov medveďa hnedého na človeka.
Uznesením vlády SR č. 548/2017 bola schválená historicky prvá Koncepcia rozvoja poľovníctva na Slovensku (Koncepcia rozvoja poľovníctva v Slovenskej republike – národný program rozvoja poľovníctva a zachovania genofondu voľne žijúcej zveri). Pokrýva všetky oblasti poľovníctva – chov, ochranu, zušľachťovanie, lov, ochranu a zachovanie genofondu voľne žijúcej zveri a formuluje strategické ciele až do roku 2030. Jej cieľom je posilnenie verejného záujmu poľovníctva, či ochrana majetku a eliminácia dopravných kolízií a škôd spôsobených zverou.
Kapitola na stiahnutie: | |
Kapitola komplet: |