Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2016

Obehové hospodárstvo


Strategický rámec a prínosy obehového hospodárstva

Na zabezpečenie udržateľného rozvoja v SR ako aj v celej  EÚ je potrebné využívať zdroje inteligentnejším, udržateľnejším spôsobom. Je zrejmé, že lineárny model hospodárskeho rastu, na ktorý sme sa spoliehali v minulosti, už viac nezodpovedá potrebám dnešných moderných spoločností v globalizovanom svete. Prechod na obehové hospodárstvo sa javí ako vhodný systém, ktorý dokáže zabezpečiť environmentálne a ekonomicky udržateľný spôsob využívania dostupných zdrojov a tým podporuje plnenie hlavného cieľa programu efektívneho využívania zdrojov  v rámci Stratégie na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu.

Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie, minimalizuje sa tak odpad a využívanie nových zdrojov. V prípade, že výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova a znova na vytváranie novej hodnoty. Tento model môže v Európe vytvoriť bezpečné pracovné miesta, podporiť inovácie, ktoré zabezpečia konkurencieschopnú výhodu a úroveň ochrany ľudí a životného prostredia. Môže tiež poskytnúť spotrebiteľom trvácnejšie a inovatívnejšie výrobky, ktoré im šetria peniaze a zvyšujú kvalitu života.


V roku 2015 EK prijala ambiciózny balík predpisov o obehovom hospodárstve. Balík pozostáva z Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo s opatreniami týkajúcimi sa celého životného cyklu výrobku: od navrhovania, zdrojov, výroby a spotreby až po nakladanie s odpadom a trh s druhotnými surovinami.  Tento balík zahŕňa legislatívne návrhy týkajúce sa odpadu a obsahujúce dlhodobé ciele v oblasti znižovania objemu skládkovania a zvyšovania miery recyklácie a opätovného použitia. V záujme uzavretia kruhu životného cyklu výrobkov obsahujel aj aktivity, ktorými sa obehové hospodárstvo podporuje vo všetkých článkoch hodnotového reťazca – od produkcie po spotrebu, opravu a výrobu, nakladanie s odpadom a druhotné suroviny, ktoré sa vracajú naspäť do hospodárstva. EK sa zaviazala prijať podrobný zoznam opatrení do konca svojho súčasného mandátu.
 
Opatrenia realizované Komisiou od prijatia akčného plánu pre obehové hospodárstvo zahŕňajú niekoľko legislatívnych návrhov, v prvom rade o odpade, ktorými sa stanovujú jasné ciele v oblasti recyklácie odpadu a ambiciózna dlhodobá vízia vedúca k predchádzaniu vzniku odpadu a jeho recyklácii. Okrem toho je kladená pozornosť na online predaj tovaru, ktorým sa posilnia záruky pre spotrebiteľov, na hnojivá, ktorými sa zhodnocujú živiny a obmedzovanie používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach. Je dôležité, aby spoluzákonodarcovia bez meškania pracovali na prijatí uvedených legislatívnych návrhov, aby sa umožnil rýchly prechod na obehové hospodárstvo v praxi. Najmä rýchle prijatie legislatívneho balíka o odpade je mimoriadne dôležité pre naštartovanie investícií do väčšej a lepšej recyklácie v celej EÚ.
 
Obehové hospodárstvo je v prepojení aj s cieľmi Agendy 2030 pre udržateľný rozvoj a svojimi princípmi prispeje hlavne k plneniu cieľa 9 (Vybudovať pevnú infraštruktúru, podporovať inkluzívnu a udržateľnú industrializáciu a posilniť inovácie), cieľa 11 (Premeniť mestá a ľudské obydlia na inkluzívne, bezpečné, odolné a udržateľné), cieľa 12 (Zabezpečiť udržateľnú spotrebu a výrobné schémy) a cieľa 13  (Podniknúť bezodkladné opatrenia na boj proti zmene klímy a jej  dôsledkom).
 

Možné prínosy obehového hospodárstva (ObH)  pre Slovenskú republiku

 Zníženie závislosti na dovoze surovín a zlepšenie surovinovej bezpečnosti

SR je otvorená ekonomika, jej stav je ovplyvňovaný predovšetkým exportom a to prevažne z automobilového sektora.  Na druhej strane však patrí ku krajinám, ktoré majú vysokú závislosť na dovoze kľúčových surovín a energií.  Slovensko má pestré zásoby nerastov, no ťaží sa len málo z nich. Z celkového počtu zmapovaných ložísk sa aktívne využíva približne tretina. Z hľadiska prírodných podmienok a súčasných technologických možností krajiny je SR chudobná aj na primárne energetické zdroje.  V roku 2015 SR  dosiahla úroveň energetickej závislosti, ktorá sleduje, do akej miery je ekonomika krajiny závislá na dovoze pri zabezpečení svojich energetických potrieb, podiel  58,7 % (vrátane jadrového paliva), čo bolo nad priemerom EÚ. Z pohľadu závislosti na dovoze samotných fosílnych palív sa podiel dovozu posunul na 90 %, pričom hlavnú úlohu pri ich poskytovaní pre SR má Ruská federácia.  Významnú úlohu v ObH zohráva aj využívanie obnoviteľných zdrojov. A to nielen z pohľadu výroby energií ale aj zachovania ich nutričných hodnôt. Biomasa z poľnohospodárstva, potravinárskeho priemyslu alebo lesníctva môže byť upravovaná a navrátená v podobe nových produktov využívaná ako napr. hnojivá, alternatívne palivá a pod.

V globálnej ekonomike rastie význam priemyselne využívaných nerastov, ako je napríklad lítium, ktoré je dôležitou súčasťou informačných technológií a mobilnej komunikácie. Na Slovensku sú  zásoby priemyselne využívaných nerastov, no spravidla  ide o pestrosť palety týchto nerastov, ale nie o množstvo ich zásob. Výnimku tvorí len magnezit či mastenec. Je síce určené prieskumné územie Švedlár na vykonávanie ložiskového geologického prieskumu nerastov, z ktorých je možné vyrábať kovy, konkrétne aj lítium.  Avšak technológie pre dobývanie a získavanie týchto prvkov zo zemín, sú také náročné, že nie je možné, aj s ohľadom na aspekty životného prostredia, s týmito zásobami počítať.

Využívanie surovinovej základne ako napr. neobnoviteľné zdroje energie, materiály a výrobky, ktorých základom sú minerály alebo sú z plastov,  je jedným z predpokladov zavádzania princípov ObH a poskytuje možnosť zníženia energetickej a surovinovej závislosti krajiny. V ideálnom prípade zdroje týchto surovín sú opatovne navrátené späť do systému prípadne je s nimi nakladané tak, že vzniká čo najmenej odpadov. V SR v roku 2016 bolo vyprodukovaných celkovo 8 717 776,94 ton odpadu (bez  komunálneho odpadu), pričom zhodnotených bolo len necelých 46 % tohto odpadu. Z ďalších 1 953 478,2  ton komunálneho odpadu  z miest  a obcí bolo materiálovo zhodnotených len 11,8 % . Z uvedeného množstva vzniknutých odpadov  je stále veľké množstvo uložené bez využitia na skládky, pri odpadoch mimo komunálnych odpadov  28,6  %  z celkového množstva týchto vzniknutých odpadov a pri komunálnych odpadoch až  66 % z ich celkového množstva. 

Podpora rozvoja hospodárstva a posilnenie miestneho spracovateľského priemyslu

ObH je  dôležitou súčasťou  úsilia o modernizáciu a transformáciu  hospodárstva smerom k udržateľnému hospodárstvu, ktorá spoločnostiam umožňuje dosahovať významné hospodárske zisky a stať sa konkurencieschopnejšími. Zabezpečuje významné úspory energie a environmentálne prínosy. Vzniká priestor pre rozvoj inovatívnych postupov, čo prinesie zvýšenie zisku využitím menšieho množstva použitých prírodných surovinových zdrojov.  Zavádzanie postupov obehového hospodárstva ako prevencia vzniku odpadov, zhodnocovanie materiálov, zmena obstarávania produktov a re-dizajn výrobkov vytvárajú priestor pre rozvoj a vznik nových technológií a inovácií, čo je aj výrazne podporované finančnými zdrojmi EÚ. Na základe dynamiky Investičného plánu pre Európu, ktorý do konca roku 2016 už zmobilizoval investície vo výške 164 miliárd eur vznikla Platforma na podporu financovania obehového hospodárstva na EÚ úrovni, ktorá spája Komisiu, Európsku investičnú banku (EIB), účastníkov finančných trhov a podniky s cieľom zvýšiť informovanosť o obchodnej logike obehového hospodárstva a zvýšiť mieru využívania projektov obehového hospodárstva investormi. Posilní prepojenie medzi existujúcimi nástrojmi, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a iniciatíva InnovFin – finančné prostriedky EÚ pre inovátorov, ktorá sa opiera o program Horizont 2020 a potenciálne vytvorí nové nástroje na financovanie projektov v oblasti obehového hospodárstva. V rámci platformy sa spoja EK, EIB, národné podporné banky, inštitucionálni investori a ďalšie zainteresované strany, ktoré budú zvyšovať informovanosť o investičných príležitostiach v oblasti ObH, podporovať najlepšie postupy medzi potenciálnymi predkladateľmi projektov, analyzovať projekty a ich finančné potreby, ako aj poskytovať poradenstvo v oblasti štruktúrovania a prijateľnosti projektov pre banky.   Predpokladá sa, že s ObH vzniknú aj nové pracovné miesta.
 

Zvýšenie kvality životného prostredia a zníženie  jeho negatívnych vplyvov na zdravie človeka

Životné prostredie sa podieľa na celkovom zdravotnom stave ľudskej populácie minimálne 25 percentami. Vystavenie ľudí chemickým, fyzikálnym, biologickým i mikrobiologickým škodlivinám v životnom prostredí v kombinácii s ďalšími nepriaznivými podmienkami života je príčinou 86 % predčasných úmrtí, vysokej miery chorobnosti a straty rokov prežitých v zdraví. Príčina mnohých tzv. civilizačných chorôb pochádza z interakcií medzi ľudským organizmom a kvalitou životného prostredia. Aj keď existujú údaje, ktoré to potvrdzujú, zostáva ešte stále mnoho bielych miest, ktoré je potrebné vyplniť novými údajmi a dôkazmi.

Využívanie prírodných zdrojov vrátane alternatívnych zdrojov na výrobu energie má preukázateľne významný vplyv na zmenu klímy na zemi, pričom sú stále častejšie fatálne dôsledky, napríklad aj v podobe prírodných katastrof. Poškodzovanie atmosféry v dôsledku znečistenia ovzdušia sa tiež prejavuje na ľudskom zdraví.  Ľudstvo je vystavené klimatickým zmenám priamo i nepriamo. Priamo prostredníctvom meniaceho sa počasia – teploty, zrážky, nárast hladiny morí, stále frekventovanejším extrémnym udalostiam v počasí a nepriamo prostredníctvom zmien v kvalite vody, ovzdušia, potravín, zmien v ekosystémoch, poľnohospodárstve, priemysle, bývaní a ekonomike.

Cesty expozície človeka škodlivinám z okolitého prostredia sú rôzne – vdychovaním, požitím, kontaktom cez pokožku, ožiarením. Vypuknutie choroby závisí od viacerých okolností. K rozhodujúcim objektívnym faktorom patrí dávka, trvanie expozície, frekvencia vystavenia škodlivine, zdravotná závažnosť (toxicita) danej škodliviny, prípadne prítomnosť ďalšej/ďalších škodlivín. Mnohé štúdie o vplyve škodlivín v životnom prostredí na zdravie preukázali, že omnoho závažnejšie škody na zdraví spôsobujú dlhotrvajúce expozície nízkym koncentráciám znečisťujúcich látok (prachové častice PM10 a PM2,5, CO2 (oxid uhličitý), O3 (ozón), PAU (polycyklické aromatické uhľovodíky), niektoré ťažké kovy a ďalšie) ako krátkodobé expozície vyšším koncentráciám. Všeobecne však platí, že pri rovnakej expozícii škodlivinám rôzneho druhu sú určité skupiny populácie (deti, tehotné ženy, starí ľudia, ľudia s narušeným imunitným systémom) vo väčšom zdravotnom riziku v porovnaní s ostatnou populáciou.
 

Udržateľné správanie spotrebiteľov a nové pracovné miesta

Nový prístup k hospodáreniu so surovinovými zdrojmi vytvára pracovné miesta na miestnej úrovni, ako aj príležitosti na sociálnu integráciu.  Očakáva sa, že systémy obehového hospodárstva ako sú zdieľanie výrobkov napr. áut či bicyklov, eko-dizajn, recyklácia, znovuvyužívanie odpadov a myšlienka šetrenia surovinových zdrojov prinesú aj nové modely spotrebiteľského správania. Zároveň sa očakáva vznik nových pracovných miest a pozícií, čo posilní zamestnanosť a novú vzdelanostnú základňu. Odhaduje sa, že na dodržanie cieľov odpadového hospodárstva pre komunálny odpad a odpad z obalov v kombinácii so znížením skládkovania odpadov prinesie do roku 2030 v rámci EÚ 178 000 nových priamych pracovných miest.
 

Základné faktory obehového hospodárstva

Materiálové vstupy

Jedným z hlavných cieľov environmentálnych politík v hospodárstve krajiny je dosiahnutie oddelenie vývoja vstupných materiálových tokov a environmentálnych vplyvov od ekonomického rastu . Na sledovanie tejto závislosti je využívaná metodológia hodnotenia materiálových  tokov na makroekonomickej úrovni vypracovaná Eurostatom. Umožňuje sledovanie vstupných a výstupných tokov materiálov, vrátane dovozu a vývozu.
 
  • Množstvo materiálových vstupov vstupujúcich do  slovenského hospodárstva, využívanie surovinových zdrojov  v SR

 Na posúdenie množstva materiálov, ktoré vstupujú do hospodárstva danej krajiny slúži indikátor domáci materiálový vstup, ktorý predstavuje množstvo domácej ťažby (vyťažené nerastné suroviny a biomasa) spočítaná s dovozom surovín a výrobkov. Po odpočítaní vývozu z domáceho materiálového vstupu (DMI) zostávajúce materiály predstavujú domácu materiálovú spotrebu (DMC).
 
Graf  Množstvo materiálov dostupných v SR a ich využitie (vzťah medzi domácou ťažbou, DMI, DMC, dovozom a vývozom) (2015)

Zdroj: Eurostat

V roku 2015 predstavovala domáca materiálová spotreba  v SR  68 615 tis.ton, čo predstavuje 12,7 ton na obyvateľa (priemer 13,1 ton na obyvateľa v EÚ - 28). V období rokov 2000 až 2015 bol zaznamenaný nárast DMC na obyvateľa o 25,6 %. Dôležitú výpovednú hodnotu má aj veľkosť podielu dovozu na DMC. Čím je tento podiel väčší, tým je ekonomika daného štátu citlivejšia na náhodné výkyvy v zahraničnom obchode (nedostatok určitých komodít, neočakávané zvýšenie ich cien a podobne). Podiel dovozu na DMC vzrástol z 55,3 % v roku 2000 na 66,6 % v roku 2015, čo znamená zvyšujúcu závislosť slovenskej ekonomiky na dovoze surovín.

Podrobnejší pohľad na zloženie domácej materiálovej spotreby poskytuje obraz o význame jednotlivých materiálov a ich prípadného potenciálu na ich zhodnocovanie. DMC v SR v roku 2015 z najväčšej časti (50,5 %) tvorili nekovové nerastné suroviny, nasledovala biomasa (23,8 %), energetické suroviny (19,7 %) a kovové nerasty (5,9 %). 

Graf Vývoj domácej materiálovej spotreby podľa skupín materiálov

Trend vývoja je v zmysle efektívneho využívania prírodných zdrojov vnímaný ako pozitívny, ak vývoj domácej materiálovej spotreby pri súčasnom hospodárskom raste (predstavuje ho HDP) nepredstavuje závažnejší nárast a je možné hovoriť o oddelení kriviek spotreby materiálu a HDP (relatívny alebo absolútny). Na posúdenie produktivity zdrojov v hospodárstve  SR je využívaný aj pomer HDP v stálych cenách k roku 2010 (HDP v s.c.10) k domácej materiálovej spotrebe (DMC). V v roku 2015 predstavovala 1,11 eur/kg, čím výrazne zaostáva za priemernou produktivitou zdrojov v krajinách EÚ-28, ktorá v roku 2015 dosiahla hodnotu 2,02 eur/kg. Oproti roku 2000, keď hodnota pruduktivity zdrojov  dosiahla 0,77 eur/kg sa v roku 2015 zvýšila o 44,1 %. Toto zvýšenie indikuje efektívnejšie využívanie materiálov v hospodárstve SR na ekonomickú jednotku a tým aj znižujúci sa tlak na životné prostredie spôsobené ťažbou a využívaním materiálov. Medziročne došlo k nárastu produktivity zdrojov o 3 %.

Graf Vývoj produktivity zdrojov


Graf Medzinárodné porovnanie produktivity zdrojov


Zníženie miery skládkovania je prvoradým predpokladom k efektívnejšiemu využívaniu materiálových zdrojov - jedného z princípov zavádzania ObH do slovenského hospodárstva. Skládkovaných bolo v roku 2016 až  66 % KO a pri odpadoch bez KO predstavoval tnto spôsob nakladania s odpadmi  28,6 %.  Vývoj v skládkovaní odpadov v SR, ako z  pohľadu dosiahnutia cieľov odpadového hospodárstva, tak aj z pohľadu princípov obehového hospodárstva t. j. výodklon od skládkovania odpadov pri nakladaní s odpadmi  sa  v roku 2016 nepodarilo dosiahnuť.

Graf Vývoj v podiele skládkovaných odpadov


Podiel skládkovania na celkovom nakladaní s odpadmi bez komunálnych odpadov (KO) mal v období rokov 2005 – 2016 kolísavý charakter, pričom od roku 2005 do roku 2016 poklesol o 2,2 %. V roku 2016 bol zaznamenaný  medziročný pokles o 1,6 %. Od roku 2005 je vývoj v množstve vyprodukovaných komunálnych odpadov bez väčších výkyvov. Zo spôsobov nakladania prevažuje skládkovanie, za obdobie rokov 2005 – 2016 síce poklesol podiel skládkovania na celkovom nakladaní s KO o 16,7 %  a v roku 2016 predstavoval 66 % s medziročným poklesom o 3 % , avšak tento vývoj je z pohľadu dosiahnutia cieľov odpadového hospodárstva stále nepostačujúci.

Medzinárodné porovnanie množstva skládkovaných odpadov


Ekodizajn a výroba

Integrácia princípov obehového hospodárstva je nevyhnutná počas celého výrobného cyklu výrobkov.  Podľa údajov EK až 80 % environmentálnych vplyvov výrobkov môže byť ovplyvnená už pri ich návrhu. (EC, Ecodesign-your future). Aj samotné výrobné procesy majú vplyv a to predovšetkým pri získavaní zdrojov, využívaní zdrojov a vzniku odpadu počas celého životného cyklu.

Ekodizajn predstavuje systematický prístup, ktorý berie do úvahy celý životný cyklus výrobkov, procesov výroby, opraviteľnosti, čo ovplyvňuje ako dlho je výrobok  použiteľný. Berie do úvahy druh materiálov, z ktorých je výrobok vyrobený, tak aby boli čo v najvyššej miere využívané recyklované materiály a zároveň po ukončení životnosti jednotlivé časti výrobky boli v čo najväčšej miere znovuvyužiteľné, príp. recyklovateľné.

Obehové hospodárstvo je zamerané na výrobné procesy, ktoré minimalizujú vstupy a znižujú množstvo vzniknutých nerecyklovateľných alebo nebezpečných odpadov. Neefektívne využívanie zdrojov vo výrobných procesoch môže viesť k strate obchodných príležitostí a k vzniku značného množstva odpadu, dokonca aj v prípade výrobkov alebo materiálov, ktoré boli navrhnuté inteligentným spôsobom.

SR a nástroje na podporu ekodizajnu

BREF/BAT
 
Každé priemyselné odvetvie je iné z hľadiska využívania zdrojov, vzniku odpadu a nakladania s odpadom. Na podporu najlepších postupov v rôznych priemyselných odvetviach slúžia referenčné dokumenty o najlepších dostupných technikách (BREF), ktoré musia členské štáty zohľadňovať pri vydávaní požiadaviek na povolenia pre priemyselné zariadenia. Cieľom referenčných dokumentov o BAT (BREF) je určiť najlepšie dostupné techniky (BAT - z angl. Best Available Techniques). Každý dokument BREF obsahuje faktické technické a ekonomické informácie pre dotknuté priemyselné činnosti: produkčné charakteristiky, popis technológií a používaných postupov, súčasné úrovne emisií, informácie o spotrebe surovín a energií, prehľad najlepších dostupných technik (BAT). Do referenčných dokumentov o najlepších dostupných technikách (BREF), ktoré musia členské štáty EÚ zohľadniť pri vydávaní povolení pre priemyselné zariadenia EK začlenila aspekty obehového hospodárstva. Pomôže to znížiť tvorbu odpadu, stimulovať recykláciu a znížiť mieru využívania zdrojov, čím sa zabezpečí ďalšia udržateľnosť a konkurencieschopnosť v odvetviach, na ktoré sa vzťahuje smernica o priemyselných emisiách. Okrem toho sa prostredníctvom dokumentov BREF identifikujú nové techniky, ktoré integrujú aspekty relevantné pre obehové hospodárstvo, čím sa podporujú inovácie v priemyselných procesoch.
 
Systém environmentálneho manažérstva

Na presadenie cieľov environmentálnej politiky sa spolu s trdičnými nástrojmi založenými na príkazoch a kontrole čím ďalej viac používajú dobrovoľné nástroje, ktoré sú postavené na naplnení princípu spoločnej a delenej zodpovednosti medzi štátom a organizáciami.
 
K dobrovoľným nástrojom sa radí aj implementácia systému environmentálneho manažérstva  (EMS) v organizáciách. Z hľadiska najprepracovanejších nástrojov vyznačujúcich sa vysokou efektívnosťou sa v súčasnosti pri budovaní a implementovaní EMS odporúča použitie dvoch štandardizovaných dobrovoľných nástrojov, ktorými sú systém environmentálneho manažérstva  podľa normy STN EN ISO 14001Schéma pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit.
EMS je zložkou komplexného systému manažérstva, ktorá obsahuje postupy, procesy a prostriedky na prípravu, realizáciu, preskúmanie a udržiavanie environmentálnej politiky, cieľovo orientovanou na realizáciu zámerov v oblasti starostlivosti o životné prostredie. Systém EMS predstavuje súbor vzájomne previazaných aktivít, ktorých cieľom je neustále zlepšovať environmentálne správanie organizácie resp. prispôsobovať ho meniacim sa podmienkam činnosti podniku a jeho okolia.

Norma STN EN ISO 14001 – Systémy environmentálneho manažérstva je základnou medzinárodnou technickou normou, ktorá ustanovuje požiadavky na systém environmentálneho manažérstva, postaveného na priebežnom manažérskom cykle P-D-C-A (Plánuj – Urob – Kontroluj – Konaj).  Splnením predpísaných požiadaviek, ktorých zhodu s normou preverí úspešný certifikačný audit, organizácia získa od certifikačnej spoločnosti certifikát, ktorý je zároveň aj dokladom o účinnosti systému.
V roku 2016 v SR pribudlo 56 nových organizácií so zavedeným a certifikovaným EMS. Celkový počet evidovaných organizácií s certifikovaným EMS podľa normy ISO 14001 od roku 1996 zvýšil na 1 530. Najviac organizácií s certifikovaným EMS podľa normy ISO 14001 v sektore F (stavebníctvo) s 33,33 % podielom. Nasleduje sektor C (priemyselná výroba) s 23,95 % podielom v rámci ročného prírastku certifikovaných organizácií. Za nimi nasledujú sektory G (veľkoobchod a maloobchod, oprava motorových vozidiel a motocyklov) s 13,54 %, M (odborné, vedecké a technické činnosti) s 7,29 % a sektor J (informácie a komunikácia) s 6,25 % podielom.
 
Schéma Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit (EMAS) je najkomplexnejší nástroj EÚ v oblasti priemyselnej politiky zameraný na optimalizáciu výrobných procesov v súlade so zvyšovaním environmentálnej a finančnej výkonnosti organizácií rôznych veľkostí a sektorov. Cieľom EMAS, ako dôležitého nástroja udržateľnej spotreby a výroby, je podporovať neustále zlepšovanie environmentálneho správania organizácií vytvorením a zavedením systému environmentálneho manažérstva, jeho systematickým, objektívnym a pravidelným hodnotením, poskytovaním informácií o environmentálnom správaní, otvoreným dialógom s verejnosťou a  aktívnou účasťou zamestnancov na implementácii schémy EMAS v organizácii. Podmienky pre účasť organizácií v EMAS stanovuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1221/2009 o dobrovoľnej účasti organizácií v schéme Spoločenstva pre environmentálne manažérstvo a audit a na národnej úrovni je to zákon č. 351/2012 Z. z. o environmentálnom overovaní a registrácii organizácií v schéme EÚ pre environmentálne manažérstvo a audit a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
Ku koncu roka 2016 boli v národnom a európskom registri EMAS zapísané organizácie:
  • NATUR-PACK, a.s., Bratislava, sektor M – Odborné, vedecké a technické činnosti
  • SEWA, a.s., Bratislava, sektor M – Odborné, vedecké a technické činnosti
  • Schaeffler Kysuce, spol. s r.o., Kysucké Nové MestoSchaeffler Skalica, spol. s r.o., Skalica v rámci združenej registrácie spoločnosti Schaeffler Group Nemecko, sektor C – Priemyselná výroba
  • ŽOS-EKO, s.r.o., Vrútky, sektor E – Čistenie a odvod odpadových vôd, Odpady a služby odstraňovania odpadov
 

Spotreba

Spotrebiteľské návyky obyvateľov majú významný vplyv pri realizácii a zavádzaní obehového hospodárstva a to predovšetkým ich výberom produktov a služieb, spôsobom využívania /používania, možnosťami ich nakladania po ukončení ich životnosti a pod. Dopyt po výrobkoch a službách rastie spolu s nárokmi súčasnej populácie. Na zmiernenie negatívnych dopadov tohto rastúceho trendu boli v rámci Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo zadefinované opatrenia na úrovni EÚ, ktorými sa má zabezpečiť udržateľný rozvoj do roku 2030. Realizáciou verejného obstarávania v Európe sa vynakladajú finančné prostriedky na nákup tovarov, služieb a prác, ktoré môžu byť smerované na dosahovanie environmentálnych cieľov EÚ a zabezpečenie lepšieho stavu ŽP a ľudského zdravia prostredníctvom uplatňovania tzv.  zeleného verejného obstarávania (GPP), ktoré podporuje princípy obehového hospodárstva napríklad v podobe presadzovania aspektov obehového hospodárstva v nových a revidovaných kritériách GPP pre jednotlivé skupiny produktov ako aj podporou vyššej miery uplatňovania kritérií GPP zo strany verejných orgánov v členských štátoch EÚ.

Prostriedky na podporu udržateľnej spotreby v SR

                     Zelené verejné obstarávanie
 
V podmienkach SR je GPP považované za dobrovoľný nástroj, uplatňovaním ktorého v rámci proaktívneho prístupu organizácií možno dosiahnuť súčasne efektívne využívanie finančných zdrojov, ochranu ŽP, zdravia a tiež podporu obehového hospodárstva. V decembri 2016 bol uznesením vlády SR č. 590 schválený Národný akčný plán pre zelené verejné obstarávanie v SR na roky 2016 – 2020 (NAP GPP III). Strategickým cieľom NAP GPP III je dosiahnuť 50 %-ný podiel zrealizovaných zelených zákaziek orgánmi štátnej správy z celkového objemu nimi uzatvorených zmlúv pre vybrané skupiny produktov. Na dosiahnutie strategického cieľa sa v rámci NAP GPP III stanovili tri hlavné opatrenia, ktoré sa realizujú prostredníctvom zadefinovaných aktivít:
  1. podpora verejných orgánov pri realizácií zeleného verejného obstarávania
  2. sledovanie pokroku/vývoja zeleného verejného obstarávania
  3. spolupráca s relevantnými európskymi a národnými inštitúciami.
 SR plnila v roku 2016 úlohy vyplývajúce zo schváleného NAP GPP III. V rámci prvého opatrenia boli aktivity zamerané predovšetkým na zvyšovanie povedomia verejných obstarávateľov a obstarávateľov o spôsobe a možnostiach uplatňovania GPP prostredníctvom vzdelávacích podujatí – odborných seminárov, v rámci ktorých boli účastníkom poskytnuté i odborné propagačné materiály. Celkovo bolo na seminároch GPP v roku 2016 vyškolených 168 účastníkov. Poskytovanie odborných informácií GPP verejnosti bolo i prostredníctvom informácií sprístupnených na webovom sídle SAŽP/enviroportal ako i prostredníctvom GPP hepldesk.  Sledovanie pokroku/vývoja GPP sa realizuje monitorovaním a hodnotí sa úroveň uplatňovania GPP v SR na základe dvoch kvantitatívnych indikátorov, a to indikátor 1: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na počet zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok a indikátor 2: percentuálny podiel GPP z celkového verejného obstarávania vo väzbe na hodnotu uskutočnených zákaziek (zmlúv, objednávok, nákupov) za kalendárny rok. Za rok 2016 bolo v rámci monitorovania úrovne uplatňovania GPP v SR oslovených 1 447 verejných inštitúcií, z ktorých sa do dotazníkového prieskumu zapojilo 524 subjektov (36,2 %). V rámci Indikátora 1 bola dosiahnutá úroveň 3,5 % a indikátora 2 bola úroveň 7,9 %. Výsledky uplatňovania GPP za rok 2016 naznačujú, že sa stanovený strategický cieľ nedarí dosiahnuť. V rámci opatrenia tri bola zabezpečená kontinuálna spolupráca s Európskou komisiou, inštitúciami EÚ a členskými krajinami a aktívne členstvo v poradnej skupine pre GPP pri Európskej komisii. Na národnej úrovni bola spolupráca s relevantnými národnými inštitúciami za účelom napĺňania stanovených opatrení a aktivít v NAP GPP III.
 

Označovanie environmentálne vhodných produktov
 
Environmentálne označovanie produktov sa v SR realizuje od roku 1997, kedy bol ministrom životného prostredia vyhlásený Národný program environmentálneho hodnotenia a označovania výrobkov (NPEHOV). Prostredníctvom národnej schémy environmentálneho označovania MŽP SR udeľuje výrobkom a službám, ktoré splnili prísne environmentálne kritériá národnú environmentálnu značku „Environmentálne vhodný produkt“ (EVP). Od roku 2002 podmienky a postup pri udeľovaní a používaní národnej značky upravuje zákon č. 469/2002 Z. z. o environmentálnom označovaní výrobkov v znení neskorších predpisov. Národné environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov sú vydávané ako osobitné podmienky formou oznámení MŽP SR a uverejňované vo Vestníkoch MŽP SR.
 
Celkovo od roku 1997 boli vytvorené národné environmentálne kritériá na 40 skupín produktov. V roku 2016 boli platné osobitné podmienky pre nasledujúcich 16 skupín produktov:
 
  1. Plynové infražiariče
  2. Biodegradovateľné plastové materiály a produkty z nich
  3. Sorpčné materiály
  4. Cementy
  5. Lepidlá a tmely
  6. Tuhé ušľachtilé biopalivá
  7. Baliaci papier a vlnitá lepenka
  8. Drôtokamenné konštrukcie
  9. Dosky na báze dreva
  10. Zariadenia na spaľovanie tuhej biomasy
  11. Prostriedky na zimnú údržbu
  12. Murovacie materiály
  13. Tissue papier
  14. Okná a vonkajšie dvere
  15. Betónové strešné krytiny
  16. Izolačné materiály

Platné oznámenia MŽP SR na určené skupiny produktov sú uvedené na stránke: www.sazp.sk.

Na základe prejaveného záujmu výrobcov, dovozcov, predajcov alebo poskytovateľov služieb o udelenie národnej environmentálnej značky sa vykonáva posúdenie zhody prihlásených produktov so stanovenými osobitnými podmienkami pre určenú skupinu produktov. Celkovo bolo od roku 1997 v SR posúdených a ocenených značkou „Environmentálne vhodný produkt“ 252 produktov. Najvyšší celkový počet produktov s právom používať národnú environmentálnu značku EVP – 148 bol zaznamenaný v rokoch 2008 a 2009. Od roku 2014 má trend medziročného prírastku produktov so značkou EVP klesajúci charakter. Platný register produktov so značkou EVP je uvedený na stránke: www.sazp.sk.

Tabuľka Držitelia národnej značky EVP v roku 2016

  1. Považská cementáreň, a. s., Ladce (cementy)
  1. Johan ENVIRO, s. r. o., Bratislava (sorpčné materiály)
  1. COMPAG SK, s. r. o., Bratislava (drôtokamenné konštrukcie)
  1. MACCAFERRI CENTRAL EUROPE, s. r. o., Brezová pod Bradlom (drôtokamenné konštrukcie)
Zdroj: SAŽP

Vstupom SR do EÚ v roku 2004 vznikla pre žiadateľov možnosť získať na produkty európsku environmentálnu značku „Európsky kvet“ (teraz „Environmentálna značka Európskej únie“) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1980/2000, ktoré bolo neskôr revidované a nahradené v súčasnosti platným nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 66/2010 o environmentálnej značke EÚ. Environmentálne kritériá pre určené skupiny produktov na udelenie značky „Environmentálna značka EÚ“ („EU Ecolabel“) sú vydávané formou rozhodnutí Európskej komisie a uverejňované v Úradnom vestníku Európskej únie (Official Journal of the European Union).
Platné rozhodnutia EK na určené skupiny produktov sú uvedené na stránke: http://ec.europa.eu/environment/ecolabel

Celkovo bolo od roku 2004 v SR posúdených a ocenených environmentálnou značkou EÚ 136 produktov, z toho 3 ubytovacie služby. Významný nárast celkového počtu ocenených produktov bol zaznamenaný v roku 2015. Trend vývoja prírastku produktov so značkou EÚ má mierne klesajúci charakter.

Tabuľka  Držitelia Environmentálnej značky Európskej únie v roku 2016

  1. SHP Harmanec, a. s., Harmanec (výrobky z tissue papiera)
  1. Slovenská Grafia, a. s., Bratislava (výrobky z potlačeného papiera)
  1. Daira, s. r. o., Košice (ubytovacia služba).
  1. XFUSION, s. r. o., Bojnice (ubytovacia služba).
  1. SCA Hygiene Products Slovakia, s. r. o., Gemerská Hôrka (výrobky z tissue papiera)
Pozn.: Platný register produktov s environmentálnou značkou EÚ je uvedený na stránke: www.sazp.sk
Zdroj: SAŽP

Zásady a princípy environmentálneho označovania typu II sú štandardizované v medzinárodnej norme ISO 14 021 (STN EN ISO 14 021). Tento typ označovania umožňuje uvádzať vlastné vyhlásenia tvrdení o environmentálnych vlastnostiach výrobkov a služieb, formulované výrobcami, dovozcami, distribútormi, maloobchodníkmi alebo kýmkoľvek, kto má pravdepodobný prospech z tvrdenia. Vlastné vyhlásenia sa môžu uvádzať aj bez certifikácie treťou stranou. Označovanie typu II umožňuje vyhlasovateľom, zlepšujúcim svoje environmentálne správanie a environmentálnu kvalitu produktov, zvýšiť konkurencieschopnosť v prípade, keď nie sú vopred stanovené environmentálne kritériá v rámci národnej alebo európskej schémy označovania. Overenie environmentálneho vyhlásenia vykonáva SAŽP, Odbor environmentálneho manažérstva a Bazilejského dohovoru v Bratislave. Tento typ overenia vykonalo SAŽP celkovo u piatich organizácií. Platný register organizácií, ktorým bola potvrdená platnosť tvrdenia o environmentálnych vlastnostiach produktu je uvedený na stránke: www.sazp.sk.

Odpadové hospodárstvo

Jedným zo základných pilierov obehového hospodárstva je vrátenie materiálov späť do hospodárstva a tým zabrániť ich nenávratným stratám. Premena odpadu na zdroj je základným predpokladom zvyšovania efektívnosti využívania zdrojov a výraznejšieho smerovania k obehovému hospodárstvu.

Oatrenia EK v rámci obehového hospodárstva, ktoré sú predmetom rokovaní s cieľom dosiahnuť ich kompromisné znenie, navrhujú:
  • spoločný cieľ EÚ do roku 2030 recyklovať 65 % komunálnych odpadov
  • spoločný cieľ EÚ do roku 2030 recyklovať 75 % odpadov z obalov
  • záväzný cieľ do roku 2030 obmedziť skládkovanie na maximálne 10 % všetkého odpadu
  • zákaz skládkovania oddelene zbieraných zložiek odpadu
  • podporu hospodárskych nástrojov na odklon od skládkovania
  • zjednodušené a lepšie vymedzenie pojmov a harmonizovanie metódy výpočtov miery recyklácie v rámci EÚ
  • konkrétne opatrenia na podporu opätovného používania a priemyselnej symbiózy, kde sa vedľajšie produkty jedného odvetvia stávajú surovinou iného
  • hospodárske stimuly pre výrobcov, aby na trh uvádzali ekologickejšie výrobky a aby podporovali systémy zhodnocovania a recyklácie (napr. obalov, batérií, elektroniky, vozidiel)
 
  • Slovenské hospodárstvo a nakladanie s odpadmi

Vznik odpadov
 
Na základe hierarchiu OH ako prvoradá musí byť zohľadnená prevencia vzniku odpadov. Nie všetky materiály môžu byť znovuvyužívané, preto sa už v počiatočných fázach návrhu výrobkov uprednostňuje materiál, ktorý je recyklovateľný. V obehovom hospodárstve je odpad považovaný za zdroj a zvyšujúca miera recyklácie indikuje správne smerovanie smerom k dosiahnutiu jeho cieľov.

Graf Vývoj vzniku odpadov



Množstvo vzniknutých odpadov (bez KO) za obdobie rokov 2005 – 2016 poklesol o 7 %. Pri medziročnom porovnaní rokov 2015 a 2016 bol sledovaný medziročný nárast o necelé 1 %. Vznik nebezpečného odpadu zaznamenáva pokles, v období rokov 2005 – 2016 poklesol ich podiel na celkovej tvorbe o 13 %. Najväčším producentom podľa klasifikácie činností SK NACE bola v celom časovom rade priemyselná výroba, v roku 2016 s podielom na celkovom množstve vzniknutých odpadov bez KO cca 39 %.

Množstvo komunálnych odpadov má v sledovanom období rastúci charakter s nárastom v roku 2016 oproti roku 2005 o 24 %. V roku 2016 vzniklo 359 kg komunálnych odpadov na obyvateľa. V medziročnom porovnaní bolo v roku 2016 vyprodukovaných o 11 kg viac komunálnych odpadov na obyvateľa ako v roku 2015. V porovnaní so vznikom komunálnych odpadov v krajinách EÚ patrí SR medzi krajiny s najnižším množstvom KO na obyvateľa.

Graf Medzinárodné porovnanie vzniku odpadov, 2014




Nakladanie s vybranými odpadmi

Vylepšený zber a nakladanie s komunálnym  odpadom patria k neoddeliteľnej súčasti ObH.

Tabuľka  Triedený zber komunálnych odpadov (t), (2016)

Papier a lepenka Sklo Plasty Šatstvo a textílie Kovy Použité batérie BRKO bez papiera a lepenky* Elektroodpad
71 011,46 55 984,46 36 123,34 4 506,73 11 0268,7 920 165 535,8 11 098,42

Poznámka: *zahrnuté druhy KO: 20 01 08 – Biologicky rozložiteľný kuchynský a reštauračný odpad, 20 01 38 – Drevo (neobsahujúce nebezpečné látky) a 20 02 01 – Biologicky rozložiteľný KO
Zdroj: šÚ SR

V roku 2016 bolo materiálovo zhodnocovaných 23 % komunálnych odpadov, využívaných na energetické použitie bolo 11 % komunálnych odpadov.

Tabuľka Spôsob nakladania s komunálnymi odpadmi (t), (2016)

Komunálny odpad spolu 1 953 478,2
v tom: zhodnocovaný materiálovo 231 833,9
            zhodnocovaný energeticky 196 628,8
            zhodnocovaný spätným získavaním organických látok vrátane kompostovania 212 482,6
          využitie odpadu na úpravu terénu 157,9
            zhodnocovaný iným spôsobom 7 396,3
zneškodňovaný skládkovaním 1 289 895,4
zneškodňovaný spaľovaním bez energetického využitia -
zneškodňovaný iným spôsobom 75,1
zhromažďovaný 15 008,3
Zdroj: ŠÚ SR


Graf Vývoj miery recyklácie vybraných odpadových prúdov


Zdroj: Eurostat

Poznámka: Recyklačná miera – celkové množstvo recyklovaného prúdu odpadov vydelené celkovým vzniknutým množstvom prúdu odpadov Ukazuje podiel zozbieraného prúdu odpadu odpad, ktorý sa v hospodárskom cykle recykluje a používa ako zdroj. Recyklačná miera biologického odpadu je nepriamo meraná ako pomer kompostovaného  komunálneho odpadu k množstvu spracovanému komunálnemu odpadu. Recyklačná miera stavebného a demolačného odpadu je pomer stavebného a demolačného odpadu, ktorý je pripravený na opätovné použitie a recykláciu k celkovému množstvu zozbieraných stavebných a demolačných odpadov.


V roku 2016 výrobcovia zabezpečili zber elektroodpadov v celkovom množstve 28 252 122 kg, čo predstavuje 55,73 % (5,20 kg/obyvateľa), čím bol dosiahnutý stanovený cieľ zberu v zmysle smernice EP a Rady č. 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (OEEZ) a zákona o odpadoch, 48 % z priemernej hmotnosti elektrozariadení uvedených na trh v SR v predchádzajúcich troch rokoch. Ciele pre zhodnocovanie a recykláciu elektroodpadov boli od roku 2005 splnené pre všetky jednotlivé kategórie elekroodpadov.

Tabuľka Plnenie miery zhodnocovania a recyklačnej efektivity elektorodpadov (2016)
Elektrozariadenia Zhodnotenie Cieľ Recyklácia a opätovné použitie Cieľ
Kategória (kg) (%) (%) (kg) (%) (%)
1. 13 806 152 92,26 85,00 13 668 771 91,34 80,00
2. 1 890 839 90,72 75,00 1 862 334 89,35 55,00
3. 3 695 560 93,01 80,00 3 520 767 88,61 70,00
4. 3 731 733 91,69 80,00 3 687 662 90,61 70,00
5. 1 283 143 94,51 75,00 1 155 322 85,10 55,00
6. 984 180 97,59 75,00 888 019 88,06 55,00
7. 107 985 90,21 75,00 104 125 86,99 55,00
8. 94 501 91,14 75,00 94 401 91,04 55,00
9. 174 330 92,63 75,00 158 467 84,20 55,00
10. 103 454 91,92 85,00 103 544 92,00 80,00
Zdroj: MŽP SR

Množstvo zhodnotených odpadov z obalov má narastajúci charakter. V roku 2015 bolo materiálovo zhodnotených 329 149,424 ton odpadov z obalov, čo predstavuje 64,31 %. Ciele stanovené pre odpady z obalov sa priebežne plnia. 

Tabuľka  Materiálové zhodnocovanie odpadov z obalov (2015)
Odpad z obalov Materiálové zhodnocovanie
Materiál (t) (%)
   
Sklo 53 703,990 66,17
Plasty 64 932,276 61,02
Papier 159 658,541 77,27
Kovy 18 035,444 73,49
Drevo 31 731,609 42,13
Iné 1 087,564 11,87
Spolu 329 149,424 64,31
Zdroj: MŽP SR

V roku 2016 bolo vyzbieraných 478,18 ton  použitých prenosných batérií a akumulátorov , čo predstavuje zberový podiel 47,55 % (stanovený cieľ je 40 % zberový podiel). 

Tabuľka  Zber použitých prenosných batérií a akumulátorov (2016)
Druh 2011 2012 2013 2014 2015 2016 Cieľ 
(%) (%) (%) (%) (%) (%) (%)
Olovené 96 97 93 87 92 90,5 90
Ni-Cd 84 97 83 76 80 80,9 75
Ostatné 98 97 89 64 61 65,3 60
Zdroj: MŽP SR

V roku 2016 bolo zozbieraných 15 287 ks opotrebovaných pneumatík. Zákaz skládkovania opotrebovaných pneumatík sa dodržiava. Ciele pre materiálové zhodnocovanie (nárast od roku 2005 do roku 2013 o 23,77 %) sa priebežne plnia a prekračujú.

V roku 2016 bolo na území SR spracovaných 36 804 kusov starých vozidiel, čo predstavuje v porovnaní s rokom 2015 (počet spracovaných starých vozidiel 26 176 kusov) nárast o 10 628 kusov.

Úroveň recyklácie stavebných odpadov sa dlhodobo pohybuje nad úrovňou 40%. V roku 2015 dosiahla úroveň vyše 50 % a v roku 2016 opätovne klesla na cca 45 %. Dôvodom poklesu však nie je reálne zníženie recyklácie ale nový spôsob vykazovania údajov, kedy boli zavedené nové kódy nakladania  V – zber,  OO – odovzdanie obchodníkovi, OS – odovzdanie sprostredkovateľovi. Už predtým niektoré kódy ako Z – zhromažďovanie u pôvodcu a R13 – skladovanie pred zhodnotením spôsobovali znižovanie úrovne recyklácie, ktorá je určite vyššia, ale nové kódy ešte viac znížili úroveň recyklácie. Je to dané jednoducho tým, že každý iný ako koncový kód recyklácie znižuje jej úroveň – podobný problém ja zaznamenávaný aj v komunálnom odpade. Systém RISO nedokáže vysledovať materiálový tok a je preto nutné spoľahnúť sa na správnosť prvotných údajov pôvodcov odpadov. Riešenie tohto problému sa predpokladá v rámci vybudovania nového informačného systému o odpadoch.
 

Cezhraničná preprava  odpadov
 
Tabuľka Množstvo odpadu povoleného na cezhraničnú prepravu/dovoz, spätný dovoz a vývoz na základe rozhodnutí vydaných v roku 2016 podľa krajín
Štát Dovoz (t) Spätný dovoz (t) Vývoz (t)
Anglicko     95
Belgicko     600
Česká republika 3 600   27 170,5
Holandsko     2 044
Maďarsko 42 200   100
Nemecko 10 190 9,4 3 695
Poľsko     1 000
Rakúsko 242 170   14 646
Rumunsko      
Slovinsko 18 000    
Taliansko 68 000    
Litva     906
Španielsko     120
Celkom 384 160 9,4 50 376,5
Zdroj: MŽP SR

Tabuľka Prehľad platnosti a počtu rozhodnutí vydaných ( 2016)
Platnosť do roku Dovoz (t) Spätný dovoz (t) Vývoz (t) Tranzit (t) Celkom (t)
2016 1 1 5 3 10
2017 39   23 46 108
2018 4   2   6
2019     4   4
Celkom 44 1 34 49 128
 Zdroj: MŽP SR

 
  • Potravinový odpad

Jednou z prioritných oblastí Akčného plánu EÚ pre obehové hospodárstvo je oblasť potravinového odpadu.

Potravinový odpad - sú potraviny a nejedlé časti potravín odstránené z potravinového reťazca, ktoré nebudú ďalej využité na konzumáciu a majú byť neškodne odstránené. Spája sa s hotovými potravinárskymi výrobkami z potravinárskej výroby a vzniká najmä pri balení, skladovaní v potravinárskom priemysle, doprave odberateľom, pri skladovaní a predaji v maloobchode, v stravovacích prevádzkach, domácnostiach a pod.
Potravinový odpad je možné rozdeliť na odpad, ktorému sa dá predísť, odpad, ktorý je nevyhnutný a nedá sa mu predísť a potravinový odpad, ktorému sa dá potenciálne/čiastočne predísť.

Potravinový odpad predstavuje celosvetovo čoraz väčší problém. Pri výrobe, distribúcii a skladovaní potravín sa využívajú prírodné zdroje, čo má vplyv na životné prostredie. Vyhadzovanie potravín, ktoré sú ešte stále jedlé, tento vplyv zvyšuje a spôsobuje spotrebiteľom a hospodárstvu finančnú stratu. Potravinový odpad vzniká v rámci celého hodnotového reťazca: počas výroby a distribúcie, v obchodoch, reštauráciách, stravovacích zariadeniach a v domácnostiach.
Plytvanie potravinami predstavuje viaceré špecifické výzvy a príležitosti pre ľudí, ako zabrániť zhoršovaniu životného prostredia a zlepšiť zdravie ľudí, keďže potraviny, ktoré nie sú skonzumované alebo inak využité skončia ako odpad. Potravinové straty a plytvanie potravinami produkujú pomerne vysoký objem skleníkových plynov vytvorených ľuďmi, ktoré negatívne pôsobia na životné podmienky na Zemi. Na základe zistení OSN z roku 2015 sa každý rok na celom svete vyhodí 1,3 miliardy ton potravín, čo celkovo predstavuje až 1/3 vyrobených potravín. V podmienkach EÚ sa odhady pohybujú okolo 89 miliónov ton vyhodených potravín ročne, čo predstavuje 179 kg na jedného obyvateľa. Podľa odhadov OSN sa na Slovensku vyhodí zhruba 900 tisíc ton potravín, čo predstavuje v priemere 0,44 kg vyhodených potravín denne na jednu osobu za rok.

Slovensko v súčasnosti nedisponuje relevantnými štúdiami ohľadne množstva vyhodených potravín pozdĺž celého potravinového reťazca, t. j. od prvovýroby až po konečného spotrebiteľa. Zisťovanie množstva vzniknutého odpadu v SR sa realizuje na základe zatriedenia odpadov v rámci definovaných druhov v Katalógu odpadov (Príloha č. 1 k vyhláške č. 365/2015 Z. z., ktorou sa ustanovuje Katalóg odpadov), druhy odpadov sú označené šesťmiestnym číselným kódom odpadu, v ktorom prvé dvojčíslie označuje skupinu odpadov, druhé dvojčíslie podskupinu odpadov v príslušnej skupine odpadov a tretie dvojčíslie druh odpadu v príslušnej skupine odpadov a podskupine odpadov. Potravinové straty a plytvanie potravinami sa zaraďuje do skupiny 02 – Odpady z poľnohospodárstva, záhradníctva, lesníctva, poľovníctva a rybárstva, akvakultúry a z výroby a spracovania potravín; do skupiny 20 – Komunálne odpady (odpady z domácností a podobné odpady z obchodu, priemyslu a inštitúcií) vrátane ich zložiek z triedeného zberu. Keďže Katalóg odpadov obsahuje všeobecné druhy jednotlivých odpadov a potravinový odpad nie je samostatným druhom odpadu nie je možné presne špecifikovať množstvo potravinového odpadu. Vzhľadom k tomu, že na Slovensku neexistujú informačné zdroje vo vzťahu k množstvu vyplytvaných potravín získané pomocou jednotného manuálu, je potrebné získať informácie z verejného ako aj súkromného sektora.

Oblasť odpadov z potravín, je v SR upravená zákonom č. 79/2015 Z. z. o odpadoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a strategickými dokumentmi, ktoré vypracovalo MŽP SR –  Programom predchádzania vzniku odpadu SR na roky 2014 – 2018 a Stratégiou obmedzovania ukladania biologicky rozložiteľného odpadu na skládky odpadov.

Medzi hlavné príčiny vzniku potravinových strát a plytvania potravinami patria:
-            nevhodná manipulácia,
-            nevhodné skladovanie,
-            neprimeraná predajná stratégia,
-            nerozumné správanie sa spotrebiteľov.

Množstvo potravinových strát a plytvania potravinami sa zvyšuje počas cesty v potravinovom reťazci, najvyššie straty sa zaznamenávajú u konečného spotrebiteľa. V rozličných výrobných systémoch rastlinnej výroby sú prirodzené odpady tzv. „straty“, ktoré môžu vznikať pri zberoch, preprave, pozberovej úprave, skladovaní, spracovaní na finálny výrobok a aj pri uvádzaní na predaj. Pri rôznych technologických výrobách môže mať jeden a ten istý výrobok inú úroveň odpadu. Pri prvovýrobe ide predovšetkým o biologický rozložiteľný odpad, prirodzene odbúrateľný. Pestovateľ má povinnosť použiť opatrenia, ktoré sú šetrné k životnému prostrediu.
Pri predchádzaní plytvaniu potravinami je preto dôležité sústrediť sa najmä na neskoršie fázy potravinového reťazca. V SR je od januára 2015 možné bezodplatne odovzdať Potravinovej banke Slovenska potraviny pred ukončením uplynutia dátumu spotreby a dátumu minimálnej trvanlivosti. V takomto prípade je možné obstarávaciu cena zásob potravín u daňovníka, ktorý ich bezodplatne odovzdal Potravinovej banke Slovenska, považovať za daňový výdavok, v zmysle usmernenia  k daňovým dôsledkom poskytnutia potravinovej pomoci Potravinovej banke Slovenska k uplatňovaniu zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov  a zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov.
V roku 2014 bol tiež na Slovensku schválený Operačný program potravinovej a základnej materiálnej pomoci (OP FEAD), ktorý sa bude realizovať prostredníctvom štyroch opatrení. Zamedzeniu plytvania potravinami sa venuje Opatrenie 3. Podpora distribúcie darovaných potravín, ktoré je zamerané na podporu získania potravín a ich distribúciu rôznymi neziskovými organizáciami neziskovým poskytovateľom sociálnych služieb krízovej intervencie a zariadeniam sociálnej ochrany detí a sociálnej kurately.
V roku 2016 bol vládou SR prijatý Plán predchádzania plytvaniu potravinami.  Základnými cieľmi Plánu predchádzania plytvaniu potravinami je vypracovanie jednotnej metodiky na kvantifikáciu potravinových strát a plytvania, identifikácia hlavných príčin plytvania potravinami a možnosti ich odstránenia, možnosti opätovného využitia vyplytvaných potravín, zlepšenie informovanosti spoločnosti a následná pozitívna zmena správania vo vzťahu k nakladaniu s potravinami a hľadanie možností spolupráce aktérov potravinového reťazca s orgánmi štátnej správy. Implementáciou navrhnutých opatrení sa predpokladá zníženie plytvania s potravinami pozdĺž celého potravinového reťazca.

 

Finančné zdroje

Podpora rozvoja odpadového hospodárstva SR

Prechod na obehové hospodárstvo prináša veľké príležitosti pri transformácii ekonomiky smerom k udržateľnému hospodárstvu. Cieľom obehového hospodárstva je zachovať hodnotu výrobkov a materiálov čo najdlhšie. Keď výrobok dosiahne koniec svojho životného cyklu, zdroje sa z hospodárstva nevyradia, ale použijú sa znova na vytváranie novej hodnoty. Minimalizuje sa tým odpad a využívanie nových zdrojov.
 
V oblasti zberu, prepravy a recyklácii batérií a akumulátorov bolo Recyklačným fondom v roku 2016  vyplatených celkovo 403,99 tis. eur, v oblasti zhodnocovania olejov 1,03 mil. eur, v oblasti zberu odpadových pneumatík 544,82 tis. eur, v oblasti obalov z viacvrstvových kombinovaných materiálov 773,90 tis. eur, v oblasti spracovania elektrozariadení 825,18 tis. eur, v oblasti recyklácie plastov 1,6 mil. eur, v oblasti recyklácie zberového papiera 1,87 mil. eur, v oblasti zhodnotenia skla 978,14 tis. eur, v oblasti zberu a spracovania vozidiel 10,39 mil. eur a v oblasti recyklácie tenkostenných kovových obalov 775,93 tis. eur.

Recyklačný fond v priebehu rokov 2002 – 2016 schválil spolu 25 229 žiadostí podnikateľských subjektov a obcí s poskytnutím prostriedkov v sume viac než 229 mil. eur. Z toho vyše 33 mil. eur poskytol fond mestám a obciam vo forme nárokovateľných príspevkov za vytriedené zložky komunálneho odpadu. Spracovateľom starých vozidiel vyplatil fond na základe ich 4 093 žiadostí o úhradu prevádzkových nákladov spracovania starých vozidiel a prevádzkovania určených parkovísk takmer 16,4 mil. eur. Recyklačný fond bol k 31. 12. 2016 zrušený a vstúpil do likvidácie.

V rámci Operačného programu Životné prostredie (OP ŽP) bolo v programovom období 2007 – 2013 v oblasti hospodárenia s domácim a priemyselným odpadom riadne ukončených 264 projektov. Objem čerpaných finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ a ŠR predstavuje v danej oblasti sumu takmer 304 mil. eur.

Operačný program Kvalita životného prostredia (OP KŽP) sa v programovom období 2014 – 2020 v oblasti odpadového hospodárstva zameriava na zvýšenie miery zhodnocovania odpadov so zameraním na ich prípravu na opätovné použitie a recykláciu a podporu predchádzania vzniku odpadov. Celkovo je na oblasť odpadového hospodárstva v rámci OP KŽP vyčlenených viac ako 402 mil. eur (402 882 766 eur). Medzi  oprávnené oblasti podpory patrí podpora nástrojov informačného charakteru so zameraním na predchádzanie vzniku odpadov, na podporu triedeného zberu odpadov a zhodnocovania odpadov, podpora prípravy na opätovné použitie odpadov, podpora triedeného zberu komunálnych odpadov a zhodnocovania so zameraním na recykláciu odpadov. Medzi oprávnené oblasti patrí aj podpora predchádzania vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov. V roku 2016 došlo k postupnému vyhlasovaniu výziev na predkladanie žiadostí o nenávratný finančný príspevok a k zazmluvňovaniu schválených žiadostí.

V roku 2016 Envirofond schválil 29 žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie v oblasti predchádzania vzniku odpadov, triedeného zberu a zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (C2) v sume 3 145 025 eur. V oblasti zavedenia triedeného zberu v obciach, vybudovania zberných dvorov a dotrieďovacích zariadení (C3) bolo schválených 18 žiadosti v sume 2 176 593 eur.

V rokoch 2013 – 2016 bolo Envirofondom celkovo schválených 76 žiadosti o poskytnutie podpory formou dotácie v oblasti predchádzania vzniku odpadov, triedeného zberu a zhodnocovania biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov (C2) a výška vyplatených dotácií dosiahla sumu 6 286 779,61 eur. V oblasti zavedenia triedeného zberu v obciach, vybudovania zberných dvorov a dotrieďovacích zariadení (C3) bolo za uvedené obdobie schválených 57 žiadosti a výška vyplatených dotácií dosiahla sumu 5 943 813,70 eur.

 
Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: