Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021
Zmena klímy a ochrana ovzdušia
Čisté ovzdušie
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je vývoj v produkcii znečisťujúcich látok na území SR?
Emisie základných znečisťujúcich látok (SO2, NOx, nemetánové prchavé organické látky (NMVOC), CO a amoniak) v horizonte rokov 2005 – 2020 poklesli. Pokles bol zaznamenaný aj v porovnaní rokov 2019 a 2020.
Emisie tuhých prachových častíc v dlhodobom časovom horizonte taktiež poklesli, avšak v medziročnom porovnaní emisie PM10 veľmi mierne vzrástli.
V prípade ťažkých kovov (Cd, Hg, Pb) bol zaznamenaný trend poklesu ich emisií z dlhodobého hľadiska, ale zároveň aj z krátkodobého v porovnaní s rokom 2019, kedy poklesli emisie Hg, Pb a emisie Cd ostali na približne rovnakej úrovni.
Aj emisie perzistentných organických látok (POPs) v rozmedzí rokov 2005 – 2020 poklesli. Obdobne bol zaznamenaný aj medziročný pokles.
Plní SR záväzky vyplývajúce z medzinárodných záväzkov v ochrane ovzdušia?
SR plní redukčné záväzky vyplývajúce z legislatívy EÚ a medzinárodných dokumentov v ochrane ovzdušia bez nedostatkov. Pri väčšine látok sú ich emisie už v súčasnosti pod záväznými hodnotami definovanými na obdobie 2020 – 2029.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu zdravia ľudí?
V roku 2021 došlo k prekročeniam limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie PM10 na 3 monitorovacích staniciach a na 3 tiež prekročenie priemernej ročnej hodnoty pre PM2,5. Vyskytli sa tiež prekročenia cieľovej hodnoty na ochranu zdravia pre BaP na 9 monitorovacích staniciach. Na 2 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia. U ostatných znečisťujúcich látok boli limitné hodnoty dodržané.
Sú dodržiavané limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší určené na ochranu vegetácie a lesov?
Limitné hodnoty znečisťujúcich látok v ovzduší stanovené na ochranu vegetácie (SO2, NOx) neboli prekročené. Na 4 monitorovacích staniciach došlo k prekročeniu povolených hodnôt koncentrácie prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov.
Aký je vývoj stavu ozónovej vrstvy a intenzity slnečného žiarenia nad územím SR?
Celkový atmosférický ozón bol pod dlhodobým priemerom -1,7 %, celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia oproti roku 2020 mierne narástla v Bratislave a mierne poklesla v Gánovciach.
Dodržiava SR medzinárodné záväzky v ochrane ozónovej vrstvy Zeme?
SR plní záväzky vyplývajúce z medzinárodných dokumentov v ochrane ozónovej vrstvy.
Aký je vývoj vplyvu dopravy na ovzdušie?
V období rokov 2005 – 2020 emisie základných znečisťujúcich látok z dopravy zaznamenali pokles. Trvalý pokles od roku 2010 bol zaznamenaný pri emisiách CO, NOx, PM10 a PM2,5. Kolísavý charakter v rokoch 2005 – 2017 zaznamenali aj emisie SO2 a od roku 2018 mali mierne rastúci trend, hoci v roku 2020 mierne poklesli.
Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok
Hodnotenie emisnej situácie je spracované na základe emisných inventúr vyplývajúcich z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov (CLRTAP) a teda podľa NFR kategorizácie zdrojov (NFR – Nomenclature for Reporting).
Porovnaním rokov 2005 – 2020 bol zistený pokles u emisií základných znečisťujúcich látok. V medziročnom porovnaní (2019 – 2020) došlo k poklesu emisií všetkých sledovaných znečisťujúcich látok okrem emisií PM10, ktoré však narástli len veľmi mierne. Tento pozitívny trend vývoja bol zaznamenaný v dôsledku legislatívneho i technologického pokroku a zmenou palivovej základne. Na vývoj mala vplyv aj zmena štruktúry a objemu priemyselnej produkcie.
Graf. Vývoj emisií vybraných znečisťujúcich látok a prachových častíc
Graf. Podiel emisií PM10 podľa sektorov (2020)
Graf. Podiel emisií PM2,5 podľa sektorov (2020)
Graf. Podiel emisií SO2 podľa sektorov (2020)
Graf. Podiel emisií NOx podľa sektorov (2020)
Graf. Podiel emisií CO podľa sektorov (2020)
Graf. Vývoj emisií PM2,5 z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Vývoj emisií SO2 z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Vývoj emisií NOx z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií PM2,5 na obyvateľa
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií SO2 na obyvateľa
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NOx na obyvateľa
Emisie amoniaku (NH3) dosiahli v roku 2020 výšku 26 594 ton. V porovnaní s rokom 2019 bol zaznamenaný pokles 13 %.
Z hľadiska dlhodobejšieho vývoja poklesli emisie amoniaku v roku 2020 oproti roku 2005 o 31,5 %.
Graf. Vývoj emisií amoniaku z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NH3 podľa sektorov (2020)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NH3 na obyvateľa
V dlhodobom časovom horizonte 2005 – 2020 bol zaznamenaný pokles emisií nemetánových prchavých organických látok (NMVOC) o 36,5 %. V posledných rokoch je trend emisií NMVOC mierne klesajúci. K tomuto vývoju prispel hlavne pokles spotreby náterových látok, zavádzanie nízkorozpúšťadlových typov náterov, zavádzanie opatrení v sektore spracovania ropy, plynofikácia spaľovacích zariadení, zmena automobilového parku v prospech vozidiel vybavených riadeným katalyzátorom. Pozitívny vplyv malo taktiež prijatie novej prísnejšej legislatívy zameranej na obmedzenie emisií prchavých organických zlúčenín.
Graf. Vývoj emisií NMVOC z hľadiska plnenia národných cieľov
Graf. Podiel emisií NMVOC podľa sektorov (2020)
Graf. Medzinárodné porovnanie emisií NMVOC na obyvateľa
Pri porovnaní rokov 2005 a 2020 bol zaznamenaný pokles emisií Pb o 59,9 %, Hg o 34,6 % a Cd o 27,9 %. V roku 2020 bol oproti roku 2019 zaznamenaný mierny pokles v prípade emisií Hg a Pb a emisie Cd ostali na rovnakej úrovni. Na uvedený vývoj malo okrem sprísnenia príslušnej legislatívy vplyv aj odstavenie zastaraných výrob, pokles priemyselnej produkcie a prechod na používanie bezolovnatého benzínu. K emisiám ťažkých kovov prispieva hlavne priemysel, v prípade kadmia je to výroba medi, a v prípade olova a kadmia výroba železa a ocele.
Graf. Vývoj emisií ťažkých kovov v ovzduší
Graf. Podiel emisií Cd podľa sektorov (2019)
Graf. Podiel emisií Hg podľa sektorov (2019)
Graf. Podiel emisií Pb podľa sektorov (2019)
Emisie perzistentných organických látok (POPs) dlhodobo od roku 2005 klesali, ale zároveň bol zaznamenaný aj medziročný pokles. K najvýznamnejším zdrojom týchto emisií patrí výroba železa a ocele, spaľovanie odpadov, ale aj spaľovanie tuhých palív v domácnostiach.
Graf. Vývoj emisií perzistentných organických látok
Graf. Podiel emisií benzo(a)pyrénu podľa sektorov (2020)
Tabuľka. Bilancia emisií POPs
|
|
Emisie POPs |
||||||
|
|
|
PAH |
|||||
|
PCDD/PCDF* |
PCB |
suma PAH |
Benzo(a)pyrén |
Benzo(k)fluorantén |
Benzo(b)fluorantén |
Indeno(1,2,3-cd)pyrén |
|
|
(g/rok) |
(kg/rok) |
(kg/rok) |
(t/rok) |
(kg/rok) |
(t/rok) |
(kg/rok) |
|
|
2005 |
374,93 |
32,64 |
37,85 |
7,62 |
3,31 |
6,52 |
3,87 |
|
2019 |
78,41 |
24,55 |
30,65 |
5,07 |
2,25 |
5,40 |
2,74 |
|
2020 |
68,80 |
23,05 |
30,95 |
5,07 |
2,23 |
4,64 |
2,75 |
* Vyjadrené ako I-TEQ
Zdroj: SHMÚ
SR plní všetky záväzky vyplývajúce z Dohovoru o diaľkovom znečisťovaní ovzdušia prechádzajúcom hranicami štátov a jeho jednotlivých protokolov.
Imisná situácia
Ciele definované v prijatých dokumentoch a právnych predpisoch
Čo sa týka kvality ovzdušia, cieľom je udržať jej dobrý stav a zlepšiť ju v miestach, kde je to potrebné. Dobrou kvalitou ovzdušia je úroveň znečistenia ovzdušia nižšia ako limitná hodnota a cieľová hodnota. Limitné hodnoty vybraných znečisťujúcich látok, horné a dolné medze na hodnotenie úrovne znečistenia ovzdušia stanovuje vyhláška MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia. Envirostratégia 2030 stanovuje cieľ, že kvalita ovzdušia v roku 2030 bude výrazne lepšia a nebude mať výrazne nepriaznivý vplyv na ľudské zdravie a životné prostredie.
Vývoj a stav kvality ovzdušia
Kvalitu ovzdušia vo všeobecnosti určuje obsah znečisťujúcich látok vo vonkajšom ovzduší. Hodnotenie kvality ovzdušia sa uskutočňuje v zmysle zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší. Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia v SR sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) na staniciach Národnej monitorovacej siete kvality ovzdušia (NMSKO).
Mapa. Národná monitorovacia sieť kvality ovzdušia (2021)
Zdroj: SHMÚ
Zóny a aglomerácie tvoria rozsiahle územia a súhrnne pokrývajú celé územie SR. V každej zóne je priestorové rozloženie koncentrácií znečisťujúcich látok pomerne variabilné – zahŕňa zvyčajne územia s významnými zdrojmi emisií a zhoršenou kvalitou ovzdušia, ale aj pomerne čisté oblasti bez zdrojov. Z dôvodu uľahčenia riadenia kvality ovzdušia boli definované tzv. oblasti riadenia kvality ovzdušia. Tieto oblasti sú podmnožinou jednotlivých zón – každá zóna ich môže obsahovať niekoľko.
Ak namerané koncentrácie niektorej znečisťujúcej látky v ovzduší na danej monitorovacej stanici prekročia v sledovanom roku limitnú alebo cieľovú hodnotu, príslušné územie, ktoré stanica svojim meraním reprezentuje, je podľa zákona č. 137/2010 Z. z. o ovzduší v znení neskorších predpisov vyhlásené za oblasť riadenia kvality ovzdušia (ORKO). Okresný úrad v sídle kraja má povinnosť vypracovať pre túto oblasť Program na zlepšenie kvality ovzdušia. Ak sú limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty prekračované pre viac znečisťujúcich látok, okresný úrad v sídle kraja vypracuje pre ORKO integrovaný program. Sledovanie a hodnotenie kvality ovzdušia vykonáva Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) ako poverená organizácia vo všetkých aglomeráciách a zónach pre znečisťujúce látky, pre ktoré sú určené limitné hodnoty alebo cieľové hodnoty a pre prekurzory ozónu.
SHMÚ každoročne na základe monitorovania znečistenia ovzdušia (za obdobie dlhšie ako jeden rok) navrhuje zoznam ORKO, pričom zoznam zón a aglomerácií zostáva nezmenený. Znečisťujúca látka je vyňatá zo zoznamu ORKO až potom, keď koncentrácie znečisťujúcej látky na stanici tri roky za sebou nepresiahnu limitnú hodnotu.
Tabuľka. Oblasti riadenia kvality ovzdušia pre rok 2021, vymedzené na základe merania v rokoch 2018 – 2020
|
AGLOMERÁCIA / zóna |
Vymedzená oblasť riadenia kvality ovzdušia |
Znečisťujúca látka |
AMS a rok prekročenia limitnej /cieľovej hodnoty |
|---|---|---|---|
| BRATISLAVA* | územie hl. mesta SR Bratislava | NO2 | Bratislava, Trnavské Mýto (2018) |
|
V aglomerácii boli určené rizikové oblasti
|
PM10, PM2,5 | ||
| KOŠICE | územia mesta Košice a obcí Bočiar, Haniska, Sokoľany a Veľká Ida | PM10, PM2,5, BaP | PM10: Košice, Štefánikova (2019); Veľká Ida (2018 – 2019) PM2,5: Veľká Ida (2018 – 24,4 µg.m-3, 2019 – 20,7 µg.m-3) BaP: Veľká Ida (2009 – 2020) |
| V aglomerácii boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 |
|
|
| Banskobystrický kraj | územie mesta Banská Bystrica | PM10, BaP | PM10: Banská Bystrica, Štefánikovo nábr, (2018) BaP: BB Štefánikovo nábr. (2018 – 2020), Zelená (2019 – 2020) |
| územie mesta Jelšava a obcí Lubeník, Chyžné, Magnezitovce, Mokrá Lúka, Revúcka Lehota | PM10, PM2,5, BaP |
PM10: Jelšava, Jesenského (2018 – 2020) |
|
| V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | ||
| Bratislavský kraj | V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | |
| Košický kraj | územie mesta Krompachy | BaP | Krompachy, SNP (2019 – 2020) |
| V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | ||
| Nitriansky kraj | V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | |
| Prešovský kraj | územia mesta Prešov a obce Ľubotice | NO2 | Prešov, Arm. Gen. L. Svobodu (2018) |
| V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | ||
| Trenčiansky kraj | územie mesta Trenčín | PM10 | Trenčín, Hasičská (2018) |
| územie mesta Prievidza | BaP | Prievidza, Malonecpalská (2020) | |
| V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | ||
| Trnavský kraj | V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 | |
| Žilinský kraj | územie mesta Ružomberok a obce Likavka | PM2,5 | Ružomberok, Riadok (2018 – 20,7 µg.m-3) |
| územie mesta Žilina | PM2,5, BaP |
PM2,5: Žilina, Obežná (2018 – 21,7 µg.m-3) BaP: Žilina, Obežná (2019 – 2020) |
|
| V zóne boli určené rizikové oblasti na základe modelovania.** |
PM10, PM2,5 |
* Tieto oblasti sú vyznačené na mape rizikových obcí a okresov
Zdroj: SHMÚ
Rizikové oblasti boli zadefinované ako ORKO na základe modelovania. Sú to oblasti ohrozené zhoršenou kvalitou ovzdušia kvôli emisiám z vykurovania domácností, kvôli vyššiemu podielu spotreby tuhých palív na vykurovanie, horším rozptylovým podmienkam. Do výpočtu vstupujú aj výsledky modelovania chemicko-transportným modelom CMAQ a tvar terénu. Kvôli zjednodušeniu návrhu ďalších opatrení na zlepšenie kvality ovzdušia, ako aj z konzervatívnych dôvodov, boli okresy, ktoré obsahujú aspoň 40 % rizikových obcí vymedzené ako rizikové celé.
Mapa. Rizikové obce a okresy vymedzené na základe matematického modelovania pre rok 2021
Zdroj: SHMÚ
Oxid siričitý
V roku 2021 nebola v žiadnej aglomerácii ani zóne prekročená limitná hodnota pre priemerné hodinové a denné hodnoty SO2. Zároveň sa v tomto roku na monitorovacích staniciach v SR nevyskytol žiaden prípad prekročenia výstražného prahu. Merané koncentrácie sú dlhodobo pod limitnou hodnotu.
Oxid dusičitý
V roku 2021 nebola prekročená ročná limitná hodnota pre NO2 na žiadnej monitorovacej stanici. Takisto neprišlo k prekročeniu limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre hodinové koncentrácie tejto znečisťujúcej látky. V roku 2020 nenastal ani prípad prekročenia výstražného prahu pre NO2.
PM10
V roku 2021 neprišlo na žiadnej monitorovacej stanici k prekročeniu limitnej hodnoty pre priemernú ročnú koncentráciu PM10. Prekročenia limitnej hodnoty na ochranu ľudského zdravia pre 24 hodinové koncentrácie sa vyskytli na troch AMS: Jelšava - Jesenského, Banská Bystrica - Štefánikovo nábrežie, Veľká Ida - Letná.
PM2,5
Od 1. 1. 2020 vstúpila pre PM2,5 do platnosti sprísnená limitná hodnota 20 µg.m-3. V roku 2021 bola táto limitná hodnota prekročená na troch AMS - Jelšava - Jesenského, Banská Bystrica - Štefánikovo nábrežie, Martin - Jesenského. Zdravotné dôsledky vyplývajúce zo znečistenia ovzdušia závisia od veľkosti aj zloženia častíc a sú tým závažnejšie, čím sú častice menšie. Európska a po implementácii aj slovenská legislatíva preto presúva ťažisko pozornosti na PM2,5.
Jedným z ukazovateľov, ktorý má charakterizovať zaťaženie obyvateľstva zvýšenými koncentráciami PM2,5 je indikátor priemernej expozície (IPE), ktorý je pre daný rok definovaný ako nepretržitá stredná hodnota koncentrácie spriemerovaná za všetky vzorkovacie miesta za posledné 3 roky. Podľa prílohy 4 k vyhláške MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia hodnota IPE slúži na preukázanie dosiahnutia národného cieľa zníženia expozície, ktorý na rok 2020 (ako priemer za obdobie rokov 2018, 2019 a 2020) je 18 µg.m-3. Národný cieľ zníženia expozície pre častice PM2,5 v roku 2021 SR takisto splnila. Indikátor priemernej expozície v roku 2021 mal hodnotu 15,7 μg.m-3.
Oxid uhoľnatý
Na žiadnej z monitorovacích staníc na Slovensku nebola v roku 2021 prekročená limitná hodnota pre CO a úroveň znečistenia ovzdušia touto znečisťujúcou látkou za predchádzajúce obdobie rokov 2012 – 2021 je pod dolnou medzou na hodnotenie úrovne znečistenia vonkajšieho ovzdušia.
Benzén
Najvyššia úroveň benzénu sa v roku 2021 namerala na stanici Krompachy, SNP. Hodnoty priemerných ročných koncentrácií však boli výrazne pod limitnou hodnotou 5 µg.m-3.
Pb, As, Ni, Cd
Limitná ani cieľová hodnota neboli v roku 2021 prekročené. Priemerné ročné koncentrácie ťažkých kovov namerané na staniciach NMSKO sú väčšinou len zlomkom limitnej, resp. cieľovej hodnoty.
BaP
Cieľová hodnota pre BaP bola prekročená na väčšine monitorovacích staníc monitorujúcich aj túto znečisťujúcu látku. Preto je potrebné tejto znečisťujúcej látke venovať zvýšenú pozornosť. Prekročenie cieľovej hodnoty (1 ng.m–3) bolo zaznamenané na staniciach Veľká Ida - Letná, Banská Bystrica -Štefánikovo nábr., Banská Bystrica - Zelená.; Žilina - Obežná, Jelšava - Jesenského, Krompachy - SNP a Prievidza - Malonecpalská, Ružomberok - Riadok, Žarnovica - Dolná. Na monitorovacích staniciach Trenčín - Hasičská, Plášťovce, Púchov - 1.mája, boli tiež namerané vysoké koncentrácie BaP, neprebehol však na nich dostatočný počet meraní, preto ročný priemer pre túto stanicu nie je hodnotený.
Tabuľka. Vyhodnotenie znečistenia ovzdušia podľa limitných hodnôt na ochranu ľudského zdravia a počty prekročení výstražných prahov (2021)
|
AGLOMERÁCIA |
|
Ochrana zdravia |
VP 2) |
|||||||||
|
Znečisťujúca látka |
SO2 |
NO2 |
PM10 |
PM2.5 |
CO |
Benzén |
SO2 |
NO2 |
||||
|
Doba spriemerovania |
1 hod |
24 hod |
1 hod |
1 rok |
24 hod |
1 rok |
1 rok |
8 hod 1) |
1 rok |
3 hod po sebe |
3 hod po sebe |
|
| Parameter | počet prekročení | počet prekročení | počet prekročení | priemer | počet prekročení | priemer | priemer | priemer | priemer | počet prekročení | počet prekročení | |
|
Limitná hodnota (µg.m–3) |
350 |
125 |
200 |
40 |
50 |
40 |
25 |
10 000 |
5 |
500 |
400 |
|
|
Maximálny počet povolených prekročení |
24 |
3 |
18 |
35 |
||||||||
|
BRATISLAVA |
Bratislava, Kamenné nám. |
|
|
|
|
5 |
18 |
13 |
|
|
|
|
|
Bratislava, Trnavské Mýto |
|
|
0 |
33 |
16 |
24 |
15 |
928 |
0,74 |
|
0 |
|
|
Bratislava, Jeséniova |
0 |
0 |
0 |
9 |
2 | 16 |
13 |
|
|
0 |
0 |
|
|
Bratislava, Mamateyova |
0 |
0 |
0 |
17 | 5 |
19 |
14 |
|
|
0 |
0 |
|
| Bratislava, Púchovská* | 0 | 0 | 0 | 13 | 0 | 18 | 12 | 781 | 0,80 | 0 | 0 | |
|
KOŠICE |
Košice, Štefánikova |
0 |
0 |
0 |
22 |
28 |
28 | 18 |
1 500 |
0,66 |
0 |
0 |
|
Košice, Amurská |
|
|
|
|
21 |
25 |
18 |
|
|
|
|
|
| Veľká Ida, Letná | 56 | 35 | 21 | 2 186 | ||||||||
|
Banskobystrický |
Banská Bystrica,Štefánik. náb. |
0 |
0 |
2 |
25 |
38 |
30 |
19 |
1 828 |
0,85 |
0 |
0 |
|
Banská Bystrica, Zelená |
|
|
0 |
10 |
8 |
20 |
14 |
|
|
|
0 |
|
|
Jelšava, Jesenského |
|
|
0 |
9 |
68 |
34 |
24 |
|
|
|
0 |
|
|
Hnúšťa, Hlavná |
|
|
|
|
13 |
25 |
16 |
|
|
|
|
|
| Lučenec, Gemerská cesta* | 0 | 20 | 3 | 31 | **27 | 1 059 | 3,12 | 0 | ||||
|
Zvolen, J. Alexyho |
|
|
|
|
7 |
20 |
15 |
|
|
|
|
|
| Žarnovica, Dolná* | 0 | 12 | 19 | 28 | **23 | 0 | ||||||
|
Žiar nad Hronom, Jilemnického |
|
|
|
|
3 |
17 |
13 |
|
|
|
|
|
|
Bratislavský kraj |
Malacky, Mierové nám. |
0 |
0 |
0 |
16 |
4 |
21 | 15 |
1 248 |
0,59 |
0 |
0 |
| Pezinok | 0 | 16 | 11 | 22 | 12 | 1 113 | 0 | |||||
| Rovinka | 1 | 0 | 0 | 12 | 7 | 22 | 665 | 0,93 | 0 | 0 | ||
| Senec, Boldocká* | 0 | 23 | 4 | 25 | 20 | 1 070 | 0 | |||||
|
Košický |
Kojšovská hoľa | 0 | 5 | 0 | ||||||||
| Trebišov, T.G. Masaryka | 0 | 12 | 20 | 23 | 17 | 0 | ||||||
|
Strážske, Mierová |
|
|
|
|
12 |
22 |
18 |
|
|
|
|
|
|
Krompachy, SNP |
0 |
0 |
0 |
14 |
26 |
25 |
20 |
1 574 |
0,90 |
0 |
0 |
|
|
Nitriansky kraj |
Nitra, Janíkovce |
|
|
0 |
9 |
5 |
20 |
14 |
|
|
|
0 |
|
Nitra, Štúrova |
0 |
0 |
0 |
27 |
9 |
25 |
16 | 1 611 |
0,63 |
0 |
0 |
|
| Komárno, Vnútorná Okružná* | 0 | 13 | 12 | 30 | 14 | 0 | ||||||
| Plášťovce* | 0 | 6 | 23 | 28 | **24 | 0 | ||||||
|
Prešovský |
Gánovce Meteo. st. | 0 | 8 | 0 | ||||||||
|
Humenné, Nám. slobody |
|
|
0 |
10 |
23 |
25 |
18 |
|
|
|
0 |
|
|
Prešov, arm. gen. Ľ. Svobodu |
|
|
0 |
33 |
22 |
27 |
18 |
1 472 |
1,01 |
|
0 |
|
|
Vranov nad Top., M.R.Štefánika |
0 |
0 |
|
|
16 |
22 |
16 |
|
|
0 |
|
|
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP 3) |
|
|
0 |
5 |
1 |
12 |
8 |
|
|
|
0 |
|
| Starina Vodná nádrž, EMEP | 0 | 3 | ||||||||||
|
Kolonické sedlo |
|
|
|
|
1 |
16 |
11 |
|
|
|
|
|
| Poprad, Železničná* | 0 | 17 | 1 | 16 | 10 | 0 | ||||||
| Bardejov, Pod Vinbargom | 0 | 10 | 7 | 20 | 15 | 0 | ||||||
|
Trenčiansky |
Prievidza, Malonecpalská |
0 |
0 |
0 |
15 |
5 |
20 |
16 |
|
|
0 |
0 |
|
Bystričany, Rozvodňa SSE |
0 |
0 |
|
|
5 |
20 |
17 |
|
|
0 |
|
|
|
Handlová, Morovianska cesta |
0 |
0 |
|
|
4 | 19 | 18 |
|
|
0 |
|
|
| Púchov, 1.mája* | 0 | 0 | 0 | 13 | 2 | 26 | **22 | 1 201 | 0 | 0 | ||
|
Trenčín, Hasičská |
0 |
0 |
0 |
23 |
18 |
27 |
15 |
1 236 |
0,90 |
0 |
0 |
|
|
Trnavský |
Senica, Hviezdoslavova |
0 |
0 |
|
|
9 |
22 |
15 |
|
|
0 |
|
|
Trnava, Kollárova |
|
|
0 |
28 |
7 |
22 |
16 |
1 140 |
0,74 |
|
0 |
|
|
Topoľníky, Aszód, EMEP |
0 |
0 |
0 |
6 |
3 |
17 |
13 |
|
|
0 |
0 |
|
| Sereď, Vinárska | 0 | 14 | 6 | 20 | 15 | 0 | ||||||
|
Žilinský |
Chopok, EMEP | 0 | 2 | 0 | ||||||||
| Liptovský Mikuláš, Školská* | 0 | 0 | 0 | 26 | 5 | 26 | **23 | |||||
|
Martin, Jesenského |
|
|
0 |
21 |
28 |
29 |
21 |
1 232 |
0,95 |
|
0 |
|
| Oščadnica* | 6 | 39 | **35 | |||||||||
|
Ružomberok, Riadok |
0 |
0 |
0 |
16 |
15 |
24 |
19 |
2 113 |
1,20 |
0 |
0 |
|
|
Žilina, Obežná |
|
|
0 |
19 |
24 |
25 |
19 |
2 050 |
|
|
0 |
|
Poznámka:
1) maximálna osemhodinová koncentrácia Červenou farbou je vyznačené prekročenie limitnej hodnoty
Označenie výťažnosti: ≥ 90 % platných meraní 2) limitné hodnoty pre výstražné prahy
*AMS začala merať v priebehu roku 2021 ** Na celoročné hodnotenie roku 2021 nebol dostatok meraní
Zdroj: SHMÚ
Smogové situácie
Pri smogovej situácii je znečistené ovzdušie v takej miere, že pri krátkodobom vystavení obyvateľstva môže dôjsť k poškodeniu ich zdravia. Legislatíva stanovuje podmienky na vydanie oznámenia o vzniku smogovej situácie s cieľom chrániť zdravie obyvateľov aj pri krátkodobejšom zhoršení kvality ovzdušia. Podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia v znení neskorších predpisov je oznámenie o vzniku smogovej situácie pre častice PM10 vydané, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí informačný prah 100 μg.m-3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu informačného prahu. Výstraha pred závažnou smogovou situáciou pre častice PM10 je vydaná, ak dvanásťhodinový kĺzavý priemer koncentrácií PM10 prekročí výstražný prah 150 μg.m-3 a súčasne podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať zníženie koncentrácie tejto znečisťujúcej látky v priebehu nasledujúcich 24 hodín pod hodnotu výstražného prahu. Podmienky na vydanie oznámenia o ukončení smogovej situácie alebo oznámenia o zrušení výstrahy pred závažnou smogovou situáciu nastanú, ak koncentrácia PM10 neprekračuje príslušnú prahovú hodnotu a tento stav trvá súvisle 24 hodín, a podľa vývoja znečistenia ovzdušia a na základe meteorologickej predpovede nie je odôvodnené predpokladať opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín, alebo najmenej 3 hodiny a podľa vyhodnotenia vývoja znečistenia ovzdušia na základe meteorologickej predpovede je takmer vylúčené opätovné prekročenie príslušnej prahovej hodnoty v priebehu nasledujúcich 24 hodín.
Tabuľka. Trvanie prekročenia informačného a výstražného prahu pre PM10 na vybraných staniciach
| 2020 | 2021 | |||
| Stanica | Trvanie prekročenia (h) | Trvanie prekročenia (h) | ||
| Informačného prahu | Výstražného prahu | Informačného prahu | Výstražného prahu | |
| Bratislava, Trnavské Mýto | 11 | - |
13 |
- |
| Košice, Amurská | 1 | - |
6 |
- |
| Veľká Ida, Letná | 12 | - |
91 |
- |
| Banská Bystrica, Štefánik. náb. | 4 | - |
42 |
- |
| Jelšava, Jesenského | 33 | - |
138 |
- |
| Rovinka, mobilná AMS | 10 | - |
- |
- |
| Krompachy, SNP | 21 | - |
9 |
- |
| Ružomberok, Riadok | 80 | 3 |
10 |
- |
| Martin , Jesenského | 8 | - |
9 |
- |
Zdroj: SHMÚ
Zákon o ovzduší č. 137/2010 Z. z. v znení neskorších predpisov stanovuje postup pre hodnotenie a kritériá kvality ovzdušia v plnom súlade so smernicami EÚ a umožňuje využiť na hodnotenie kvality ovzdušia okrem meraní pomocou monitorovacích staníc aj matematické modelovanie.
Základným východiskom pre hodnotenie kvality ovzdušia na Slovensku sú výsledky meraní koncentrácií znečisťujúcich látok v ovzduší, ktoré realizuje SHMÚ na staniciach NMSKO. V nadväznosti na merania sa pre priestorové hodnotenie kvality ovzdušia využívajú metódy matematického modelovania.
Výpočty pre hodnotenie kvality ovzdušia pomocou matematického modelovania boli uskutočnené aplikáciou upravených modelov RIO a CMAQ. Tieto modely sú odlišné svojou metodikou od modelov, ktoré sa používali na hodnotenie kvality ovzdušia v predošlých rokoch. Túto skutočnosť treba brať na zreteľ pri porovnávaní aktuálnych výsledkov a výsledkov zo Správy o stave životného prostredia v SR v roku 2019 a starších.
Chemicko-transportný model CMAQ v5.3
Modelovací systém Community Multiscale Air Quality Modeling System – CMAQ16, je vyvíjaný a podporovaný vo vývojovom stredisku EPA National Exposure Research Laboratory v Research Triangle Park, NC. CMAQ predstavuje model kvality ovzdušia tretej generácie, čo znamená, že dokáže modelovať viaceré znečisťujúce látky naraz na veľkých škálach, ktoré môžu pokrývať celé kontinenty. Je to trojrozmerný eulerovský chemicko-transportný model, ktorý sa používa na simulovanie ozónu, atmosférických aerosólov (PM), oxidov síry, dusíka a iných znečisťujúcich látok v troposfére.
Interpolačno-regresný model RIO
Model RIO17 je pokročilý interpolačno-regresný model. Vstupmi sú namerané koncentrácie a rôzne pomocné priestorové polia, ktoré majú súvislosť s priestorovým rozložením danej znečisťujúcej látky - ako napríklad mapy nadmorskej výšky, intenzity dopravy, ventilačného indexu, gridovaných emisií z lokálnych kúrenísk - pričom súbor týchto tzv. driverov je špecifický pre konkrétnu znečisťujúcu látku.
IDW-R
Interpolačný model RIO patrí medzi tzv. aproximujúce interpolačné metódy, čo znamená že pole koncentrácií vyhladzuje a v miestach monitorovacích staníc nevypočíta nutne rovnakú koncentráciu ako bola nameraná. Preto výstupy modelu RIO alebo CMAQ ešte upravujeme technikou IDW-R (inverse distance weighting - regresion).
Mapa. Počet dní s prekročením limitnej hodnoty pre 24-hodinovú koncentráciu PM10 (2021)
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerná ročná koncentrácia PM2,5 (µg.m-3) (2021)
Zdroj: SHMÚ
Prízemný ozón
Ročné priemery koncentrácie prízemného ozónu v SR sa v roku 2021 pohybovali v intervale 35 – 89 µg.m-3. Najvyššie priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu v roku 2021 mala stanica Chopok (89 µg.m-3).
Tabuľka. Priemerné ročné koncentrácie prízemného ozónu (µg.m-3) (2021)
|
Stanica |
Koncentrácie |
|
Bratislava, Jeséniova |
62 |
|
Bratislava, Mamateyova |
50 |
|
Košice, Ďumbierska |
49 |
|
Banská Bystrica, Zelená |
54 |
|
Jelšava, Jesenského |
41 |
|
Kojšovská hoľa |
74 |
|
Nitra, Janíkovce |
58 |
|
Humenné, Nám. slobody |
49 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP |
47 |
|
Gánovce, Meteo. st. |
53 |
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP |
57 |
|
Prievidza, Malonecpalská |
47 |
|
Topoľníky, Aszód, EMEP |
49 |
|
Chopok, EMEP |
89 |
|
Žilina, Obežná |
38 |
|
Ružomberok, Riadok |
40 |
|
Bardejov, Pod Vinbargom |
44 |
|
Trebišov, T.G. Masaryka |
49 |
|
Plášťovce |
49 |
|
Komárno, Vnútorná Okružná |
47 |
|
Senec, Boldocká |
35 |
|
Priemer |
50 |
Poznámka:
Označenie výťažnosti: > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerné ročné koncentrácie (µg.m-3) prízemného ozónu (2021)
Zdroj: SHMÚ
Cieľová hodnota koncentrácie prízemného ozónu pre ochranu ľudského zdravia je podľa vyhlášky MŽP SR č. 244/2016 Z. z. o kvalite ovzdušia 120 µg.m-3 (najväčšia denná 8-hodinová hodnota). Táto hodnota nesmie byť prekročená vo viac ako 25 dňoch v roku, a to v priemere za tri roky. Prehľad prekročení tejto cieľovej hodnoty za obdobie 2019 – 2021 uvádza nasledujúca tabuľka. Výstražný hraničný prah (240 µg.m-3) a ani informačný hraničný prah (180 µg.m-3) pre upozornenie pre varovanie verejnosti neboli v roku 2021 prekročené.
Tabuľka. Počet dní s prekročením cieľovej hodnoty na ochranu zdravia ľudí
|
Stanica |
2019 |
2020 |
2021 |
Priemer 2019 – 2021 |
|
Bratislava, Jeséniova |
40 |
17 |
23 |
27 |
|
Bratislava, Mamateyova |
32 |
12 |
15 |
20 |
|
Košice, Ďumbierska |
6 |
0 |
0 |
2 |
|
Banská Bystrica, Zelená |
2 |
0 |
3 |
2 |
|
Jelšava, Jesenského |
4 |
2 |
2 |
3 |
|
Kojšovská hoľa |
11 |
2 |
4 |
6 |
|
Nitra, Janíkovce |
10 |
9 |
15 |
11 |
|
Humenné, Nám. slobody |
3 |
3 |
1 |
2 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP |
3 |
5 |
0 |
3 |
|
Gánovce, Meteo. st. |
0 |
0 |
0 |
0 |
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP |
3 |
4 |
0 |
2 |
|
Prievidza, Malonecpalská |
1 |
2 |
3 |
2 |
|
Topoľníky, Aszód, EMEP |
19 |
0 |
3 |
7 |
|
Chopok, EMEP |
36 |
33 |
22 |
30 |
|
Žilina, Obežná |
6 |
0 |
0 |
2 |
| Ružomberok, Riadok |
1 |
0 |
0 |
0 |
|
Bardejov, Pod Vinbargom |
0 |
0 |
||
|
Trebišov, T.G. Masaryka |
2 |
2 |
||
|
Plášťovce |
19 |
19 |
||
|
Komárno, Vnútorná Okružná |
7 |
7 |
||
|
Senec, Boldocká |
2 |
2 |
Poznámka:
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Označenie výťažnosti: > = 90 % požadovaných platných meraní
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Počet dní, v ktorých bola prekročená cieľová hodnota ozónu pre ochranu ľudského zdravia (120 µg.m-3) (2019 – 2021)
Zdroj: SHMÚ
Cieľová hodnota expozičného indexu pre ochranu vegetácie AOT40 je 18 000 µg.m-3.h. Táto hodnota sa vzťahuje na koncentrácie, ktoré sú počítané ako priemer za obdobie piatich rokov. Priemer za roky 2017 – 2021 bol prekročený na staniciach Bratislava-Jeséniova, Bratislava- Mamateyova, Nitra-Janíkovce a Chopok. Prekračovanie povolených koncentrácií prízemného ozónu na ochranu vegetácie a lesov sa negatívne prejavuje na vegetácii a to najmä defoliáciou.
Tabuľka. Hodnoty AOT 40 pre ochranu vegetácie (µg.m-3.h)
|
Stanica |
2021 |
Priemer 2017 – 2021 |
|
Bratislava, Jeséniova |
19 274 |
20 506 |
|
Bratislava, Mamateyova |
17 655 | 18 367 |
|
Košice, Ďumbierska |
7 368 |
9 666 |
|
Banská Bystrica, Zelená |
15 869 |
13 214 |
|
Jelšava, Jesenského |
10 168 |
9 431 |
|
Kojšovská hoľa |
13 260 |
12 444 |
|
Nitra, Janíkovce |
18 931 |
19 189 |
|
Humenné, Nám. slobody |
12 578 |
11 385 |
|
Stará Lesná, AÚ SAV, EMEP |
2 491 |
10 936 |
|
Gánovce, Meteo. st. |
6 707 |
6 483 |
|
Starina, Vodná nádrž, EMEP |
11 737 |
10 736 |
|
Prievidza, Malonecpalská |
11 799 |
11 671 |
|
Topoľníky, Aszód, EMEP |
13 176 |
11 217 |
|
Chopok, EMEP |
23 654 |
23 997 |
|
Žilina, Obežná |
4 794 |
8 295 |
| Ružomberok, Riadok | 8 041 | 3 369 |
|
Bardejov, Pod Vinbargom |
10 607 | 10 607 |
|
Trebišov, T.G. Masaryka |
12 369 | 12 369 |
|
Plášťovce* |
24 211 | - |
|
Komárno, Vnútorná Okružná* |
17 818 | - |
Poznámka:
*daný rok sa nezapočítal do priemeru z dôvodu nedostatku údajov v letnom období
Červené hrubo vytlačené hodnoty znamenajú prekročenie cieľovej hodnoty
Zdroj: SHMÚ
Mapa. Priemerné hodnoty AOT40 (µg.m-3.h) za obdobie piatich rokov (2017 – 2021) pre ochranu vegetácie
Zdroj: SHMÚ
Zo správy Európskej environmentálnej agentúry (EEA) Stav kvality ovzdušia v Európe v roku 2022 vyplýva, že znečistenie ovzdušia je najväčším environmentálnym zdravotným rizikom v Európe. Spôsobuje kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, ktoré vedú k strate zdravých rokov života a v najvážnejších prípadoch k predčasným úmrtiam. Táto správa hodnotí stav koncentrácií znečisťujúcich látok v okolitom ovzduší v rokoch 2020 a 2021 podľa znečisťujúcich látok vo vzťahu k normám EÚ pre kvalitu ovzdušia a usmerneniam Svetovej zdravotníckej organizácii (WHO) aktualizovaným v roku 2021. Z jej hodnotení vyplýva, že prekračovanie noriem kvality ovzdušia je problémom v celej EÚ s koncentráciami vysoko nad najnovšími odporúčaniami WHO. V roku 2020 mali pandemické opatrenia prijaté na minimalizáciu šírenia COVID-19 len dočasný vplyv na zníženie emisií z cestnej dopravy a viedli dočasne k zlepšeniu kvality ovzdušia.
Napriek týmto zníženiam a pokračujúcemu celkovému zlepšeniu kvality ovzdušia je znečistenie ovzdušia pre Európanov stále veľkým problémom v oblasti zdravia. Stredná a východná Európa a Taliansko hlásili najvyššie koncentrácie tuhých častíc a benzo(a)pyrénu (karcinogén), najmä v dôsledku spaľovania tuhých palív na vykurovanie domácností a ich využitia v priemysle. Úrovne ozónu boli nižšie ako v predchádzajúcich rokoch, ale stále vysoké v strednej Európe a niektorých stredomorských krajinách. V Európskej únii bolo 96 % mestského obyvateľstva vystavených úrovniam jemných častíc, ktoré prekračujú najnovšie zdravotné usmernenia stanovené WHO.
Stratosférický ozón
Poškodzovanie ozónovej vrstvy Zeme, spôsobené antropogénnymi emisiami niektorých halogénovaných uhľovodíkov, je jedným z najvýznamnejších environmentálnych problémov v doterajšej histórii ľudstva. Ozón v stratosfére zachytáva škodlivé ultrafialové žiarenie a tým umožňuje život na našej planéte. Vzhľadom na neustále stenčovanie ozónovej vrstvy a vážne dôsledky úbytku ozónu svetové spoločenstvo začalo prijímať rad opatrení na odvrátenie hroziacej ekologickej katastrofy. Medzinárodná ochrana je tvorená Viedenským dohovorom o ochrane ozónovej vrstvy prijatým v roku 1985. Nadväzne naň bol v septembri 1987 podpísaný Montrealský protokol o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. K Montrealskému protokolu je prijatých formou zmien a úprav niekoľko dodatkov – Londýnsky, Kodanský, Montrealský a Pekinský. Posledným dodatkom je Kigalský dodatok, ktorý bol prijatý na 28. stretnutí strán Montrealského protokolu 15. októbra 2016. Slovenská republika je zmluvnou stranou Viedenského dohovoru aj Montrealského protokolu a všetkých jeho dodatkov a plní všetky záväzky vyplývajúce pre ňu z týchto medzinárodných zmlúv. Podľa úprav Montrealského protokolu a jeho dodatkov spotreba kontrolovaných látok skupiny I prílohy A, skupiny II prílohy A, skupiny I prílohy B, skupiny II prílohy B, skupiny III prílohy B musí byť v SR od roku 1996 nulová. Výnimka je možná len pre použitie týchto látok na laboratórne a analytické účely. Výroba a spotreba látok skupiny I prílohy C má byť vylúčená do roku 2020 s tým, že na ďalších 10 rokov sa tieto látky môžu vyrábať a spotrebovávať len pre servisné účely v množstve 0,5 % vypočítanej úrovne východiskového roku 1989. Spotreba metylbromidu zo skupiny E má byť do roku 2005 úplne vylúčená Slovenská republika vylúčila používanie metylbromidu od roku 1999. Od 1. januára 1996 bola zakázaná výroba a spotreba látok skupiny II prílohy C Protokolu.
Od 1. januára 2010 sa uplatňuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1005/2009 o látkach, ktoré poškodzujú ozónovú vrstvu. V súvislosti s uplatňovaním tohto nariadenia bol v roku 2012 prijatý zákon č. 321/2012 Z. z. o ochrane ozónovej vrstvy Zeme a o zmene a doplnení niektorých zákonov.
SR nevyrábala a ani nevyrába žiadne látky poškodzujúce ozónovú vrstvu. Celá spotreba týchto látok bola zabezpečená dovozom. SR v súlade s medzinárodnými záväzkami vylúčila používanie látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu. V súčasnosti sa v SR používajú len kontrolované látky na laboratórne a analytické účely v zmysle schválenej výnimky a halóny (hasiace látky) na kritické použitie v súlade s nariadením.
Tabuľka. Vývoj spotreby látok poškodzujúcich ozónovú vrstvu (tony)
|
1986/ |
2005 |
2010 |
2015 |
2016 |
2017 | 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | |
|
AI - freóny |
1 710,5 |
0,758 |
0,49 |
0,119 |
0 | 0 | 0 | 0,0474 | 0,0237 | 0,0158 |
|
AII - halóny |
8,1 |
0 |
0 |
0 |
0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
|
BI* - freóny |
0,1 |
0 | 0 |
0 |
0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
|
BII* - CCl4 |
91 |
0,258 |
0,119 |
0 |
0 | 0 | 2.10-9 | 0,000159 | 0 | 0,001602 |
|
BIII* - 1,1,1 trichlóretán |
200,1 |
0 |
0 |
0 |
0 | 0 | 2.10-9 | 0 | 0 | 0 |
|
CI* |
49,7 |
48,76 |
0,578 |
0 |
0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
|
CII - HBFC22B1 |
0 |
0 |
0 |
0 |
0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
|
E** - CH3Br |
10,0 |
0 |
0 |
0 |
0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 |
| Brómetán | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0 | 0,000365 | 0 |
|
Spolu |
2 019,5 |
49,78 |
1,187 |
0,119 |
0 | 0 | 4.10-9 | 0,047559 | 0,024065 | 0,017402 |
#Východisková spotreba
* Východiskový rok 1989** východiskový rok 1991
Poznámka: Spotreba látok skupiny CI v roku 2010 a v rokoch 2012 a 2013 predstavuje dovoz regenerovaného R22. Od 1. januára 2010 sa v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES smú uvádzať na trh a používať len recyklované alebo regenerované látky na údržbu a servis zariadení. Od 1. januára 2015 je v zmysle nariadenia č. 1005/2009/ES uvedenie na trh a použitie recyklovaných alebo regenerovaných látok skupiny CI zakázané;
Zdroj: MŽP SR
Celkový atmosférický ozón nad územím SR sa meria v Aerologickom a radiačnom centre SHMÚ v Gánovciach pri Poprade od augusta 1993.
Priemerná ročná hodnota celkového atmosférického ozónu v roku 2021 bola 331,7 Dobsonových jednotiek (DU), čo je -1,7 % pod dlhodobým priemerom vypočítaným z meraní v Hradci Králové v rokoch 1962 – 1990, ktorý sa používa aj pre SR ako dlhodobý normál.
Tabuľka. Priemerné mesačné odchýlky celkového atmosférického ozónu (2021)
| Mesiac | 1 | 2 | 3 | 4 | 5 | 6 | 7 | 8 | 9 | 10 | 11 | 12 | Rok |
| Priemer (DU) | 335 | 358 | 379 | 391 | 356 | 334 | 313 | 317 | 293 | 286 | 298 | 322 | 331,7 |
| Odchýlka (%) | -2,6 | -3,5 | -1,2 | 0,7 | -5,1 | -6,9 | -8,9 | -2,2 | -2,7 | -0,8 | 2,4 | 3,0 | -1,7 |
Zdroj: SHMÚ
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Bratislave bola 508 431 J/m2 , čo je o 0,2 % vyššia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2020.
Celková suma denných dávok ultrafialového erytémového žiarenia v období 1. apríl – 30. september v Gánovciach bola 485 767 J/m2, čo je o 1,4 % nižšia suma ako za rovnaké obdobie v roku 2020.
Doprava
Sektor dopravy významne negatívne ovplyvňuje životné prostredie a ľudské zdravie a je zodpovedný za emisie skleníkových plynov, znečistenie ovzdušia, hluk a fragmentáciu biotopov. O rozsahu produkcie emisií znečisťujúcich látok v cestnej doprave rozhoduje najmä individuálna automobilová doprava a cestná nákladná doprava, s čím úzko súvisí aj rast spotreby pohonných látok. Zvýšenie energetickej účinnosti nových vozidiel prostredníctvom technologických zlepšení však neodstráni závislosť dopravného sektora od fosílnych palív a jeho vplyv na životné prostredie.
Pandémia koronavírusu (COVID-19) pokračovala aj v roku 2021, pričom viac ovplyvnila osobnú dopravu ako nákladnú dopravu. Realizované opatrenia vlády, zavedením tvrdých lockdownov, dosiahli zníženie mobilty obyvateľstva, čo sa prejavilo poklesom výkonov vo všetkých druhoch osobnej dopravy. Uzavretie ekonomiky, pokles výroby a dopytu po tovaroch spôsobili zníženie prepravy aj v cestnej nákladnej doprave.
Vplyv dopravy na životné prostredie
V SR sa pravidelne na ročnej báze vykonáva inventúra produkcie emisií vybraných znečisťujúcich látok, ktorej súčasť tvorí aj ročná inventúra prevádzky cestnej, železničnej, vodnej a leteckej dopravy. Na stanovenie množstva produkcie škodlivín z dopravy sa využíva metodika CORINAIR, ktorej špeciálny programový produkt COPERT je určený pre inventúru ročnej produkcie emisií z prevádzky cestnej dopravy.
Na celkových emisiách bilancovaných znečisťujúcich látok za rok 2020 je významný 5,7 % podiel dopravy na emisiách CO, 40,8 % podiel NOx, 4,1 % podiel NMVOC a 1,3 % podiel na emisiách SO2. Podiel emisií tuhých častíc PM2,5 a PM10 predstavoval 6,8 %.
Významnejší pokles emisií hlavných znečisťujúcich látok v doprave zaznamenali v sledovanom období rokov 2005 – 2020 emisie CO o 91,1 %. Napriek kolísavému trendu v sledovanom období poklesli aj emisie NOx o 56,4 %, emisie PM2,5 o 50,7 % , emisie PM10 o 42,3 % a emisie SO2 o 17,5 %.
Graf. Vývoj emisií základných znečisťujúcich látok z dopravy
Preprava osôb a tovaru
V roku 2021 pokračoval pokles v počte prepravených osôb v cestnej a železničnej osobnej doprave, mierny medziročný nárast zaznamenala len letecká a vodná doprava, čo bolo spôsobené uvoľnením opatrení, v súvislosti s ochorením COVID-19, v letnej sezóne. Prepravné výkony poklesli v cestnej a železničnej osobnej doprave, nárast zaznamenali len vo vodnej a leteckej doprave. Počet prepravených osôb medziročne (2020 – 2021) poklesol o 7 % a prepravné výkony sa znížili o 10,1 %, v porovnaní s rokom 2019 (predpandemický rok) predstavoval pokles v preprave osôb 35,2 % a výkonov 48,2 %. Podiel jednotlivých druhov dopravy na výkonoch osobnej dopravy (bez individuálnej dopravy) predstavuje MHD – 57 %, cestná verejná doprava – 25 %, železničná doprava – 17 %, letecká a vodná doprava – 1 %.
Graf. Vývoj prepravných výkonov v osobnej doprave podľa druhu dopravy
V roku 2021 zaznamenala v preprave tovaru a v prepravných výkonoch medziročný pokles len cestná nákladná doprava, železničná a vodná doprava mierne narástla. Leteckou dopravou nebol prepravený žiadny tovar. Pokles prepravy tovarov v medziročnom porovnaní (2020 – 2021) predstavoval 7,4 % a prepravných výkonov 0,7 %. V porovnaní s rokom 2019 zaznamenala preprava tovaru pokles o 17,3 % a výkonov o 7,1 %. Najväčší podiel na výkonoch nákladnej dopravy má cestná doprava (cca 76 %), ktorá je nasledovaná železničnou dopravou (22 %) a vodná vnútrozemská doprava predstavuje len 2 %.
Graf. Vývoj prepravných výkonov v nákladnej doprave podľa druhu dopravy
Mestská hromadná doprava (MHD) je zabezpečovaná Dopravnými podnikmi v Bratislave, Košiciach, Banskej Bystrici, Prešove a Žiline. V ostatných mestách SR je doprava zabezpečovaná bez majetkovej účasti mesta, spravidla podnikmi slovenskej automobilovej dopravy (SAD) resp. súkromníkmi, a časť takto prevádzkovanej dopravy je vedená ako MHD.
Z dôvodu pandémie COVID-19 a s ňou súvisiacich opatrení nastal prepad mobility aj vo verejnej doprave, čo sa prejavilo poklesom počtu prepravených osôb autobusmi mestskej hromadnej dopravy, električkami a trolejbusmi. V roku 2021 medziročný pokles predstavoval 8,6 % a oproti roku 2019 to bolo na úrovni 32 %. Počas sledovaného obdobia si popredné miesto v preprave osôb zachováva autobusová doprava, ďalej nasleduje električková a trolejbusová doprava.
Graf. Vývoj v počte prepravených osôb MHD
Obnova vozového parku
V roku 2021 bolo vo všetkých kategóriách evidovaných 3 436 018 ks motorových a nemotorových vozidiel, čo oproti roku 2020 predstavovalo nárast o 86 224 ks. Priemerný vek automobilov v SR je 13,8 roka, zatiaľ čo v celej EÚ predstavuje 11,8 roka. Spomalenie obnovy vozového parku spôsobené koronakrízou a nedostatkom čipov, predĺžilo čakacie lehoty na úplne nové vozidlá z výroby. Počet nových registrovaných osobných automobilov v roku 2021 predstavoval 75 308 ks a vyradených z evidencie bolo 55 178 ks. Vozidlá autobusovej verejnej dopravy vykazujú stále nízku úroveň obnovy vozového parku. V roku 2021 bolo registrovaných 344 ks nových vozidiel, napriek tomu priemerný vek evidovaných autokarov, autobusov a trolejbusov v SR je 11,3 roka, pričom priemer EÚ predstavuje 12,8 roka. Modernizáciou vozového parku sa zvyšuje kvalita a komfort cestovania, zvyšuje sa bezpečnosť cestujúcich a zároveň sa zlepšuje kvalita životného prostredia.
Vozový park regionálnej železničnej dopravy je obnovovaný s dotáciami z eurofondov, ale vozidlá pokrývajú iba časť premávky a Železničná spoločnosť Slovensko, a. s. (ZSSK) nie je zatiaľ schopná garantovať prepravu modernými nízkopodlažnými vozidlami na väčšine tratí. V roku 2021 mala ZSSK vo svojom vozidlovom parku 692 ks hnacích dráhových vozidiel, ktorých priemerný prevádzkový vek činil 21,2 rokov a 885 osobných vozňov v priemernom veku 22 rokov.
Elektromobilita
V roku 2021 predaj nízkoemisných vozidiel mierne medziročne narástol, pričom sa predali aj 2 automobily jazdiace na vodík. Registrovaných bolo 17 419 ks elektrifikovaných vozidiel, čo predstavovalo 23 % z celkového počtu nových registrovaných osobných automobilov. Predalo sa 1 104 ks batériových elektrických vozidiel (BEV) a 1 167 ks doplnkových plug-in hybridných vozidiel (PHEV) a celkový počet elektromobilov (BEV a PHEV) v roku 2021 sa týmto zvýšil na 5 963 ks. Priemerný počet registrácií BEV a PHEV v EÚ v roku 2021 predstavoval 18,9 %, zatiaľ čo v SR to boli iba 3 %.
Graf. Vývoj v celkovom počte elektromobilov (BEV a PHEV)
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|