Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2017

Environmentálna ekonomika


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia

Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia?

  • Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia majú v medziročných porovnaniach kolísavý trend. Náklady v roku 2017 v porovnaní s rokom 2000 sú značne vyššie (o 160,8 %) .
  • Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia značne prevláda nad nákladmi, ktoré na ochranu životného prostredia vynaložili obce.
  • Vyše polovica nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia smeruje do oblasti narábanie s odpadmi (53 % v roku 2017) a druhý najvyšší podiel majú náklady v oblasti narábania s odpadovými vodami (25 % v roku 2017) a tretí náklady v oblasti ochrany ovzdušia (11% v roku 2017).
  • SR patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP (v roku 2016 predstavoval tento podiel za SR 1,8 %, pričom priemer za EÚ28 bol 2,4 %)
  • Národné výdavky na ochranu životného prostredia majú rastúci trend. V porovnaní s prvým sledovaný rok 2008 a rokom 2015 v oblasti verejnej správy stúpli o 48%, za korporácie stúpli o 79% a za domácnosti o 8,1%. SR je jednou z krajín EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.
 

Národné výdavky na ochranu životného prostredia

Národné výdavky na ochranu životného prostredia v období rokov 2008 – 2015 sú sledované za tri hlavné inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Konkrétne je to sektor verejnej správy na všetkých úrovniach (orgány verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, miestna samospráva (obecné, mestské a miestne úrady) a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo prevažne zo štátneho rozpočtu, t.j. rozpočtové a príspevkové organizácie), sektor korporácií - všetky podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri a tretím sektorom sú domácnosti (patria sem o.i. domácnosti a tiež fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona a iných právnych predpisov, nezapísané v obchodnom registri).

Celkové výdavky na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2015 sumu 1 917 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 vzrástli o 52,7 % a  stúpajúci trend mali aj v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 23,4 %.

Viac ako dve tretiny výdavkov pochádza zo zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania (70 %), z prostriedkov štátneho rozpočtu (18 %) a z Environmentálneho fondu (10 %), najmä v podobe kapitálových výdavkov.


V roku 2015 výrazne vzrástli výdavky z dôvodu dočerpávania štrukturálnych fondov v rámci Operačného programu Životné prostredie.

Tabuľka   Národné výdavky na ochranu životného prostredia (mil. eur)
Rok Verejná správa Korporácie Domácnosti Spolu
2008 500 510 245 1 255
2009 551 648 271 1 470
2010 581 598 379 1 558
2011 553 607 266 1 426
2012 574 720 294 1 588
2013 534 695 266 1 495
2014 586 709 258 1 553
2015 740 912 265 1 917
Zdroj: ŠÚ SR

Environmentálne náklady a výnosy za podniky a obce

Finančné ukazovatele ochrany životného prostredia sú v SR systematicky sledované Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac a za obce. Vyhodnocované sú celkové vynaložené náklady na ochranu životného prostredia (ŽP) zahrňujúce investície a bežné náklady a výnosy za poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou ŽP iným subjektom, z predaja vedľajších alebo odpadových produktov a z predaja environmentálnych výrobkov.

Náklady podnikov a obcí na ochranu ŽP majú kolísavý trend. V roku 2017 dosiahli sumu 912 637 tis. eur (v tom: investície 273 347 tis. eur, bežné náklady 639 290 tis. eur). V porovnaní s rokom 2000 vzrástli o 160,8 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 1 %. Výnosy z ochrany ŽP dosiahli v roku 2017 sumu 650 655 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 10,7 %.  

Graf Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP
 
Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2017 dosiahli 48 701 tis. eur, v porovnaní s rokom 2009 klesli o 0,5 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 28,8 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany ovzdušia v roku 2017 dosiahli 104 518 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2009 klesli o 17,5 %. A v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 38,7 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti narábania s odpadmi v roku 2017 dosiahli 484 474 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2009 vzrástli o 62,2 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 3 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti narábania s odpadovými vodami v roku 2017 dosiahli 232 469 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2009 vzrástli o 8,5 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 19,7 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti znižovania hluku a vibrácii v roku 2017 dosiahli 311 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2009 klesli o 95 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 110%. Náklady v oblasti biodiverzity a ochrany krajiny v roku 2017 dosiahli  5 858 tis. eur a klesli v porovnaní s  rokom 2009 o 10,2 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2017 dosiahli 34 045 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2009 vzrástli o 26,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 25,4 %.
 
V roku 2017 smeroval najvyšší podiel nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP do oblasti narábanie s odpadmi (53,1 %), narábanie s odpadovými vodami (25,5 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (11,5 %). Najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP smeroval do oblasti narábania s odpadmi (45,8 %), oblasti narábania s odpadovými vodami (29,3 %) a do oblasti ochrany ovzdušia (13,1 %). Najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu ŽP smeroval do oblasti narábania s odpadmi (77,4 %), do oblasti narábania s odpadovými vodami (12,7 %) a oblasti ochrany ovzdušia (6,1 %).

Graf Najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP



Graf Najvyšší podiel obcí podnikov na ochranu ŽP
 

 
Graf Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP podľa oblastí
 

Podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období kolísajúci vývoj. V roku 2000 podiel podnikov tvoril 0,97 % na HDP a v roku 2017 klesol na 0,83 % HDP. V roku 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu podielu nákladov o 4,6 %.

Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období rastúci trend. V roku 2000 podiel nákladov obcí tvoril 0,14 % a v roku 2017 dosiahol 0,25 % na HDP. V roku 2017 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu nákladov o 4,16 %.

 
Graf Vývoj podielu nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP na HDP
 

ENVIRONMENTÁLNY FOND

Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Zdroje Environmentálneho fondu sú primárne zabezpečené úhradami poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých zdrojov znečisťovania a stredných zdrojov znečisťovania, pokút uložených orgánmi štátnej správy starostlivosti o ŽP a poplatkov za užívanie vôd vrátane poplatkov za odbery podzemných vôd na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy od povinných osôb. Zdroje fondu plynú taktiež z iných oblastí uvedených v § 3 zákona o fonde (napr. nenávratné podpory, výnosy z prostriedkov fondu uložených v Štátnej pokladnici, finančné prostriedky EÚ).

V roku 2017 bolo Environmentálnym fondom poskytnutých 199 dotácií v celkovej sume 19 080 148,08 eur. Najvyššia suma dotácií smerovala do oblasti ochrany a využívania vôd 11 756 073  eur (61,6 %). Na rozvoj odpadového hospodárstva smerovalo 4 262 058 eur (22,3 %) a na ochranu ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme 1 289 322 eur (6,8 %).
 
 
Tabuľka Prehľad poskytnutých dotácií (2017)
Oblasť dotácií Počet eur
Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme 17 1 289 322,00
Ochrana a využívanie vôd 113 11 756 073,00
Rozvoj odpadového hospodárstva 47 4 262 058,00
Ochrana prírody a krajiny 6 805 894,00
Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia 13 851 123,00
Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu ŽP 1 100 000,00
Havárie 2 15 678,08
Spolu 199 19 080 148,08
Zdroj: Environmentálny fond

V roku 2017 Environmentálny fond neposkytol žiadnu návratnú finančnú pomoc vo forme úveru (na uvedenú položku bolo rozpočtovaných 3 000 000 eur).

Príjmy Environmentálneho fondu z vybraných ekonomických nástrojov v roku 2017 predstavovali 29 029 213 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za znečisťovanie ovzdušia a činila 10 527 870 eur (36,3 %). Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 217 551 eur (35,2 %).

Fond v roku 2017 prijal finančné prostriedky aj z výnosov získaných z dražieb kvót na základe zákona č. 414/2012 Z. z. o obchodovaní s emisnými kvótami vo výške 86 977 406 eur a z vyradenia neexistujúcich starých vozidiel z evidencie podľa § 54 ods. 7 zákona č. 223/2001 Z. z. o odpadoch vo výške 107 806 eur.

 
Tabuľka Príjmy Environmentálneho fondu z vybraných ekonomických nástrojov (2017)
Poplatky eur
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia 10 527 870
Poplatky (úhrady) za vydobyté nerasty 2 333 375
Poplatky za uskladňovanie plynov a kvapalín 1 215 195
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 3 931 111
Poplatky za odber podzemnej vody 10 217 551
Poplatky (úhrady) za prieskumné územia 804 111
Finančné náhrady za zásah do biotopu európskeho významu podľa zákona o ochrane prírody a krajiny 0
Spolu 29 029 213
Zdroj: Environmentálny fond

V roku 2017 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty v oblasti porušenia zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 312 983 eur (26,9 %), porušenia zákona o vodách 305 334 eur (26,3 %) a porušenia zákona o odpadoch 215 015 eur (18,5 %).
 
Tabuľka Príjmy Environmentálneho fondu z pokút uložených orgánmi štátnej správy pre ŽP (2017)
Pokuty eur
Porušenie zákona o vodách 305 334
Porušenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách 1 246
Porušenie zákona o ochrane ovzdušia 207 599
Porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny 83 821
Porušenie zákona o rybárstve 0
Porušenie zákona o odpadoch 215 015
Porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 312 983
Porušenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami 2 000
Porušenie zákona o obaloch 300
Porušenie biocídneho zákona 0
Porušenie zákona o prevencii závažných priemyselných havárií 9 000
Porušenie zákona o používaní genetických technológii a geneticky modifikovaných organizmov 0
Porušenie zákona o environmentálnom označovaní výrobkov 0
Porušenie geologického zákona 600
Porušenie chemického zákona 2 000
Porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín 20 343
Blokové pokuty 956
Pokuty, ktoré v zmysle § 9 ods. 10 zákona 180/2013 Z. z. o organizácii miestnej štátnej správy a o zmene
a doplnení niektorých zákonov od 1. 10. 2013 do 31. 12. 2013 prešli do správy MV SR ale ostali príjmom
Environmentálneho fondu
0
Spolu 1 161 197
Zdroj: Environmentálny fond

Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP)

Predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu ŽP, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

Riadiacim orgánom pre OP KŽP je MŽP SR. Na implementácii OP KŽP sa spolu s MŽP SR sa podieľajú aj 3 sprostredkovateľské orgány, ktorými sú SAŽP, MV SR a SIEA. Alokácia OP KŽP z európskych štrukturálnych a investičných fondov je takmer 3,138 miliardy eur, čím je OP KŽP druhým najväčším slovenským operačným programom.

Tabuľka Prehľad investičnej stratégie OP KŽP
Prioritná os Fond Podpora EU Investičná priorita Špecifické ciele zodpovedajúce investičnej priorite
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  1. Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Kohézny fond
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
1 441 766 tis. eur (45,96%)
1.1 (a) investovanie do sektora odpadového hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálnych acquis Únie a pokryť potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek 1.1.1 Zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie, recykláciu a podpora predchádzania vzniku odpadov
1.2 (b) investovanie do sektora vodného hospodárstva s cieľom splniť požiadavky environmentálnych acquis Únie a potreby, ktoré členské štáty špecifikovali v súvislosti s investíciami nad rámec uvedených požiadaviek 1.2.1 Zlepšenie odvádzania a čistenia komunálnych odpadových vôd v aglomeráciách nad 2000 EO v zmysle záväzkov SR voči EU
1.2.2 Zvýšenie spoľahlivosti úpravy vody odoberanej z veľkokapacitných zdrojov povrchových vôd v záujme zvýšenia bezpečnosti dodávky pitnej vody verejnými vodovodmi
1.2.3 Vytvorenie východísk pre stanovenie opatrení smerujúcich k dosiahnutiu dobrého stavu podzemných a povrchových vôd
1.3 (d) ochrana a obnova biodiverzity a pôdy a podpora ekosystémových služieb, a to aj prostredníctvom sústavy Natura 2000 a zelenej infraštruktúry 1.3.1 Zlepšenie stavu ochrany druhov a biotopov a posilnenie biodiverzity najmä v rámci sústavy Natura 2000
1.4 (e) prijatie opatrení na zlepšenie mestského prostredia, revitalizácie miest, oživenia a dekontaminácie opustených priemyselných areálov (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou), zníženie miery znečistenia ovzdušia a podpory opatrení na zníženie hluku 1.4.1 Zníženie znečisťovania ovzdušia a zlepšenie jeho kvality
1.4.2 Zabezpečenie sanácie environmentálnych záťaží v mestskom prostredí, ako aj v opustených priemyselných lokalitách (vrátane oblastí, ktoré prechádzajú zmenou)
  1. Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami
 
 
 
Kohézny fond
 
 
419 346 261 eur (13,36%)
2.1 (a) podpora investícií na prispôsobenie sa zmene klímy vrátane ekosystémových prístupov 2.1.1 Zníženie rizika povodní a negatívnych dôsledkov zmeny klímy
2.1.2 Zlepšenie účinnosti sanácie, revitalizácie a zabezpečenia úložísk ťažobného odpadu
 
 
  1. Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Európsky fond regionálneho rozvoja
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
260 901 369 eur (8,31%)
 
 
 
 
 
 
 
 
3.1 (b) Podpora investícií na riešenie osobitých rizík, zabezpečiť predchádzanie vzniku katastrof a vyvíjanie systémov zvládania katastrof 3.1.1 Zvýšenie úrovne pripravenosti na zvládanie mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy
3.1.2 Zvýšenie účinnosti preventívnych a adaptačných opatrení na elimináciu environmentálnych rizík (okrem protipovodňových opatrení)
3.1.3 Zvýšenie efektívnosti manažmentu mimoriadnych udalostí ovplyvnených zmenou klímy
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
  1. Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Európsky fond regionálneho rozvoja s nízkouhlíkovou stratégiou pre všetky typy území 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
938 886 480 eur (29,92%)
 
 
 
4.1 (a) Podpora výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov 4.1.1 Zvýšenie podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe
4.1.2 Zvýšenie výkonu malých zariadení na využívanie OZE v Bratislavskom samosprávnom kraji
4.2 (b) Podpora energetickej efektívnosti a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v podnikoch 4.2.1 Zníženie energetickej náročnosti a zvýšenie využívania OZE v podnikoch
4.3 (c) Podpora energetickej efektívnosti, inteligentného riadenia energie a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov vo verejných infraštruktúrach vrátane verejných budov a v sektore bývania 4.3.1 Zníženie spotreby energie pri prevádzke verejných budov
4.4 (e) Podpora nízkouhlíkových stratégií pre všetky typy území, najmä pre mestské oblasti, vrátane podpory udržateľnej multimodálnej mestskej mobility a adaptačných opatrení, ktorých cieľom je zmiernenie zmeny klímy 4.4. 1 Zvyšovanie počtu miestnych plánov a opatrení súvisiacich s nízkouhlíkovou stratégiou pre všetky typy územ
4.5 (g) Podpora využívania vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektrickej energie na základe dopytu po využiteľnom teple 4.5.1 Rozvoj účinnejších systémov centralizovaného zásobovania teplom, založených na dopyte po využiteľnom teple
  1. Technická pomoc
Európsky fond regionálneho rozvoja 77 000 000 eur (2,45%) Nevzťahuje sa 5.1.1 Zabezpečenie efektívnej implementácie programu
5.1.2 Znebezpečnia širokej informovaností o programe a podpora budovania administratívnych kapacít prijímateľov
Zdroj MŽP SR


V roku 2017 bolo vrámci OP KŽP vyhlásených 24 výziev, resp. písomných vyzvaní v celkovej výške 1,057 miliárd eur. Od začiatku programového obdobia bolo celkovo vyhlásených 48 výziev, resp. písomných vyzvaní v celkovej výške 2,571 miliárd eur, čo predstavuje 81,92 % alokácie OP KŽP.

Tabuľka Stav čerpania prostriedkov za OP Kvalita životného prostredia podľa prioritných osí k 31.12.2017 (eur)
 
OP Kvalita životného prostredia
Alokácia
2014 – 2020
Čerpanie z alokácie
2014 – 2020
Podiel ŠF/KF na alokácii 2014 – 2020 v % Ostáva vyčerpať z alokácie 2014 – 2020 do 31.12.2023
EÚ zdroj ŠR zdroj EÚ zdroj ŠR zdroj EÚ zdroj ŠR zdroj EÚ zdroj ŠR zdroj
Prioritná os 1 – Udržateľné využívanie prírodných zdrojov prostredníctvom rozvoja environmentálnej infraštruktúry 1 441 766 000,00 141 923 840,00 108 942 713,99 11 001 099,76 7,56% 7,75% 1 332 823 286,01 130 922 740,24
Prioritná os 2 – Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so zameraním na ochranu pred povodňami 419 346 261,00 72 892 248,00 0,00 0,00 0,00% 0,00% 419 346 261,00 72 892 248,00
Prioritná os 3 – Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy 260 901 369,00 46 041 421,00 2 455 759,84 433 627,75 0,94% 0,94% 258 445 609,16 45 607 793,25
Prioritná os 4 – Energeticky efektívne nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch 938 886 480,00 88 957 935,00 56 412 172,04 9 268 321,46 6,01% 10,42% 882 474 307,96 79 689 613,54
Prioritná os 5 – Technická pomoc 77 000 000,00 15 775 942,00 15 123 497,87 3 098 747,36 19,64 19,64 61 876 502,13 12 677 194,64
Kohézny fond 1 861 112 261,00 214 816 088,00 108 942 713,99 11 001 099,76 5,85% 5,12% 1 752 169 547,01 203 814 988,24
ERDF 1 276 787 849,00 150 775 298,00 73 991 429,75 12 800 696,57 5,80% 8,49% 1 202 796 419,25 137 974 601,43
Spolu 3 137 900 110,00 365 591 386,00 182 934 143,74 23 801 796,33 5,83% 6,51% 2 954 965 966,26 341 789 589,67
Zdroj: Certifikačný orgán (MF SR)

VYBRANÉ EKONOMICKÉ NÁSTROJE ENVIRONMENTÁLNEJ POLITIKY

V podmienkach SR sú ťažiskovou formou ekonomických nástrojov environmentálnej politiky platby/poplatky za znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov. Jednotlivé typy týchto ekonomických nástrojov sú definované v príslušných právnych predpisoch vrátane spôsobu ich výpočtu a ich prijímateľa.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú kolísavý trend a v roku 2017 dosiahli 10 527,86 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia v porovnaní s rokom 2000 klesli o 46,5 % a oproti predchádzajúcemu roku klesli o 16,6 %.


Graf Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov

 

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v hodnotenom období majú kolísavý trend a v roku 2017 dosiahli 3 931,11 tis. eur. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v porovnaní s rokom 2000 klesli o 39,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 18,9 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.


Graf Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

 

Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov

Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú kolísavý trend a v roku 2017 dosiahli 25 056 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd v porovnaní s rokom 2000 klesli o 24,5 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 2,5 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.


Graf Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov

 

Priemerná cena povrchovej vody

Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2006 rastúci trend a v rokoch 2011 – 2017 dosiahla úroveň 0,11 eur/m3. V roku 2017 v porovnaní s rokom 2000 došlo k nárastu priemernej ceny povrchovej vody o 0,07 eur/m3.


Graf Vývoj priemernej ceny povrchovej vody

 

Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov

Tieto platby majú kolísavý trend a v roku 2017 dosiahli 26 693 tis. eur. Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov vzrástli oproti roku 2002 o 197,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 8,5 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.

Graf Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov


Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd majú kolísavý trend a v roku 2017 dosiahli 10 217,55 tis. eur. Poplatky za odbery pozemných vôd v porovnaní s rokom 2000 klesli o 28,7 % a oproti predchádzajúcemu roku klesli o 3,1 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.


Graf Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd


Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd

Cenová politika v oblasti vodného hospodárstva predstavuje súbor zásad a opatrení, ktoré využíva štát pri tvorbe a uplatňovaní cien so zohľadnením sociálnych a verejnoprospešných cieľov SR. Súčasťou cenovej politiky je aj regulácia cien a cenová kontrola.
 
Priemerná cena za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom mala stúpajúci trend v roku 2017 dosiahla 1,0442 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2017 v porovnaní s rokom 2000 vzrástla o 0,66 eur.

Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou má rastúci trend a v roku 2017 dosiahla 0,9748 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2017 v porovnaní s rokom 2000 vzrástla o 214 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 1,19 %.


Graf Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou


Úhrady za prieskumné územia

Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.
 
Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia  dosiahli v roku 2017 sumu 804 111 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2017 v porovnaní s rokom 2003 vzrástli o 266,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 7,9 %.


Graf Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia


 

Úhrady za dobývací priestor

Úhrada za dobývací priestor podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) je vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
 
V roku 2017 výška úhrad za dobývací priestor dosiahla sumu 493 926 eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 1,08 %.


Graf Vývoj úhrad za dobývací priestor


Úhrady za vydobyté nerasty

Úhrady za vydobyté nerasty majú kolísavý trend.  V roku 2017 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 2 163 684,00 eur a v porovnaní s rokom 2002 klesli o 35,9 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady stúpli o 7,8 %. Úhrady sú príjmom štátneho rozpočtu a rozpočtu obcí.



Graf Vývoj úhrad za vydobyté nerasty


Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín

Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2017 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 1 215 159 eur a v porovnaní s rokom 2002 vzrástli úhrady o 19,9 % (v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,4 %).


Graf Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín


Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2017 sumu 1 743,2 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 131 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zníženiu odvodov o 23,7 %.

Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2017 sumu 2 660 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 stúpli o 56 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu odvodov o 139,6 %.

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.


Graf Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov


 

Dane s environmentálnym aspektom

Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy, znečistenia a zo zdrojov.

Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP v SR v rokoch 2006 – 2013 mal klesajúci trend, v nasledujúcom roku došlo k rastu a veľmi mierny nárast zostal zachovaný aj v roku 2016, kedy podiel daní s environmentálnym aspektom  na HDP predstavoval 1,81 %.


Graf Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP

 

V roku 2016 patrila SR patrí medzi krajiny EÚ s najmenším podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP.


Graf Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP



 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: