Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021

Zelené hospodárstvo

Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia


Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia?
 
  • Národné výdavky na ochranu životného prostredia sú sledované za tri inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Za sektor verejnej správy dosiahli v roku 2019 770 mil. eur (46,1 %) za sektor korporácií 630 mil. eur (37,7 %) a za sektor domácností 271 mil. eur (16,2 %). Celkové národné výdavky na ochranu životného prostredia predstavujú 1 671 mil. eur, čo v porovnaní s rokom 2018 predstavuje nárast o 8,8 %.

  • Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia majú v medziročných porovnaniach kolísavý trend. Náklady v roku 2021 v porovnaní s rokom 2005 narástli o 60,6 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom narástli o 16,2 %.

  • Najväčšie percento nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia smerovalo do oblasti nakladania s odpadmi (70,9 % v roku 2021) a druhý najvyšší podiel mali náklady v oblasti nakladania s odpadovými vodami (13,8 % v roku 2021).

Aký je v SR podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP?

  • Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP dosiahol v roku 2021 výšku 2,41 %.
 

Národné výdavky na ochranu životného prostredia

Národné výdavky na ochranu životného prostredia v období rokov 2008 – 2019 sú sledované za tri hlavné inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Konkrétne je to sektor verejnej správy na všetkých úrovniach (orgány verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, miestna samospráva (obecné, mestské a miestne úrady) a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo prevažne zo štátneho rozpočtu, t.j. rozpočtové a príspevkové organizácie), sektor korporácií - všetky podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri a tretím sektorom sú domácnosti (patria sem domácnosti a tiež fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona a iných právnych predpisov, nezapísané v obchodnom registri).

Celkové výdavky na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2019 sumu 1 671 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 vzrástli o 33,1 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 8,8 %.
Viac ako dve tretiny výdavkov pochádza zo zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania (70 %), z prostriedkov štátneho rozpočtu 18 % a z Environmentálneho fondu je to 10 %, najmä v podobe kapitálových výdavkov.


Tabuľka: Národné výdavky na ochranu životného prostredia (mil. eur)
Rok
Verejná správa
Korporácie
Domácnosti
Spolu
2008
500
510
245
1 255
2010
581
598
379
1 558
2016 553 772 279 1 604
2017
661
645
287
1 593
2018 718 579 239 1 536
2019 770 630 271 1 671
Zdroj: ŠÚ SR
 

Environmentálne náklady a výnosy za podniky a obce

Finančné ukazovatele ochrany životného prostredia sú v SR systematicky sledované Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac a za obce. Vyhodnocované sú celkové vynaložené náklady na ochranu životného prostredia (ŽP) zahrňajúce investície a bežné náklady a výnosy za poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou ŽP iným subjektom, z predaja vedľajších alebo odpadových produktov a z predaja environmentálnych výrobkov.

Náklady podnikov a obcí na ochranu ŽP majú kolísavý trend. V roku 2021 dosiahli sumu 1 257 012 tis. eur (v tom: investície 203 328 tis. eur, bežné náklady 1 053 684 tis. eur). V porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 60,6 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 16,2 %. Výnosy z ochrany ŽP dosiahli v roku 2021 sumu 1 329 125 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 28,8 %.


Graf. Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia

 

Náklady na ochranu ŽP podnikov a obcí v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2021 dosiahli 32 402 tis. eur, v porovnaní s rokom 2005 stúpli o 3,1 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 32,2 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadmi v roku 2021 dosiahli 891 014 tis. eur a v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 227,3 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 24,1 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadovými vodami v roku 2021 dosiahli 173 623 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 stúpli o 27,9 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,2 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2021 dosiahli 72 422 tis. eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 31,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 41,1 %.

V roku 2021 smeroval najvyšší podiel nákladov na ochranu ŽP do oblasti:

Za podniky a obce spolu

  • nakladanie s odpadmi (70,9 %)
  • nakladanie s odpadovými vodami (13,8 %)
  • iné (5,8 %)

Za podniky

  • nakladanie s odpadmi (68,2 %)
  • nakladanie s odpadovými vodami (13,8 %)
  • iné (7,2 %)

Za obce

  • nakladanie s odpadmi (79,2 %),
  • nakladania s odpadovými vodami (13,8 %)
  • iné (1,3 %)


Graf. Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia podľa oblastí


Podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období kolísavý trend. V roku 2005 tvoril podiel 1,3 % HDP a v roku 2021 klesol na 0,96 % HDP. V roku 2021 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu podielu o 0,08 percentuálneho bodu.

Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období pomerne stály trend. V roku 2005 tvoril 0,25 % HDP a v roku 2021 stúpol na 0,3 % HDP. V roku 2021 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu podielu o 0,01 percentuálneho bodu.
 

Graf. Vývoj podielu nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP na HDP
 

Financovanie v oblasti starostlivosti o životné prostredie

Národné zdroje

Environmentálny fond

Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Zdroje fondu definuje § 3 zákona o Environmentálnom fonde. Najvýznamnejšími z nich sú:
  • výnosy získané z dražieb kvót a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok,
  • poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a poplatky za odber podzemnej vody,
  • poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých zdrojov znečisťovania a stredných zdrojov znečisťovania,
  • príjmy z poplatkov za uloženie odpadov,
  • úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch,
  • úhrada za vydobyté nerasty, - úhrada za prieskumné územie,
  • pokuty uložené orgánmi štátnej starostlivosti o životné prostredie,
  • odvody, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny,
  • sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
  • splátky návratnej podpory (úver) a splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu a iné zdroje.

Medzi najvýraznejšie príjmy Environmentálneho fondu z poplatkov v roku 2021 patrili poplatky za obchodovanie s emisnými kvótami vo výške 275 888 555 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za ukladanie odpadov 31 625 248 eur. Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 520 702 eur.

V roku 2021 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty za porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 1 064 750 eur, porušenia zákona o vodách 723 582 eur a porušenia zákona o odpadoch 552 582 eur.

 
Tabuľka: Prehľad o vybraných príjmoch Environmentálneho fondu z poplatkov a pokút (2021)
Poplatky eur
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia 7 801 670
Poplatky (úhrady) za vydobyté nerasty 2 116 264
Poplatky za uskladňovanie plynov a kvapalín 323 816
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd  3 127 874
Poplatky za odber podzemnej vody 10 520 702
Poplatky (úhrady) za prieskumné územia 320 544
Poplatky za uloženie odpadov 31 625 248
Poplatky za obchodovanie s emisnými kvótami 275 888 555
Spolu za poplatky 328 596 799
Pokuty  
Porušenie zákona o vodách 723 582
Porušenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách 600
Porušenie zákona o ochrane ovzdušia 253 881
Porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny 179 593
Porušenie zákona o rybárstve 11 527
Porušenie zákona o odpadoch 552 582
Porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 1 064 750
Porušenie zákona o používaní genetických technológií a GMO 18 100
Porušenie zákona o environmentálnom označovaní výrobkov 500
Porušenie geologického zákona 1 720
Porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín (CITES) 13 525
Blokové pokuty 18 885
Penále – vody 45 712
Porušenie zákona o obchodovaní s emisnými kvótami 13 209
Priemyselné havárie 14 500
Iné 4 544
Spolu za pokuty, penále 2 917 210
Spolu za poplatky, pokuty a penále 331 514 009
Zdroj: Environmentálny fond
 
V roku 2021 bolo Environmentálnym fondom poskytnutých 217 dotácií v celkovej sume 25 569 107,67 eur. Najvyššie dotácie smerovali do oblasti ochrany a využívania vôd 15 260 516,93 eur (59,7 %), do oblasti rozvoja odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva 6 823 609,52 eur (26,7 %) a do ochrany ovzdušia 2 996 899,19 eur (11,7 %).
 
Tabuľka: Prehľad poskytnutých dotácií z Environmentálneho fondu v roku 2021 (eur)
Oblasť Podoblasť Počet dotácií Poskytnutá podpora v roku 2021
A. Oblasť: Ochrana ovzdušia A1: Podpora výroby tepla a teplej vody prostredníctvom využívania nízkoemisných zdrojov 8 641 705,98
A2: Podpora výroby tepla, teplej vody a elektrickej energie prostredníctvom využívania obnoviteľných zdrojov 8 927 231,72
A3: Podpora projektov zameraných na zlepšenie kvality ovzdušia prostredníctvom adaptačných opatrení, najmä v oblastiach riadenia kvality ovzdušia        11 1 427 961,49
B. Oblasť: Ochrana a využívanie vôd BK1AP:Rozšírenie alebo intenzifikácia existujúcich čistiarní odpadových vôd 2 200 742,53
BK2AP: Čistenie odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov  0 0
BK3AP: Ochrana vodných zdrojov 0 0
BK4AP: Čistenie odpadových vôd v ostatných aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov 4 667 005,56
BK5AP: Rozšírenie alebo rekonštrukcia existujúcej stokovej siete 6 1 313 565,41
BK1a–BK1c: Rozšírenie alebo intenzifikácia existujúcich čistiarní odpadových vôd 3 373 678,47
BK2a–BK2c: Čistenie odpadových vôd v aglomeráciách od 2 000 do 10 000 ekvivalentných obyvateľov 2 700 159,62
BK3a–BK3c: Ochrana vodných zdrojov 0 0
BK4a–BK4c: Čistenie odpadových vôd v ostatných aglomeráciách do 2 000 ekvivalentných obyvateľov 11 3 300 861,55
BK5a–BK5c: Rozšírenie alebo rekonštrukcia existujúcej stokovej siete 8 1 277 048,85
BV1AP: Budovanie verejného vodovodu využívajúceho už existujúce vodárenské kapacity 5 937 910,4
BV2AP: Budovanie verejného vodovodu s využitím malých vodárenskýchzdrojov 1 171 130
BV3AP: Rozšírenie alebo rekonštrukcia existujúceho verejného vodovodu 10 1 630 469,83
BV4AP: Úprava a rekonštrukcia existujúcich vodárenských zdrojov a s tým spojených zariadení 0 0
BV1a–BV1c: Budovanie verejného vodovodu využívajúceho už existujúce vodárenské kapacity 8 3 000 303,72
BV2a–BV2c: Budovanie verejného vodovodu s využitím malých vodárenských zdrojov 5 1 108 495,28
BV3a–BV3c: Rozšírenie alebo rekonštrukcia existujúceho verejného vodovodu 3 221 534,71
BV4a–BV4c: Úprava a rekonštrukcia existujúcich vodárenských zdrojov a s tým spojených zariadení 1 94 463,00
BD1: Odvádzanie vôd z povrchového odtoku 0 0
BP1: Opatrenia na vodnom toku 1 126 830
BP2: Opatrenia mimo vodného toku 2 136 318
BR1: Rybárstvo 0 0
C. Oblasť: Rozvoj odpadového hospodárstva a obehového hospodárstva z pohľadu odpadov C1: Triedený zber komunálneho odpadu 19 1 152 909
C2: Predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov 58 3 370 567,32
C3: Zavedenie a zlepšovanie triedeného zberu v obciach a vybudovanie zberných dvorov a centier opätovného používani 3 106 870
C4: Triedený zber komunálneho odpadu 13 828 155,6
C5: Predchádzanie vzniku biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov a  zhodnocovanie biologicky rozložiteľných komunálnych odpadov 19 1 225 107,6
C6: Zavedenie a zlepšovanie triedeného zberu v obciach a vybudovanie zberných dvorov a centier opätovného používania 1 140 000
D. Oblasť: Ochrana prírody a krajiny D1: Zakladanie prvkov územného systému ekologickej stability ( ďalej len „ÚSES“ ) a zelenej infraštruktúry na základe schválenej dokumentácie ÚSES 0 0
D2: Ochrana prirodzeného druhového zloženia ekosystémov 1 30 759,87
D3: Realizácia schválených programov starostlivosti 0 0
D5: Realizácia opatrení na dosiahnutie alebo udržiavanie priaznivého stavu chránených druhov a biotopov 2 252 946,16
D6: Realizácie opatrení, ktorých cieľom je naplniť, dosiahnuť a udržať poslanie zoologických záhrad 0  
E. Oblasť: Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta E1: Environmentálna výchova, vzdelávanie a osveta 2 204 376
F. Oblasť: Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia F1: Prieskum, výskum a vývoj zameraný na zisťovanie a zlepšenie stavu životného prostredia 0 0
Zdroj: Environmentálny fond

V rámci Programu obnovy dediny bolo v roku 2021 prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia formou dotácie podporených 189 projektov v sume 899 950,37 eur. V rámci Programu ochrany prírody bolo prostredníctvom Štátnej ochrany prírody formou dotácie podporených 34 projektov v sume 147 085,69 eur.

Operačné programy

Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 - 2020)

OP KŽP predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

 
Tabuľka: Implementácia Operačného programu Kvalita životného prostredia (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty k 31.12.2021 Čerpanie k 31.12.2021 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1 Udržateľné využívanie prírodných
zdrojov prostredníctvom environmentálnej infraštruktúry
1 535 798 465 154 838 802 1 148 946 967 731 003 481 72 904 504 47,6
PO 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so
zameraním na ochranu pred povodňami
188 063 796 32 144 297 132 149 420 44 193 917 7 154 303

23,5

PO 3 Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadnych
udalostí a odolnosti proti mimoriadnym udalostiam ovplyvneným zmenou klímy
243 896 216 40 171 209 243 573 472 128 665 765 22 719 594 52,8
PO 4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové
hospodárstvo vo všetkých sektoroch
787 772 813 83 245 892 680 345 464 448 552 135 52 308 333 56,9
PO 5 Technická pomoc 77 000 000 15 775 942 70 065 235 62 836 290 12 875 043 81,6
Zdroj: MŽP SR
 
Program rozvoja vidieka (2014 – 2020)
 
Program rozvoja vidieka je vo vzťahu k životnému prostrediu zameraný v rámci dvoch oblastí na riešenie obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a na propagáciu efektívneho využívania zdrojov a podporu prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
 
Tabuľka: Implementácia Programu rozvoja vidieka (eur)
Prioritná os
Alokácia na celé programové obdobie
Zazmluvnené projekty
k 31.12.2021 (eur)
Čerpanie k 31.12.2021
Čerpanie v %
(Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ
Štátny rozpočet
Zdroje EÚ
Štátny rozpočet
PO 4 Obnova, zachovanie
a posilnenie
ekosystémov, ktoré súvisia s
poľnohospodárstvom
934 220 763 311 406 921 1 031 325 822 660 160 080 220 053 360
70,7
PO 5 Propagácia efektívneho
využívania zdrojov a podpora
prechodu na nízkouhlíkové
hospodárstvo odolné voči
zmene klímy v odvetví
poľnohospodárstva
25 247 352 8 415 784 8 116 046 715 154 238 384
2,8
Zdroj: MPRV SR
 
Operačný program Rybné hospodárstvo (2014 – 2020)

Z operačného programu Rybné hospodárstvo sa financuje v rámci ochrany životného prostredia podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach.
 
Tabuľka: Implementácia operačného programu Rybné hospodárstvo (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty k 31.12.2021 Čerpanie k 31.12.2021 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 2-Podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach 5 611 186 1 870 397 1 431 577 477 192 823 102 274 367 14,7
Zdroj: ÚPVII
 
 
Integrovaný regionálny operačný program (2014 – 2020) (IROP)

Jednou z priorít IROP, ktorá súvisí s ochranou životného prostredia, je bezpečná a ekologická doprava v regiónoch zameraná na nízkouhlíkové dopravné systémy alebo rozvoj mestskej mobility formou podpory cyklodopravy. Ďalšou súvisiacou prioritou je priorita zameraná na zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie.
 
Tabuľka: Implementácia programu Integrovaný regionálny operačný program (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty Čerpanie k 31.12.2021 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 424 710 508 65 820 078 414 482 670 61 119 742 154 403 921 25 731 979 36,36
PO 4-Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 296 028 221 56 106 325 274 741 851 53 995 393 196 813 525 43 566 254 66,48
Zdroj: MPRV SR
 

Programy medziregionálnej spolupráce

Interreg Europe (2014 – 2020)
 
Program medziregionálnej spolupráce nadväzuje na pozitívne skúsenosti získané v rámci Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIC v SR. S cieľom čo najlepšie využiť finančné prostriedky boli vybrané štyri témy, ktoré sa v dvoch prípadoch venujú ochrane životného prostredia. Témy sú zamerané na nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov.
 
Tabuľka: Implementácia programu Interreg Europe (eur)
Prioritná os   Alokácia Zazmluvnené projekty počet/(eur) Čerpanie k 31.12.2021 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
    Zdroje EÚ                  Národné financovanie Zdroje EÚ Národné financovanie
PO 3-Nízkouhlíkové hospodárstvo 3.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zaoberajúcich sa prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo. 823 308,3 145 289,7 6/968 598,00 561 540,03 99 095,46 68,6
PO 4-Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov 4.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS v oblasti ochrany a rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva 618 856,1 109 209,9 4/728 066 393 790,61 69 492,58 63,6
4.2 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zameraných na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov, zelený rast a ekoinovácie a riadenie environmentálneho správania.
205 290,3 36 227,7 1/241 518 163 889,76 28 921,76
79,8
Zdroj: MH SR
 

Programy EÚ

Horizont 2020
 
Zameriava sa na tri hlavné oblasti - Excelentnú vedu, Vedúce postavenie priemyslu a Spoločenské výzvy. V rámci oblasti Spoločenské výzvy bolo identifikovaných sedem oblastí, kde cielené investície do výskumu a inovácií môžu byť pre občanov prínosom. Vo vzťahu k životnému prostrediu sú relevantné štyri oblasti.
Tabuľka: Implementácia programu Horizont 2020 (eur)
Spoločenské výzvy Prioritná oblasť Počet slovenských účastí k 31.12.2021 Výška schváleného financovania pre slovenských partnerov k 31.12.2021       
Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum námorných, morských a vnútrozemských vôd a biohospodárstvo 22 19 959 513
Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia 13 1 224 222
Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava 9 1 169 904
Opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a suroviny 11 1 383 619
Zdroj: CVTI SR
 

LIFE (2014 – 2020)

Program LIFE predstavuje finančný nástroj EÚ na podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktorý v rokoch 2014 – 2020 poskytne 3,46 miliardy eur. Program sa člení na 2 podprogramy a v rámci každého na 3 prioritné oblasti.

Viacročný pracovný program 2018 – 2020
Pre obdobie 2018-2020 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2018 – 2020 finančné krytie vo výške 1 657 063 000 eur, z toho 1 243 817 750 eur pre podprogram ŽP a 413 245 250 eur pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie pre toto obdobie neboli určené.

V roku 2021 Európska komisia uzavrela Grantovú zmluvu s koordinujúcimi príjemcami v rámci 2 slovenských projektov LIFE a v rámci 2 zahraničných projektov LIFE s účasťou subjektov zo SR. Uvedené projekty boli úspešné v poslednej výzve programu vyhlásenej v roku 2020. V decembri 2021 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo rozhodnutie o schválení žiadosti o poskytnutie prostriedkov na spolufinancovanie integrovaného projektu LIFE na zlepšenie stavu území sústavy NATURA 2000 v SR vo výške štátneho rozpočtu viac ako 1 mil. eur pre príjemcu MŽP SR, vo výške 2,5 mil. eur pre príjemcu Štátna ochrana prírody SR, vo výške 772 tis. eur pre príjemcu WWF Slovensko, vo výške 549 tis.eur pre príjemcu Národné lesnícke centrum, vo výške 508 tis. eur pre príjemcu DAPHNE – Inštitút aplikovanej ekológie, vo výške 925 tis. eur pre príjemcu Slovenský vodohospodársky podnik, š. p., vo výške 194 tis. eur pre príjemcu Univerzita Komenského v Bratislave, Prírodovedecká fakulta. Na projekt bude počas 10 rokov implementácie vynaložených 16,6 mil. eur, z toho 9,9 mil. eur zo zdrojov EÚ z programu LIFE.

Hlavným cieľom projektu je implementácia prioritného akčného rámca financovania pre sieť Natura 2000 v SR na roky 2021-2027, v zmysle článku 8 smernice o biotopoch 92/43/EHS. Tento cieľ umožní dosiahnuť cieľ 1 stratégie EÚ v oblasti biodiverzity a všeobecné ciele smerníc EÚ o biotopoch a vtákoch, pokiaľ ide o prínos k zlepšeniu stavu ochrany niektorých konkrétnych a prioritných druhov a typov biotopov, a môže zahŕňať aj širšie činnosti v oblasti zelenej infraštruktúry, ktoré prispievajú k lepšej koherencii siete Natura 2000 v širšom a cezhraničnom kontexte. Projekt bude realizovaný v týchto pilotných oblastiach: rašeliniská severnej a strednej časti Slovenska, Záhorie, Muránska planina, Latorica, Poľana.

Tabuľka. Implementácia programu LIFE (eur)
Schválené projekty LIFE (2014 – 2020)
 
Počet schválených projektov*
Výška financovania z LIFE**
Spolufinancovanie štátny rozpočet***
Čerpanie
štátny rozpočet k 31.12.2021
Podprogram
Životné prostredie
ŽP a efektívne využívanie zdrojov
4
1 701 810
335 776
272 312
Príroda a biodiverzita
17
26 704 602
7 289 979
3 693 090
Správa a informovanie v oblasti ŽP
2
191 674
0

0
Podprogram Ochrana klímy
Zmierňovanie zmeny klímy
0
0
0
0
Adaptácia na zmenu klímy
2
2 848 557
798 367
707 631
Správa a informovanie v oblasti klímy
2
160 241
66 848
53 478
Zdroj: MŽP SR
* údaje za schválené projekty LIFE s koordinujúcim príjemcom zo SR, resp. s pridruženým príjemcom zo SR (iné ako integrované projekty)

**výška poskytnutého príspevku zo zdrojov EÚ pre príjemcov zo SR
***výška zazmluvneného príspevku zo štátneho rozpočtu (iné ako integrované projekty)

Poznámka:
V rámci priority Zmierňovanie zmeny klímy v rokoch 2014 - 2020 nebol schválený žiaden LIFE projekt s účasťou subjektov zo SR.
 

Viacročný pracovný program 2021 – 2024

Pre obdobie 2021-2024 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2021 – 2024 indikatívnu sumu alokácie na granty vo výške 2 357 270 000 eur, z toho 926 690 000 eur pre podprogram Príroda a biodiverzita, 599 290 000 pre program Obehové hospodárstvo a kvalita života, 419 070 000 pre podprogram Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy a 412 220 000 eur pre podprogram Prechod na čistú energiu. Národné alokácie neboli určené.

V roku 2021 Európska komisia vyhlásila prvú výzvu na predkladanie žiadostí o grant LIFE s indikatívnym termínom uzatvárania grantových zmlúv s úspešnými žiadateľmi: júl-august 2022.

V roku 2021 Ministerstvo životného prostredia SR vydalo Mechanizmus čerpania finančných prostriedkov na spolufinancovanie projektov LIFE zo štátneho rozpočtu v programovom období 2021 – 2027.“

 

LIFE (2021-2027)

Dňa 29. apríla 2021 bolo prijaté nariadenie Európskeho parlamentu a rady (EÚ) č. 2021/783, ktorým sa zriaďuje program pre životné prostredia a ochranu klímy LIFE (2021-2027).

Program LIFE je nástrojom EÚ na financovanie opatrení v oblasti životného prostredia a klímy. Alokácia programu LIFE pre roky 2021-2027 predstavuje 5,432 miliardy eur. Program sa člení na 4 podprogramy v rámci 2 oblastí. Štruktúra programu LIFE je nasledovná:

oblasť „Životné prostredie“, ktorá zahŕňa:

1. podprogram „Príroda a biodiverzita“;

2. podprogram „Obehové hospodárstvo a kvalita života“

oblasť „Opatrenia v oblasti klímy“, ktorá zahŕňa:

3. podprogram „Zmiernenie zmeny klímy a adaptácia na zmenu klímy“;

4. podprogram „Prechod na čistú energiu“

 

Ďalšie vybrané finančné mechanizmy

Granty EHP a Nórska

MŽP SR, ako správca programu (SP) Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (skrátený názov programu SK-Klíma) sa spolu s donorskými programovými partnermi z Nórska aktívne spolupodieľa na dosiahnutí cieľa programu, ktorým je prispieť k zmiernenej zmene klímy a zníženiu zraniteľnosti voči zmene klímy.  Cieľ programu sa napĺňa prostredníctvom dvoch programových výstupov. Implementácia programu je podporovaná z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu (NFM) do výšky 85%. Štátny rozpočet SR sa na financovaní podieľa 15 %.

Rok 2021 sa niesol v znamení začiatku implementácie projektov z výziev ACC01, ACC02 s názvom „Akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach“ (ClimaUrban) a ACC03 s názvom „Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní  a prispôsobovaní sa zmene klímy na školách (ClimaEdu). Záujem o 3 vyššie uvedené výzvy prevýšil alokáciu, v prípade výziev ACC01 a ACC02 dvojnásobne a v prípade výzvy ACC03 päťnásobne. V rámci programu SK-Klíma bolo podporených 6 slovenských miest s počtom obyvateľov nad 15 tisíc a celkovo 28  základných a stredných škôl.
 
Vďaka zvýšenej alokácii na výzvu ACC02 v priebehu mesiaca máj 2021 sa uzatvorili projektové zmluvy s ďalšími 3 mestami z rezervného zoznamu. V roku 2021  bolo ukončené hodnotenie projektov v rámci výziev na predkladanie žiadostí o projekt ACC04 s názvom „Obnova znehodnotených ekosystémov mokradí“ (ClimaLocal) a ACC05 s názvom „Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy“ (ClimaInfo). Výzva ACC04 (ClimaLocal) bola zameraná na realizáciu opatrení na zníženie úbytku a degradácie mokradí, revitalizáciu mokradí, obnovu ich ekosystémových služieb ako aj na zvyšovanie povedomia verejnosti o význame mokradí  v kontexte zmeny klímy, v rámci ktorej bolo prijatých 8 žiadostí o projekt vo výške celkovo 6 186 509  eur, z toho bolo  schválených 6 žiadostí o projekt vo výške alokácie výzvy, ktorá predstavuje 4.8 mil. eur. Ďalšia výzva ACC05 (ClimaInfo), bola zverejnená s cieľom podporiť projekty zamerané  na zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy realizované so zohľadnením princípov informálneho učenia sa, v rámci ktorej bolo prijatých 36 žiadostí o projekt vo výške celkovo viac ako 11,7 mil. eur. V rámci predmetnej výzvy ACC05 boli schválené 3 žiadostí o projekt v celkovej výške grantu 819 825 eur. V roku 2021 sa začalo s realizáciou celkovo 38 projektov v rámci programu SK-Klíma, ktorého dôležitou súčasťou programu je bilaterálna spolupráca SR  s prispievateľskými štátmi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom, zameraná na posilnenie vzájomných bilaterálnych vzťahov.  Vzhľadom na skutočnosť, že v rámci programu boli všetky vyhlásené výzvy uzavreté  a disponibilné zdroje alokované, v nasledujúcom období sa bude klásť dôraz na úspešnú implementáciu projektov a podporu a posilnenia bilaterálnej spolupráce

Tabuľka. Implementácia programu Granty EHP a Nórska (eur)
Prioritný sektor
Programová oblasť
Alokácia*
Čerpanie k 31. 12. 2021**
Zdroje FM
Štátny rozpočet
Zdroje FM
Štátny rozpočet
EHP
Nórsko
EHP
Nórsko
Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízkouhlíkové hospodárstvo
Zmiernená zmena klímy a znížená zraniteľnosť voči zmene klímy
5 000 000
13 216 000
3 214 588
4 274
218 352
43 529
Bilaterálny fond
50 000
50 000
0
17 880
18 995
N/A***
Zdroj: MŽP SR
 

* Alokácia predstavuje finančné prostriedky vyčlenené z programu pre konkrétnu prioritnú os a programovú oblasť, ktoré sa ďalej rozdeľujú na alokované prostriedky zo zdrojov Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu ako aj zo štátneho rozpočtu SR. V zmysle Dodatku č. 1 k Programovej dohode o financovaní Programu je pre program alokovaných 21 430 588 eur.     

** Čerpanie k 31.12.2021 - čerpaná finančná čiastka použitá na ukončené projekty (k 31. 12. 2021) a projekty, ktoré prebiehali k 31. 12. 2021 od začiatku programového obdobia. Čerpanie celkových oprávnených výdavkov (COV) k 31. 12. 2021 predstavuje 222 626 eur z grantov EHP a NFM a 43 529 eur zo ŠR SR  t.j. 266 155 eur COV.

*** Nedostupné dáta

Vybrané ekonomické nástroje environmentálnej politiky

V podmienkach SR sú ťažiskovou formou ekonomických nástrojov environmentálnej politiky platby/poplatky za znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov. Jednotlivé typy týchto ekonomických nástrojov sú definované v príslušných právnych predpisoch vrátane spôsobu ich výpočtu a ich prijímateľa.
 
Environmentálne škodlivé dotácie
Väčšina identifikovaných environmentálne škodlivých dotácií smeruje v súčasnosti v rámci SR do oblastí energetickej a dopravnej politiky. Všetky environmentálne škodlivé dotácie v SR majú byť postupne ukončené do konca roku 2030, ako je uvedené v cieľoch Envirostratégii 2030. Celkové dotácie na fosílne palivá v SR dosiahli v roku 2019 hodnotu 400 mil. eur, čo predstavuje 0,44 % HDP. SR patrí medzi členské štáty, ktoré v % HDP vyčlenili na dotácie na fosílne palivá viac ako priemer EÚ.
 
Tabuľka. Vývoj dotácií na fosílne palivá vyjadrené ako podiel na HDP
% HDP 2013 2014 2015 2016 2017 2018 2019 2020
Zemný plyn 0,001 0,001 0,001 0,001 0,001 0,001 0,001 0,001
Uhlie 0,002 0,002 0,002 0,002 0,002 0,002 0,002 0,002
Zdroj: Európska komisia
 
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú z dlhodobého hľadiska klesajúci charakter a v roku 2021 dosiahli 7 801,67 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia klesli v porovnaní s rokom 2005 o 68,4 % a oproti predchádzajúcemu roku vzrástli o 2,4 %.


Graf. Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov



Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v roku 2021 dosiahli 3 127,84 tis. eur. V porovnaní s rokom 2005 klesli o 48,1 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.

Graf. Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd


Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov
 
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú rastúci trend a v roku 2021 dosiahli 28 531 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd stúpli v porovnaní s rokom 2005 o 27,5 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 1,6 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.

Graf. Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov


Priemerná cena povrchovej vody

Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2010 mierne rastúci trend a v roku 2021 dosiahla úroveň 0,125 eur/m3.

Graf. Vývoj priemernej ceny povrchovej vody


Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov

Tieto platby majú kolísavý trend a v roku 2021 dosiahli 29 603 tis. eur. Oproti roku 2005 vzrástli o 21 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,3 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.

Graf. Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov


Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd majú mierne kolísavý trend a v roku 2021 dosiahli 10 520,7 tis. eur. V porovnaní s rokom 2005 klesli o 9,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 2,4 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.

Graf. Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd


Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd
 
Priemerná cena za dodávku pitnej vody (vodné) verejným vodovodom mala v roku 2021 stúpajúci trend a dosiahla 1,1032 eur za 1 m3  (bez DPH). Priemerná cena v roku 2021 vzrástla v porovnaní s rokom 2005 o 0,3432 eur za 1 m(bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom  o 0,0155 eur za 1 m (bez DPH).

Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou (stočné) má rastúci trend a v roku 2021 dosiahla 1,086 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2021 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,516 eur za 1 m3 (bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 0,0228 eur za 1 m3 (bez DPH).

Graf. Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou


Úhrady za prieskumné územia

Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.

Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia dosiahli v roku 2021 sumu 320 544 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2021 klesli v porovnaní s rokom 2005 o 17,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 13,2 %.

Graf. Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia


Úhrady za dobývací priestor

Úhrada za dobývací priestor je podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
 
V roku 2021 dosiahla výška úhrad za dobývací priestor sumu 410 941,72 eur.  Úhrady za dobývaci priestor v roku 2021 v porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 253,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 16,6 %.

Graf. Vývoj úhrad za dobývací priestor


Úhrady za vydobyté nerasty

Úhrady za vydobyté nerasty, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu majú kolísavý trend.  V roku 2021 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 2 116 264 eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 15 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady vzrástli o 8,1 %.

Graf. Vývoj úhrad za vydobyté nerasty


Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín

Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2021 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 323 816 eur.  V porovnaní s rokom 2005 klesli úhrady o 68,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 48,3 %.

Graf. Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín


Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2021 sumu 2 501 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 231,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zníženiu odvodov o 16,8 %.

Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2021 sumu 1 220 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 28,2 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k nárastu odvodov o 41,9 %.

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Graf. Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov


Dane s environmentálnym aspektom

Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy a znečistenia.

Tabuľka: Dane s environmentálnym aspektom (mil. eur)
Dane s environmentálnym aspektom 2010 2016 2017 2018 2019 2020 2021
Dane z energie 1 228,88 1 773,70 1 897,15 1 965,02 2 099,75 2 068,22 2153,4
daň z minerálnych olejov 1 032,13 1 194,25 1 229,54 1 266,85 1 288,89 1 196,25 1237,04
daň z elektriny 15,54 11,86 11,18 10,95 12,33 11,89 10,02
daň z uhlia 0,74 0,41 0,1 0,35 0,38 0,29 0,26
daň zo zemného plynu 23,51 24,52 25,64 24,05 23,07 23,57 24,7
daň za umiestnenie jadrového zariadenia 3,93 3,83 3,84 3,83 3,83 3,82 3,85
daň z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín 1,18 0,7 1,22 0,98 1,72 0,63 0,32
emisné kvóty 0 64,73 57,42 86,98 229,69 244,18 241,82
zelená energia 150,49 400,12 489,63 494,61 465,92 518,73 559,15
daň zo spotreby elektrickej energie určená na likvidáciu jadrových zariadení 1,36 73,29 78,58 76,42 73,91 68,88 76,23
Dane z dopravy 153,34 213,51 223,29 232,57 233,09 200,16 203,5
daň z motorových vozidiel - cestná daň 122,04 145,18 149,9 154,89 153,66 130,16 129,53
poplatok za registráciu motorového vozidla 30,52 68,01 73,07 77,35 79,13 69,71 73,69
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta 0,78 0,31 0,32 0,33 0,3 0,29 0,28
Dane za znečistenie 37,28 32,14 28,59 28,59 28,69 25,91 25,8
poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 22,51 17,13 15,95 15,86 17,11 16,97 17,04
poplatky za znečisťovanie ovzdušia 14,17 14,43 12,08 12,19 11 8,56 8,49
úhrady za dobývací priestor 0,6 0,57 0,56 0,54 0,59 0,38 0,28

Zdroj: ŠÚ SR

Graf. Podiel jednotlivých skupín daní s environmentálnym aspektom



Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP SR v období rokov 2005 - 2010 zaznamenal pokles z 2,4 % na 2,07 %. V období rokov 2010 - 2017 sa situácia zmenila a došlo k nárastu o 0,47 %. V poslednom sledovanom roku 2021 sa podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP SR dostal na úroveň 2,41% čo predstavuje nárast o 0,03 percentuálneho bodu oproti predchádzajúcemu roku.

Graf. Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP


SR patrí medzi krajiny EÚ s podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP zhruba na úrovni priemeru dosiahnutého v EÚ.

Graf. Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: