Preskočit na obsah
X Vážení návštevníci Enviroportálu,
20. 12. 2023 bola spustená nová verzia webového sídla, momentálne sa nachádzate na starej verzii. Na novú verziu budete automaticky presmerovaní. Ospravedlňujeme sa za prípadné nepríjemnosti a ďakujeme za trpezlivosť.
Tím Enviroportálu

Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020

Zelené hospodárstvo

Ekonomické nástroje pre lepšie životné prostredie


Kľúčové otázky a kľúčové zistenia


Aký je vývoj nákladov na ochranu životného prostredia
 
  • Národné výdavky na ochranu životného prostredia sú sledované za tri inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Za sektor verejnej správy dosiahli 718 mil. eur (46,7 %) za sektor korporácií 579 mil. eur (37,7 %) a za sektor domácností 239 mil. eur (15,6 %). Celkové národné výdavky na ochranu životného prostredia predstavujú 1 536 mil. eur, čo v porovnaní s predchádzajúcim rokom predstavuje pokles o 3,6 %.

  • Náklady podnikov a obcí na ochranu životného prostredia majú v medziročných porovnaniach kolísavý trend. Náklady v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 narástli o 38,3 %, avšak v porovnaní s predchádzajúcim rokom poklesli o 10,7 %.

  • Viac ako polovica nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia smerovala do oblasti nakladania s odpadmi (71 % v roku 2020) a druhý najvyšší podiel mali náklady v oblasti nakladania s odpadovými vodami (19,1 % v roku 2020).

Aký je v SR podiel daní s environemntálnym aspektom na HDP v porovnaní s krajinami EÚ?

  • Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP dosiahol v roku 2020 výšku 2,38 %, čo je zhruba na úrovni priemeru krajín EÚ.
 

Národné výdavky na ochranu životného prostredia

Národné výdavky na ochranu životného prostredia v období rokov 2008 – 2018 sú sledované za tri hlavné inštitucionálne sektory a za národné hospodárstvo spolu. Konkrétne je to sektor verejnej správy na všetkých úrovniach (orgány verejnej správy na všetkých úrovniach vrátane fondov sociálneho zabezpečenia, miestna samospráva (obecné, mestské a miestne úrady) a inštitúcie, ktoré sú financované plne alebo prevažne zo štátneho rozpočtu, t.j. rozpočtové a príspevkové organizácie), sektor korporácií - všetky podnikateľské subjekty zapísané v obchodnom registri a tretím sektorom sú domácnosti (patria sem domácnosti a tiež fyzické osoby podnikajúce na základe živnostenského zákona a iných právnych predpisov, nezapísané v obchodnom registri).

Celkové výdavky na ochranu životného prostredia dosiahli v roku 2018 sumu 1 536 mil. eur. V porovnaní s rokom 2008 vzrástli o 22,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 3,6 %.
Viac ako dve tretiny výdavkov pochádza zo zdrojov EÚ vrátane spolufinancovania (70 %), z prostriedkov štátneho rozpočtu 18 % a z Environmentálneho fondu je to 10 %, najmä v podobe kapitálových výdavkov.


Tabuľka: Národné výdavky na ochranu životného prostredia (mil. eur)
Rok
Verejná správa
Korporácie
Domácnosti
Spolu
2008
500
510
245
1 255
2010
581
598
379
1 558
2016 553 772 279 1 604
2017
661
645
287
1 593
2018 718 579 239 1536
Zdroj: ŠÚ SR
 

Environmentálne náklady a výnosy za podniky a obce

Finančné ukazovatele ochrany životného prostredia sú v SR systematicky sledované Štatistickým úradom SR (ŠÚ SR) za podniky s počtom zamestnancov 20 a viac a za obce. Vyhodnocované sú celkové vynaložené náklady na ochranu životného prostredia (ŽP) zahrňajúce investície a bežné náklady a výnosy za poskytovanie služieb v súvislosti s ochranou ŽP iným subjektom, z predaja vedľajších alebo odpadových produktov a z predaja environmentálnych výrobkov.

Náklady podnikov a obcí na ochranu ŽP majú kolísavý trend. V roku 2020 dosiahli sumu 1 081 935 tis. eur (v tom: investície 221 631 tis. eur, bežné náklady 860 304 tis. eur). V porovnaní s rokom 2005 vzrástli o 38,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 10,7 %. Výnosy z ochrany ŽP dosiahli v roku 2020 sumu 1 031 999 tis. eur a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 3,4 %.


Graf. Vývoj nákladov podnikov a obcí na ochranu životného prostredia

 

Náklady na ochranu ŽP v oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd v roku 2020 dosiahli 47 789 tis. eur, v porovnaní s rokom 2005 stúpli o 52 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 5,1 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadmi v roku 2020 dosiahli 714 051 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 vzrástli o 162,3 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 7,3 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti nakladania s odpadovými vodami v roku 2020 dosiahli 193 355 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 stúpli o 42,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 5,9 %. Náklady na ochranu ŽP v oblasti iné v roku 2020 dosiahli 51 347 tis. eur a v porovnaní s  rokom 2005 klesli o 51,4 %. Náklady v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 23,7 %.

V roku 2020 smeroval najvyšší podiel nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP do oblasti nakladanie s odpadmi (71 %), nakladanie s odpadovými vodami (19,1 %) a do oblasti iné (5,1 %). Najvyšší podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (66 %), oblasti nakladania s odpadovými vodami (21,7 %) a do oblasti ochrany iné (6,5 %). Najvyšší podiel nákladov obcí na ochranu ŽP smeroval do oblasti nakladania s odpadmi (85,5 %), do oblasti nakladania s odpadovými vodami (11,8 %) a oblasti ochrany pôdy a podzemných vôd (1,6 %).


Graf. Podiel nákladov podnikov na ochranu životného prostredia podľa oblastí


Podiel nákladov podnikov na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období kolísavý trend. V roku 2005 tvoril podiel podnikov 1,3 % na HDP a v roku 2020 klesol na 0,88 % HDP. V roku 2020 v porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu podielu nákladov o 0,12 %.

Podiel nákladov obcí na ochranu ŽP na HDP má v hodnotenom období pomerne stály trend. V roku 2005 podiel nákladov obcí tvoril 0,25 % a v roku 2020 dosiahol 0,29 % na HDP. V roku 2020 došlo v porovnaní s predchádzajúcim rokom k nárastu podielu nákladov o 0,01 %.
 

Graf. Vývoj podielu nákladov podnikov a obcí na ochranu ŽP na HDP
 

Financovanie v oblasti starostlivosti o životné prostredie

Národné zdroje

Environmentálny fond

Environmentálny fond bol zriadený zákonom č. 587/2004 Z. z. o Environmentálnom fonde a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Hlavným poslaním fondu je poskytovanie finančných prostriedkov žiadateľom vo forme dotácií alebo úverov na podporu projektov v rámci činností zameraných na dosiahnutie cieľov štátnej environmentálnej politiky na celoštátnej, regionálnej alebo miestnej úrovni.

Zdroje fondu definuje § 3 zákona o Environmentálnom fonde. Najvýznamnejšími z nich sú:
  • výnosy získané z dražieb kvót a peňažné prostriedky získané z predaja kvót skleníkových plynov alebo znečisťujúcich látok,
  • poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd a poplatky za odber podzemnej vody,
  • poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých zdrojov znečisťovania a stredných zdrojov znečisťovania,
  • príjmy z poplatkov za uloženie odpadov,
  • úhrada za uskladňovanie plynov alebo kvapalín v prírodných horninových štruktúrach a v podzemných priestoroch,
  • úhrada za vydobyté nerasty,
  • úhrada za prieskumné územie,
  • pokuty uložené orgánmi štátnej starostlivosti o životné prostredie,
  • odvody, penále a pokuty za porušenie finančnej disciplíny,
  • sankcie za porušenie zmluvných podmienok,
  • splátky návratnej podpory (úver) a splátky úrokov z úverov poskytnutých z fondu, a iné zdroje.

Príjmy Environmentálneho fondu z poplatkov v roku 2020 predstavovali 49 801 562 eur. Najvyššia suma za znečisťovanie ŽP pochádzala z poplatkov za ukladanie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko a činila 25 627 270 eur (51,5 %). Pri využívaní prírodných zdrojov pochádzala najvyššia suma z poplatkov za odber podzemných vôd a činila 10 276 736 eur (20,6 %).

V roku 2020 najvyšší príjem Environmentálneho fondu z pokút tvorili pokuty v procese objasňovania 553 912 eur (35,2 %), porušenia zákona o vodách 338 276 eur (21,5 %) a porušenia zákona o odpadoch 239 802 eur (15,2 %).

 
Tabuľka: Prehľad o príjmoch Environmentálneho fondu z poplatkov, pokút a poplatkov za obchodovanie s emisnými kvótami (2020)
Poplatky eur
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia 7 616 289
Poplatky (úhrady) za vydobyté nerasty 1 958 395
Poplatky za uskladňovanie plynov a kvapalín 626 195
Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 3 327 454
Poplatky za odber podzemnej vody 10 276 736
Poplatky (úhrady) za prieskumné územia 369 223
Poplatky za uloženie odpadov na skládku odpadov alebo odkalisko 25 627 270
Spolu za poplatky 49 801 562
Pokuty  
Porušenie zákona o vodách 338 276
Porušenie zákona o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách 130
Porušenie zákona o ochrane ovzdušia 119 155
Porušenie zákona o ochrane prírody a krajiny 88 047
Porušenie zákona o rybárstve 6 650
Porušenie zákona o odpadoch 239 802
Porušenie zákona o integrovanej prevencii a kontrole znečisťovania ŽP 160 094
Porušenie zákona o používaní genetických technológií a geneticky modifikovaných organizmov 4 340
Porušenie zákona o environmentálnom označovaní výrobkov 1 000
Porušenie geologického zákona 1 900
Porušenie zákona o obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov a voľne žijúcich rastlín (CITES) 8 556
Blokové pokuty 16 528
Porušenie podmienok zmlúv o poskytnutí prostriedkov z Recyklačného fondu 6 700
Penále – vody 29 131
Pokuty v procese objasňovania 553 912
Spolu za pokuty, penále 1 574 221
Poplatky za obchodovanie s emisnými kvótami 241 826 257
Spolu za poplatky, pokuty a penále 293 202 040
Zdroj: Environmentálny fond
 

V roku 2020 bolo Environmentálnym fondom poskytnutých 406 dotácií v celkovej sume 63 724 198 eur. Najvyššia suma dotácií smerovala z výzvy na podporné programové aktivity v oblasti ochrany a využívania vôd 38 739 863 eur (60,8 %). Na zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zateľovania bolo poskytnutých 14 060 124 eur (22,1 %).


Tabuľka: Prehľad poskytnutých dotácií z Environmentálneho fondu v roku 2020 (eur)
Programový dokument
Prioritné oblasti
Počet dotácií
Poskytnutá podpora v roku 2020
Špecifikácia činností podpory z EF na rok 2020
Ochrana ovzdušia a ozónovej vrstvy Zeme
28
2 755 455
Špecifikácia činností podpory z EF na rok 2020
Ochrana a využívanie vôd
106
12 189 367
Špecifikácia činností podpory z EF na rok 2020
Rozvoj odpadového hospodárstva
79
4 779 218
I. Rozšírenie špecifikácie činností podpory z EF na rok 2020
Ochrana a využívanie vôd
3
369 218
I. Rozšírenie špecifikácie činností podpory z EF na rok 2020
Ochrana prírody a krajiny
3
161 596
I. Rozšírenie špecifikácie činností podpory z EF na rok 2020
Havárie
8
25 350
II. Rozšírenie špecifikácie činností podpory z EF na rok 2020
Environmentálna výchova, vzdelávanie a propagácia
8
379 006
III. Rozšírenie špecifikácie činností podpory z EF na rok 2020
Zvyšovanie energetickej účinnosti existujúcich verejných budov vrátane zateľovania
133
14 060 124
Výzva na podporné programové aktivity
Ochrana a využívanie vôd
26
38 739 863
Výzva na na poskytnutie dotácie prevádzkam, pri ktorých sa predpokladá značné riziko úniku uhlíka v súvislosti s premietnutím nákladov kvót do cien elektrickej energie
Kompenzácie
10
4 000 000
§4, ods. 1, písm. h) zákona o EF
Úhrada nákladov súvisiacich s ochranou životného prostredia za služby vo verejnom záujme
1
145 917
§4, ods. 1, písm. ad) zákona o EF
Financovanie riešení na zabezpečenie starostlivosti o životné prostredie v bezprostrednej súvislosti so stavom, ktorým je hroziaci kalamitný výskyt hmyzu
1
179 208
Zdroj: Environmentálny fond
 

V rámci Programu obnovy dediny bolo prostredníctvom Slovenskej agentúry životného prostredia formou dotácie podporených 161 projektov v sume 772 858 eur. V rámci Programu ochrany prírody bolo prostredníctvom Štátnej ochrany prírody formou dotácie podporených 41 projektov v sume 198 984 eur.

Za rok 2020 bola čerpaná finančná podpora formou úveru vo výške 375 936,64 eur schválená v roku 2019.

Zelený vzdelávací fond
 
Zelený vzdelávací fond (ZVF) je nástroj environmentálnej politiky SR zameraný na podporu rozvoja environmentálnej výchovy, vzdelávania a osvety na území SR prostredníctvom presadzovania princípov spoločnej zodpovednosti a priamej podpory vybraných aktivít. ZVF bol zriadený pri SAŽP na základe rozhodnutí ministra životného prostredia SR v roku 2017.

Oprávnenými žiadateľmi na predkladanie projektových zámerov (PZ) zo zdrojov ZVF sú občianske združenia, záujmové združenia právnických osôb, nadácie a neziskové organizácie plniace verejno-prospešné služby s environmentálnym zameraním.

Pre každé kolo výzvy Komisia ZVF určuje tzv. podporované témy. Pre  rok 2020 boli stanovené nasledovné podporované témy:

  • Ochrana ovzdušia,
  • Zmena klímy,
  • Prechod na obehové hospodárstvo
  • Podpora a ochrana biodiverzity
  • Zdravé a udržateľné budovy

Finančné zdroje ZVF predstavujú kombináciu verejných (z rozpočtu MŽP SR) a  súkromných zdrojov od donorských organizácií, ktoré sa na základe výšky podpory stávajú platinovým (50 000 eur a viac), zlatým (30 000 eur a viac), strieborným (20 000 eur a viac), resp. bronzovým partnerom ZVF (10 000 eur a viac).

 
Tabuľka: Implementácia ZVF (eur)
Prioritná os
Alokácia
  Zazmluvnené projekty
k 31.12.2020
Donorské príspevky
Štátny rozpočet
Ochrana ovzdušia     
270 400
155 000
28 025
Zmena klímy
182 300
Prechod na obehové hospodárstvo
132 662
Podpora a ochrana biodiverzity
72 566
Zdravé a udržateľné budovy
4 731
Zdroj: SAŽP
 

Operačné programy

Operačný program Kvalita životného prostredia (2014 - 2020)

OP KŽP predstavuje programový dokument SR pre čerpanie pomoci zo štrukturálnych fondov EÚ a Kohézneho fondu v programovom období 2014 – 2020 v oblasti udržateľného a efektívneho využívania prírodných zdrojov, zabezpečujúceho ochranu životného prostredia, aktívnu adaptáciu na zmenu klímy a podporu energeticky efektívneho nízkouhlíkového hospodárstva.

 
Tabuľka: Implementácia Operačného programu Kvalita životného prostredia (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty k 31.12.2020 Čerpanie k 31.12.2020 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1 Udržateľné využívanie prírodných
zdrojov prostredníctvom environmentálnej infraštruktúry
1 498 481 123 151 326 581 1 067 046 563 641 139 719 62 151 596 42,8
PO 2 Adaptácia na nepriaznivé dôsledky zmeny klímy so
zameraním na ochranu pred povodňami
225 381 128 38 729 711 125 261 928 27 962 302 4 499 644 12,4
PO 3 Podpora riadenia rizík, riadenia mimoriadných
udalostí a odolnosti proti mimoriadným udalostiam ovplyvneným zmenou klímy
243 896 216 40 171 209 219 781 964 61 950 624 10 938 953 25,4
PO 4 Energeticky efektívne nízkouhlíkové
hospodárstvo vo všetkých sektoroch
787 772 813 83 245 892 700 292 989 352 444 542 42 862 102 44,7
PO 5 Technická pomoc 77 000 000 15 775 942 73 850 097 52 498 560 10 756 853 68,2
Zdroj: MŽP SR
 
Program rozvoja vidieka (2014 – 2020)
 
Program rozvoja vidieka je vo vzťahu k životnému prostrediu zameraný v rámci dvoch oblastí na riešenie obnovy, zachovania a posilnenia ekosystémov, ktoré súvisia s poľnohospodárstvom a lesným hospodárstvom a propagáciou efektívneho využívania zdrojov a podpore prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo.
 
Tabuľka: Implementácia Programu rozvoja vidieka (eur)
Prioritná os
Alokácia na celé programové obdobie
Zazmluvnené projekty
k 31.12.2020 (eur)
Čerpanie k 31.12.2020
Čerpanie v %
(Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ
Štátny rozpočet
Zdroje EÚ
Štátny rozpočet
PO 4 Obnova, zachovanie
a posilnenie
ekosystémov, ktoré súvisia s
poľnohospodárstvom
656 489 250
218 829 750
889 674 127
575 807 096
192 269 032
87,9
PO 5 Propagácia efektívneho
využívania zdrojov a podpora
prechodu na nízkouhlíkové
hospodárstvo odolné voči
zmene klímy v odvetví
poľnohospodárstva
13 880 651
4 626 884
8 116 046
667 097
222 365
4,8
Zdroj: MPRV SR
 
Operačný program Rybné hospodárstvo (2014 – 2020)

Z operačného programu Rybné hospodárstvo sa financuje v rámci ochrany životného prostredia podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach.
 
Tabuľka: Implementácia operačného programu Rybné hospodárstvo (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty k 31.12.2020 Čerpanie k 31.12.2020 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 2-Podpora akvakultúry, ktorá je environmentálne udržateľná, efektívne využíva zdroje, je inovačná, konkurencieschopná a založená na znalostiach 1 431 577 477 192 1 431 577 121 803 40 601 8,5
Zdroj: ÚPVII
 
Operačný program Integrovaná infraštruktúra (2014 – 2020)

Predstavuje programový dokument Slovenskej republiky o čerpaní fondov Európskej únie v sektore dopravy a informatizácie na roky 2014 – 2020. Jeho globálnym cieľom je dôraz na trvalo udržateľnú, ekologickejšiu a nákladovo efektívnejšiu dopravnú infraštruktúru.
 
Tabuľka: Implementácia operačného programu Integrovaná infraštruktúra (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty Čerpanie k 31.12.2020 (eur) Čerpanie v % (Zdroje EÚ))
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Železničná infraštruktúra a obnova mobil. prostriedkov 725 839 166 128 089 265 723 183 111 337 325 888 59 528 098 46,5
PO 2-Cestná infraštruktúra 1 120 038 905 197 653 925 1 424 765 801 749 019 436 132 179 901 66,9
PO 3-Verejná osobná doprava 329 337 000 39 922 000 238 116 441 183 329 413 21 753 132 55,7
PO 4-Infraštruktúra vodnej dopravy 91 924 095 9 122 062 1 390 145 671 266 23 398 0,7
PO 5-Železničná infraštruktúra 223 951 749 39 520 897 126 484 739 14 506 074 2 559 410 6,5
PO 6-Cestná infraštruktúra  779 886 032 137 626 947 377 865 290 133 030 914 23 476 044 17,1
Zdroj: MIRRI
 
Integrovaný regionálny operačný program (2014 – 2020) (IROP)

Jednou z priorít IROP, ktorá súvisí s ochranou životného prostredia je bezpečná a ekologická doprava v regiónoch zameraná na nízkouhlíkové dopravné systémy alebo rozvoj mestskej mobility formou podpory cyklodopravy. Ďalšou súvisiacou prioritou je priorita zameraná na zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie.
 
Tabuľka: Implementácia programu Integrovaný regionálny operačný program (eur)
Prioritná os Alokácia Zazmluvnené projekty Čerpanie k 31.12.2020 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
Zdroje EÚ Štátny rozpočet Zdroje EÚ Štátny rozpočet
PO 1-Bezpečná a ekologická doprava v regiónoch 384 029 978 61 092 037 269 039 787 124 323 219 21 195 155 32,4
PO 4-Zlepšenie kvality života v regiónoch s dôrazom na životné prostredie 317 508 751 60 392 270 302 068 793 182 278 379 42 079 989 57,4
Zdroj: MPRV SR
 

Programy medziregionálnej spolupráce

Interreg Europe (2014 – 2020)
 
Program medziregionálnej spolupráce nadväzuje na pozitívne skúsenosti získané v rámci Iniciatívy Spoločenstva INTERREG IIIC na Slovensku. S cieľom čo najlepšie využiť finančné prostriedky boli vybrané štyri témy, ktoré sa v dvoch prípadoch venujú ochrane životného prostredia. Témy sú zamerané na nízkouhlíkové hospodárstvo a efektívne využívanie zdrojov.

Tabuľka: Implementácia programu Interreg Europe (eur)
Prioritná os   Alokácia Zazmluvnené projekty (eur) Čerpanie k 31.12.2019 Čerpanie v % (Zdroje EÚ)
                               Zdroje EÚ                  Národné financovanie Zdroje EÚ Národné financovanie
PO 3-Nízkouhlíkové hospodárstvo 3.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zaoberajúcich sa prechodom na nízkouhlíkové hospodárstvo.     843 907    148 925 6 252 549  44 567 29,9
PO 4-Životné prostredie a efektívne využívanie zdrojov 4.1 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS v oblasti ochrany a rozvoja prírodného a kultúrneho dedičstva 560 917 98 985 4 298 312 52 643 53,2
4.2 Zlepšiť implementáciu politík a programov regionálneho rozvoja, najmä programov zameraných na investovanie do rastu a zamestnanosti a, pokiaľ je to relevantné, programov EÚS zameraných na zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov, zelený rast a ekoinovácie a riadenie environmentálneho správania.
182 492
32 204
1
117 563
20 746
64,4
Zdroj: MH SR
 

Programy EÚ

Horizont 2020
 
Zameriava sa na tri hlavné oblasti - Excelentnú vedu, Vedúce postavenie priemyslu a Spoločenské výzvy. V rámci oblasti Spoločenské výzvy bolo identifikovaných sedem oblastí, kde cielené investície do výskumu a inovácií môžu byť pre občanov prínosom. Vo vzťahu k životnému prostrediu sú relevantné štyri oblasti.
Tabuľka: Implementácia programu Horizont 2020 (eur)
Spoločenské výzvy Prioritná oblasť Počet slovenských účastí k 31.12.2020 Výška schváleného financovania pre slovenských partnerov k 31.12.2020
Potravinová bezpečnosť, udržateľné poľnohospodárstvo a lesníctvo, výskum námorných, morských a vnútrozemských vôd a biohospodárstvo 33 schválených projektov (53 SK účastí) 28 131 802
Bezpečná, čistá a efektívne využívaná energia 49 schválených projektov (63 SK účastí) 7 960 572
Inteligentná, ekologická a integrovaná doprava 61 schválených projektov (78 účastí) 6 937 111
Opatrenia v oblasti klímy, životného prostredia, efektívneho využívania zdrojov a suroviny 24 schválených projektov  (32 SK účastí) 4 455 675
Zdroj: CVTI SR
 

LIFE (2014 – 2020)

Program LIFE predstavuje finančný nástroj EÚ na podporu aktivít v oblasti ochrany životného prostredia a klímy, ktorý v rokoch 2014 – 2020 poskytne 3,46 miliardy eur. Program sa člení na 2 podprogramy a v rámci každého na 3 prioritné oblasti.

Viacročný pracovný program 2018 – 2020
Pre obdobie 2018-2020 EK stanovila v dokumente Viacročný pracovný program 2018 – 2020 finančné krytie vo výške 1 657 063 000 eur, z toho 1 243 817 750 eur pre podprogram ŽP a 413 245 250 eur pre podprogram Ochrana klímy. Národné alokácie pre toto obdobie neboli určené.

Európska komisia vyhlásila v apríli 2020 výzvu na predkladanie projektov v rámci podprogramu Životné prostredie a podprogramu Ochrana klímy. Za SR bolo podaných 16 projektových návrhov pre tradičné projekty s koordinujúcim príjemcom zo SR, z toho 14 návrhov bolo v rámci podprogramu Životné prostredie a 2 návrhy v rámci podprogramu Ochrana klímy.

V decembri 2020 bola uzavretá grantová zmluva medzi Európskou komisiou a MŽP SR pre integrovaný projekt LIFE zameraný na zlepšenie stavu území sústavy NATURA 2000 na Slovensku. Na projekt bude počas 10 rokov implementácie vynaložených viac ako 16,5 mil. eur, z toho takmer 10 mil. eur zo zdrojov EÚ z programu LIFE.

V decembri 2020 MŽP SR vydalo rozhodnutie o schválení žiadosti o poskytnutie prostriedkov na spolufinancovanie integrovaného projektu LIFE na zlepšenie kvality ovzdušia na Slovensku vo výške štátneho rozpočtu viac ako 3,3 mil. eur pre príjemcu MŽP SR, vo výške  1,5 mil. eur pre príjemcu SAŽP a vo výške 313 tis. eur pre príjemcu SHMÚ. Na projekt bude počas 8 rokov implementácie vynaložených 15 mil. eur, z toho 9 mil. eur zo zdrojov EÚ z programu LIFE.


Tabuľka. Implementácia programu LIFE (eur)
Schválené projekty LIFE (2014 – 2020)
 
Počet schválených projektov*
Výška financovania z LIFE**
Spolufinancovanie štátny rozpočet***
Čerpanie
štátny rozpočet k 31.12.2020
Podprogram
Životné prostredie
ŽP a efektívne využívanie zdrojov
2
1 186 509
335 776
 
135 002
Príroda a biodiverzita
14
24 226 377
5 856 167
 
  3 289 229
Správa a informovanie v oblasti ŽP
2
191 674
0
 
0
Podprogram Ochrana klímy
Zmierňovanie zmeny klímy
0
0
0
0
Adaptácia na zmenu klímy
2
2 848 557
798 367
 
486 928
Správa a informovanie v oblasti klímy
2
160 241
66 848
 
26 739
Zdroj: MŽP SR

 

* údaje za schválené projekty LIFE s koordinujúcim príjemcom zo SR, resp. s pridruženým príjemcom zo SR (iné ako integrované projekty)

**výška poskytnutého príspevku zo zdrojov EÚ pre príjemcov zo SR
***výška zazmluvneného príspevku zo štátneho rozpočtu (iné ako integrované projekty)

Poznámka:
V rámci priority Zmierňovanie zmeny klímy v rokoch 2014 - 2020 nebol schválený žiaden LIFE projekt s účasťou subjektov zo SR.
 

Ďalšie vybrané finančné mechanizmy

Granty EHP a Nórska

MŽP SR, ako správca programu (SP) Zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy (skrátený názov programu SK-Klíma) sa spolu s donorskými programovými partnermi z Nórska aktívne spolupodieľa na dosiahnutí cieľa programu, ktorým je prispieť k zmiernenej zmene klímy a zníženiu zraniteľnosti voči zmene klímy.  Cieľ programu sa napĺňa prostredníctvom dvoch programových výstupov. Implementácia programu je podporovaná z Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru (FM EHP) a Nórskeho finančného mechanizmu (NFM) do výšky 85%. Štátny rozpočet SR sa na financovaní podieľa 15 %.

Rok 2020 sa niesol v znamení hodnotiaceho a výberového procesu 138 prijatých žiadostí o projekt v rámci 3 výziev ACC01, ACC02 s názvom Akčné plány na zmierňovanie a prispôsobovanie sa zmene klímy implementované miestnymi orgánmi v mestských územiach (ClimaUrban) a ACC03 s názvom Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy na školách (ClimaEdu). Záujem o uvedené výzvy prevýšil alokáciu, v prípade výziev ACC01 a ACC02 dvojnásobne a v prípade výzvy ACC03 päťnásobne. V rámci programu SK-Klíma bolo v roku 2020 podporených 6 slovenských miest s počtom obyvateľov nad 15 tisíc a 28 základných a stredných škôl.

Dôležitou súčasťou programu je bilaterálna spolupráca SR s prispievateľskými štátmi Nórskom, Islandom a Lichtenštajnskom, ktorou sa posilňujú vzájomné bilaterálne vzťahy. Podporujú sa projekty s donorskými partnerstvami, realizácia bilaterálnych podujatí a aktivít zameraných na nadväzovanie kontaktov  najmä pred vyhlásením výziev na predkladanie žiadostí o projekty. Z tohto dôvodu pre naplnenie cieľov Programu SK-Klíma majú mimoriadny význam projekty realizované v spolupráci s projektovými partnermi z prispievateľských štátov. V rámci výziev ACC01 a ACC2 (ClimaUrban) sú všetky projekty realizované v spolupráci s partnermi z prispievateľského štátu (Nórsko a v jednom prípade má projekt partnera aj z Islandu). V rámci výzvy ACC03 (ClimaEdu) projekty s partnermi z prispievateľského štátu realizuje 5 škôl.  Správca programu SK-Klíma vyhlásil dňa 15.12.2020, 2 výzvy na predkladanie žiadostí o projekt ACC04 s názvom „Obnova znehodnotených ekosystémov mokradí“ (ClimaLocal) a ACC05 s názvom „Zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy“ (ClimaInfo). Výzva ACC04 (ClimaLocal) bola zameraná na realizáciu opatrení na zníženie úbytku a degradácie mokradí, revitalizáciu mokradí, obnovu ich ekosystémových služieb ako aj na zvyšovanie povedomia verejnosti o význame mokradí v kontexte zmeny klímy. Ďalšia výzva ACC05 (ClimaInfo), bola zverejnená s cieľom podporiť projekty zamerané na zvyšovanie povedomia o zmierňovaní a prispôsobovaní sa zmene klímy realizované so zohľadnením princípov informálneho učenia sa.

Tabuľka. Implementácia programu Granty EHP a Nórska (eur)
Prioritný sektor
Programová oblasť
Alokácia*
Čerpanie k 31. 12. 2020**
Zdroje FM
Štátny rozpočet
Zdroje FM
Štátny rozpočet
EHP
Nórsko
EHP
Nórsko
Životné prostredie, energia, zmena klímy a nízkouhlíkové hospodárstvo
Zmiernená zmena klímy a znížená zraniteľnosť voči zmene klímy
5 000 000
13 216 000
3 214 588
0
0
0
Bilaterálny fond
50 000
50 000
0
17 880
18 995
N/A***
Zdroj: MŽP SR
 

* Alokácia predstavuje finančné prostriedky vyčlenené z programu pre konkrétnu prioritnú os a programovú oblasť, ktoré sa ďalej rozdeľujú na alokované prostriedky zo zdrojov Finančného mechanizmu EHP a Nórskeho finančného mechanizmu, ako aj zo štátneho rozpočtu SR.                                               

** Čerpanie k 31. 12 .2020 - čerpaná finančná čiastka použitá na ukončené projekty (k 31. 12. 2020) a projekty, ktoré prebiehali k 31. 12. 2020 od začiatku programového obdobia.        

*** Nedostupné dáta

Vybrané ekonomické nástroje environmentálnej politiky

V podmienkach SR sú ťažiskovou formou ekonomických nástrojov environmentálnej politiky platby/poplatky za znečisťovanie a využívanie prírodných zdrojov. Jednotlivé typy týchto ekonomických nástrojov sú definované v príslušných právnych predpisoch vrátane spôsobu ich výpočtu a ich prijímateľa.

 
Poplatky za znečisťovanie ovzdušia

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia sú príjmom Environmentálneho fondu. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z malých zdrojov sú príjmom rozpočtu obcí.

Poplatky za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov znečistenia majú z dlhodobého hľadiska klesajúci charakter a v roku 2020 dosiahli 7 616,28 tis. eur. Poplatky za znečisťovanie ovzdušia klesli v porovnaní s rokom 2005 o 69,1 % a oproti predchádzajúcemu roku o 24,2 %.


Graf. Vývoj poplatkov za znečisťovanie ovzdušia z veľkých a stredných zdrojov



Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd

Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd v roku 2020 dosiahli 3 327,45 tis. eur. Poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd klesli v porovnaní s rokom 2005 o 44,8 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom stúpli o 52,9 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.

Graf. Vývoj poplatkov za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd


Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov
 
Platby za odbery povrchových vôd z vodných tokov majú rastúci trend a v roku 2020 dosiahli 28 075 tis. eur. Platby za odbery povrchových vôd stúpli v porovnaní s rokom 2005 o 25,4 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 6,7 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.

Graf. Vývoj platieb za odbery povrchových vôd z vodných tokov


Priemerná cena povrchovej vody

Priemerná cena povrchovej vody mala od roku 2010 mierne rastúci trend a v roku 2020 dosiahla úroveň 0,125 eur/m3.

Graf. Vývoj priemernej ceny povrchovej vody


Platby za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov

Tieto platby majú kolísavý trend a v roku 2020 dosiahli 33 012 tis. eur. Oproti roku 2005 vzrástli o 34,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástli o 27,3 %. Príjemcom platieb je príslušný správca vodného toku.

Graf. Vývoj platieb za využívanie hydroenergetického potenciálu vodných tokov na vodných stavbách v správe správcu tokov


Poplatky za odbery podzemných vôd

Poplatky za odbery podzemných vôd majú mierne kolísavý trend a v roku 2020 dosiahli 10 276,73 tis. eur. V porovnaní s rokom 2005 klesli o 12,3 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 3,6 %. Poplatky sú príjmom Environmentálneho fondu.

Graf. Vývoj poplatkov za odbery podzemných vôd


Cena za dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd
 
Cena za dodávku pitnej vody (vodné) verejným vodovodom mala v roku 2020 stúpajúci trend a dosiahla 1,0877 eur za 1 m3  (bez DPH). Priemerná cena v roku 2020 vzrástla v porovnaní s rokom 2005 o 0,3277 eur za 1 m(bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesla o 0,0014 eur za 1 m (bez DPH).

Priemerná cena za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou (stočné) má rastúci trend a v roku 2020 dosiahla 1,0632 eur za 1 m3 (bez DPH). Priemerná cena v roku 2020 v porovnaní s rokom 2005 vzrástla o 0,4932 eur za 1 m3 (bez DPH) a v porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla o 0,0044 eur za 1 m3 (bez DPH).

Graf. Vývoj priemernej ceny za výrobu, distribúciu a dodávku pitnej vody verejným vodovodom a za odvedenie a čistenie odpadových vôd verejnou kanalizáciou


Úhrady za prieskumné územia

Úhrady za prieskumné územia sa realizujú na základe zákona 569/2007 Z. z. o geologických prácach. Úhrada vo výške 50 % je príjmom Environmentálneho fondu a vo výške 50 % rozpočtom obce, na ktorej území sa nachádza prieskumné územie.

Príjmy Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia dosiahli v roku 2020 sumu 369 223 eur. Príjmy z úhrad za prieskumné územia v roku 2020 klesli v porovnaní s rokom 2005 o 4,9 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom o 58,8 %.

Graf. Vývoj príjmov Environmentálneho fondu z úhrad za prieskumné územia


Úhrady za dobývací priestor

Úhrada za dobývací priestor je podľa zákona 44/1988 Z. z. o ochrane a využití nerastného bohatstva (banský zákon) vo výške 20 % príjmom štátneho rozpočtu a vo výške 80 % príjmom obce, na ktorej území sa nachádza dobývací priestor. Ak sa dobývací priestor nachádza na územiach viacerých obcí, obvodný banský úrad určí pomerné podiely obcí podľa veľkosti častí dobývacieho priestoru na ich územiach.
 
V roku 2020 dosiahla výška úhrad za dobývací priestor sumu 492 598,9 eur a bola rovnaká ako v predchádzajúcom roku.

Graf. Vývoj úhrad za dobývací priestor


Úhrady za vydobyté nerasty

Úhrady za vydobyté nerasty, ktoré sú príjmom Environmentálneho fondu majú kolísavý trend.  V roku 2020 úhrady za vydobyté nerasty dosiahli sumu 1 958 395 eur a v porovnaní s rokom 2005 klesli o 21,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom úhrady klesli o 17,3 %.

Graf. Vývoj úhrad za vydobyté nerasty


Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín

Úhrady za uskladňovanie plynov a kvapalín majú kolísavý trend. V roku 2020 výška úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín dosiahla sumu 626 195 eur.  V porovnaní s rokom 2005 klesli úhrady o 38,7 % a v porovnaní s predchádzajúcim rokom klesli o 63,6 %.

Graf. Vývoj úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín


Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy dosiahli v roku 2020 sumu 3 004,3 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 sa zvýšili o 298,1 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k zvýšeniu odvodov o 34,4 %.

Odvody za vyňatie lesných pozemkov dosiahli v roku 2020 sumu 860 tis. eur a v porovnaní s rokom 2009 klesli o 49,4 %. V porovnaní s predchádzajúcim rokom došlo k poklesu odvodov o 1,1 %.

Odvody za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov sú príjmom štátneho rozpočtu.

Graf. Vývoj odvodov za odňatie poľnohospodárskej pôdy a za vyňatie lesných pozemkov


Dane s environmentálnym aspektom

Podľa nariadenia EP a Rady č. 691/2011 o európskych environmentálnych ekonomických účtoch sa dane s environmentálnym aspektom týkajú daní z energie, dopravy a znečistenia.

Tabuľka: Dane s environmentálnym aspektom (v mil. eur)
Dane s environmentálnym aspektom 2010 2016 2017 2018 2019 2020
Dane z energie 1 228,88 1 773,70 1 897,15 1 941,51 1 984,19 1 965,13
daň z minerálnych olejov 1 032,13 1 194,25 1 229,54 1 266,85 1 288,89 1 196,25
daň z elektriny 15,54 11,86 11,18 10,95 12,33 11,89
daň z uhlia 0,74 0,41 0,1 0,35 0,38 0,29
daň zo zemného plynu 23,51 24,52 25,64 24,05 23,07 23,57
daň za umiestnenie jadrového zariadenia 3,93 3,83 3,84 3,83 3,83 3,82
daň z úhrad za uskladňovanie plynov a kvapalín 1,18 0,7 1,22 0,98 1,72 0,63
emisné kvóty 0 64,73 57,42 63,46 114,14 141,09
zelená energia 150,49 400,12 489,63 494,61 465,92 518,73
daň zo spotreby elektrickej energie určená na likvidáciu jadrových zariadení 1,36 73,29 78,58 76,42 73,91 68,88
Dane z dopravy 153,34 213,51 223,29 232,57 233,09 200,16
daň z motorových vozidiel - cestná daň 122,04 145,18 149,9 154,89 153,66 130,16
poplatok za registráciu motorového vozidla 30,52 68,01 73,07 77,35 79,13 69,71
daň za vjazd a zotrvanie motorového vozidla v historickej časti mesta 0,78 0,31 0,32 0,33 0,3 0,29
Dane za znečistenie 37,28 32,14 28,59 28,59 28,69 25,91
poplatky za vypúšťanie odpadových vôd do povrchových vôd 22,51 17,13 15,95 15,86 17,11 16,97
poplatky za znečisťovanie ovzdušia 14,17 14,43 12,08 12,19 11 8,56
úhrady za dobývací priestor 0,6 0,57 0,56 0,54 0,59 0,38

Zdroj: ŠÚ SR

Graf. Podiel jednotlivých skupín daní s environmentálnym aspektom



Podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP SR v období rokov 2005 - 2010 zaznamenal pokles z 2,4 % na 2,07 %. V období rokov 2010 - 2017 sa situácia zmenila a došlo k nárastu o 0,47 %. V poslednom sledovanom roku 2020 sa podiel daní s environmentálnym aspektom na HDP SR dostal na úroveň 2,38 % čo predstavuje pokles o 0,01 % oproti predchádzajúcemu roku

Graf. Vývoj podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP


Slovenská republika patrí medzi krajiny EÚ s podielom daní s environmentálnym aspektom na HDP zhruba na úrovni priemeru dosiahnutého v EÚ.

Graf. Medzinárodné porovnanie podielu daní s environmentálnym aspektom na HDP

 

Kapitola na stiahnutie:
Kapitola komplet: