Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021

Zmena klímy a ochrana ovzdušia

Riešenie sucha a nedostatku vody


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia


Ktoré oblasti SR sú najviac ohrozené suchom a aký je aktuálny stav?

Sucho v roku 2021 v SR najviac zasiahlo najmä severné a stredné Slovensko, a to v prvých dvoch letných mesiacoch - jún a júl. V priebehu leta sa extrémne sucho rozšírilo aj do oblasti Oravy, Kysúc a Horného Považia. Najväčšiu rozlohu zaberalo extrémne sucho ku dňu 11.7., a to 3,5 % celkovej plochy Slovenska. Deficit pôdnej vlahy stúpol v tomto období na Orave na najnižšiu hodnotu -80 až -100 mm, na ostatnom území Slovenska bol deficit najviac -60 mm. Počas jesene sa prejavilo sucho najmä na juhovýchodnom Slovensku. Na konci októbra zasahovalo extrémne sucho až 2 % územia Slovenska, pričom lokálne bolo relatívne nasýtenie v celom pôdnom profile pod hranicou 10 %. Súčasne bol deficit pôdnej vlahy až do -80 mm.

 

Aký je vývoj vo využívaní povrchovej a podzemnej vody?

Odbery povrchovej vody po roku 2005 výrazne poklesli a od roku 2010 zaznamenávali minimálne medziročné výkyvy. V roku 2021 sa odbery znížili oproti roku 2005 o 54,3 % a medziročne (2020 – 2021) mierne narástli o 1,1 %.

Odbery podzemnej vody tiež zaznamenali po roku 2005 pokles, pričom od roku 2016 zaznamenávajú opätovný nárast. Odbery podzemnej vody v roku 2021 narástli oproti predchádzajúcemu roku o 2,78 % a oproti roku 2005 zaznamenali pokles o 8,38 %.

 

Príčiny sucha

Vo všeobecnosti je možné povedať, že sucho je charakteristické nedostatkom vody v pôde, rastlinách alebo atmosfére. Podľa toho sa rozlišuje hydrologické, meteorologické, poľnohospodárske, prípadne socioekonomické sucho. 
Primárnou príčinou sucha je nedostatok zrážok za určité obdobie. Slovensko je veľmi členitá krajina s relatívne veľkým výškovým rozdielom na pomerne malej vzdialenosti. Najvyššie polohy na Slovensku presahujú nadmorskú výšku 2 600 m n. m. (napr. Gerlachovský štít 2 655 m n. m.), a naopak najnižšie polohy majú nadmorskú výšku takmer 100 m n. m. (katastrálne územie obce Klin nad Bodrogom 94,3 m n. m.). Vzdialenosť týchto lokalít je pritom len približne 250 km. Výrazný vplyv na režim zrážok má aj geografické rozloženie pohorí, teda orientácia pohorí voči prevládajúcemu prúdeniu vlhkých vzduchových hmôt prinášajúcich zrážky. V dôsledku prevládajúceho severozápadného až západného prúdenia vznikajú aj vplyvom náveterných a záveterných efektov veľké rozdiely v územnom rozložení zrážok. Pohoria na severe územia majú ročné úhrny zrážok viac ako 1 500 mm a naopak územia na juhozápade Slovenska len približne 500 mm. Podobne suché, ale rozlohou malé oblasti sú na najkrajnejšom severozápade Záhorskej nížiny, a tiež na rozhraní Hornádskej a Popradskej kotliny, kde sú priemerné ročné úhrny nižšie ako 550 mm. Menej zrážok na Spiši však nemá taký dôsledok na potenciálne sucho, ako je tomu na juhozápade a krajnom juhovýchode krajiny.

Nedostatok zrážok často nie je jediným činiteľom, ktorý spôsobuje sucho. Na výskyt a prehĺbenie sucha majú vplyvaj evaporačné podmienky, a to menovite vlhkosť vzduchu, slnečný svit, rýchlosť vetra, sklon terénu, druh pôdy a jej hydrolimity. Medzi dôležité hydrolimity patrí poľná vodná kapacita, využiteľná vodná kapacita, bod zníženej dostupnosti vody pre jej príjem koreňovým systémom rastliny, a tiež bod vädnutia. Podzemná voda taktiež ovplyvňuje konečné množstvo vody v pôde a jej prítomnosť môže znížiť intenzitu sucha.

Hodnotenie sucha

Pre posúdenie sucha sa používa viacero indexov sucha. Každý z nich má svoje výhody, ale aj radu nevýhod. Preto je najlepšie pozerať sa na sucho z viacerých uhlov pohľadu a použiť na určenie jeho intenzity viacero indexov. Na Slovensku do roku 2015 neprebiehal operatívny monitoring sucha. Sucho bolo spracované v minulosti len vo vedeckých štúdiách, v ktorých sa zhodnotila náchylnosť oblastí Slovenska na sucho z pohľadu klimatológie. Príkladom takýchto štúdii bol Klimatický atlas Slovenska z roku 2015, v ktorom boli vypočítané tri indexy: Štandardizovaný zrážkový index sucha (SPI), Palmerov index závažnosti sucha (PDSI) a Palmerov Z-index pre celé územie SR v rokoch 1961 – 2010. V roku 2015 začal Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) s operatívnym monitoringom meteorologického a pôdneho sucha na týždennej báze.

Meteorologické sucho

Pre monitoring meteorologického sucha boli vybrané tri indexy sucha: Zrážkový a evapotranspiračný index (SPEI), Štandardizovaný zrážkový index (SPI) a Palmerov index pôdnej vlhkosti dostupnej pre rastliny (CMI). Indexy SPEI a SPI odzrkadľujú relatívny stav voči dlhodobému priemeru. Podľa indexu CMI sa dá určiť, kde je pôdnej vlahy dostupnej pre rastliny najmenej, pričom ide len o teoretický odhad určený z rovnice vodnej bilancie. Pri všetkých troch indexoch platí, že záporné hodnoty predstavujú suchokladné hodnoty vlhko. V júni 2019 bol do monitoringu implementovaný graf deficitu, resp. nadbytku zrážok za obdobie posledných 90 dní. Referenčným obdobím pre výpočet indexov sucha a deficitu zrážok je obdobie  rokov 1981 – 2010. Monitoring meteorologického sucha je prevádzkovaný priamo SHMÚ a výstupy v podobe grafov sú pravidelne aktualizované na jeho webovej stránke.
 

Zhodnotenie meteorologického sucha v roku 2021
Úhrn zrážok za rok 2021 dosiahol v Hurbanove 80 % dlhodobého priemeru 1901 – 2000 (DP) a 78 % 1991-2020 DP, v Košiciach 102 % 1991-2020 DP, v Poprade 100 % 1991-2020 DP, v Oravskej Lesnej 87 % 1991-2020 DP a na celom Slovensku približne 761 mm, čo je 100 % DP.  Začiatok roka 2021 bol na väčšine staníc v rozmedzí mierne až veľmi vlhkých podmienok, ktoré sa vyskytovali predovšetkým vo februári, len na východe územia už aj v januári. V centrálnej časti stredného Slovenska sa krátkodobo vo februári vyskytli aj extrémne vlhké podmienky. Tie boli v januári zaznamenané aj na severovýchode Slovenska a Východoslovenskej nížine. Len v oblasti krajného juhozápadu a centrálnej časti Podunajskej nížiny, ako aj na Orave a Kysuciach boli zaznamenané normálne podmienky.

Mapa. Ročný úhrn atmosférických zrážok v SR (2021)

Zdroj: SHMÚ

Počas jari 2021 sa vyskytlo jedno ucelené suché obdobie takmer na celom území krajiny. Na väčšine staníc trvalo od konca februára do začiatku mája. Na niektorých staniciach (Trenčín, Bratislava – letisko, Topoľčany a Mochovce) pretrvalo až do polovice mája. Na Záhorí začínalo dokonca už na konci januára. Zväčša dosahovalo intenzitu mierneho sucha, avšak na staniciach Podunajskej nížiny a v okolí Žiaru nad Hronom a Banskej Štiavnice dosahovalo až interval pre veľmi suché podmienky. V okolí Žihárca a Nitry bolo zaznamenané krátkodobo aj extrémne sucho. Na východe Slovenska bolo toto jarné suché obdobie menej intenzívne a trvalo kratšie (len do polovice apríla). Na Kysuciach, Orave a dvoch staniciach v Prešovskom kraji sa sucho nevyskytlo vôbec.
Po krátkej prestávke v rozmedzí normálnych vlhkostných podmienok bolo pozorované počas leta druhé suché obdobie, ktoré bolo intenzívnejšie v porovnaní s jarným obdobím. Veľká časť monitorovaných staníc ho zaznamenala od polovice júna do prvej augustovej dekády, resp. do konca júla. Lokalizované boli predovšetkým na západnom a severovýchodnom Slovensku. Na takmer všetkých z týchto staníc bolo pozorované extrémne sucho dlhodobejšie, nie len ojedinele. V okolí Hurbanova táto suchá epizóda pretrvala až do začiatku októbra. Hoci na začiatku augusta došlo v danom regióne k zmierneniu sucha, nebolo ukončené a v priebehu septembra došlo k jeho opätovnému nárastu.
Na juhu stredného Slovenska, pod Tatrami a na Zamagurí bolo trvanie letného suchého obdobia kratšie, len do polovice júla. Naopak, ešte dlhšie trvanie bolo pozorované na Spiši a Východoslovenskej nížine. Na stanici Švedlár suché obdobie začínajúce v polovici júla pretrvalo s niekoľkými výraznejšími zmierneniami takmer až do Vianoc. Na zvyšných staniciach spomínaných regiónov bolo nielen zmierňované, ale aj prerušované krátkymi obdobiami s normálnymi podmienkami, avšak vzhľadom na celkovú dĺžku trvania jednotlivých suchých období môžeme hovoriť o ich kumulovanom pôsobení.

Graf Priebeh indexu SPEI na stanici Švedlár v roku 2021

Zdroj: SHMÚ

Suché podmienky v priebehu jesene sa objavili aj v iných častiach Slovenska. Vzhľadom na dĺžku a intenzitu vlhkého obdobia, ktoré ho oddeľovalo od letnej suchej epizódy, tu hovoríme o samostatnom období. Začalo v polovici októbra a pretrvalo do konca prvej decembrovej dekády. Zaujímavým je, že bolo intenzívnejšie v oblasti Hornej Nitry, Kysúc, Oravy a Žiliny než na juhozápade krajiny. Na juhu stredného Slovenska sa nevyskytlo vôbec.
Zaujímavým je vyhodnotenie maximálnej dĺžky trvania suchých období v roku 2021 na jednotlivých staniciach. V štyroch (Kuchyňa, Oravská Lesná, Milhostov a Podolínec) prípadoch išlo o trvanie dlhšie než 80 dní. Okrem Kuchyne na Záhorí, kde sa jednalo o sucho na konci zimy a počas jari (27.1. – 24.4.). sa jednalo o jesenné suché obdobie. Až na 25 staniciach (vrátane už spomínaných) trvalo najdlhšie suché obdobie viac ako 50 dní. Len päť z nich sa vyskytlo v lete, zvyšné sa v rovnakej miere vyskytli na jar a jeseň.

Tabuľka. Mesačný výskyt sucha na vybraných meteorologických staniciach (2021)

Stanica január február marec apríl máj jún júl august september október november december
Bratislava - letisko   žiadne    žiadne   výrazné   extrémne    žiadne   extrémne   extrémne    žiadne    žiadne  mierne  mierne   žiadne
Piešťany   žiadne   žiadne  mierne  výrazné    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  extrémne   výrazné   žiadne
Nitra   žiadne   žiadne  výrazné  extrémne    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  mierne  mierne  žiadne
Hurbanovo   žiadne   žiadne  výrazné  extrémne    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne  mierne  mierne  výrazné   žiadne
Topoľčany   žiadne   žiadne  výrazné  extrémne    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   výrazné   žiadne
Banská Bystrica   žiadne   žiadne  mierne  výrazné    žiadne  výrazné   výrazné    žiadne   žiadne  mierne   žiadne  žiadne
Boľkovce   žiadne   žiadne  mierne  výrazné    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne   žiadne    žiadne  žiadne
Prievidza   žiadne   žiadne  mierne  výrazné    žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  mierne  výrazné   žiadne
Žilina   žiadne   žiadne  mierne  mierne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  mierne  výrazné   žiadne
Oravská Lesná   žiadne   žiadne   žiadne   žiadne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   výrazné   žiadne
Poprad   žiadne   žiadne  výrazné   žiadne   žiadne  extrémne   výrazné    žiadne   žiadne  mierne  mierne  žiadne
Švedlár   žiadne   žiadne  mierne   žiadne   žiadne  extrémne   extrémne   výrazné   mierne  mierne  mierne  žiadne
Prešov   žiadne   žiadne  mierne   žiadne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   mierne  žiadne
Košice   žiadne   žiadne  výrazné   žiadne   žiadne  extrémne   výrazné    žiadne   žiadne  mierne  mierne  žiadne
Michalovce   žiadne   žiadne  výrazné  mierne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   výrazné   žiadne
Somotor   žiadne   žiadne  výrazné  mierne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   výrazné   žiadne
Tisinec   žiadne   žiadne   žiadne   žiadne   žiadne  extrémne   extrémne    žiadne   žiadne  výrazné   výrazné   žiadne

Zdroj: SHMÚ

Zhodnotenie pôdneho sucha v roku 2021

Sucho v zime 2020/21 vrcholilo na prelome druhej a tretej decembrovej dekády. Výrazné až výnimočné sucho zasahovalo severozápadné Slovensko a severnú časť stredného Slovenska. Extrémne sucho bolo najmä v povrchovej vrstve na Kysuciach, Orave, Považí, Turci a Hornej Nitre. Spolu zasahovalo približne 6 % celkovej plochy. Vzhľadom nato, že ide o zimné obdobie, tak relatívne nasýtenie bolo lokálne najmenej 60-70 %, na väčšine územia bolo nasýtenie 70-90 %, prípadne vyššie ako 90 %. V tomto období bol deficit pôdnej vlahy až -40 mm, a to ojedinele na Orave, Kysuciach a Považí. V povrchovej vrstve bol deficit pôdnej vlahy na takmer celom území Slovenska. Na konci decembra sa situácia zlepšila.
Počas januára a februára bolo celé územie Slovenska bez rizika sucha takmer po celý čas. Relatívne nasýtenie počas týchto mesiacov bolo na takmer celom území vyššie ako 70 %, len lokálne na Spiši a Záhorí bolo nasýtenie v krátkom období v intervale 60-70 %. Sucho sa opäť objavilo na prelome marca a apríla a vyskytovalo sa prevažne v povrchovej vrstve, pričom zasahovalo najmä oblasť Záhoria, Malých Karpát, Pohronia a pohoria na rozhraní stredného a západného Slovenska. Situácia sa ešte zhoršila v prvej polovici apríla. V termíne 11.4.2021 bolo výrazné sucho v celom pôdnom profile v oblasti pohoria Vtáčnik, Pohronský Inovec, Slovenské rudohorie, ale tiež lokálne v Turčianskej kotline a Rajeckej doline. V povrchovej vrstve výrazné sucho zaberalo ešte väčšiu plochu, približne 3 % celkového územia, a nachádzalo sa, okrem už spomínaných oblastí, aj na Záhorí a v oblasti Malých Karpát. V tomto termíne bolo relatívne nasýtenie na Záhorí v povrchovej vrstve nižšie ako 10 %. Deficit pôdnej vlahy bol najviac -40 mm ojedinele na strednom a západnom Slovensku. Od polovice apríla bola situácia postupne lepšia a v priebehu mája už väčšina Slovenska bola bez rizika sucha.
Situácia sa počas júna opäť postupne zhoršovala a dňa 20.6. bolo výrazné až extrémne sucho už miestami, najmä v severnej polovici Slovenska a v Slovenskom rudohorí. V ďalších týždňoch sa na väčšine Slovenska situácia stabilizovala, prípadne pomaly zlepšovala, ale v priebehu júla sa extrémne sucho stále rozširovalo v oblasti Oravy, Kysúc a Horného Považia. Najväčšiu rozlohu zaberalo extrémne sucho 11.7., a to 3,5 % celkovej plochy Slovenska (obr. 3). V druhej polovici júla sa situácia zlepšila aj na severe stredného Slovenska a sucho postupne ustúpilo. V auguste bolo už len ojedinele začínajúce sucho na juhozápade a juhovýchode Slovenska. Mierne sucho ostalo na konci augusta lokálne v okolí Komárna a Nových Zámkov. Deficit pôdnej vlahy klesol v lete na najnižšiu hodnotu -80 až -100 mm, a to dňa 11.7. na Orave. Na ostatnom území Slovenska bol deficit najviac -60 mm. Relatívne nasýtenie dosiahlo hodnoty pod 10 % na Záhorí, na juhu a juhozápade Podunajskej nížiny a lokálne aj na Východoslovenskej nížine. Zatiaľ, čo v priebehu júla a augusta sa nasýtenie na veľkej časti Slovenska postupne zvyšovalo, na konci leta bolo ešte stále nasýtenie pod 10 % v okolí Hurbanova. Nasýtenie v intervale 10-20 % bolo v tomto termíne na približne 1/10 územia.
 V septembri sa výrazné sucho vyskytlo ojedinele na juhovýchodnom Slovensku. Relatívne nasýtenie ostalo v spodnej vrstve pôdy 40-100 cm pod hranicou 10 % ešte lokálne na juhu Podunajskej a Východoslovenskej nížiny, ako aj na Honte. Sucho na juhovýchodnom Slovensku sa počas októbra stále zvýrazňovalo a na konci tohto mesiaca už bolo až extrémne sucho na pomerne veľkej časti Dolného Zemplína (celkovo zasahovalo 2 % územia Slovenska), pričom lokálne bolo relatívne nasýtenie v celom pôdnom profile pod hranicou 10 %. Súčasne bol deficit pôdnej vlahy až do -80 mm. V priebehu novembra sa nasýtenie pôdy na juhovýchodnom Slovensku postupne zvýšilo, ale sucho sa v menšej miere objavilo na Orave, juhu Podunajskej nížiny a priľahlej časti stredného Slovenska. Miera intenzity bola v týchto oblastiach ojedinele na úrovni výrazného sucha. V decembri sa situácia zlepšila a len ojedinele na Podunajskej nížine a juhu stredného Slovenska bolo začínajúce sucho.

Mapa. Intenzita sucha v pôdnom profile 0 - 100 cm

 


Zdroj: SHMÚ

 

Zhodnotenie dopadov sucha v roku 2021

Najvyššie straty výnosov boli v okresoch, Prievidza, Partizánske a Námestovo, a to viac ako 40 % pri plodinách mak, lucerna, ďateľoviny, trávnaté porasty a zelenina. Výrazné straty výnosov, v intervale 30-40 %, boli hlásené z okresov Podunajskej nížiny, ale aj okresov Liptovský Mikuláš, Spišská Nová Ves, Vranov nad Topľou, Senica a Púchov. Išlo najmä o plodiny ako kukurica, jačmeň, sója, zelenina a zemiaky. Z ovocných plodov boli najvyššie straty zaznamenané v intervale 10-30 % pri slivkách, jadrovinách, marhuliach a drobnom ovocí (čučoriedky, ríbezle, maliny, černice, egreše). 

Obr.  Najvyššia odhadovaná strata výnosov v poľnohospodárstve a ovocinárstve v roku 2021 podľa hlásení reportérov národnej reportovacej siete

Zdroj: SHMÚ

 Od druhej polovice júla začali pribúdať hlásenia lesníkov o zlyhaní výsadby a vyschnutých sadeniciach z tohtoročného zalesňovania. Jednalo sa o hlásenia z južných okresov Slovenska, kde miestami dosahovala strata 10 až 20 %, a to najmä na južných a juhozápadných expozíciách. Sadenice trpeli vädnutím mladých výhonkov, spálou letorastov, hrdzavením, hnednutím a žltnutím listov. Najviac postihnuté dreviny boli dub, borovica, smrek, agát, topoľ, jaseň. Sucho sa najviac prejavilo na umelo zalesnených otvorených plochách, kde dochádzalo k čiastočnému vysychaniu sadeníc. Na čiastočne zatienených plochách pod materským porastom boli prejavy sucha badateľné len miestamiNajvýznamnejšie  odhadované dopady sucha na obnovu hlavných drevín v roku 2021 podľa hlásení reportérov národnej reportovacej siete.

Mapa. Najvýznamnejšie odhadované dopady sucha na obnovu hlavných drevín v roku 2021 podľa hlásení reportérov národnej reportovacej siete

Zdroj: SHMÚ

 

V priebehu augusta sa vyskytli výdatné atmosférické zrážky, ktoré odďaľovali žatvu, no pár teplých dní dopomohlo k jej ukončeniu na väčšine územia. Poľnohospodári sa zamerali na prípravu pôdy na sejbu ozimín a repky ozimnej. Zrážky ovplyvnili kvalitu zeleniny (praskanie rajčín, zahnívanie tekvíc), výskyt plesní (najmä plesne zemiakovej) i samotný zber plodín. Výrazne dopomohli úrode ovocia, viniča a okopanín. Od druhého augustového týždňa hlásili reportéri výrazné sucho na Podunajskej nížine a Krupinskej planine, s negatívnymi prejavmi na cukrovej repe a vzchádzaní repky ozimnej pre budúcoročnú úrodu. Ďalšími hlásenými prejavmi sucha v tomto období boli polovičný rast rastlín, zakrpatená kukurica, popraskaný povrch pôdy a malé plody na ovocných stromoch. Zber ovocia značne poznačila aj lokálna búrková činnosť.
 Aj v auguste hlásili reportéri lesníckeho dotazníka vädnutie a vyschýnanie sadeníc buka, smreka, suchý povrch pôdy a toky s výrazne zníženým stavom vodných hladín, najmä v Slovenskom rudohorí. V Nitrianskej a Trnavskej pahorkatine bolo viditeľné usychanie sadeníc z jarnej výsadby a aj prirodzeného zmladenia buka na južných a západných svahoch. Pomiestne odumieranie bolo okrem buka hlásené aj pri dube.
 Z hľadiska najnižšej odhadovanej zásoby vody v lesných porastoch boli v roku 2021 najvýraznejšie suchom ohrozené dospelé lesné porasty borovice, smreka buka a duba, najmä v lokalitách Záhorie, Podunajská nížina, Liptov, Turiec, Kysuce, Pohronie, Gemer a južná časť východného Slovenska

Mapa. Najnižšia odhadovaná zásoba vody v lesných porastoch v roku 2021 podľa hlásení reportérov národnej reportovacej siete


Zdroj: SHMÚ

Hydrologické sucho

Hodnotenie hydrologického sucha v povrchových vodách je v rámci Monitoringu hydrologického sucha on-line prístupné od roku 2016 na internetovej stránke SHMÚ. Je založené na porovnaní aktuálnych operatívnych údajov priemerných mesačných prietokov s dlhodobými priemernými mesačnými prietokmi (Qma) za referenčné obdobie a v hodnotení priemerných denných prietokov na základe odpovedajúcej M-dennosti za referenčné obdobie. Od roku 2021 sa na stránke SHMÚ pravidelne v Aktualitách hodnotia jednotlivé uplynulé mesiace z pohľadu sucha v povrchových a podzemných vodách, ako aj z pohľadu povodňových situácií.

Hodnotenie priemerných mesačných prietokov za jednotlivé kalendárne mesiaca vnáša do analýz aspekt sezónnosti, dôležitý pre odlíšenie jednotlivých prirodzených odtokových fáz, teda rozdelenia odtoku v roku. V našich podmienkach je typickým obdobím zvýšeného odtoku jar. Podľa rôznej nadmorskej výšky (a s tým súvisiacimi teplotami vzduchu, množstvom snehových zásob a časom ich topenia) je takáto zvýšená vodnosť typická pre mesiace marec až máj, v priemere pre Slovensko je najvodnejším mesiacom apríl. Obdobím najmenších prietokov je najmä letno-jesenné obdobie; v horských oblastiach sa pridáva aj zimné obdobie, kedy je voda zo zrážok zachytená vo forme snehu a ľadu, prípadne môže dochádzať aj k zámrzu tokov.

Vplyvom klimatickej zmeny sú pozorované v ostatných desaťročiach isté zmeny v spomínanom rozdelení odtoku. Ide najmä o skoršie topenie snehu už v zimných mesiacoch, čo vplýva na zvýšenie odtoku v týchto mesiacoch a naopak k zníženiu odtoku v obvykle vodných jarných mesiacoch. Najvýraznejšie zmeny sú nárast prietokov v januári a pokles prietokov v apríli. I keď jarné mesiace v priemere stále ostávajú mesiacmi so zvýšeným odtokom, presúva sa časť odtoku do skorších mesiacov. To sa negatívne odráža v nedostatočnom jarnom dopĺňaní zásob vody v povodiach, vrátane vsakovania vody do pôdy a podzemnej vody. Pri neskorších nepriaznivých klimatických pomeroch môže táto situácia predstavovať zvýšené riziko sucha v povrchových tokoch v letných a jesenných mesiacoch.

Na základe celkového zhodnotenia povrchových vôd v SR spracovaného analýzou pozorovaných hydrologických údajov v 42 reprezentatívnych a neovplyvnených vodomerných staniciach štátnej hydrologickej siete povrchových vôd SHMÚ za obdobie 1961 – 2020 voči reprezentatívnemu obdobiu 1961 – 2000 dochádza ku poklesu vodnosti.

M-denný prietok predstavuje priemerný denný prietok dosiahnutý alebo prekročený po M dní v zvolenom období. To znamená, že napríklad 355-denný prietok (Q355d) je hodnota, ktorá by v danom profile na toku mala byť menšia v priemere len 10 dní v roku (365 dní mínus 355), po zvyšné dni roka by mala byť buď rovná tejto hodnote alebo väčšia. Za hodnoty blízke minimám (obdobie sucha) považujeme najmä hodnoty odpovedajúce Q355d, Q364d.
Rok 2021 bol zrážkovo normálny (100 % dlhodobého normálu). Zrážkový úhrn a jeho rozdelenie v roku sa prejavilo aj v ročnom odtečenom množstve z územia SR, ktoré sa tiež priblížilo k dlhodobému priemeru (99 %). V čiastkových povodiach na Slovensku sa hodnoty odtečeného množstva pohybovali v rozpätí 78 až 117 % normálu, odtečené množstvá v povodiach Moravy, Nitry, Slanej, Bodvy, Hornádu a Bodrogu predstavovali viac ako 100 % dlhodobého priemeru, v ostatných povodiach to bolo od 78 do 98 %.

 

Graf. Vývoj priemernej ročnej vodnosti roka povrchových tokov v SR

Zdroj: SHMÚ

V jednotlivých mesiacoch bola podpriemerná vodnosť na území Slovenska alebo jeho častí zaznamenaná najmä v mesiaci apríl, ale v menšej miere ako v predchádzajúcom roku (kedy prevládali vo vodomerných staniciach mesačné vodnosti v kategóriách 20-40 % Qma,IV,1961-2000 až < 20 % Qma,IV,1961-2000). Prejavilo sa to najmä v západnej až juhozápadnej polovici územia, kde mesačná vodnosť v staniciach hodnotených v Monitoringu sucha odpovedala prevažne kategóriám 20 – 40 % až 40 – 60 % Qma,IV,1961-2000. Na ostatnej časti Slovenska boli hodnoty o niečo vyššie, prevažne v kategóriách 80 – 120  a 60 – 80 % Qma,IV,1961-2000. Nasledujúci mesiac máj bol však vodný na celom území Slovenska, prevládali kategórie 80 – 120 % Qma,V,1961-2000 a vyššie. Aj vplyvom tejto jarnej situácie (samozrejme aj v kombinácii s klimatologickými podmienkami) sa v letných mesiacoch 2021 vo vodomerných staniciach len ojedinele zaznamenali priemerné denné prietoky menšie ako Q364d. Ako extrémne suché až výrazne podnormálne boli v niektorých oblastiach Slovenska zaznamenané priemerné mesačné vodnosti aj v mesiacoch júl a október.

 

Mapa. Situácia priemerných mesačných prietokov v SR (apríl 2021)

Zdroj: SHMÚ

Minimálne priemerné mesačné prietoky boli zaznamenané najmä v júli a v období od septembra do decembra. Ich hodnoty dosahovali od 4 % (na prítokoch Moravy) do 166 % (v povodí Malého Dunaja) príslušného dlhodobého priemerného mesačného prietoku.
Minimálne priemerné denné prietoky sa v roku 2021 na Slovensku vyskytli obdobne ako minimálne mesačné prietoky, najmä v júli a v období od septembra do decembra. Len ojedinele v niektorých vodomerných staniciach klesli pod hodnotu Q364d. V povodí Malého Dunaja sa takto malé hodnoty priemerných denných prietokov vyskytli v dvoch staniciach (Svätý Jur – Šúrsky kanál, Vajnory – Račiansky potok) a v povodí Váhu v šiestich staniciach (Blatnica - Gaderský potok, Necpaly – Necpalský potok, Pivovarský potok – Martin, Bystrica – Riečnica, Váh – Hlohovec a Váh - Šaľa). V povodí Hrona bol prietok menší ako Q364d zaznamenaný na Bystrianke v Bystrej a Táloch, na Hutnej v Ľubietovej, na Slatine v Hriňovej nad VN a v Zvolene, na Hrone v Banskej Bystrici, Zvolene a Veľkých Kozmálovciach.

 

Dopady sucha na podzemnú vodu

Vývoj hladín podzemných vôd a výdatností prameňov počas roka ovplyvňuje súbor klimatických činiteľov, ktoré v konečnom dôsledku podmieňujú charakter roka. Z toho dôvodu nie je vývoj hladín podzemných vôd a výdatností prameňov v rámci územia rovnaký, pričom dôležitý vplyv na celkový vývoj má aj orografická členitosť územia. Rok 2021 bol hodnotený ako zrážkovo nadnormálny, a to aj napriek nepravidelnému rozdeleniu zrážkových úhrnov v jednotlivych mesiacoch.

Priemerné ročné hladiny podzemných vôd v roku 2021 oproti roku 2020 takmer na celom Slovensku prevažne vzrástli (od +10 cm do +70 cm), ojedinele  aj viac ako +110 cm. V povodí stredného a horného Váhu a Slanej  hladiny podzemnej vody prevažne poklesli, poklesy na území Slovenska nepresiahli -15 cm. Pri priemerných ročných hladinách v roku 2021 oproti dlhodobým priemerným ročným hladinám sme zaznamenali prevažne vzostupy, v povodí Nitry, Ipľa, Hornádu a Bodvy jednoznačné. Vzostupy dosahovali od +3 cm do +100 cm. Priemerné ročné hodnoty hladiny podzemnej vody boli oproti dlhodobým priemerným hodnotám prevažne nižšie v povodí dolného Váhu, Hrona a Popradu. Poklesy dosiahli prevažne od -5 cm do -70 cm.  
Pri priemerných  ročných výdatnostiach prameňov v porovnaní s minulým rokom prevládali vzostupy výdatností  prevažne na úroveň 105 % - 280 %, ojedinele aj viac. Jednoznačné vzostupy boli zaznamenané v povodí dolného Váhu a Nitry. Poklesy priemerných výdatností dosiahli 170 - 99 % minuloročných priemerných výdatností. Pri porovnaní priemerných ročných výdatností v roku 2021 oproti dlhodobým priemerným výdatnostiam sme zaznamenali vo všetkých povodiach poklesy aj vzostupy priemerných výdatností (50 - 200 %), v povodí stredného Váhu, Oravy a Bodvy dominujú jednoznačné vzostupy (110 - 200 %).
 
Dopad sucha na podzemnú vodu bol v roku 2021  zaznamenaný  na severe Slovenska v povodí Oravy, kde bola úroveň podzemnej vody a výdatnosť prameňov výrazne nižšia ako je dlhodobý normál referenčného obdobia. Mierne sucho sa prejavilo hlavne na krajnom východe Slovenska (povodie Bodrogu), v povodí stredného a dolného Váhu a v povodí Hrona. Najsuchším mesiacom z 3 mierne podpriemerných mesiacov (október až december) bol mesiac november. Naopak najvlhšími mesiacmi boli mesiace na začiatku roka, a to mesiace január až marec a máj. Najvlhším mesiacom bol február.

Mapa: Priestorové hodnotenie dopadov sucha na podzemnú vodu SR (2021)

      

Zdroj: SHMÚ

 

Bilancia vodných zdrojov

Ročný prítok na územie SR v roku 2021 predstavoval 60 787 mil. m3, čo je oproti roku 2020 viac o 271 mil. m3. Odtok z územia SR sa oproti predchádzajúcemu roku znížil o 441 mil. m3, pokles ročného odtoku predstavoval 122 mil. m3.

Celkové zásoby vody k 1. 1. 2021 v akumulačných nádržiach predstavovali 918,6 mil. m3, čo reprezentovalo 79 % využiteľného objemu vody v akumulačných nádržiach. K 1. 1. 2022 celkový využiteľný objem hodnotených akumulačných nádrží oproti stavu k 1. 1. 2021 klesol na 745,9 mil. m3, čo reprezentuje 64 % využiteľného objemu vody.
 
Tabuľka. Celková vodná bilancia vodných zdrojov
 
 
Objem (mil. m3)
  2005 2010 2020 2021
Hydrologická bilancia        
Zrážky 46 029 59 117 43 426 37 300
Ročný prítok do SR 69 806 71 810 60 516 60 787
Ročný odtok 79 979 98 524 74 474 74 352
Ročný odtok z územia SR 10 173 22 939 11 763 11 322
Vodohospodárska bilancia        
Celkové odbery SR 906,89 602,27 575,38 586,49
Výpar z vodných nádrží 50,07 48,08 51,63 38,29
Vypúšťanie do povrchových vôd 872,00 698,49 636,26 634,79
Vplyv vodných nádrží (VN) 111,61 72,00 24,25 175,60
  Nadlepšovanie Akumulácia Akumulácia Nadlepšovanie

Celkové zásoby vo VN k 1. 1. nasl. roka

721,0 1 003,3 918,60 745,9
% zásobného objemu v akumulačných VN SR 62 86 79 64
% celkových odberov z odtoku z územia SR 8,91 2,63 4,89 5,18

Zdroj: SHMÚ

 

Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov

Index využitia vody plus (WEI+) vyjadruje pomer požiadaviek na vodu a obnoviteľých vodných zdrojov pre určitú oblasť. Hodnota WEI+ v SR v roku 2017 dosiahla 0,39 %, čo je pod úrovňou 20 %, ktorá sa vo všeobecnosti považuje ukazovateľ nedostatku vody.

V roku 2021 narástli celkové odbery povrchových vôd oproti predchádzajúcemu roku o 1,1 %. Nárast v odberoch pre priemysel predstavoval 2,1 %, odbery povrchových vôd pre vodovody poklesli o 7,3 %. Odbery povrchových vôd pre závlahy narástli minimálne a dosiahli hodnotu 14,99 mil. m3, čo bolo na úrovni roku 2020.

 

Graf. Vývoj v odberoch povrchových vôd

 
Tabuľka. Užívanie  povrchovej vody (mil. m3)
 
Rok
 
Vodovody
 
Priemysel
 
Závlahy
Ostatné poľnohospodárstvo Odbery
spolu
 
Vypúšťanie
2005 53,828 467,957 11,006 0,0110 532,791 871,865
2010 48,200 392,700 5,800 0,0120 446,700 744,600
2020 48,880 176,930 14,960 0,0900 240,860 636,260
2021 47,950 180,590 14,990 0,0430 243,570 634,790

Zdroj:SHMÚ

V roku 2021 bolo na Slovensku využívaných priemerne 10 873,80 l.s-1 podzemnej vody, čo predstavovalo 13,85 % z dokumentovaných využiteľných množstiev. V priebehu roka 2021 zaznamenali odbery podzemnej vody nárast o 2,79 % oproti roku 2020.

Graf. Vývoj využívania podzemných vôd

 
V medziročnom porovnaní  (2020 – 2021) došlo k nárastu odberov podzemných vôd podľa účelu využitia v piatich kategóriách, naopak pokles odberov bol zaznamenaný v oblastiach poľnohospodárskej rastlinnej výroby a závlah o 9,85 l.s-1  a sociálnych potrieb o 7,72 l.s-1. Najviac narástli odbery podzemnej vody v kategórií verejné vodovody o 211,96 l.s-1, k nárastu došlo aj v kategóriách iné využitie o 62,53 l.s-1 a potravinársky  priemysel o 20,13 l.s-1 , kategórie ostatný priemysel a poľnohospodárska a živočíšna výroba zaznamenali minimálny nárast.
 
Tabuľka. Využívanie podzemnej vody (l.s-1)
Rok Vodárenské účely Potravinársky priemysel Ostatný priemysel Poľn. a živoč. výroba Rastl. výroba a závlahy Sociálne potreby Iné využitie Spolu
2005 9 159,87 288,25 856,75 308,82 95,07 279,72 878,98 11 867,46
2010 8 295,00 256,00 781,00 217,20 48,70 254,40 967,20 10 819,50
2020 7 740,01 245,69 755,79 222,35 205,48 203,39 1 205,87 10 578,58
2021 7 951,97 265,82 769,08 227,23 195,63 195,67 1268,40 10 873,80

Zdroj: SHMÚ

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: