Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2021

Súhrnné hodnotenie environmentálnej situácie v Slovenskej republike


 

Hodnotenie zmien jednotlivých indikátorov
 
Ikona  Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Pozitívny vývoj, prevažujú trendy zlepšenia. Pozitívne hodnotenie môže nastať aj v prípade mierneho zhoršenia, ktoré neovplyvňuje už dosiahnutý vyhovujúci stav.
emo_neutral  Variabilný, nejednoznačný trend,  trend bez výraznejších zmien v pozitívnom ako aj nepriaznivom smere.
emo_sad  Nepriaznivý vývoj, prevažujú trendy zhoršenia.

 

Hodnotenie stavu jednotlivých indikátorov

Ikona  Vysvetlenie hodnotenia
emo_smile  Vyhovujúci stav. Pozitívny stav, plnenie limitných hodnôt a cieľov, resp. len minimálne odchýlky od nich.
emo_neutral  Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie vyhovujúci, resp. nevyhovujúci. Je to napríklad z dôvodu, že pre jeho hodnotenie nie sú stanovené ciele alebo limity, resp. jeho zhodnotenie nie je jednoznačné.
emo_sad  Nevyhovujúci stav. V prevažnej miere prekračovanie limitných hodnôt, neplnenie stanovených cieľov, resp. ohrozenie splnenia cieľov stanovených pre budúce obdobia

 

Hodnotenie prognózy dosiahnutia cieľov Envirostratégie (ES) 2030

Ikona  Vysvetlenie hodnotenia prognózy plnenia cieľov ES 2030
emo_smile  Pozitívny vývoj. Zachovanie trendu vo vývoji indikátora, podporené dôslednou implementáciou prijatých opatrení,  signalizuje predpoklad splnenia plánovaných cieľov.
emo_neutral Stav, ktorému nemožno jednoznačne priradiť hodnotenie pozitívny resp. nepriaznivý vývoj.Trend vo vývoji len mierne pozitívny, resp. z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný. Avšak realizácia prijatých opatrení môže viesť k splneniu plánovaných cieľov. 
emo_sad  Nepriaznivý vývoj. Trend vo vývoji indikátora signalizuje ohrozenie  splnenie plánovaných cieľov. Je otázne, či výsledky dosiahnuté ďalšou plánovanou realizáciou prijatých opatrení, budú dostatočné pre splnenie cieľov.

 

 

 Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov
 Dostatok čistej vody pre všetkých
Kvalita povrchových vôd a stav útvarov povrchových vôd (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2007 emo_sad
Podiel počtu vodných útvarov vo veľmi dobrom a dobrom ekologickom stave/potenciáli v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti prvému (2007 – 2008) a druhému (2009 – 2013) hodnotenému obdobiu poklesol na 41,30 % (1. hodnotené obdobie – 63,7 %, 2. hodnotené obdobie – 56,2 %). Podiel počtu vodných útvarov v dobrom chemickom stave v treťom hodnotenom období poklesol na 71,21 % oproti 95 % v prvom a 97,5 % v druhom hodnotenom období.
Dôvodom poklesu je najmä postupné zvyšovanie úrovne spoľahlivosti hodnotenia stavu vodných útvarov súvisiace so sprísňovaním legislatívy na európskej i národnej úrovni. Ide o zvyšovanie počtu monitorovaných vodných útvarov,  zvyšovanie počtu monitorovaných ukazovateľov kvality vody, ktoré sa v predchádzajúcich obdobiach nemonitorovali, ako aj sprísňovanie limitných hodnôt.
Posledná medziročná zmena emo_sad
Medziročne došlo k miernemu poklesu počtu monitorovacích miest (367 oproti 381) a zaznamenaný bol nárast počtu monitorovacích miest, na ktorých neboli splnené požiadavky na kvalitu povrchových vôd. 
Stav (2021) emo_sad Pretrvávalo prekročenie limitných hodnôt v jednotlivých skupinách ukazovateľov, ako aj prioritných látok a niektorých ďalších látok hodnotených pre dodržanie environmentálnej normy kvality na viacerých monitorovacích miestach (322 z celkového počtu 367).
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad V riziku nedosiahnutia dobrého ekologického stavu/potenciálu do roku 2027 bolo 26 % útvarov povrchovej vody a v riziku nedosiahnutia dobrého chemického stavu 2,2 % útvarov. Naplnenie cieľa Envirostratégie 2030 zabezpečiť dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov povrchových vôd do roku 2030 bude vyžadovať značné úsilie, najmä v realizácii opatrení na zlepšenie ekologického stavu vodných útvarov.
Kvalita podzemných vôd a stav útvarov podzemných vôd (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2007 emo_neutral
V hodnotení chemického stavu útvarov podzemnej vody v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) bolo oproti prvému obdobiu (2007 – 2008) zaznamenané zvýšenie počtu útvarov v dobrom chemickom stave o 23 útvarov a oproti druhému obdobiu (2009 – 2013) o 21 útvarov podzemnej vody, čím v treťom hodnotenom období dosiahlo dobrý chemický stav 80,19 % útvarov podzemnej vody. V hodnotení kvantitatívneho stavu útvarov podzemnej vody došlo v treťom hodnotenom období (2013 – 2018) oproti prvému hodnotenému obdobiu (2007 – 2008) k poklesu, a oproti druhému hodnotenému obdobiu (2009 – 2013) k nárastu podielu útvarov v dobrom kvantitatívnom stave na 90,88 % (1. hodnotené obdobie – 93,33 %, 2. hodnotené obdobie – 70,59 %). 
Posledná medziročná zmena emo_neutral

V roku 2021 predstavovalo percentuálne vyjadrenie nevyhovujúcich analýz kvality podzemnej vody 45,85 %, čo je v porovnaní s rokom 2020 mierne zhoršenie (41,36 % v roku 2020).
Stav (2021) emo_sad Vo väčšine monitorovacích objektov monitorovacej siete podzemnej vody bola prekročená limitná hodnota kvality pitnej vody aspoň v jednom ukazovateli.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral
Do rizika nedosiahnutia dobrého kvantitatívneho stavu do roku 2027 bolo zaradených 20 útvarov podzemných vôd a do rizika nedosiahnutia dobrého chemického stavu 18 útvarov podzemných vôd. Splnenie cieľa - dosiahnutie dobrého stavu všetkých útvarov podzemných vôd do roku 2030, nie je jednoznačné. 
Kvalita pitnej vody (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Kvalita pitnej vody distribuovaná verejnými vodovodmi je dlhodobo vo veľmi vysokej kvalite. Počet obyvateľov pripojených na verejné vodovody sa v porovnaní rokov 2005 a 2021 zvýšil o 4,8 percentuálnych bodov.
Posledná medziročná zmena emo_smile Podiel analýz pitnej vody vyhovujúcich hygienickým limitom sa medziročne nezmenil (v roku 2020 dosahoval 99,72 %). Počet obyvateľov napojených na verejné vodovody narástol o 0,34 percentuálneho bodu.
Stav (2021) emo_smile Hygienickým limitom vyhovovalo 99,74 % analýz pitnej vody. 90,15 % obyvateľov SR bolo zásobovaných vodou z verejných vodovodov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Kvalita pitnej vody je dlhodobo na vysokej úrovni a mierne rastie percento napojenia obyvateľstva na verejné vodovody. Je reálny predpoklad, že  cieľ zabezpečenia dostatku čistej vody pre všetkých bude splnený.
Odpadové vody a napojenie na verejnú kanalizáciu (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Pokles objemu vypúšťaných odpadových vôd v roku 2021 oproti roku 2005 predstavoval takmer 28 %, rovnako došlo aj k poklesu celkového vypúšťaného znečistenia. Počet obyvateľov napojených na verejnú kanalizáciu  sa v porovnaní uvedených rokov zvýšil o 13,92 percentuálnych bodov.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Produkcia odpadových vôd, ako aj podiel ich čistenia bol na úrovni minulého roku. Počet obyvateľov napojených na verejné kanalizácie narástol o 0,93 percentuálneho bodu.
Stav (2021) emo_sad Úroveň napojenia obyvateľstva na verejné kanalizácie predstavuje 70,62 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Podiel odvádzaných a čistených odpadových vôd z aglomerácií nad 2 000 EO sa postupne zvyšuje, hoci stále nedosahuje požadovanú úroveň. Na nízkej úrovni zostáva najmä plnenie cieľov v aglomeráciách pod 2 000 EO. Prijímané sú strategické dokumenty a na ne naviazané finančné mechanizmy podporujúce opatrenia na zvyšovanie podielu odvádzaných a čistených odpadových vôd. Tieto opatrenia sú však finančne náročné a ich realizáciu bude v značnej miere ovplyvňovať dostupnosť finančných zdrojov.
 Účinná ochrana prírody a krajiny
Stav druhov a biotopov európskeho významu (podrobnejšie hodnotenie od str. 41)
Zmena od roku 2005  emo_neutral V porovnaní s 1. (2004 – 2006) a 2. (2007 – 2012) reportovacím obdobím došlo v 3. reportovacom období (2013 – 2018) k výraznejšiemu zlepšeniu poznatkov, v skutočnosti je však ich stav viac-menej rovnaký (tzn. naďalej nepriaznivý – nedostatočné opatrenia).
Posledná medziročná zmena  emo_neutral Stav druhov a biotopov európskeho významu sa podľa zápisov z priebežného monitoringu (KIMS) medziročne výraznejšie nezmenil.
Stav (2021)  emo_sad Stav druhov a biotopov európskeho významu do veľkej miery nie je priaznivý, v nepriaznivom stave sa nachádza 74,9 % druhov a 60,4 % biotopov európskeho významu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Dosiahnutie cieľa ohľadne zastavenia straty biodiverzity, resp. výrazného a merateľného zlepšenia stavu druhov a biotopov európskeho významu je dosť vzdialené, so zatiaľ nie veľmi pozitívnym trendom.
Chránené územia (podrobnejšie hodnotenie od str. 45)
Zmena od roku 2005  emo_smile Podiel tzv. maloplošných chránených území (vrátane ich ochranných pásiem) sa mierne zvýšil z 2,24 % v roku 2005 na 3,15 % v roku 2021. Naštartovalo sa budovanie európskej sústavy Natura 2000.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Medziročne sa výmera národnej sústavy CHÚ mierne zvýšila. Boli prerokované a pripravené návrhy na doplnenie národného zoznamu ÚEV pre 97 lokalít na výmere viac ako 10 000 ha. Boli pripravované a spracovávané ďalšie programy starostlivosti o CHVÚ. Vyhlásených bolo 76 nových prírodných rezervácií o výmere 6 462 ha za Pralesy Slovenska. NR SR schválila reformu národných parkov.
Stav (2021)  emo_neutral
Napriek vysokému podielu výmery CHÚ možno pozorovať v rámci národnej sústavy mnohé nedostatky (v oblasti jej reprezentatívnosti, kvality, definovaní cieľového stavu ochrany, realizácie programov starostlivosti o tzv. MCHÚ). Európska sústava Natura 2000 je už z veľkej časti dobudovaná, avšak proces vyhlasovania ÚEV, ako aj príprav programov starostlivosti je príliš pomalý.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030  emo_smile Ciele ohľadne dobudovania národnej časti sústavy CHÚ Natura 2000, ako aj dopracovania a schválenia zostávajúcich programov starostlivosti o chránené územia sa postupne plnia.
 Udržateľné hospodárenie s pôdou
Prijateľné živiny v pôde (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2006 emo_sad Došlo k nárastu zastúpenia poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu o 5,5 a draslíka o 0,8 percentuálneho bodu.
Posledná medziročná zmena emo_none Množstvo prijateľných živín sa sleduje v 6-ročných cykloch.
Stav
(posledný ukončený cyklus 2012 – 2017)
 emo_neutral Takmer 47,7 % poľnohospodárskych pôd vykazuje nízku zásobu fosforu a naopak 51,5 % pôd dobrú zásobu draslíka a 84,2 % dobrú zásobu horčíka.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad

Neustále rastie zastúpenie poľnohospodárskych pôd s nízkou zásobou fosforu a draslíka čo naznačuje, že splnenie cieľa do roku 2030 –  zabrániť strate živín v pôde je zatiaľ ohrozené.
Spotreba pesticídov v poľnohospodárskej výrobe (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_sad Od roku 2005 došlo k zvýšeniu spotreby pesticídov o 42 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne sa spotreba pesticídov znížila o 8,2 %.
Stav (2021) emo_neutral Do poľnohospodárskej pôdy sa aplikovalo 4 979,6 t pesticídov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral

Vývoj spotreby pesticídov v poľnohospodárstve je z dlhodobejšieho hľadiska nejednoznačný, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa – znížiť spotrebu pesticídov v poľnohospodárstve a zabezpečiť ich kontinuálny pokles.
Aplikácia spracovaného čistiarenského kalu a dnových sedimentov do pôdy (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_sad

Zaznamenaný bol pokles množstva sušiny kalu použitého na výrobu kompostu o 3,9 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile

Medziročne sa zvýšilo množstvo sušiny kalu spracovaného na kompost o 5,2 %.
Stav (2021) emo_neutral Pri výrobe kompostu sa spotrebovalo 27 769 t sušiny čistiarenského kalu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral

Predpoklad splnenia cieľa pre rok 2030 – vo vyššej miere využívať hnojenie spracovaným a environmentálne nezávadným čistiarenským kalom je zatiaľ nejednoznačný.
Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile

Od roku 2005 sa výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby zvýšila zo 4,4 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy v roku 2005 na 13,57 % v roku 2021.
Posledná medziročná zmena emo_smile

Oproti roku 2020 došlo k nárastu pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby o 1,5 percentuálneho bodu.
Stav (2021) emo_smile Výmera poľnohospodárskej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby predstavuje 13,57 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Výmera poľnohospodárskej pôdy s ekologickou poľnohospodárskou výrobou predstavovala 13,57 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy, čím cieľ Envirostratégie 2030 zvýšiť podiel obhospodarovanej pôdy v systéme ekologickej poľnohospodárskej výroby minimálne na 13,5 % z celkovej rozlohy poľnohospodárskej pôdy bol dosiahnutý.      
 Plnenie funkcií lesov
Drevinové zloženie a prirodzená obnova lesných porastov (podrobnejšie hodnotenie od str. 77)
Zmena od roku 2005 emo_smile Vývoj v drevinovom zložení lesov je priaznivý (nárast podielu listnatých drevín z 59 % na súčasných 64,2 %). Rovnako je priaznivý aj vývoj v podiele prirodzenej obnovy lesných porastov na celkovej obnove (nárast z 33,9 % na 41 %).
Posledná medziročná zmena emo_smile Došlo k ďalšiemu zlepšeniu drevinového zloženia lesov, ako aj miernemu zvýšeniu podielu prirodzenej obnovy lesných porastov (o 1,2 p.b.).
Stav (2021) emo_smile V lesoch SR prevláda všeobecne priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Podiel prirodzenej obnovy sa približuje úrovni lesnícky vyspelých porovnateľných štátov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Cieľ podporiť zvýšenie diverzity a uprednostňovať pestovanie a výsadbu pôvodných druhov drevín sa priebežne plní.
Ťažba dreva a využívanie lesných zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. 78)
Zmena od roku 2005  emo_neutral Objem ťažby dreva kolísal, hlavne s ohľadom na výskyt veterných kalamít, pričom v dlhodobom trende sa plánovaná aj skutočná ťažba dreva v SR zvyšovala (ako odraz vekového zastúpenia drevín). Viac ako polovicou sa však (negatívne) na objeme ťažby v období rokov 2005 – 2021 podieľala náhodná ťažba (v priemere 55 %). Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (využívanie lesných zdrojov) klesol z 88 % (2005) na 63,8 % (2021), hospodárenie je stále udržateľné.
Posledná medziročná zmena  emo_smile Došlo k miernemu zvýšeniu ťažby dreva (o 1,7 %), pričom nebola prekročená plánovaná ťažba. Podiel ťažby dreva na celkovom bežnom prírastku (CBP) medziročne vzrástol (o 1,1 p.b.).
Stav (2021) emo_smile Celková ťažba dreva neprevyšuje plánovanú a podiel náhodnej ťažby klesol pod 40 %. Využívanie lesných zdrojov je možné hodnotiť ako udržateľné.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Ťaží sa menej ako je CBP dreva, no štruktúra ťažby a jej kontrola nie je stále vyhovujúca, čo indikuje zatiaľ nedostatočné smerovanie k plneniu cieľa – zabezpečeniu udržateľnej ťažby dreva.
Zdravotný stav lesov (podrobnejšie hodnotenie od str. 81)
Zmena od roku 2005 emo_sad Od roku 2005 vidno výrazné výkyvy v zdravotnom stave lesov indikovanom defoliáciou drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Vývoj poškodenia lesov je však rastúci (s kulmináciou v roku 2014, kedy podiel poškodenia stromov v stupňoch 2-4 predstavoval až 49,1 %), čo je hlavne v dôsledku zhoršovania stavu listnatých drevín.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k zlepšeniu zdravotného stavu lesov (zo 40,4 % poškodených stromov v stupni 2-4 v roku 2020 na 37,9 % v roku 2021).
Stav (2021) emo_sad Zdravotný stav lesov Slovenska možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 - Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor, jeho stav však ovplyvňuje udržateľné hospodárenie v lesoch, vrátane ich diverzity.
 Racionálne využívanie horninového prostredia
Ťažba nerastných surovín a jej vplyv na životné prostredie (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile U väčšiny ťažených surovín objem ťažby nedosiahol stav z roku 2005 (pokles ťažby hnedého uhlia o 57 %, magnezitu o 50 %, rúd o 92 %), čo z hľadiska využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie spojených s ťažbou možno hodnotiť pozitívne.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Došlo k nárastu dobývania surovín na povrchu o 18,2 % i v podzemí o 4,4 %.
Stav (2021) emo_neutral

Podiel ťažby nerastných surovín na ich zásobách napriek medziročnému nárastu neindikuje problém s ich vyčerpateľnosťou. Znižovanie objemu ťažby vrátane implementácie zákona o nakladaní s ťažobným odpadom, sa priamo prejavilo na znižovaní negatívnych vplyvov ťažby na životné prostredie. Vo väzbe na stupňujúce sa negatívne dôsledky zmeny klímy (prívalové dažde, vyvolaná nestabilita podložia a podobne) zvýšenie pozornosti vyžadujú hlavne uzavreté a opustené úložiská odpadov z ťažobného priemyslu.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Vývoj ťažby nerastných surovín a implementácia opatrení v oblasti nakladania s ťažobným odpadom indikuje predpoklad splnenia cieľa do roku 2030 – minimalizovať dopad ťažby nerastných surovín na životné prostredie.
Environmentálne záťaže (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Posledná medziročná zmena emo_sad V roku 2021 pokračovali práce na prieskume lokalít pravdepodobných environmentálnych záťaží. Lokality, na ktorých bolo zdokumentované znečistenie,  boli preradené medzi environmentálne záťaže. Ich počet stúpol oproti roku 2020 o 21. Ide však o potvrdenie znečistenia, ktoré vzniklo pred rokom 2007 (znečistenie po tomto roku sa posudzuje režimom environmentálnej škody v zmysle zákona č. 359/2007 Z. z. o prevencii a náprave environmentálnych škôd a o zmene a doplnení niektorých zákonov).
Stav (2021) emo_neutral Evidovaných bolo 331 potvrdených environmentálnych záťaží, z toho 148 s vysokou prioritou riešenia. Z nich na 34 lokalitách prebiehala v roku 2021 sanácia, ukončené sanácie boli celkovo na 8 lokalitách.  .
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Splnenie cieľa vyvinúť úsilie na odstránenie environmentálnych záťaží s najvyššou prioritou riešenia je ohrozené vzhľadom na zložitosť procesu riešenia environmentálnych záťaží, ako aj obmedzené finančné zdroje.
 Zmena klímy a ochrana ovzdušia
 Predchádzanie zmene klímy a zmierňovanie jej dopadov
 Emisie skleníkových plynov (podrobnejšie hodnotenie od str.)
Zmena od roku 2005 emo_smile

Množstvo emisií skleníkových plynov od roku 2005 pokleslo o 27,3 %, čo predstavuje pozitívny trend.
Posledná medziročná zmena emo_smile Emisie skleníkových plynov medziročne v porovnaní rokov 2019 a 2020 poklesli o 7 % a z krátkodobého hľadiska vykazujú pomerne stabilný vývoj.
Stav (2020) emo_smile SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných dohovorov týkajúcich sa emisií skleníkových plynov do ovzdušia.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Cieľ znížiť emisie skleníkových plynov v sektoroch ETS o 43% a  v sektoroch mimo ETS do roku 2030 o 20 % v porovnaní s rokom 2005 bude podľa súčasného trendu s podporou implementácie prijatých opatrení pravdepodobne dosiahnutý.
Priemerná ročná teplota (podrobnejšie hodnotenie od str. 90)
Zmena od roku 2005 emo_sad Priemerná ročná teplota sa od roku 2005 výrazne zvýšila, zároveň sa výrazne prejavovali negatívne prejavy zmeny klímy (výrazná premenlivosť počasia, nadpriemerná ročná teplota, extrémne lokálne zrážky).
Posledná medziročná zmena emo_sad Aj medziročne bolo zaznamenané zvýšenie priemernej ročnej teploty.
Stav (2021) emo_sad Rok 2021 bol nadnormálne teplý.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030    -
 Ochrana pred následkami povodní
Ochrana pred následkami povodní  (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_neutral Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami zaznamenali v porovnaní rokov 2005 a 2021 pokles o 41,3 %. Počet osôb zasiahnutých povodňami do roku 2021 predstavoval viac ako 80 tisíc, usmrtených bolo 7 osôb.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Napriek medziročnému nárastu výšky škôd spôsobených povodňami o 2,85 mil. eur a výdavkov súvisiacich s povodňovými záchrannými prácami o 1,35 mil. eur, počet obyvateľov postihnutých povodňami poklesol o 85 osôb. Výdavky na zabezpečovacie práce klesli o 0,34 mil. eur. Počet dní s vyhláseným stupňom povodňovej aktivity sa zvýšil o 3 (122 dní v roku 2021 oproti 119 dní v roku 2020).
Stav (2021) emo_neutral Celkové výdavky a škody spôsobené povodňami boli vyčíslené na 16,98 mil. eur, z toho škody dosiahli hodnotu 8,83 mil. eur, usmrtená bola jedna osoba. Počet dní s vyhláseným stupňom povodňovej aktivity prekročil dlhodobejší priemer o 13 dní (122 dní v roku 2021 oproti priemeru 109 dní za obdobie rokov 2007 - 2021).
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Realizáciou protipovodňových opatrení v dlhodobom horizonte klesli výdavky na povodňové a záchranné práce ako aj škody spôsobené povodňami, aj keď v posledných 2 rokoch bol zaznamenaný mierny nárast. Problematické sú hlavne povodne spojené s prívalovými dažďami. Potrebné je dôsledné uplatňovanie prijatých opatrení ako aj prijatie ďaľších opatrení v súlade s pripravovanými novými plánmi manažmentu povodňového rizika.
 Riešenie sucha a nedostatku vody
Využívanie vôd z pohľadu zachovania vodných zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Odbery povrchovej vody poklesli v porovnaní rokov 2005 a 2021 o 54,3 % a podzemnej vody o 8,4 %. Index využívania vody plus (WEI+) dosiahol hodnotu 0,39 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Zaznamenaný bol mierny nárast odberov podzemnej vody o 2,78 % a odberov povrchovej vody o 1,1 %.
Stav (2021) emo_smile Percento celkových odberov z odtoku z územia SR dosiahlo 5,18 % a podiel využívaných podzemných vôd z celkových dokumentovaných využiteľných množstiev podzemných vôd dosiahol 13,8 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Efektívne využívanie vodných zdrojov bude závisieť od vývoja množstva odberov povrchových a podzemných a od vývoja množstva disponibilných vodných zdrojov. SR v súčasnosti disponuje relatívne dostatočnými vodnými zdrojmi. Realizáciou opatrení na adaptáciu na zmenu klímy, zadržiavaním vody v krajine a znižovaním nárokov na vodu zefektívňovaním výrobných procesov, budú vytvorené ďalšie predpoklady, aby bol tento stav zachovaný.
Sucho v krajine (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_sad Výsledky monitoringu sucha na základe indexov PDSI (Palmerovho indexu závažnosti sucha) a SPEI (Zrážkový a evapotranspiračný index) poukazujú, že suché podmienky sa vyskytujú čoraz častejšie a trvajú dlhšiu dobu. Extrémne suché podmienky sa vyskytli už aj na severe SR.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Medziročná zmena sa týka len časových a regionálnych rozdielov v prejavoch sucha. V obidvoch posledných sledovaných rokoch boli zaznamenané suché až extrémne suché podmienky v krajine.
Stav (2021) emo_neutral Výraznejšie sucho v roku 2021 bolo hlavne v mesiacoch jún a júl a potom v mesiaci október.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Nakoľko jednou z hlavných príčin nárastu suchých podmienok v krajine je rastúci trend potenciálneho výparu z pôdy spôsobený stúpajúcou teplotou vzduchu, predpokladá sa, že  realizácia opatrení zameraných na zvýšenie vodnej retenčnej kapacity pôdy, zníženie vodnej erózie  a zadržiavanie vody v krajine prispeje k dosiahnutiu cieľa pre rok 2030 –  zmiernenie dôsledkov sucha na krajinu, ktoré však nebude možné celkom eliminovať.
 Čisté ovzdušie
 Emisie znečisťujúcich látok (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile

Od roku 2005 do roku 2020 emisie znečisťujúcich látok poklesli. Emisie SO2 poklesli o 84,5 %, NOx o 47,2 %, CO o 49,2 %, PM10 o 46,7 %, PM2,5 o 51,7 %, NH3 o 36,5 % a NMVOC o 18,1 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k poklesu emisií väčšiny sledovaných znečisťujúcich látok - emisie SO2 poklesli o 15,2 %, NOx o 4,8 %, CO o 1,3 %, PM2,5 o 1,3 %, NH3 o 3,2 % a NMVOC o 11,5  %. Výnimkou boli PM10, ktoré zaznamenali len veľmi mierny nárast o 0,5 %.
Stav (2020) emo_smile SR plní záväzky vyplývajúce z príslušných medzinárodných záväzkov vzťahujúcich sa k emisiám znečisťujúcich látok.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Súčasný trend znižovania emisií znečisťujúcich látok podporený implementáciou prijatých strategických dokumentov indikuje, že SR sa blíži k splneniu stanovených cieľov, resp. u niektorých znečisťujúcich látok ich plní už aj v súčasnosti.
Kvalita ovzdušia (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Zaznamenaný bol pozitívny trend vo vývoji kvality ovzdušia aj napriek jeho mierne kolísavému priebehu.
Posledná medziročná zmena emo_sad Oproti predchádzajúcemu roku bolo zaznamenané zvýšenie počtu  prekročení limitných a cieľových hodnôt.
Stav (2021) emo_sad Stále sú zaznamenávané prekročenia povolených hodnôt vo väzbe na ochranu ľudského zdravia pre PM10 (3), PM2,5 (3), BaP (9) a prízemný ozón (2) a tiež  prekročenia povolených hodnôt pre prízemný ozón pre ochranu vegetácie a lesov.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Napriek pozitívnemu trendu vo vývoji emisií znečisťujúcich látok a predpokladu splnenia stanovených cieľov ich zníženia pravdepodobne nebude dosiahnutý cieľ, aby znečistenie ovzdušia nemalo významné nepriaznivé vplyvy na ľudské zdravie a životné prostredie.
Zelené hospodárstvo
 Smerom k obehovému hospodárstvu
Produktivita zdrojov (podrobnejšie hodnotenie od str. 153)
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 došlo k nárastu produktivity zdrojov o 78,4 %.
Posledná medziročná zmena emo_neutral V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu produktivity zdrojov o 1 %.
Stav (2020) emo_sad Aj napriek zaznamenanému dlhodobejšiemu rastu pretrváva nízka produktivita zdrojov v porovnaní s ostatnými krajinami EÚ.
Obehové (recyklované) materiály (podrobnejšie hodnotenie od str. 154)
Zmena od roku 2010 emo_smile Od roku 2010 došlo k nárastu miery využívania obehových materiálov o viac ako 5 percentuálnych bodov.
Posledná medziročná zmena emo_smile Miera využívania obehových materiálov sa medziročne výrazne zvýšila - v roku 2020 tak dosiahla 10,5 %.
Stav (2020) emo_neutral Miera využívania obehových materiálov zostáva pod priemerom EÚ (11,8 % v roku 2020).
Prognóza plnenia cieľov emo_neutral Na dosiahnutie nezáväzného cieľa do roku 2030, ktorý stanovila EÚ (zdvojnásobiť mieru využívania obehových materiálov v porovnaní s rokom 2020) potrebuje SR dosiahnuť za 10 rokov nárast o 100 % (10,5 percentuálneho bodu), čo by sa v prípade udržania medziročného rastu zaznamenaného medzi rokmi 2019 a 2020 mohlo podariť naplniť. Vzhľadom na dlhodobú stagnáciu medzi rokmi 2010 – 2019 je potrebné postup každoročne vyhodnocovať.
Eko-inovačný index (podrobnejšie hodnotenie od str. 154)
Zmena od roku 2012 emo_sad Od roku 2012 sa SR v rebríčku prepadla z 19. na 21. miesto (z celkovo 27 členských štátov EÚ).
Posledná medziročná zmena emo_neutral SR zostala v rebríčku na 21. mieste (z celkovo 27 členských štátov EÚ).
Stav (2021) emo_sad SR sa dlhodobo umiestňuje v spodných priečkach rebríčka a je zaradené medzi tzv. dobiehajúce krajiny.
Nakladanie s komunálnymi odpadmi (podrobnejšie hodnotenie od str. 158)
Zmena od roku 2005 emo_smile Došlo k výraznému poklesu množstva vyprodukovaných komunálnych odpadov ukladaných na skládku (o takmer 39 percentuálnych bodov). Miera recyklácie komunálnych odpadov výrazne vzrástla (o približne 50 percentuálnych bodov).
Posledná medziročná zmena emo_smile Podiel skládkovaných komunálnych odpadov medziročne klesol o 4,4 percentuálneho bodu. Miera recyklácie komunálnych odpadov vzrástla o 3,5 percentuálneho bodu.
Stav (2021) emo_sad Pretrváva vysoký podiel skládkovania komunálnych odpadov (40,1 %). Recyklácia komunálnych odpadov dosiahla v roku 2020 úroveň 50,1 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Cieľom v oblasti komunálneho odpadu je znížiť mieru jeho skládkovania na menej ako 25 % z celkového množstva komunálneho odpadu do roku 2035. Na dosiahnutie cieľa je potrebné urýchliť odklon komunálnych odpadov od ich skládkovania. Ďalším cieľom v tejto oblasti je zvýšiť mieru recyklácie komunálneho odpadu, vrátane jeho prípravy na opätovné použitie na 60 % do roku 2030. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby miera recyklácie komunálnych odpadov aj naďalej rástla.
Odpady z obalov (podrobnejšie hodnotenie od str. 165)
Zmena od roku 2005 emo_smile Miera recyklácie odpadov z obalov od roku 2005 rastie. Kým v roku 2005 bola miera recyklácie pri sledovaných odpadoch z obalov 45,21 %, v roku 2020 to bolo 70,8 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Miera recyklácie všetkých odpadov z obalov vzrástla medziročne zo 67,55 % na 70,8 %.
Stav (2020) emo_smile Minimálne stanovené ciele recyklácie do roku 2025 sú u všetkých odpadoch z obalov plnené už v súčasnosti.
Zelené verejné obstarávanie (GPP) (podrobnejšie hodnotenie od str. 170)
Zmena od roku 2007 emo_neutral Trend uplatňovania GPP je od roku 2007 kolísavý, z dlhodobejšieho hľadiska s nepriaznivým vývojom napriek nárastu v posledných rokoch.
Posledná medziročná zmena emo_neutral Zaznamenaný bol pokles v prípade podielu počtu zákaziek GPP na celkovom počte (pokles o 9,6 percentuálneho bodu), avšak v prípade podielu zákaziek GPP vo väzbe na hodnotu zákaziek bol zaznamenaný nárast o 6,25 percentuálneho bodu.
Stav (2021) emo_sad Úroveň GPP je stále nízka, hodnotenie vychádzalo z prieskumu, do ktorého sa zapojila menej ako pätina dotknutých verejných inštitúcií. V roku 2021 bola dosiahnutá úroveň podielu zákaziek GPP na celkovom počte 5,14 % a podielu zákaziek GPP na celkovej hodnote zákaziek 17,7 %.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_sad Cieľom je, aby do roku 2030 Slovensko zeleným verejným obstarávaním zabezpečovalo aspoň 70 % celkovej hodnoty verejného obstarávania a aspoň 70 % z celkového množstva zákaziek vo verejnom obstarávaní. Na dosiahnutie cieľa je potrebné, aby Slovensko výrazne zvýšilo podiel GPP z celkovej hodnoty verejného obstarávania a z celkového množstva zákaziek vo verejnom obstarávaní, inak hrozí, že Slovensko nesplní stanovený cieľ.
 Ekonomická a zároveň ekologická energia
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme primárnej energetickej spotreby (PES) (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 bol zaznamenaný 12,8 % pokles primárnej energetickej spotreby.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k výraznému 5,1 % poklesu primárnej energetickej spotreby.
Stav (2020) emo_smile Národný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 v primárnej energetickej spotrebe, neprekročiť úroveň 16,2 Mtoe, bol splnený.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia PES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030.
Energetická efektívnosť vyjadrená vo forme konečnej energetickej spotreby (KES) (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Došlo k 10,3 % poklesu konečnej energetickej spotreby.
Posledná medziročná zmena emo_smile Vplyv pandémie COVID-19 sa odrazil na výraznom 7,1 % medziročnom poklese konečnej energetickej spotreby.
Stav (2020) emo_neutral Pôvodný cieľ energetickej efektívnosti pre rok 2020 v konečnej energetickej spotrebe, kedy by KES nemala prekročiť úroveň 10,38 Mtoe bol dosiahnutý. Revidovaný cieľ (9,243 Mtoe) sa splniť nepodarilo.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Dosiahnutie cieľa 30,3 % pre energetickú efektívnosť (v podobe 30,32 % zníženia KES) je podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030.
Obnoviteľné zdroje energie (OZE) (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Došlo k nárastu podielu OZE na hrubej konečnej energetickej spotrebe zo 6,4 % v roku 2005 na 17,3 % v roku 2020.
Posledná medziročná zmena emo_smile Dosiahnutý bol minimálny medziročný nárast podielu OZE (nárast o 0,4 percentuálneho bodu).
Stav (2020) emo_smile SR splnila svoj záväzný cieľ pre podiel energie z OZE v roku 2020 (14 %).
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Dosiahnutie cieľa 19,2 % zvýšenia podielu OZE bude podmienené dôslednou implementáciou všetkých prijatých opatrení uvedených v Integrovanom národnom energetickom a klimatickom pláne na roky 2021 – 2030. Prioritou bude využívanie OZE najmä v doprave a na výrobu tepla a chladu.
Emisie skleníkových plynov z energetiky (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile V období od roku 2005 do roku 2020 došlo k poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky o 38,5 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile V roku 2020 pokračoval pozitívny trend poklesu emisií skleníkových plynov z energetiky (pokles o 6,3 %).
Stav (2020) emo_smile Emisie skleníkových plynov z energetiky boli v roku 2020 jedny z najnižších od roku 1990.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_smile Pokles emisií skleníkových plynov z energetiky za predpokladu prijatia a aplikovania cielených politík, opatrení a investícií by mala viesť k poklesu celkových emisií skleníkových plynov v SR a tým prispieť k dosiahnutia EÚ cieľov zníženia emisií skleníkových plynov.
 Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie
Dane s environmentálnym aspektom (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Od roku 2005 došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmntálnym aspektom o 152,1 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k nárastu celkového finančného objemu daní s environmentálnym aspektom o 8,7 %.
Stav (2021) emo_neutral Výška environmentálnych daní v prepočte ako podiel na HDP dosiahla v roku 2021 2,41 % a pohybuje sa zhruba na úrovni priemeru v rámci krajín EÚ.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030    -
Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia (podrobnejšie hodnotenie od str. )
Zmena od roku 2005 emo_smile Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia stúpli od roku 2005 do roku 2021 o 60,6 %.
Posledná medziročná zmena emo_smile Medziročne došlo k nárastu nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia o 16,2 %.
Stav (2021) emo_smile V roku 2021 podniky a obce v oblasti nákladov na ochranu životného prostredia zmenili svoj vývoj a narozdiel od predchádzajúceho roka medziročne vzrástli.
Prognóza plnenia cieľov ES 2030 emo_neutral Envirostratégia 2030 explicitne nedefinuje ciele pre tento indikátor. Uvádza však možnosť rozširovania environmentálnych daní v jednotlivých oblastiach. Na ich základe budú vybrané opatrenia uplatnené tak, aby sa ich celkový podiel zvýšil. Envirostratégia 2030 tiež odporúča zvážiť zavedenie fiškálne neutrálnej environmentálnej daňovej reformy vrátane celkovej daňovoodvodovej reformy. Daňová záťaž má byť presunutá na environmentálne škodlivé činnosti.

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: