Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021
Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov
Účinná ochrana prírody a krajiny
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Biodiverzita
-
Monitoring druhov a biotopov
Realizácia monitoringu biotopov a druhov európskeho významu v zmysle Smernice Rady 92/43/EHS z 21. mája 1992 o ochrane prirodzených biotopov a voľne žijúcich živočíchov a rastlín (ďalej len „smernice o biotopoch“) pokračovala na vybraných trvalých monitorovacích lokalitách (TML). Za týmto účelom bolo zrealizovaných 2 237 terénnych návštev TML, pričom údaje boli zaznamenané a schválené prostredníctvom Komplexného informačného a monitorovacieho systému (KIMS), zverejňované na portáli www.biomonitoring.sk.
V rámci prípravy monitoringu vtákov európskeho významu v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/147/ES z 30. novembra 2009 o ochrane voľne žijúceho vtáctva – kodifikované znenie (ďalej len „smernica o vtákoch“) boli rozpracované metodiky komplexného monitoringu pre viac ako 200 druhov vtákov. Bol vypracovaný návrh na založenie viac ako 5 000 TML.
Financovanie monitoringu druhov a biotopov európskeho významu bolo zabezpečené z Operačného programu Kvalita životného prostredia (OP KŽP).
-
Druhová ochrana
Ohrozenosť druhov
V SR je, podľa aktuálnych červených zoznamov, v súčasnosti ohrozených 1 047 druhov nižších rastlín (v kategóriách CR – kriticky ohrozené, EN – ohrozené a VU – zraniteľné, podľa IUCN), pričom je ohrozená skoro polovica machorastov a skoro štvrtina lišajníkov. Z vyšších rastlín je ohrozených 527 druhov.
Podľa aktuálnych červených zoznamov živočíchov je v SR ohrozených 1 636 bezstavovcov a 100 taxónov stavovcov (v kategóriách CR, EN a VU, podľa IUCN).
Medzi najviac ohrozené bezstavovce patria šváby (44,4 %), podenky (34,2 %), vážky (33,3 %) a tiež mäkkýše a pavúky (do 30 %). Zo stavovcov sú najviac ohrozené mihule (100 %) a obojživelníky s plazmi (nad 40 %).
Medzi najlepšie preskúmané taxóny patria vtáky, tieto slúžia ako indikátory stavu biodiverzity a biologického zdravia ekosystémov, ktoré obývajú. Ohrozená z nich je skoro jedna štvrtina (24,2 %).
Obchod s ohrozenými druhmi
MŽP SR udelilo v roku 2021, ako Výkonný orgán SR podľa Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a rastlín (Dohovor CITES), 2 574 výnimiek zo zákazu komerčných činností podľa čl. 8 ods. 3 nariadenia Rady (ES) č. 338/97 o ochrane druhov voľne žijúcich živočíchov a rastlín reguláciou obchodu s nimi, 3 súhlasy na premiestnenie živých exemplárov živočíchov podľa čl. 9 nariadenia Rady a 164 povolení na dovoz/vývoz/opätovný vývoz podľa čl. 4 a 5 nariadenia Rady.
Vedeckým orgánom SR je ŠOP SR a v súlade s národnou a legislatívou EÚ sa o. i. v roku 2021 vyjadril k 627 žiadostiam. Z toho sa 67 žiadostí týkalo dovozu/vývozu exemplárov a 475 udelenia výnimky zo zákazov komerčných činností. Určovania spoločenskej hodnoty exemplárov, iného vhodného nezameniteľného označenia exemplárov či poskytovania ďalších informácií sa týkalo 78 žiadostí. Pracovníci jednotlivých správ ŠOP SR boli v súvislosti s vykonávaním dohľadu nad odovzdaním uhynutých exemplárov vybraných druhov mačkovitých šeliem na likvidáciu či ďalšie spracovanie prizvaní ku 14 prípadom úhynov.
V septembri 2021 zorganizovalo MŽP SR v Národnej zoologickej záhrade Bojnice medzinárodnú konferenciu CITES, ktorej sa zúčastnili zástupcovia viacerých dotknutých orgánov SR a Českej republiky v rámci problematiky CITES (najmä výkonné a vedecké orgány, inšpekcie, Prezídium policajného zboru, colné orgány). Tematicky bola konferencia zameraná na legislatívu, mačkovité šelmy či zdieľanie skúseností v oblasti vymáhania práva.
Ochrana druhov
Druhová ochrana rastlín a živočíchov je upravená v § 32 – § 35 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane prírody a krajiny“) a vyhláškou MŽP SR č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov.
V zmysle uvedenej vyhlášky je chránených 1 153 druhov a poddruhov rastlín vyskytujúcich sa v SR, z toho 798 druhov vyšších (cievnatých) rastlín, 222 druhov machorastov, 44 druhov lišajníkov a 89 druhov vyšších húb vyskytujúcich sa v SR.
Počet chránených živočíchov s výskytom v SR predstavuje 965 taxónov, z čoho je 486 taxónov stavovcov (vrátane celej taxonomickej skupiny vtákov, keďže všetky druhy prirodzene sa vyskytujúcich vtákov na území SR sú chránené).
Starostlivosť o chránené a ohrozené druhy
V roku 2021 neboli spracované ani realizované žiadne programy záchrany druhov vyšších rastlín.
Tabuľka . Programy záchrany (PZ) a programy starostlivosti (PS) druhov živočíchov
|
Typ programu
|
Realizácia v roku 2021 (druhy)
|
|
Programy záchrany
|
PZ žltáčika zanoväťového (Colias myrmidone)
PZ jasoňa červenookého (Parnassius apollo) na roky 2017 – 2021
PZ korytnačky močiarnej (Emys orbicularis) na roky 2017 – 2021
PZ sokola červenonohého (Falco vespertinus) na roky 2018 – 2022
PZ hlucháňa hôrneho (Tetrao urogallus) na roky 2018 – 2022
PZ tetrova hoľniaka (Tetrao tetrix) na roky 2018 – 2022
Spoločný PZ bučiaka veľkého (Botaurus stellaris) a chochlačky bielookej (Aythya nyroca) na roky 2019 – 2023
|
|
Programy starostlivosti
|
PS o vlka dravého (Canis lupus) na Slovensku
PS o rysa ostrovida (Lynx lynx) na Slovensku
PS o medveďa hnedého (Ursus arctos) na Slovensku
|
Zdroj: ŠOP SR, MŽP SR
V rámci 20 chovných a 7 rehabilitačných staníc bolo v roku 2021 rehabilitovaných 1 838 jedincov poranených alebo inak hendikepovaných živočíchov (vtáky – 1 550 jedincov, cicavce – 278 jedincov, iné – 10 jedincov). Späť do voľnej prírody bolo vypustených 975 jedincov (z toho 784 vtákov, 182 cicavcov a 9 iných).
Z hľadiska záchrany živočíchov in situ boli v roku 2021 organizáciami ochrany prírody a krajiny organizované transfery 100 jedincov sysľa pasienkového v rámci projektu LIFE Syseľ.
V rámci organizačných útvarov ŠOP SR sa v roku 2021 zabezpečilo stráženie 143 hniezd 8 druhov dravcov (orol kráľovský, orol skalný, orol krikľavý, sokol sťahovavý, sokol rároh, výr skalný, orliak morský a haja červená) a v nich bolo úspešne vyvedených 171 mláďat.
V rámci praktickej starostlivosti o živočíchy boli organizačnými útvarmi ŠOP SR zrealizované aj aktivity na zlepšenie generačných a pobytových podmienok živočíchov, ako sú napr. budovanie nových, resp. údržba a prekládka pôvodných umelých hniezdnych podložiek pre bociany, dravce, sovy a spevavce, stráženie tokanísk lesných kurovitých vtákov, zlepšenie hniezdnych podmienok pre krakľovce, riešenie výskytu netopierov a dážďovníkov v panelových domoch, sledovanie funkčnosti rybovovodov, monitoring hniezd sov, úprava biotopov vo voľnej krajine a úprava reprodukčných lokalít pre obojživelníky.
ŠOP SR zabezpečuje na problematických úsekoch komunikácií v čase jarnej migrácie obojživelníkov inštaláciu fóliových zábran a následný prenos obojživelníkov, prevažne žiab, cez teleso cesty. Celkovo bolo v roku 2021 prenesených 90 478 jedincov obojživelníkov, pričom bolo inštalovaných 15 100 m zábran pre obojživelníky, z toho 9 120 m mimo CHÚ.
-
Invázne druhy
Právny a strategický rámec problematiky inváznych druhov je zadefinovaný nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov (ďalej len „nariadenie EÚ č. 1143/2014“). Následnými vykonávacími nariadeniami Komisie (EÚ) č. 1141/2016, č. 1263/2017 a č. 1262/2019 bol ustanovený zoznam a do neho zaradených 66 druhov, ktoré sú považované za invázne druhy vzbudzujúce obavy Únie (36 druhov rastlín a 30 druhov živočíchov).
V rámci SR problematiku prevencie a manažmentu inváznych nepôvodných druhov legislatívne upravuje zákon č. 150/2019 Z. z. o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov a zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorým sa implementuje nariadenie EÚ č. 1143/2014, ďalej nariadenie vlády SR č. 449/2019 Z. z., ktorým sa vydáva zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy SR a vyhláška MŽP SR č. 450/2019 Z. z., ktorou sa ustanovujú podmienky a spôsoby odstraňovania inváznych nepôvodných druhov.
V roku 2021 bola v súlade s čl. 13 nariadenia EÚ č. 1143/2014 vypracovaná komplexná analýza prienikových ciest inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy EÚ súčasne s druhmi vzbudzujúcimi obavy SR. V nadväznosti na analýzu bol vypracovaný Akčný plán na riešenie problematiky prienikových ciest neúmyselnej introdukcie a neúmyselného šírenia inváznych nepôvodných druhov na územie SR a na územie EÚ cez územie SR. Tento akčný plán má slúžiť na identifikáciu problematických miest, cez ktoré môže dochádzať k prieniku inváznych nepôvodných druhov a tým podporiť lepšiu ochranu pred ich introdukciou.
Invázne druhy rastlín
Trend výskytu inváznych nepôvodných druhov rastlín sa naďalej zhoršuje. Súvisí to najmä s pomerne veľkým výskytom týchto druhov na pozemkoch s neznámym alebo nevysporiadaným vlastníctvom, na ktorých nie je zabezpečovaná pravidelná starostlivosť (napr. kosenie, pastva), ale tiež s nedostatočne účinným vynucovaním právnych predpisov upravujúcich prevenciu a manažment introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov. Populácie inváznych nepôvodných druhov rastlín sa rozširujú, nakoľko aktivity na ich elimináciu sú nedostatočné a predovšetkým nie sú vykonávané celoplošne a systematicky.
Zoznam inváznych nepôvodných druhov rastlín vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky (tzv. národný zoznam) je uvedený v prílohe č. 1 nariadenia vlády č. 449/2019 Z. z. a zahŕňa 3 druhy a 1 rod bylín a 3 druhy drevín:
|
|
Zoznam inváznych nepôvodných druhov rastlín vzbudzujúcich obavy Únie (tzv. zoznam EÚ) je uvedený vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 2016/1141. V zozname sa nachádza 36 druhov inváznych nepôvodných rastlín, z ktorých bol výskyt na území Slovenska zatiaľ potvrdený len v prípade 5 druhov:
|
|
V roku 2021 bolo zmapovaných 565 lokalít, v rámci ktorých boli zaznamenané údaje pre 36 druhov inváznych nepôvodných rastlín a rastlín s potenciálne inváznym charakterom. Najčastejšie udávanými druhmi v CHÚ boli: glejovka americká (Asclepias syriaca), ambrózia palinolistá (Ambrosia artemisiifolia), Fallopia sp., netýkavka žliazkatá (Impatiens glandulifera), zlatobyľ kanadská (Solidago canadensis), zlatobyľ obrovská (Solidago gigantea), turanec kanadský (Conyza canadensis), agát biely (Robinia pseudoacacia), hviezdnik ročný (Stenactis annua), slnečnica hľuznatá (Helianthus tuberosus), netýkavka malokvetá (Impatiens parviflora).
V roku 2021 bolo odstraňovanie nepôvodných a inváznych nepôvodných druhov rastlín realizované na 46 lokalitách v CHÚ na výmere 6,57 ha (ktoré nadväzovalo na opatrenia vykonávané aj v predchádzajúcich rokoch). Týkalo sa 19 druhov nepôvodných a inváznych nepôvodných druhov rastlín: pajaseň žliazkatý (Ailanthus altissima), Ambrosia artemisifolia, Asclepias syriaca, astra novobelgická (Aster novi-belgii), druhy rodu Fallopia, jaseň americký (Fraxinus americana), jaseň mannový (Fraxinus ornus), boľševník obrovský (Heracleum mantegazzianum), Impatiens glandulifera, kustovnica cudzia (Lycium barbarum), javorovec jaseňolistý (Negundo aceroides), borovica čierna (Pinus nigra), orličník obyčajný (Pteridium aquilinum), Robinia pseudoacacia, druhy rodu Solidago, Stenactis annua.
Mimo CHÚ bolo vykonané odstraňovanie 8 druhov nepôvodných a inváznych nepôvodných druhov rastlín (Abutilon theophrastii, Ambrosia artemisifolia, Bunias orientalis, Fallopia japonica, Heracleum mantegazzianum, Iva xanthiifolia, Stenactis annua, Solidago canadensis) na 16 lokalitách na výmere 1,9 ha.
Invázne druhy živočíchov
Zoznam inváznych nepôvodných druhov živočíchov vzbudzujúcich obavy Slovenskej republiky (tzv. národný zoznam) je uvedený v prílohe č. 2 nariadenia vlády č. 449/2019 Z. z. a zahŕňa 10 druhov (2 druhy mäkkýšov, 6 druhov rýb, 1 druh plazov, 1 druh cicavcov):
|
Mollusca – mäkkýše
Pisces – ryby
|
Reptilia – plazy
Mammalia – cicavce
|
Zoznam inváznych nepôvodných druhov živočíchov vzbudzujúcich obavy Únie (tzv. zoznam EÚ) je uvedený vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 2016/1141.V zozname sa nachádza 30 druhov inváznych nepôvodných živočíchov, z ktorých bol výskyt na území Slovenska zatiaľ potvrdený v prípade 15 druhov: nutria vodná/riečna (Myocastor coypus), rak pruhovaný (Orconectes limosus), potápnica bielolíca (Oxyura jamaicensis), rak signálny (Pacifastacus leniusculus), rak červený (Procambarus clarkii), býčkovec amurský (Perccottus glenii), hrúzovec sieťovaný (Pseudorasbora parva), medvedík čistotný (Procyon lotor), korytnačka písmenková (Trachemys scripta), psík medvedíkovitý (Nyctereutes procyonoides), ondatra pižmová (Ondatra zibethicus), slnečnica pestrá (Lepomis gibbosus), rak mramorový (Procambarus fallax f. virginalis), húska štíhla (Alopochen aegyptiacus), vrana lesklá (Corvus splendens).
-
Biotopy
Praktická starostlivosť o biotopy bola zameraná na nahradenie chýbajúceho tradičného obhospodarovania trávnych porastov a spočívala predovšetkým v likvidácii náletových drevín, kosení biomasy s jej odstránením z lokalít. Tieto opatrenia boli vykonané na 170 lokalitách o celkovej výmere 290,69 ha v CHÚ a na 25 genofondových plochách o celkovej výmere 12,62 ha.
-
Súhrnné informácie o stave druhov a biotopov európskeho významu a stave vtákov
Povinnosť monitorovania a vyhodnocovania stavu druhov a biotopov európskeho významu (EV) vyplýva zo smernice o biotopoch. Predmetom monitoringu na Slovensku je 150 druhov živočíchov, 50 druhov rastlín a 66 typov biotopov EV v rámci 2 biogeografických regiónov – alpského a panónskeho. Podľa čl. 17 smernice o biotopoch majú členské štáty povinnosť každých šesť rokov vypracovať správu o realizácii opatrení prijatých podľa tejto smernice, vrátane hodnotenia vplyvov týchto opatrení na stav biotopov a druhov z hľadiska ochrany prírody. Doteraz posledná, v poradí tretia správa o stave druhov a biotopov európskeho významu (za roky 2013 – 2018) za Slovensko bola odovzdaná Európskej komisii v roku 2019.
Celkové hodnotenie stavu druhov a biotopov EV bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Čuláková, J., Ďuricová, V., Saxa, A., Andráš, P., Ulrych, L., Šuvada, R., Galvánková, J., Lešová, A., Havranová, I. 2020. Správa o stave biotopov a druhov európskeho významu za obdobie rokov 2013 – 2018 v Slovenskej republike. Banská Bystrica: ŠOP SR, 109 pp, ISBN 978-80-8184-076-0.
Obdobne bola v roku 2019 odovzdaná EK aj druhá správa o stave vtákov na Slovensku v zmysle čl. 12 smernice o vtákoch. Celkovo bolo hodnotených 223 druhov vtákov.
Z hľadiska stavu jednotlivých druhov vtákov vychádzajú v nevyhovujúcom stave predovšetkým druhy viazané na agrárnu krajinu, veľa druhov je taktiež v skupine viazanej na mokraďové biotopy, resp. lesné biotopy, napr. hlucháň hôrny (Tetrao urogallus). Ďalšou skupinou, ktorá je ako celok v zlom stave, sú dravce.
Celkové hodnotenie stavu vtákov na Slovensku bolo publikované v dokumente: Černecký, J., Lešo, P., Ridzoň, J., Krištín, A., Karaska, D., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Bohuš, M., Krajniak, D., Ďuricová, V., Lešová, A., Čuláková, J., Saxa, A., Durkošová, J., Andráš, P. 2020. Stav ochrany vtáctva na Slovensku v rokoch 2013 – 2018. Banská Bystrica: ŠOP SR, 105 strán. ISBN: 978-80-8184-084-5.
V roku 2021 boli splnené požiadavky na správy o výnimkách. Správa o výnimkách v zmysle čl. 9 smernice o vtákoch (za rok 2020) a správa o výnimkách v zmysle čl. 16 smernice o biotopoch (za roky 2019 – 2020) boli spracované a odovzdané EK.
Bližšie výsledky hodnotenia druhov, biotopov i vtákov boli spracované v Správe o stave životného prostredia SR 2019.
-
Environmentálna kriminalita – ochrana rastlín a živočíchov
Z pohľadu počtu zistených trestných činov v rámci environmentálnej kriminality je najvýznamnejší pokles počtu prípadov u pytliactva a porušovania ochrany rastlín a živočíchov. V obidvoch prípadoch ide o problém tzv. latencie – t. j. významné množstvo prípadov zostáva neoznámených alebo sú zatajené.
Za oblasť ochrany rastlín a živočíchov bolo v roku 2021 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti (v zmysle § 305 zákona č. 300/2005 – Trestný zákon) 123 prípadov s objasnenosťou 85 prípadov (69,11 %). V porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesla objasnenosť prípadov o 3,8 percentuálneho bodu.
-
Realizácia práva a koncepčných činností v oblasti ochrany biodiverzity
Ochrana biologickej diverzity
V roku 2021 začalo MŽP SR s prípravou novej národnej stratégie a akčného plánu pre biodiverzitu 2021 – 2030 (tzv. NBSAP/National Biodiversity Strategy and Action Plan). Nadväzovalo sa na plnenie Akčného plánu pre implementáciu opatrení vyplývajúcich z Aktualizovanej národnej stratégie ochrany biodiverzity do roku 2020, ktorý schválila vláda SR v roku 2014, s prepojením na Stratégiu EÚ pre biodiverzitu do roku 2030 a návrh nového Globálneho rámca pre biodiverzitu po roku 2020 (tzv. Global Biodiversity Framework/GBF) podľa Dohovoru o biologickej diverzite. Schválenie GBF však bolo znovu posunuté až na rok 2022, pričom naďalej pokračovali viaceré prípravné stretnutia na globálnej úrovni a aj úrovni EÚ.
Ochrana mokradí
V dňoch 25. – 29. októbra 2021 bolo mimoriadne on-line zasadnutie zmluvných strán Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva (Ramsarského dohovoru), ktorého prvým bodom bol návrh uznesenia o preložení 14. zasadnutia konferencie zmluvných strán Ramsarského dohovoru (COP 14) na november 2022 a druhým bodom bol návrh rozpočtu. Slovensko sa aktívne zúčastnilo aj na európskych regionálnych stretnutiach a konzultáciách k Ramsarskému dohovoru a spolupracovalo s Českým ramsarským výborom (ČRV), vrátane účasti na mimoriadnom zasadnutí ČRV a konferencii k 50. výročiu Ramsarského dohovoru a 30. výročiu členstva ČR a SR v dohovore.
V roku 2021 bola spracovaná Národná správa za SR pre COP14 a vyhodnotenie plnenia Akčného plánu pre mokrade na roky 2019 – 2021. Zo 65 opatrení sa splnilo 43, resp. sa priebežne plnia, 15 opatrení bolo čiastočne splnených a 7 opatrení sa zatiaľ nerealizovalo. Začala sa tiež príprava nového akčného plánu do roku 2024, ktorý bol spolu s vyhodnotením spracovaný ako materiál na rokovanie vlády (s termínom predloženia v roku 2022).
Karpatská iniciatíva pre mokrade (CWI) realizovala svoj plán práce, najmä v súčinnosti so Sekretariátom Karpatského dohovoru, Karpatskou sústavou chránených území (CNPA), s WWF CEE, Wetlands International, DANUBEPARKS, Science for the Carpathians (S4C), s Daphne – Inštitútom aplikovanej ekológie a i. CWI spolupracovala na príprave a realizácii viacerých medzinárodných projektov. CWI sa tiež podieľala na aktivitách Pracovnej skupiny pre Ramsarské regionálne iniciatívy.
Medzi zrealizované činnosti v ochrane mokradí patrila:
- príprava nových opatrení na ochranu a manažment mokradí v rámci Strategického plánu Spoločnej poľnohospodárskej politiky na roky 2023 – 2027,
- príprava, prerokovávanie a schvaľovanie programov starostlivosti o mokraďové CHÚ,
- príprava Koncepcie vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050,
- príprava Vodného plánu Slovenska
- a ďalších významných dokumentov a plánov.
Zabezpečená bola príprava a realizácia projektov spriechodňovania bariér na tokoch a revitalizácie tokov a mokradí. Pozornosť bola venovaná aj monitoringu, mapovaniu a starostlivosti o pôvodné mokraďové druhy, mapovaniu a odstraňovaniu inváznych druhov rastlín a živočíchov, manažmentu mokraďových biotopov, ako aj monitoringu hydrologického režimu a chemizmu vôd jaskýň.
-
Chránené stromy
Sústavu chránených stromov (CHS) k roku 2021 tvorilo 429 CHS a ich skupín, vrátane stromoradí – chránených objektov (o 8 menej ako predchádzajúci rok), čo predstavovalo 1 200 jedincov stromov (o 45 menej) v rámci 63 taxónov (z toho 31 pôvodných a 32 nepôvodných).
Prehľad stavu právnej ochrany v roku 2021 – chránené stromy
|
Kraj
|
Počet chránených stromov v roku 2021
|
Schvaľovací predpis, dátum účinnosti
|
||
|
vyhlásených
(nové návrhy)
|
aktualizovaných
(zmeny)
|
zrušených
|
||
|
Trenčiansky
|
2
|
40
|
0
|
Vyhláška Okresného úradu Trenčín č. 141/2021 V.v. SR, ktorou sa vyhlasujú chránené stromy a ich ochranné pásma v Trenčianskom kraji, účinnosť 15. apríla 2021.
|
|
Košický
|
0
|
0
|
3
|
Vyhláška Okresného úradu Košice č. 215/2021 V.v. SR, ktorou sa zrušuje ochrana chránených stromov Lipy v Rudnej, Dub v Joviciach a Vŕba biela v Čečejovciach, účinnosť 11. júna 2021.
|
|
Prešovský
|
0
|
0
|
7
|
Vyhláška Okresného úradu Košice č. 222/2021 V.v. SR, ktorou sa zrušuje ochrana chránených stromov Pagaštanová alej, Čelovský dub, Topoľ v Nižnej Sitnici, Lipa v Miňovciach, Lipy v Brezničke, Javor v Ostrurni a Bresty pri obci Spišský Štiavnik, účinnosť 1. júla 2021.
|
V roku 2021 bolo ošetrených 25 CHS a ich skupín (78 jedincov). Na financovaní sa podieľala ŠOP SR z vlastného rozpočtu, vlastníci pozemkov, na ktorých stromy rastú, obce, na území ktorých stromy rastú, a tiež boli použité zdroje z Environmentálneho fondu v rámci Programu ochrany prírody.
-
Územná ochrana
Národná sústava chránených území
Tabuľka . Prehľad stavu právnej ochrany chránených území národnej sústavy za rok 2021
|
Prehľad CHÚ vyhlásených v roku 2021
|
||||||
|
Č.
|
Kategória
|
Názov CHÚ
(kód územia Natura 2000)
|
Výmera
(ha)
|
Číslo
predpisu
|
Schvaľovací
orgán
|
Účinnosť
od
|
|
1.
|
PR
|
Oborínsky luh
(časť je súčasťou
SKUEV0006 Latorica)
|
154,85
|
Nariadenie
vlády SR
č. 30/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.2.2021
|
|
2.
|
CHA
|
Devínske jazero
(SKUEV0313 Devínske jazero)
|
1 268,899
|
Nariadenie
vlády SR
č. 33/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
3.
|
CHA
|
Široká
(SKUEV0119 Široká)
|
203,57
|
Nariadenie
vlády SR
č. 35/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
4.
|
CHA
|
Čachtické Karpaty
(SKUEV0103
Čachtické Karpaty)
|
703,5098
|
Nariadenie
vlády SR
č. 36/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
5.
|
PP
|
Kysacká jaskyňa
(vyhlásenie ochranného pásma jaskyne)
|
11,4488 – ochranné pásmo
|
Vyhláška okresného úradu Košice
č. 96/2021
V. v. SR
|
Okresný úrad Košice
|
15.3.2021
|
|
6.
|
súkromný CHA
|
Langáčske skaly
|
5,0212
|
Vyhláška okresného úradu Trenčín
č. 125/2021
V. v. SR
|
Okresný úrad Trenčín
|
15.4.2021
|
|
7.
|
CHA
|
Hradná dolina
(SKUEV0024 Hradná dolina)
|
14,3264
|
Nariadenie
vlády SR
č. 193/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
8.
|
CHA
|
Rimava
(SKUEV0003 Rimava)
|
4,0720
|
Nariadenie
vlády SR
č. 197/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
9.
|
obecné CHÚ
|
Trenčiansky luh
|
13,4700
|
VZN
mesta Trenčín
č. 9/2021
|
Mesto Trenčín
|
4.6.2021
|
|
10.
|
PR
|
Brezové
(SKUEV0196 Brezové,
pôvodný názov Pastierske)
|
16,8493
(prekrýva sa s časťou ochranného pásma NPP Važecká jaskyňa)
|
Nariadenie
vlády SR
č. 289/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
11.
|
CHA
|
Laborec
(SKUEV0232 Laborec)
|
24,96
|
Nariadenie
vlády SR
č. 292/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
12.
|
CHA
|
Horný tok Výravy
(SKUEV0763 Horný tok Výravy)
|
19,47
|
Nariadenie
vlády SR
č. 293/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
13.
|
CHA
|
Horný tok Chotčianky
(SKUEV0759 Horný tok Chotčianky) |
2,5571
|
Nariadenie
vlády SR
č. 294/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
14.
|
PR
|
Veľký Bukovec
(súčasť SKUEV0229
Bukovské vrchy)
|
973,9761
4 986,4508 – ochranné pásmo
|
Nariadenie
vlády SR
č. 334/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
15.9.2021
|
|
15.
|
76 PR
|
Pralesy Slovenska
+ názov lokality
(67 PR je súčasťou ÚEV, celkovo cca 93 % územný prekryv)
|
spolu
6 461,6626
|
Nariadenie
vlády SR
č. 427/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.12.2021
|
|
Prehľad CHÚ aktualizovaných v roku 2021
|
||||||
|
Č.
|
Kategória
|
Názov CHÚ
(kód územia Natura 2000)
|
Výmera
(ha)
|
Číslo
predpisu
|
Schvaľovací
orgán
|
Účinnosť
od
|
|
1.
|
CHA
(doteraz PR)
|
Ostrovné lúčky
(SKUEV0269 a SKUEV1269 a SKUEV2269 Ostrovné lúčky) |
674,39
|
Nariadenie
vlády SR
č. 34/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
2.
|
NPP
|
Milada (vyhlásenie ochranného pásma jaskyne)
|
252,6211 – ochranné pásmo
|
Vyhláška okresného úradu Košice
č. 95/2021
V. v. SR
|
Okresný úrad Košice
|
15.3.2021
|
|
3.
|
CHA
(doteraz PR)
|
Kulháň
(SKUEV0134 Kulháň)
|
128,9765
|
Nariadenie
vlády SR
č. 194/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
4.
|
PR
|
Záhradská
(SKUEV0374 Záhradská)
|
8,7323
|
Nariadenie
vlády SR
č. 195/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
5.
|
PP
|
Brezovská dolina
(SKUEV0368 a SKUEV2368 Brezovská dolina |
3,5921
|
Nariadenie
vlády SR
č. 196/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
6.
|
CHA
(doteraz PR)
|
Temešská skala
(SKUEV0127 Temešská skala)
|
165,9153
|
Nariadenie
vlády SR
č. 198/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
7.
|
NPP
|
Brestovská jaskyňa
(vyhlásenie návštevného poriadku jaskyne)
|
59,3073 – ochranné pásmo
|
Vyhláška okresného úradu Žilina
č. 211/2021
V. v. SR
(oprava 220/2021)
|
Okresný úrad Žilina
|
15.6.2021
|
|
8.
|
PR
|
Pokoradzské jazierka
(SKUEV0364
Pokoradzské jazierka)
|
64,43
|
Nariadenie
vlády SR
č. 290/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
9.
|
NPR
|
Plavno
(SKUEV0199 Plavno)
|
52,5879
|
Nariadenie
vlády SR
č. 291/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.8.2021
|
|
10.
|
NPP
|
Čachtická jaskyňa (prevyhlásenie ochranného pásma jaskyne)
|
451,4765 – ochranné pásmo
|
Vyhláška okresného úradu Trenčín
č. 221/2021 V.v. SR
|
Okresný úrad Trenčín
|
1.8.2021
|
|
Prehľad CHÚ zrušených (preklasifikovaných) v roku 2021
|
||||||
|
Č.
|
Kategória
|
Názov CHÚ
(dôvod preklasifikovania)
|
Výmera
(ha)
|
Číslo
predpisu
|
Zrušovací
orgán
|
Účinnosť
od
|
|
1.
|
NPR
|
Dolný les
(stalo sa súčasťou nového
CHA Devínske jazero)
|
186,26
|
Nariadenie
vlády SR
č. 33/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
2.
|
PR
|
Dunajské ostrovy
(stalo sa súčasťou nového CHA Ostrovné lúčky)
|
219,71
|
Nariadenie
vlády SR
č. 34/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
3.
|
PR
|
Plešivec
(stalo sa súčasťou nového
CHA Čachtické Karpaty)
|
53,00
|
Nariadenie
vlády SR
č. 36/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
4.
|
NPR
|
Čachtický hradný vrch
(stalo sa súčasťou nového
CHA Čachtické Karpaty)
|
56,17
|
Nariadenie
vlády SR
č. 36/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.3.2021
|
|
5.
|
PR
|
Čepúšky
(stalo sa súčasťou nového
CHA Kulháň)
|
58,180
|
Nariadenie
vlády SR
č. 194/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.6.2021
|
|
6.
|
PR
|
Marocká hoľa
(stalo sa súčasťou novej
PR Pralesy Slovenska – Marocká hoľa)
|
63,76
|
Nariadenie
vlády SR
č. 427/2021 Z. z.
|
Vláda SR
|
1.12.2021
|
Zdroj: ŠOP SR
Vláda SR dňa 3.11.2021 schválila nariadenie, ktorým sa vyhlásilo 76 nových prírodných rezervácií o celkovej výmere 6 462,42 ha za pralesy Slovenska. Tento krok znamená záväzok a povinnosť zachovať najcennejšie lesy pre budúce generácie a pralesy tak môžu byť skutočne chránené.
Celý proces prípravy vychádzal z mapovania zachovaných pralesov na území Slovenska realizovaným OZ Prales v rokoch 2009 – 2015 (identifikovaných bolo 261 lokalít pralesov a pralesových zvyškov s výmerov 10 180 ha, z čoho 70 % podliehalo primeranej ochrane a zvyšných 30 % nebolo dostatočne chránených najvyšším 5. stupňom ochrany) a uskutočnil sa s podporou štátneho podniku Lesy SR, MPRV SR, ŠOP SR, MŽP SR a s mimovládnymi organizáciami WWF Slovensko a OZ Prales. Vďaka schváleniu PR Pralesy Slovenska sa ochráni ďalších takmer 2 500 ha pralesov a skoro 4 000 ha lesov, ktoré tvoria zvyšok prírodných rezervácií, pričom približne jednu tretinu výmery pralesov Slovenska tvoria biotopy hlucháňa hôrneho. Jedná sa o pozemky vo vlastníctve štátu a v správe štátneho podniku Lesy SR. Väčšina týchto lokalít aktuálne tvorí súčasť chránených krajinných oblastí, národných parkov (NP) a ochranných pásiem.
Dňa 14. 12. 2021 schválila NR SR reformu národných parkov na Slovensku. Cieľom reformy je rozvoj NP a vyššia úroveň kvality života obyvateľov v dotknutých regiónoch. Schválená novela zabezpečí NP právnu subjektivitu a prevod správy pozemkov vo vlastníctve štátu pod rezort životného prostredia, ktorý sa bude realizovať až po zonácii NP. Od 1. apríla 2022 sa tak správa štátnych pozemkov presunie na správy NP len na území TANAPu, PIENAPu a NP Slovenský raj. K tomuto dátumu prechádza pod NP aj správa štátnych pozemkov v 4. a 5. stupni ochrany. Prechod správy území v 3. a nižšom stupni ochrany vo vlastníctve štátu je podmienený zonáciou.
Výmera chránených území
Celková výmera osobitne chránených častí prírody a krajiny v SR klasifikovaných stupňami ochrany (2. – 5. stupeň ochrany) v roku 2021 činila 1 148 958 ha (so zohľadnením vzájomného prekryvu týchto území), čo predstavuje 23,43 % z územia SR a nárast oproti predchádzajúcemu roku o 1 376 ha.
Okrem uvedeného sa na území SR nachádzali vyhlásené CHÚ národnej sústavy, ktoré nie sú klasifikované stupňami ochrany – ochranné pásma 22 jaskýň (15 NPP a 7 PP) s celkovou výmerou 3 683 ha. Ich časť sa však prekrýva s ostatnými CHÚ národnej sústavy.
V rámci národnej sústavy CHÚ sa na území SR nachádzajú aj obecné chránené územia, v ktorých neplatia stupne ochrany, ale podmienky ochrany stanovené obcami, ktoré ich za obecné chránené územia vyhlasujú. V súčasnosti je vyhlásených 11 obecných chránených území s celkovou výmerou 584 ha.
Národná sústava CHÚ Slovenska v roku 2021 pozostávala z:
- 9 národných parkov,
- 14 chránených krajinných oblastí a
- 1 183 tzv. maloplošných chránených území (MCHÚ; t. j. +94 území oproti predchádzajúcemu roku).
Tabuľka . Prehľad počtu a výmery chránených území (2021)
|
|
Kategória
|
Počet
|
Výmera CHÚ (ha)
|
Výmera ochranného pásma (OP) (ha)
|
% z rozlohy SR (aj s OP)
|
|
tzv. veľkoplošné CHÚ
|
Chránené krajinné oblasti (CHKO)
|
14
|
522 582
|
x
|
10,66
|
|
Národné parky (NP)
|
9
|
317 541
|
262 591
|
11,83
|
|
|
Spolu CHKO + NP
|
23
|
840 122
|
262 591
|
22,49
|
|
|
tzv. maloplošné CHÚ (MCHÚ)
|
Chránené krajinné prvky (CHKP)
|
1
|
3
|
x
|
>0
|
|
Chránené areály (CHA)
|
193
|
14 923
|
2 425
|
0,35
|
|
|
Prírodné rezervácie (PR) – vrátane 3 súkromných
|
448
|
23 487
|
5 518
(+9 496 OP zo zákona |
0,79
|
|
|
Národné prírodné rezervácie (NPR)
|
200
|
80 124
|
2 215
(+7 138 OP zo zákona) |
1,82
|
|
|
Prírodné pamiatky (PP) – bez jaskýň a vodopádov "zo zákona"
|
270
|
1 522
|
465
(+3 421 OP zo zákona) |
0,11
|
|
|
Národné prírodné pamiatky (NPP)
|
60
|
59
|
3 407
(+100 OP zo zákona) |
0,07
|
|
|
Obecné chránené územia
|
11
|
584
|
x
|
0,01
|
|
|
Spolu tzv. MCHÚ
|
1 183
|
120 702
|
14 028
(+20 155 OP zo zákona) |
3,15
|
Zdroj: ŠOP SR
|
|
|
Tabuľka . Rozloženie tzv. MCHÚ
|
|
Počet MCHÚ
|
Výmera MCHÚ (ha)
(vrátane ich vyhlásených OP)
|
% z výmery územia
|
|
na území CHKO
|
264
|
23 718
|
4,54
|
|
na území NP
|
225
|
78 970
|
24,87
|
|
na území OP NP
|
73
|
4 701
|
1,79
|
|
na území 1. stupňa ochrany (voľná krajina)
|
621
|
47 496
|
1,25
|
Zdroj: ŠOP SR
Tabuľka . Prehľad chránených území podľa druhov a stupňov ochrany
|
Stupeň ochrany*
|
Kategória
|
Výmera (ha)
|
% z územia SR
|
|
1. stupeň
|
„voľná krajina“ (mimo území národnej sústavy CHÚ)
|
3 754 541,9673
|
76,57
|
|
2. stupeň
|
CHKO**, OP NP**, prírodný park, CHA, CHKP, zóny D
|
740 555,4751
|
15,10
|
|
3. stupeň
|
NP**, prírodný park, CHA, CHKP, vyhlásené OP MCHÚ, OP MCHÚ zo zákona, zóny C
|
286 134,3139
|
5,84
|
|
4. stupeň
|
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP,
vyhlásené OP MCHÚ, zóny B |
27 942,3392
|
0,57
|
|
5. stupeň
|
NPR, PR, NPP, PP, CHA, CHKP, zóny A
|
94 325,9045
|
1,92
|
|
2. – 5. stupeň
|
Chránené územia národnej sústavy
klasifikované stupňami ochrany |
1 148 958,0327
|
23,43
|
Zdroj: ŠOP SR
Stav chránených území
Stav tzv. MCHÚ zaradených do 2. – 5. stupňa ochrany je hodnotený v 3 kategóriách ohrozenosti, pričom z 1 172 týchto území (bez obecných chránených území) bolo degradovaných 1,5 %, ohrozených bolo 37,1 % a v optimálnom stave bolo 61,4 %.
Európska sústava chránených území – Natura 2000
Sústava Natura 2000 zaberá približne tretinu územia Slovenska a tvoria ju dva typy území:
- územia európskeho významu (ÚEV) – 642 území s výmerou 615 287 ha a
- chránené vtáčie územia (CHVÚ) – 41 území s výmerou 1 309 977 ha (podľa GIS).
Po odčítaní vzájomného prekryvu je to približne 1 463 tis. ha.
|
Graf . Prehľad vzájomného prekryvu území sústavy Natura 2000 |
Graf . Prehľad prekryvu území sústavy Natura 2000 s národnou sústavou chránených území |
Zdroj: ŠOP SR
Územia európskeho významu
- V roku 2021 MŽP SR, ŠOP SR a okresné úrady zabezpečili prerokovania 2. fázy návrhov doplnenia národného zoznamu ÚEV s vlastníkmi, správcami, nájomcami dotknutých pozemkov (uskutočnilo sa 25 prerokovaní).
- Po vyhodnotení výsledkov rokovaní bol pripravený návrh materiálu na rokovanie vlády SR pozostávajúci z 97 lokalít na výmere viac ako 10 000 ha. Išlo o lokality vymedzené v zmysle požiadaviek EK k dostatočnosti národného zoznamu ÚEV. 79 lokalít bolo vymedzených pre ochranu trávnych biotopov (z toho 4 lokality aj pre sysľa pasienkového), 9 lokalít je vymedzených pre ochranu rýb, resp. mihúľ, 5 lokalít na ochranu dubových lesov, 2 lokality pre ochranu 2 druhov bezstavovcov, 1 lokalita pre ochranu vodného biotopu a lužných lesov a 1 lokalita pre ochranu slanísk.
- Naďalej prebiehal proces aktualizácie a spresňovania hraníc ÚEV podľa vopred stanovených pravidiel pre prípravu konsolidovaného znenia národného zoznamu ÚEV, ktorý bude obsahovať ÚEV schválené vládou od roku 2004.
Mapa . Európska sústava chránených území – Natura 2000
Zdroj: ŠOP SR
Chránené vtáčie územia
- Vyhlásených bolo už všetkých 41 lokalít CHVÚ (všeobecne záväznými právnymi predpismi), pričom zaberajú 26,7 % SR.
- ŠOP SR v súčinnosti s MŽP SR dopracúvala odborné návrhy programov starostlivosti (PS) o CHVÚ (ktoré sú dokumentáciou ochrany prírody podľa § 54 zákona o ochrane prírody a krajiny spracovávanou na 30 rokov), pričom v rôznom štádiu spracovania, resp. schvaľovania bolo 9 PS o CHVÚ. V súvislosti s novou vyhláškou č. 170/2021 Z. z. sa zjednodušila ich osnova a podľa požiadaviek EK boli doplnené ciele ochrany pre predmety ochrany dotknutého CHVÚ.
- V roku 2021 ŠOP SR a MŽP SR vypracovali odborný návrh PS o CHVÚ Senianske rybníky, ktorý zahŕňa aj NPR Senianske rybníky, uskutočnilo sa jeho verejné prerokovanie, zaslanie na MŽP SR, ktoré ho predkladá do pripomienkovacieho procesu. Dopracovaný bol aj odborný návrh PS o CHVÚ Medzibodrožie, ktorý bol tiež prerokovaný a následne predložený na predbežné aj medzirezortné pripomienkové konanie. Predloženie oboch materiálov na schválenie vládou SR bolo plánované na začiatok roka 2022. ŠOP SR spracúvala návrhy PS o CHVÚ Tatry, CHVÚ Volovské vrchy, CHVÚ Malá Fatra a CHVÚ Veľká Fatra a uskutočnila predrokovávania so subjektami, resp. vlastníkmi dotknutých pozemkov. V prípade návrhu PS o CHVÚ Muránska planina – Stolica sa v roku 2021 uskutočnili prerokovania pripomienok vznesených k návrhu z januára 2020.
- V rámci už schválených PS o CHVÚ sa priebežne realizujú v nich zadefinované aktivity a opatrenia.
- V roku 2021 malo vládou schválený PS z celkovo 41 CHVÚ 20 z nich.
Územia medzinárodného významu
Väčšina území medzinárodného významu je aj súčasťou národnej sústavy CHÚ. Ak tomu tak nie je, podľa § 28b ods. 3 zákona o ochrane prírody a krajiny by mali byť za CHÚ vyhlásené. Tieto lokality sú zverejnené na stránke MŽP SR.
Územia s Európskym diplomom Rady Európy pre chránené územie
- NPR Dobročský prales (1998),
- NP Poloniny (1998).
Obidve chránené územia získali v roku 2018 toto prestížne medzinárodné ocenenie opätovne na ďalšie desaťročné obdobie.
Biosférické rezervácie
(v rámci Programu OSN Človek a biosféra - MaB)
- Biosférická rezervácia (BR) Poľana (1990),
- BR Slovenský kras (1977),
- BR Východné Karpaty (1998; trilaterálna BR: Poľsko/Slovensko/ Ukrajina),
- BR Tatry (1992; bilaterálna BR: Poľsko/Slovensko).
Ramsarské lokality
(v rámci Dohovoru o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva, tzv. Ramsarský dohovor)
|
Názov ramsarskej lokality (RL)
|
Plocha (ha)
|
Okres
|
Dátum zapísania
|
|
1. Parížske močiare
|
184,0
|
Nové Zámky
|
2.7.1990
|
|
2. Šúr
|
1 136,6
|
Pezinok
|
2.7.1990
|
|
3. Senné - rybníky
|
425,0
|
Michalovce
|
2.7.1990
|
|
4. Dunajské luhy
|
14 488,0
|
Bratislava II, V, Senec, D. Streda, Komárno
|
26.5.1993
|
|
5. Moravské luhy (trilaterálna RL: Slovensko/Česko/Rakúsko)
|
5 380,0
|
Bratislava IV, Malacky, Senica, Skalica
|
26.5.1993
|
|
6. Latorica
|
4 404,7
|
Michalovce, Trebišov
|
26.5.1993
|
|
7. Alúvium Rudavy
|
560,0
|
Malacky, Senica
|
17.2.1998
|
|
8. Mokrade Turca
|
750,0
|
Martin, Turčianske Teplice
|
17.2.1998
|
|
9. Poiplie (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
410,9
|
Levice, Veľký Krtíš
|
17.2.1998
|
|
10. Mokrade Oravskej kotliny
|
9 287,0
|
Námestovo, Tvrdošín
|
17.2.1998
|
|
11. Rieka Orava a jej prítoky
|
865,0
|
Dolný Kubín, Tvrdošín
|
17.2.1998
|
|
12. Domica (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
622,0
|
Rožňava
|
2.2.2001
|
|
13. Tisa (bilaterálna RL: Slovensko/Maďarsko)
|
734,6
|
Trebišov
|
4.12.2004
|
|
14. Jaskyne Demänovskej doliny
|
1 448,0
|
Liptovský Mikuláš
|
17.11.2006
|
|
Spolu
|
40 695,8
|
0,8 % z územia SR
|
|
Zdroj: ŠOP SR
Svetové dedičstvo UNESCO
Svetové dedičstvo (SD) predstavuje jedinečnú hodnotu, ktorá presahuje národné hranice, je dôležitá pre súčasné a budúce generácie celého ľudstva a jeho permanentná ochrana má najvyššiu dôležitosť u medzinárodnej komunity ako celku.
Ochrana SD (kultúrneho, prírodného i zmiešaného) je zabezpečená prijatím Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva na generálnej konferencii UNESCO v Paríži v roku 1972, ktorý SR ratifikovala 15. 11. 1990.
Zoznam SD k roku 2021 obsahoval 1 154 lokalít celého sveta, z toho 897 kultúrnych, 218 prírodných a 39 zmiešaných zo 167 členských štátov Dohovoru.
Celkovo sú do Zoznamu svetového dedičstva zapísané za SR dve prírodné lokality:
- Jaskyne Slovenského krasu a Aggtelekského krasu (Berlín, 1995), ku ktorým v roku 2000 pribudla Dobšinská ľadová jaskyňa vrátane Stratenskej jaskyne a jaskyne Psie diery ako jedného jaskynného systému vo vrchu Duča (Cairns, 2000),
- Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy (Christchurch, 2007; rozšírenie v roku 2011,2017 a 2021).
Mapa . Prírodné lokality svetového dedičstva v SR
Zdroj: SAŽP
Medzi navrhované prírodné lokality, príp. zaradené do výberu na nomináciu do SD k roku 2021 za SR patria:
- Gejzír v Herľanoch
- Prírodná a kultúrna krajina v Dunajskom regióne (predpokladaný spoločný návrh s Českom, Rakúskom a Maďarskom)
- Krasové doliny Slovenska (doplnenie návrhu Rokliny Slovenského raja)
- Mykoflóra Bukovských vrchov
- Prírodné rezervácie Tatier (predpokladaný spoločný návrh s Poľskom)
- Originálne lúčne pasienky na Slovensku
Významné podzemné lokality pre netopiere v Európe
(v rámci Dohody o ochrane európskych populácií netopierov - EUROBATS)
- 83 lokalít na Slovensku.
Využitie vybraných ekonomických nástrojov
V rámci predkupného práva štátu v CHÚ s 3. až 5. stupňom ochrany v zmysle § 63 zákona o ochrane prírody a krajiny posudzovala ŠOP SR 22 žiadostí, ktoré boli doručené na MŽP SR.
Náhrady za obmedzenie bežného obhospodarovania podľa § 61e zákona o ochrane prírody a krajiny boli v roku 2021 vyplatené vo výške 10 069 434,80 eur.
Starostlivosť o chránené územia
V roku 2021 sa realizovalo niekoľko prieskumov za účelom inventarizácie ichtyofauny v rámci pôsobnosti ŠOP SR – Správy CHKO Štiavnické vrchy a Správy CHKO Strážovské vrchy.
Vo viacerých CHÚ bol realizovaný inventarizačný výskum penovcov a inventarizačný výskum a mapovanie závrtov.
V roku 2021 neboli schválené žiadne nové programy starostlivosti o chránené územia. Prebiehala úprava návrhu PS o NP Muránska planina/CHVÚ Muránska planina – Stolica v zmysle vznesených pripomienok zo schvaľovacieho procesu, interná oponentúra odborného návrhu PS o CHKO Vihorlat, bol pripravovaný PS o lokalitu SD Staré bukové lesy a bukové pralesy Karpát a iných regiónov Európy. PS vypracované z OP KŽP boli postupne prepracovávané v zmysle novej osnovy vyhlášky č. 170/2021 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o ochrane prírody a krajiny a v priebehu roka 2022 budú predkladané do schvaľovacieho procesu.
Regulačné zásahy v roku 2021
|
Kategória
|
druh zásahu / počet lokalít
|
|
Voľná krajina
|
Kosenie a odstraňovanie biomasy / 18
|
|
Pasenie / 1
|
|
|
Výrub náletových drevín / 4
|
|
|
Ochrana pred ohryzom zverou / 3
|
|
|
Záchranný transfer druhu / 1
|
|
|
CHKO
|
Kosenie a odstraňovanie biomasy / 12
|
|
Pasenie / 2
|
|
|
Výrub náletových drevín / 4
|
|
|
NP + ich OP
|
Kosenie a odstraňovanie biomasy / 6
|
|
Pasenie / 1
|
|
|
Výrub náletových drevín / 8
|
|
|
Ostatné kategórie CHÚ
|
Kosenie a odstraňovanie biomasy / 132
|
|
Pasenie / 12
|
|
|
Výrub náletových drevín / 49
|
|
|
Mulčovanie / 2
|
|
|
Vyhrabanie stariny / 2
|
|
|
Ochrana pred ohryzom zverou / 2
|
Zdroj: ŠOP SR
K roku 2021 má ŠOP SR vo vlastnej správe 60 náučných chodníkov (NCH), pričom na 21 NCH prebiehala obnova a údržba. V roku 2021 nepribudol žiadny nový NCH.
Z náučných lokalít (NL) má k roku 2021 vo vlastnej správe 32 NL, pričom údržba bola realizovaná na 6 NL.
ŠOP SR prevádzkuje 16 informačných stredísk ochrany prírody (IS) a 5 náučných areálov. IS sú zamerané na poskytovanie informácií o CHÚ a propagáciu ochrany prírody. Celkovo ich navštívilo viac ako 23 876 návštevníkov.
V roku 2021 pribudli nové náučné zariadenia:
- NP Slovenský raj – Zážitkový areál Zelená strecha, téma: lúčne biotopy, geológia, panel jasoň červenooký, syseľ pasienkový – 3D model, 3 typy lúčnych spoločenstiev na zelenej streche, interaktívny stolček (Ako vonia lúka)
- CHKO Horná Orava – pribudol 1 informačný bod (IB).
Rekonštrukcia a výstavba prebiehala v IS Podlesok v NP Slovenský raj – náučný a zážitkový areál pri Stredisku environmentálnej výchovy Prvosienka: Raj v rukách človeka, výstavba nových expozícií. Dobudované boli 3 IB na lokalite Holý vŕšok v k. ú. Vernár (prírodné a kultúrne pomery okolia Barbolice a Holého vŕška v NP Slovenský raj) v spolupráci s OZ Werner. V NP Poloniny došlo k vylúčeniu z evidencie 19 IB mimo CHÚ. Údržba bola realizovaná na 10 IB.
Mimo prevádzky boli IS Slaná voda, Oravská Polhora – CHKO Horná Orava a IS Liptovský Hrádok (čaká na rekonštrukciu), IS Liptovská Teplička – NAPANT.
-
Ochrana jaskýň
V roku 2021 boli vyhlásené dve nové OP jaskýň a v prípade jedného OP došlo k rozšíreniu jeho rozlohy. Vybudovali sa štyri nové uzávery do jaskýň a vykonala sa oprava jedného poškodeného uzáveru jaskyne. Vyčistené boli štyri lokality od komunálneho a biologického odpadu. Priebežne počas celého roka prebiehali po celom Slovensku kontroly nesprístupnených jaskýň zamerané na identifikáciu poškodenia jaskýň a ich uzáverov. Kontroly vykonávali zamestnanci SSJ a stráž prírody.
K roku 2021 bolo v SR evidovaných 7 723 jaskýň, ktoré sú zároveň podľa zákona o ochrane prírody a krajiny aj prírodnými pamiatkami. Z nich 44 najvýznamnejších bolo zaradených medzi národné prírodné pamiatky. Sprístupnených bolo 19 jaskýň, z toho ŠOP SR – Správa slovenských jaskýň (SSJ) prevádzkovala 13 jaskýň. Počet verejnosti voľne prístupných jaskýň bol 45 a celkový počet jaskýň s vyhláseným ochranným pásmom bol 22.
Ekosystémové služby
Envirostratégia 2030 zaväzuje vládu SR „ohodnotiť a udržateľne využívať ekosystémové služby“.
Ekosystémové služby (ES) predstavujú prínosy a úžitky, ktoré ľuďom poskytujú ekosystémy. Envirostratégia 2030 si do roku 2030 vytýčila cieľ, že sa na všetky ES bude prihliadať rovnocenne a budú sa zohľadňovať aj v národnom systéme účtovníctva. ES budú ohodnotené a kvantifikované a brané do úvahy pri investíciách a tvorbe politík, ako aj pri posudzovaní vplyvu činností na životné prostredie. Podporí sa tiež tvorba komplexného systému hodnotenia ES a ich udržateľného využívania a zvážia sa možnosti ich speňaženia. Platby za ES vytvoria dostatočnú motiváciu na ich zachovávanie.
V roku 2021 spolupracovalo MŽP SR ako spolugestor so ŠÚ SR vo veci novelizácie nariadenia Európskeho Parlamentu a Rady (EÚ) 691/2011 o environmentálnych účtoch, ktorým sa pridajú do tohto nariadenia nové moduly vrátane ekosystémových účtov (príloha IX – Ekosystémové účty). Tým vzniká rezortu životného prostredia nová agenda týkajúca sa tvorby a vykazovania účtov rozsahu a stavu ekosystémov, ako aj účtov poskytovaných ES s povinnosťou reportingu približne od roku 2025.
Z hľadiska metodického postupu bol v rámci projektu Interreg CENTRAL EUROPE „Budovanie kapacít pre manažment chránených území v Karpatoch pre integráciu a harmonizáciu ochrany biodiverzity a miestneho socio-ekonomického rozvoja“ (Centralparks) vyvinutý Karpatský súbor nástrojov pre hodnotenie ekosystémových služieb (Carpathian Ecosystem Services Toolkit – CEST), ktorý je výsledkom práce odborníkov z karpatského regiónu vrátane Slovenska. Tento sprievodca poskytuje praktické kroky pre vypracovanie a využívanie hodnotenia ES pri rozhodovacích procesoch a politikách v mnohých oblastiach.
MŽP SR bolo v roku 2021 ako partner súčasťou tvorby a podania celoeurópskeho projektu SELINA na obdobie 5 rokov v rámcovom programe EÚ pre výskum a vývoj Horizont Európa 2021 – 2027, ktorý nadväzuje v novej dekáde na proces MAES (Mapping and Assessment of Ecosystems Services), a to tvorbou metodiky pre zisťovanie stavu ekosystémov a ich obnovu, podporu integrácie konceptu ES do rozhodovacích a plánovacích procesov ako aj postup v oblasti ekosystémového účtovníctva.
Dohovor Rady Európy o krajine
Dohovor Rady Európy o krajine (pôvodným názvom Európsky dohovor o krajine) je prvou medzinárodnou zmluvou, ktorá sa týka všetkých aspektov kultúrnej krajiny. Priniesol prevratný pohľad na skutočnosť, že krajina tvorí kľúčový prvok priaznivých podmienok pre život jednotlivca i spoločnosti. Dohovor chápe krajinu ako základnú zložku prostredia obyvateľstva, ako vyjadrenie rozmanitosti ich spoločného kultúrneho a prírodného dedičstva a základ ich identity. Jeho cieľom je ochrana, manažment a plánovanie krajiny a organizovanie spolupráce medzi zmluvnými stranami dohovoru.
Na podpis a ratifikáciu bol dohovor členským krajinám Rady Európy otvorený dňa 20. októbra 2000 vo Florencii. K 31. 12. 2021 pristúpilo k dohovoru 41 členských krajín Rady Európy, 40 z nich ho ratifikovalo a následne v nich vstúpil do platnosti. Na Slovensku platí dohovor od 1. decembra 2005. Zmluvné strany ním ustanovili nástroj zameraný na dosiahnutie udržateľného rozvoja, založeného na vyvážených a harmonických vzťahoch medzi sociálnymi potrebami, hospodárskou činnosťou a životným prostredím.
V snahe podporiť európsku spoluprácu s mimoeurópskymi štátmi, ktoré si želajú implementovať ustanovenia dohovoru, vstúpil do platnosti dňa 1. júla 2021 Protokol, ktorým sa mení a dopĺňa Európsky dohovor o krajine. Pred jeho prijatím, v pôvodnom znení, bol dohovor výhradne európskym regionálnym dohovorom, ktorého zmluvnými stranami mohli byť iba európske štáty. Cieľom prijatia protokolu bola zmena znenia dohovoru tak, aby umožňovala pristúpenie neeurópskych štátov ako zmluvných strán dohovoru.
Kompetentným orgánom pre koordináciu, riadenie plnenia záväzkov a koordinovanie spolupráce s dotknutými rezortmi v rámci implementácie dohovoru v SR je MŽP SR. Podpora implementácie dohovoru na Slovensku je orientovaná do štyroch hlavných pilierov: inštitucionálna podpora, propagácia, spolupráca a odborná podpora.
-
Vyhodnotenie implementácie Dohovoru Rady Európy o krajine v roku 2021
Súčasťou implementácie dohovoru je manažment nominácie zástupcu SR v Cene Rady Európy za krajinu. Na podporu prezentácie úspešných aktivít smerujúcich k ochrane, manažmentu a plánovaniu krajiny udeľuje SR od roku 2010 Cenu Slovenskej republiky za krajinu, ktorá je čestným vyznamenaním pre organizácie, ktoré ideovo, tematicky a prakticky prispievajú k implementácii Dohovoru o krajine Rady Európy na národnej úrovni a udeľuje sa v dvojročnom cykle. Vyhlasovateľom ceny je MŽP SR a úlohu národného koordinátora zabezpečuje SAŽP.
Na základe výsledkov 6. ročníka v roku 2020 získal nomináciu SR na účasť v Cene Rady Európy za krajinu 2020/2021 laureát národného kola – občianske združenie kRAJ. Projekt Včelí kRAJ bol v januári 2021 nominovaný prostredníctvom stálej misie SR pri Rade Európy v Štrasburgu. Cieľom projektu bolo budovať udržateľnú krajinu formou ochrany opeľovačov a zabezpečením opeľovacej činnosti včelami, ale aj prirodzenými opeľovačmi. Občianske združenie vybudovalo vzdelávacie centrum a prevádzkuje dve jedinečné vzdelávacie včelnice určené širokej laickej i odbornej verejnosti, o. i. organizuje kurzy včelárstva pre začiatočníkov a bezplatné jednoročné včelárske kurzy pre dlhodobo nezamestnaných, venuje sa sociálnemu podnikaniu zameranému na výrobu včelích produktov a včelárskeho vybavenia.
Cenu Rady Európy za krajinu 2020/2021 získal spomedzi dvanástich krajín taliansky projekt „Biodiverzita v meste: Bergamo a údolie Astino“, realizovaný Fondazione della Misericordia Maggioreof Bergamo, ktorý bol zameraný na obnovu komplexu kláštora Astino a regeneráciu krajiny v priľahlom údolí na rozlohe 60 ha.
Občianske združenie kRAJ úspešne reprezentovalo SR a získalo špeciálne uznanie medzinárodnej poroty. Nadviazalo tým na úspechy predchádzajúcich kandidátov. Z doterajších šiestich nominácií získalo Slovensko špeciálne uznanie už štvrtýkrát.
Ďalší ročník Ceny Slovenskej republiky za krajinu bude realizovaný v roku 2022. Viac informácií o európskej cene je dostupných na www.coe.int/en/web/landscape/landscape-award-alliance a národnej cene na www.cenazakrajinu.sk
Nosným odborným podujatím roka bol XXIV. ročník konferencie KRAJINA - ČLOVEK - KULTÚRA s podtitulom „Pretváranie a ovplyvňovanie kvality krajiny“. V rámci podpory dohovoru a výmeny poznatkov v procese starostlivosti o krajinu v SR sa v roku 2021 uskutočnil v poradí už XIII. ročník Informačného dňa k Dohovoru o krajine Rady Európy.
Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát
Rámcový dohovor o ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát (tzv. Karpatský dohovor) bol prijatý a podpísaný siedmimi stredoeurópskymi a východoeurópskymi krajinami (Česko, Maďarsko, Poľsko, Rumunsko, Srbsko, Slovensko a Ukrajina) v máji 2003 v Kyjeve a do platnosti vstúpil v roku 2006. Cieľom dohovoru je zabezpečiť spoluprácu jednotlivých zmluvných strán a komplexný prístup pri ochrane a trvalo udržateľnom rozvoji Karpát.
Implementácia protokolov Karpatského dohovoru (najmä Protokolu o ochrane a udržateľnom využívaní biologickej a krajinnej diverzity, Protokolu o udržateľnej doprave a Protokolu o udržateľnom hospodárení v lesoch) bola zabezpečená prostredníctvom zapojenia ŠOP SR do medzinárodných projektov Interreg Obnova a manažment biokoridorov v horských regiónoch povodia Dunaja (ConnectGREEN), Budovanie kapacít pre manažment chránených území v Karpatoch pre integrovanie a harmonizovanie ochrany biodiverzity a miestneho socio-ekonomického rozvoja (Centralparks), Zabezpečenie funkčnosti nadnárodne významných ekologických koridorov v povodí Dunaja (SaveGREEN) a Bukové lesy svetového dedičstva: posilnenie a katalyzácia ekosystémového udržateľného rozvoja (BEECH POWER) (viac informácií na https://www.sopsr.sk/web/).
Zástupcovia SR sa aktívne zúčastnili na zasadnutiach príslušných pracovných skupín – Pracovná skupina pre zmenu klímy, Pracovná skupina pre biodiverzitu, Pracovná skupina pre udržateľný turizmus, v rámci ktorej predstavila SAŽP prípravu štúdie Analýzy a návrhy prírodného turizmu (spracovávané v piatich chránených územiach). MŽP SR v roku 2021 zabezpečilo preklad Záverov COP6, preklad medzinárodného Akčného plánu na ochranu veľkých šeliem a zabezpečenie ekologického prepojenia v Karpatoch a preklad Spoločného strategického akčného plánu na roky 2021 – 2026 na implementáciu Protokolu o trvalo udržateľnej doprave. Uskutočnilo sa interné online stretnutie expertov ŠOP SR a MŽP SR k monitoringu veľkých šeliem, k implementácii Akčného plánu, k zloženiu a úlohám expertnej skupiny, vrátane pripomienkovania materiálov o veľkých šelmách.
Uvedené projekty Interreg podporujú tiež plnenie úloh Karpatskej sústavy chránených území (CNPA). Bola zabezpečená účasť na 3. konferencii karpatských chránených území s prezentáciami (Visegrád, Maďarsko), na zasadnutiach Riadiaceho výboru CNPA (online, resp. Krakow, Poľsko), na online Alpine-Carpathian Biodiversity Forum s otváracím príhovorom v mene CNPA, ako aj na konzultáciách so Sekretariátom Karpatského dohovoru a na pripomienkovaní a aktualizácii materiálov (vyhodnotenie implementácie strednodobej stratégie CNPA, aktualizácia prehľadu chránených území zaradených ako členov CNPA a kontaktných osôb). V spolupráci s asociáciou ALPARC zorganizovali správy PIENAP, CHKO Horná Orava, RCOP Prešov a CHKO Poľana podujatie Mládež v horách 2021 v rámci jeho 6. ročníka. Viac informácií je uvedených na webe: http://www.sopsr.sk/web/?cl=20801).
V roku 2021 sa zintenzívnila spolupráca s Alpským dohovorom a aj celosvetovými organizáciami zastrešujúcimi horské oblasti ako aj s Dohovorom o biologickej diverzite.
Geoparky
Geoparky predstavujú územia vedeckej dôležitosti nielen z aspektu geologického, ale aj z hľadiska ich archeologickej, montanistickej, kultúrno-historickej či etnografickej osobitosti európskeho významu. Okrem potenciálu pre vedecký výskum, zameraný na environmentálnu oblasť vrátane vzdelávania, môžu byť významným aspektom pre miestny rozvoj smerujúci k novým ekonomickým a kultúrnym aktivitám regiónu paralelne s úsilím ochrany a zachovania geologického bohatstva Slovenska.
SR sa geoparkom venuje od roku 2002, pričom im svoju systematickú podporu vyjadrila schválením Návrhu koncepcie geoparkov SR v roku 2008 a následne jej aktualizáciou v roku 2015 (koncepcia), ako aj prijatím Akčného plánu pre implementáciu opatrení na zabezpečenie realizácie aktualizovanej Koncepcie geoparkov SR.
V zmysle koncepcie a v súlade s usmernením UNESCO bola tiež v roku 2015 konštituovaná Medzirezortná komisia Siete geoparkov Slovenskej republiky (komisia) so štatútom poradného orgánu ministra životného prostredia SR, ktorá zároveň plní úlohy národnej komisie pre geoparky a reprezentuje riadiaci výbor Siete geoparkov SR (SG SR) vyhlásenej v roku 2016.
V roku 2021 boli na Slovensku prevádzkované 4 územia SG SR:
- Banskoštiavnický (BŠG),
- Banskobystrický (BBG),
- cezhraničný slovensko-maďarský Novohradský geopark (NNG) s medzinárodným názvom Novohrad-Nógrád globálny geopark UNESCO, ktorý sa stal v roku 2010 členom Európskej siete geoparkov (EGN) a Globálnej siete geoparkov UNESCO (GGN) a
- Geopark Malé Karpaty, najmladší člen SG SR menovaný za Geopark Slovenskej republiky v roku 2021.
Popri týchto etablovaných geoparkoch je na Slovensku evidované ešte jedno potenciálne územie „Zemplínskeho geoparku“, v ktorom sa jeho manažment snaží realizovaním rôznych podporných aktivít začleniť medzi geoparky SR (GSR) a tým získať vyššie uvedený status.
Aktivity v územiach GSR boli v roku 2021 sústredené hlavne na podporu koordinačnej a koncepčnej činnosti, zvyšovanie environmentálneho povedomia verejnosti a participáciu v Medzirezortnej komisii SG SR.
Medzi činnosti zamerané na podporu koordinácie geoparkov patrilo o. i. napr. vytvorenie interaktívnej mapy BŠG a 3D modelu Štiavnického stratovulkánu, spolupráca so zástupcami CHKO Štiavnické vrchy vo veci rekonštrukcie NCH Po Žile Terézia a Slovenského banského múzea pri rekonštrukcii Náučnej geologickej expozície, a tiež komunikácia so správcami web stránky www.naucnechodniuky.eu (Univerzita Komenského v Bratislave) vo veci prípravy a poskytnutia grafických podkladov pre upgrade informácií týkajúcich sa novovybudovaných, ako aj existujúcich náučno-turistických trás v území BŠG.
Ostatné aktivity GSR boli zamerané na udržateľnosť manažérskych štruktúr, budovanie infraštruktúry a jej starostlivosť, implementáciu vlastných stratégií, monitoring, konzultačnú a poradenskú činnosť pre obce, vysoké školy, občianske združenia, realizáciu projektov a pod.
Viac informácii o geoparkoch je možné získať prostredníctvom http://www.geopark.sk/.
Územné plánovanie
Základným územnoplánovacím dokumentom SR je Koncepcia územného rozvoja Slovenska 2001, ktorá bola aktualizovaná v roku 2010. Na úrovni regiónov majú všetky samosprávne kraje platné územné plány, ktoré podľa potreby priebežne aktualizujú v súlade s ustanoveniami stavebného zákona. Ministerstvo dopravy a výstavby SR podporuje od roku 2006 každoročne obce poskytovaním dotácií na spracovanie územnoplánovacích dokumentácií obcí podľa zákona č. 226/2011 Z. z. o poskytovaní dotácií na spracovanie územnoplánovacej dokumentácie obcí.
Pre rok 2021 bola poskytnutá dotácia pre 79 obcí vo výške 610 000 eur.
Tabuľka. Stav územnoplánovacej dokumentácie podľa jednotlivých krajov
| Kraj | Celkový počet obcí | Počet schválených plánov obcí a miest, ich zmien a doplnkov | |||
| 2018 | 2019 | 2020 | 2021 | ||
| Bratislavský | 90 | 14 | 6 | 6 | 5 |
| Trnavský | 251 | 45 | 42 | 43 | 46 |
| Trenčiansky | 276 | 32 | 30 | 26 | 25 |
| Nitriansky | 354 | 19 | 24 | 30 | 18 |
| Banskobystrický | 516 | 23 | 32 | 30 | 20 |
| Žilinský | 315 | 27 | 36 | 26 | 18 |
| Prešovský | 665 | 39 | 52 | 52 | 59 |
| Košický | 440 | 40 | 32 | 23 | 37 |
| Spolu | 2 929 | 239 | 254 | 236 | 228 |
Zdroj: MDV SR
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|