Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020
Udržateľné využívanie a efektívna ochrana prírodných zdrojov
Plnenie funkcií lesov
Kľúčové otázky a kľúčové zistenia
Aký je stav a vývoj lesných zdrojov?
- SR sa s lesnatosťou 41,3 % zaraďuje medzi lesnatejšie krajiny v Európe. Výmera lesných pozemkov (LP), ako aj porastovej pôdy, sa v zmysle údajov z programov starostlivosti o lesy i z katastra nehnuteľností dlhodobo mierne zvyšuje.
- Zásoba dreva v lesoch SR sa dlhodobo zvyšuje. V súčasnosti sú v dôsledku vekového zloženia lesov v SR historicky najvyššie zásoby dreva, ich objem však už kulminuje.
- Naďalej dochádza k postupnému zvyšovaniu zásob uhlíka v lesných ekosystémoch, čo je dôsledok rozširovania zalesnenej plochy a hlavne zvýšenia hektárových zásob drevnej hmoty.
- Využívanie lesných zdrojov (podiel ťažby dreva na jeho prírastku) je možné hodnotiť stále ako udržateľné, keďže je ťažba dreva nižšia ako jeho ročný celkový bežný prírastok. Dlhodobo tento podiel ale značne narástol, posledné 2 roky však výraznejšie klesol.
- V lesoch SR prevláda všeobecne vhodné drevinové zloženie, teda priaznivá a pestrá druhová štruktúra. Pozitívne je postupné znižovanie plošného zastúpenia ihličnatých drevín oproti listnatým.
- Podiel prirodzenej obnovy lesných porastov z dlhodobého i strednodobého hľadiska zaznamenáva rastúci trend, medziročne však mierne klesol.
Zlepšuje sa stav lesov?
- Na poškodzovaní lesov sa v prevažnej miere podieľajú abiotické škodlivé činitele s dominantným pôsobením vetra, u ktorého je možné dlhodobo konštatovať nepravidelné výkyvy v poškodzovaní, pričom medziročne mierne vzrástli. Z biotických škodlivých činiteľov sú najvýznamnejšou skupinou podkôrniky (najmä lykožrút smrekový), ktoré z dlhodobého hľadiska zaznamenali postupný nárast výskytu a škodlivého pôsobenia. Posledné dva roky však dochádza k ich opätovnému poklesu. Z antropogénnych činiteľov je najvýznamnejšie imisné poškodenie, ktoré ale od roku 2002 postupne klesá. Vysoký podiel v antropogénnom poškodení lesov zaznamenávajú aj krádeže dreva.
- Zdravotný stav lesov Slovenska, charakterizovaný mierou defoliácie, možno stále považovať za nepriaznivý, pričom je naďalej horší ako celoeurópsky priemer. V roku 2020 sa zdravotný stav listnatých drevín opäť mierne zlepšil, naopak pri ihličnanoch, ako aj celkovo došlo k jeho zhoršeniu. V rámci jednotlivých druhov drevín je dlhodobo zaznamenaný mierne zlepšujúci sa trend vývoja defoliácie pri jedli, stabilizovaný je pri smreku a zhoršujúci pri borovici, dube, buku a hrabe. Oblasťami s dlhodobo najhorším zdravotným stavom lesov na Slovensku zostávajú Kysuce, Orava a spišsko-tatranská oblasť, čo súvisí s masívnym rozpadom smrekových lesných porastov.
Ako sú rozdelené a využívané funkcie lesov?
- Lesy zo svojej podstaty plnia produkčné (hospodárske), ako aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie, resp. služby súčasne. Najviac zastúpenou kategóriou lesov podľa ich funkcie sú lesy hospodárske (HL), nasledujú lesy ochranné (OL) a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia (LOU). Od roku 2000 dochádza k opätovnému nárastu výmery HL na úkor LOU. Výmera OL je dlhodobo stabilizovaná.
- Ťažba dreva v lesoch SR mala dlhodobo rastúci trend, čo vyplývalo hlavne z veľkého rozsahu náhodných ťažieb v dôsledku pôsobenia škodlivých činiteľov, ale tiež z postupného presunu v súčasnosti nadnormálne zastúpených vekových stupňov do veku rubnej zrelosti. Od roku 2018 nastal v ťažbe dreva pokles.
- Jarné kmeňové stavy raticovej zveri po dlhodobom nežiaducom trende ich rastu v roku 2020 mierne poklesli. K poklesu stavu dochádza naďalej aj pri vzácnom druhu – tetrovovi hlucháňovi.
Lesné hospodárstvo
-
Zachovanie lesných zdrojov
Výmera lesov
Lesnatosť SR je dlhodobo stabilná (cca 41 %), resp. výmera lesných pozemkov (LP) sa mierne zvyšuje (podľa údajov z programov starostlivosti o lesy i z katastra nehnuteľností). Podľa satelitných snímok krajinnej pokrývky (v kontexte projektov Corine Land Cover) však dochádza k poklesu zalesneného územia. Ide o 2 rôzne metodiky a prístupy hodnotenia plochy lesov.
Výmera lesných pozemkov (podľa katastra nehnuteľností) dosiahla 2 027 852 ha (s medziročným nárastom o 753 ha), čo predstavuje plochu 41,3 % územia SR.
Okrem LP sa lesné dreviny vyskytujú aj na poľnohospodárskych a ostatných pozemkoch (tzv. biele plochy). Podľa výsledkov druhého cyklu Národnej inventarizácie a monitoringu lesov SR 2015 – 2016 (NIML 2) dosahuje výmera takýchto plôch 288 ± 39 tis. ha, čo predstavuje významný podiel výmery lesov a po jej zohľadnení predstavuje skutočná výmera lesov na Slovensku 45,1 ± 0,9 %.
Porastové zásoby dreva
Porastové zásoby dreva dosiahli v roku 2020 v lesných porastoch 484,5 mil. m3 hrubiny bez kôry, čo je o 1,5 mil. m3 viac ako predchádzajúci rok. Zásoba ihličnatého dreva sa už od roku 2010 znižuje (v dôsledku častého poškodzovania najmä smrekových lesov), naopak naďalej pokračoval trend zvyšovania zásoby listnatého dreva. Okrem toho sa v lesoch na nelesných pozemkoch (bielych plochách) podľa zistení NIML 2 nachádzajú zásoby dreva v objeme 46 ± 7 mil. m3. Priemerná zásoba dreva na hektár činila 249 m3. ha-1.
Zásoba uhlíka
Z prírodných ekosystémov patria lesné ekosystémy k najvýznamnejším článkom v kolobehu uhlíka. Lesy sú schopné vďaka veľkému objemu drevnej biomasy dlhodobo akumulovať veľké objemy uhlíka, čím znižujú obsah CO2 v atmosfére. Zásoba uhlíka v lesných ekosystémoch, nadzemnej a podzemnej biomase súvisí so zásobami dreva v lesoch a výmerou lesnej pôdy, pričom v roku 2020 predstavovala 507,79 mil. ton.
Veková štruktúra
Súčasný trend vekovej štruktúry lesov sa od normálnej (ideálnej) štruktúry značne líši. V súčasnosti prevládajú lesy s vekom nad 70 rokov, kedy je vhodné začať s ich obnovou a naopak, podiel mladých lesných porastov s vekom 20 až 70 rokov je pod úrovňou normálneho zastúpenia. Takýto stav poukazuje na starnutie lesov na Slovensku, teda priemerný vek všetkých hlavných drevín s výnimkou smreka (v dôsledku častých kalamitných situácií) sa zvyšuje.
Vlastnícka štruktúra
Štátne organizácie LH majú vo vlastníctve 40,1 % z porastovej pôdy (781 536 ha), pričom však obhospodarovali až 50,9 % porastovej pôdy (993 391 ha). Ostatnú výmeru porastovej pôdy obhospodarovali neštátne subjekty LH, ktoré vlastnia a obhospodarujú lesy súkromné, spoločenstevné, cirkevné, obecné a lesy poľnohospodárskych družstiev. V rámci reprivatizačného procesu odovzdali v roku 2020 LESY SR, š. p. fyzicky celkom 8 362 ha LP, čo predstavuje od jeho začiatku 907 555 ha LP. Lesné pozemky, ktorých vlastníctvo nie je úplne identifikované alebo doložené a o vydanie ktorých oprávnené osoby zatiaľ neprejavili záujem, zaberajú k roku 2020 v SR 21,1 % LP.
-
Kategorizácia lesov podľa ich funkcií
Lesy zo svojej podstaty plnia viac funkcií (služieb) súčasne, a to okrem produkčnej (hospodárskej) aj mimoprodukčné (verejnoprospešné) funkcie. Z hľadiska ich prevažujúcich funkcií sa členia na príslušné kategórie, pričom najviac zastúpenou kategóriou sú lesy hospodárske, nasledujú lesy ochranné a najmenšie zastúpenie majú lesy osobitného určenia. Väčšina hospodárskych lesov sú lesy polyfunkčné, ktoré plnia okrem produkčnej i ďalšie pridružené ekologické a sociálne funkcie.
-
Zlepšenie biologickej diverzity v lesných ekosystémoch
Drevinové zloženie
Drevinové zloženie lesných porastov a jeho blízkosť k prirodzenému, resp. cieľovému stavu je dlhodobým ukazovateľom miery ovplyvnenia lesa hospodárskou činnosťou. K roku 2020 pretrvával nárast priaznivého podielu listnatých drevín (63,9 %) oproti ihličnatým drevinám (36,1 %). V porovnaní s rokom 2019 stúpol podiel listnáčov o ďalšie 0,4 %, pričom pokles podielu ihličnatých drevín je zaznamenaný najmä pri smreku. Najvyššie zastúpenie spomedzi drevín má buk (34,6 %), smrek (21,8 %), duby (13 %) a borovica (6,6 %).
Obnova lesných porastov
Pre presadzovanie udržateľného obhospodarovania lesov má v súčasnosti osobitný význam zvyšovanie podielu prirodzenej obnovy lesa. Celkový rozsah obnovy lesa poklesol oproti predchádzajúcemu roku až o 2 019 ha na súčasných 14 998,26 ha. Prirodzená obnova oproti roku 2019 tiež poklesla, ako aj jej podiel z celkovej obnovy lesa (o 1,7 %), ktorý dosiahol 39,8 %.
Odumreté drevo
Významnou zložkou lesných ekosystémov je aj odumreté drevo, ktoré by sa malo v lesoch ponechávať v potrebnom rozsahu pre podporu biodiverzity. Podľa výsledkov NIML 2 sa v lesných porastoch nachádza 87,0 ± 5,7 mil. m3 odumretého dreva (stojace sucháre, pne, ležiace hrubé a tenké drevo), čo je priemerne 45,2 ± 2,8 m3 na ha; na nelesných pozemkoch je to ďalších 6,8 ± 1,8 mil. m3. Objem odumretého dreva na Slovensku je výrazne vyšší ako priemer krajín Európy.
-
Produkčné funkcie lesov
Ťažba dreva
Jedným z cieľov Envirostratégie 2030 je zabezpečiť udržateľnú ťažbu dreva. V roku 2020 sa ťažba dreva znížila oproti predchádzajúcemu roku až o 18,5 % a dosiahla 7 510 500 m3, pričom nebola prekročená únosná (plánovaná) ťažba. Podiel náhodných ťažieb na celkovej ťažbe dreva oproti predchádzajúcemu roku poklesol o 8,8 % na 47,1 %.
Využívanie lesných zdrojov
Intenzita využívania lesných zdrojov (podiel ťažby na jeho prírastku) predstavovala 62,7 % (pokles oproti roku 2019 o 14,2 %). Od roku 1993 tento podiel značne narástol, pričom od roku 2004 neklesol pod hodnotu 60 %. Súvisí to hlavne s realizáciou nadmerných náhodných ťažieb spôsobených kalamitami.
Certifikácia lesov
Cieľom certifikácie lesov je podpora udržateľného hospodárenia v lesoch, spotreby dreva ako obnoviteľného zdroja, výrobkov z dreva, ochrany prírody a udržateľného rozvoja spoločnosti. V SR sa pri certifikácii lesov používajú dve certifikačné schémy:
- Certifikácia podľa Programu pre vzájomné uznávanie lesných certifikačných schém PEFC (Združenie PEFC Slovensko)
- Certifikácia podľa schémy FSC (Združenie FSC Slovensko).
K roku 2020 bolo podľa schémy PEFC certifikovaných 1 225,24 tis. ha a podľa FSC 305,81 tis. ha lesov. Z dôvodu, že 239,9 tis. ha je pokrytých dvojitou certifikáciou PEFC aj FSC, bola v roku 2020 celková výmera certifikovaných lesov v SR 1 291,2 tis. ha lesov, t. j. 66,2 % z celkovej výmery porastovej pôdy.
Vydaných bolo 287 osvedčení o účasti na certifikácii lesov, z toho 271 podľa PEFC a 16 podľa FSC. V roku 2020 absolvovalo audit spotrebiteľského reťazca COC podľa schémy PEFC 9 spracovateľov dreva alebo obchodných spoločností. Za rovnaké obdobie 18 spoločností odstúpilo z certifikácie COC. Počet platných certifikátov sa oproti predchádzajúcemu roku znížil na 112. Počet firiem pôsobiacich v SR certifikovaných v rámci spotrebiteľských reťazcov podľa schémy PEFC (vrátane viacmiestnej certifikácie) je 118.
-
Škodlivé činitele a zdravotný stav lesov
Abiotické škodlivé činitele
V dôsledku škodlivého pôsobenia vetra, snehu, námrazy, sucha a ostatných abiotických činiteľov bolo k roku 2020 poškodených 1 645 228 m3 drevnej hmoty (o 92,1 tis.m3 viac ako v roku 2019), z čoho 120 619 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku. Podiel vetra na abiotických škodlivých činiteľoch predstavoval až 79,9 %. Spracovaných bolo 88,2 % drevnej hmoty.
Mapa: Poškodenie ihličnatých a listnatých drevín abiotickými činiteľmi (2020)
Zdroj: NLC
Biotické škodlivé činitele
Objem kalamitnej hmoty spôsobenej podkôrnym a drevokazným hmyzom v roku 2020 činil 1 730 842 m3 (spolu aj s ostatkom z predchádzajúceho roku bolo ním poškodených 2 034 942 m3 drevnej hmoty). Z toho sa spracovalo 94 %. Oproti predchádzajúcemu roku pokleslo toto poškodenie o cca 41 %, pričom najvýznamnejším škodlivým činiteľom bol opäť lykožrút smrekový. Predmetná skupina biotických škodlivých činiteľov má naďalej najväčší podiel na náhodných ťažbách, pričom ohrozuje lesné ekosystémy so zastúpením smreka.
Medzi ďalšie škodlivé činitele patria fytopatogénne mikroorganizmy (s objemom poškodenia 168 373 m3 drevnej hmoty v roku 2020), hubové ochorenia, listožravý a cicavý hmyz a poľovná zver.
Mapa: Poškodenie lesných drevín biotickými škodlivými činiteľmi (2020)
Zdroj: NLC
Antropogénne škodlivé činitele
V roku 2020 bolo antropogénnymi škodlivými činiteľmi poškodených 12 782 m3 drevnej hmoty, z čoho 1 347 m3 tvoril nespracovaný objem z predchádzajúceho roku (celkovo to predstavuje medziročný pokles o 42 %). Najväčší podiel pripadal na imisie (až 53,2 %) a vysoký podiel zaznamenali aj krádeže dreva (34,8 %).
V roku 2020 bolo v SR zaznamenaných 221 požiarov lesa (o 11 viac ako v roku 2019) na ploche 477 ha, čo bolo najviac od roku 2012. Priama vyčíslená škoda bola 574 550 eur. Medzi najčastejšie príčiny požiarov v lesoch patrili: vypaľovanie trávy a suchých porastov, nezistená príčina, iná nedbalosť a neopatrnosť dospelých, zakladanie ohňov v prírode a úmyselné zapálenie neznámou osobou.
Mapa: Poškodenie lesných drevín antropogénnymi škodlivými činiteľmi (2020)
Zdroj: NLC
Zdravotný stav lesov
Základným prvkom hodnotenia zdravotného stavu drevín je vizuálne hodnotenie stavu korún stromov, konkrétne straty asimilačných orgánov (odlistenie - defoliácia). Rozhodujúci je podiel stromov v stupňoch 2 – 4, teda s defoliáciou väčšou ako 25 % (stredne až silne defoliované a mŕtve stromy; stromy s nižšou defoliáciou sa považujú za zdravé). Takéto hodnotenie sa každoročne vykonáva na 107 trvalých monitorovacích plochách I. úrovne po celom Slovensku v rámci ČMS Lesy.
Graf: Vývoj priemernej defoliácie drevín ihličnatých, listnatých a spolu
Zdroj: NLC
V roku 2020 bol podiel ihličnatých drevín v stupňoch defoliácie 2 – 4 (stredne až silne defoliované a mŕtve) 51,3 %, čo predstavuje zhoršenie oproti roku 2019 o 6 %. Podiel listnatých drevín v uvedených stupňoch defoliácie dosiahol 33,8 % a v porovnaní s rokom 2019 sa znížil (zlepšil) o 1 %.
Najmä v ostatných približne 10 rokoch vidno výrazné výkyvy v defoliácii listnatých aj ihličnatých drevín, ktoré pravdepodobne súvisia s aktuálnymi klimatickými podmienkami (najmä so suchom). Napriek tomu, že listnaté dreviny vo všeobecnosti lepšie odolávajú nepriaznivým faktorom, aj v ich prípade dochádza k zvyšovaniu priemernej defoliácie. Priemerná defoliácia ihličnatých drevín je vyššia ako pri listnatých drevinách (s výnimkou roku 2013) a v roku 2020 dosiahla 31,3 %, čo je najviac za posledných 25 rokov; v roku 1995 bola 32 %. V roku 2020 bola priemerná defoliácia listnatých drevín 25,8 %.
Z ihličnatých drevín sa defoliácia dlhodobo znižuje pri jedli, stabilizovaná je pri smreku a približne od roku 2005 sa výrazne dlhodobo zhoršuje pri borovici. Pri všetkých najviac zastúpených listnatých drevinách (dub, buk a hrab) má defoliácia rastúci (zhoršujúci) trend. Najviac poškodenou listnatou drevinou je dub.
Hlavnými opatreniami na ochranu lesa pred škodami spôsobovanými škodlivými činiteľmi v lesoch boli spracovanie poškodenej drevnej hmoty a jej vyvezenie z lesných porastov, doplnené používaním pesticídov a pomocných prípravkov (feromóny, repelenty). Aj napriek realizácii uvedených opatrení je výskyt sekundárnych škodlivých činiteľov a škôd nimi spôsobených naďalej vysoký.
V roku 2020 bolo Lesníckou ochranárskou službou posúdených 17 projektov ochrany lesa okolo chránených území (CHÚ) podľa § 28 ods. 3 zákona č. 326/2005 Z. z. o lesoch v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákaz vykonania opatrení na ochranu lesov podľa predpisov a rozhodnutí v oblasti ochrany prírody a krajiny. Z toho 13 projektov bolo vypracovaných štátnym podnikom LESY SR a 4 projekty obhospodarovateľmi neštátnych lesov. Z regionálneho hľadiska bolo 10 projektov pre oblasť Nízkych Tatier, 2 pre Vysoké Tatry, 2 pre Muránsku planinu a po 1 pre Kysuce, Oravu a Poľanu.
-
Súvisiace činnosti a odvetvia LH
Využitie dreva na energetické účely
Palivová drevná biomasa – dendromasa (lesné štiepky a palivové drevo) je dôležitým obnoviteľným zdrojom energie v SR a ich najväčším potenciálnym zdrojom sú lesné pozemky. Odvetvie LH dodalo v roku 2020 na trh 1,37 mil. ton palivovej drevnej biomasy vo forme palivového dreva a štiepok (rovnako ako v predchádzajúcom roku).
Poľovníctvo
V roku 2020 bolo v SR pre poľovnú zver uznaných 1 882 poľovných revírov. Celková výmera poľovnej plochy sa oproti predchádzajúcemu roku zvýšila a predstavuje 4 452 116 ha.
Po dlhodobom nežiadúcom trende zvyšovania jarných kmeňových stavov (JKS) raticovej zveri došlo v roku 2020 k ich miernemu poklesu. Pri malej zveri bolo zaznamenané zníženie JKS u zajaca poľného a morky divej a pri vzácnych druhoch len u tetrova hlucháňa. Početnosť veľkých šeliem sa zvýšila.
V roku 2020 boli v lesnom hospodárstve a poľnohospodárstve zaznamenané škody spôsobené raticovou zverou vo výške 1 747 240 eur, čo predstavuje nárast oproti roku 2019 o 243,1 tis. eur. V poľnohospodárstve boli vyčíslené vo výške 1 104 746 eur (+27,7 tis. eur) a v lesnom hospodárstve 642 494 eur (+215,4 tis. eur). Uhradených bolo cca 9,5 % škôd.
Škody spôsobené veľkými šelmami (medvede, vlky, rysy) boli vyčíslené vo výške 2 314 231 eur, z čoho bolo uhradených len cca 6,4 %. Oproti roku 2019 ide o nárast škôd o viac ako 103,3 tis. eur. Najväčšie škody boli spôsobené vlkmi (80,9 %). V roku 2020 bolo zaznamenaných 41 útokov medveďa hnedého na človeka.
-
Environmentálna kriminalita – pytliactvo
Za oblasť pytliactva bolo v roku 2020 zistených zložkami kriminálnej polície v rámci environmentálnej trestnej činnosti 305 prípadov s objasnenosťou 174 prípadov (57,1 %). Zároveň sa v roku 2020 dodatočne objasnili ďalšie 4 trestné činy zistené v predchádzajúcom období (pred rokom 2020). V porovnaní s predchádzajúcim rokom bola objasnenosť prípadov na úrovni 61,5 %, čo predstavuje pokles v objasnenosti o 4,4 %.
| Kapitola na stiahnutie: | |
| Kapitola komplet: |
|