Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2020

V porovnaní rokov 2005 a 2019 došlo k výraznému poklesu energetickej náročnosti (EN) hospodárstva SR. Napriek priaznivému vývoju stále patrí SR ku krajinám EÚ s vysokou EN.

 

V roku 2014 došlo k prerušeniu pozitívneho trendu zvyšovania energetickej efektívnosti, podľa ktorej sa úspory energie prejavujú ako zníženie konečnej energetickej spotreby (KES) alebo primárnej energetickej spotreby (PES). Tento negatívny trend pokračoval aj v nasledujúcich rokoch. Zatiaľ čo pri PES je predpoklad splnenia cieľa k roku 2020, ktorý je stanovený na úrovni 686 PJ, dosiahnutie cieľa pre KES v roku 2020, kedy by KES nemala prekročiť hodnotu 378 PJ, je málo pravdepodobné. Napriek realizovaným opatreniam v tejto oblasti bol v období rokov 2005 až 2019 zaznamenaný v posledných rokoch jej rast a v roku 2019 bola KES dokonca vyššia ako v roku 2005.

 

Celkový podiel energie z obnoviteľných zdrojov (OZE) v období posledných 10 rokov stagnoval okolo úrovne 9 – 12 %. V roku 2019 podiel medziročne výrazne stúpol (o 5 percentuálnych bodov) a SR tak v ročnom predstihu splnila národný cieľ dosiahnuť 14 % podiel OZE do roku 2020. Dôvodom prudkého nárast podielu OZE bol nárast podielu v sektore kúrenia a chladenia, keď sa do štatistiky započítali nové údaje týkajúce sa spotreby biomasy v domácnostiach. Spomedzi OZE dominovala vodná energia (výroba elektriny) a biomasa (výroba tepla a chladu).

Aký je vývoj emisií skleníkových plynov z energetiky?

V roku 2019 emisie skleníkových plynov z energetiky poklesli v porovnaní s rokom 1990 o viac ako polovicu (bez započítania sektora LULUCF). Klesajúci trend bol dosiahnutý aj v strednodobom porovnaní rokov 2005 až 2019. Väčšina emisií pochádzala zo spaľovania a transformácie fosílnych palív. Klesol podiel emisií zo stacionárnych zdrojov, problémom ostáva spaľovanie fosílnych palív v domácnostiach. Napriek výraznému poklesu pripadla v roku 2019 takmer polovica z celkových emisií skleníkových plynov na energetiku.

SR dováža takmer 90 % primárnych palivovo-energetických zdrojov (PEZ). Medzi domáce PEZ možno zaradiť hnedé uhlie, vodnú energiu a biomasu. Všetko čierne uhlie sa zabezpečuje dovozom. Väčšina plynu a takmer celý objem ropy sa dováža, podiel domácej ťažby zemného plynu a ropy je minimálny (cca 4 %). Rovnako je dovážané aj jadrové palivo. Slovensko patrí ku krajinám s vysokou dovoznou závislosťou, ktorá bola v roku 2019 na úrovni 69,8 %, čo je najviac za posledných 15 rokov.

Z pohľadu štruktúry použitých PEZ má SR vyvážený podiel jednotlivých energetických zdrojov na hrubej domácej spotrebe (tzv. energetický mix). Pozitívom je dlhodobý pokles spotreby tuhých palív a zemného plynu a nárast spotreby OZE.

Znižovanie energetickej náročnosti hospodárstva SR na jednej strane a zvyšovanie energetickej efektívnosti vyjadrenej v podobe úspor energie (znižovanie primárnej energetickej spotreby a konečnej energetickej spotreby) na strane druhej patrí k dlhodobým cieľom energetickej politiky. 

Od roku 2005 do roku 2019 klesla energetická náročnosť SR, definovaná ako podiel HDS k vytvorenému HDP o 44,8 %. Tento pokles je výsledkom nárastu HDP s.c.15 (cca 61,2 %) a súčasného poklesu HDS (cca 11,02 %). Rovnako poklesla náročnosť aj medziročne (cca 3,8 %). Napriek výraznému poklesu EN patrí SR v rámci EÚ ku krajinám s vysokou EN (deviata najvyššia v roku 2019).

 

Jedným z prostriedkov dosiahnutia klimaticky neutrálneho a udržateľného hospodárstva je aj zvyšovanie podielu nízkouhlíkových zdrojov výroby elektriny. Možno konštatovať, že SR má už v súčasnosti nízkouhlíkový mix zdrojov elektriny, ktorých podiel sa v roku 2020 pohyboval na úrovni takmer 80 %. V roku 2020 pokračoval trend rastu výroby elektriny miernejšie ako v roku 2019. Množstvo vyrobenej elektriny zo zdrojov na území SR bol v roku 2020 v objeme 29 010 GWh. Rovnako ako v predchádzajúcich rokoch, aj v roku 2020 bol najvyšší podiel elektriny vyrobený z jadrového paliva. Druhý najväčší podiel na vyrobenej elektrine tvorili fosílne palivá, z ktorých mal najväčšie zastúpenie zemný plyn.

 

Rozvoj obnoviteľných zdrojov energie šetrných k životnému prostrediu patrí k jednému z cieľov Envirostratégie 2030. V tejto oblasti SR prijala národný cieľ do roku 2020 dosiahnuť 14 % podiel obnoviteľných zdrojov energie na hrubej konečnej energetickej spotrebe a následne tento podiel do roku 2030 zvýšiť na 19,2 %.

Podiel energie z OZE sa za obdobie rokov 2005 – 2019 zvýšil zo 6,4 % v roku 2005 na 16,9 % v roku 2019. Znamená to, že SR už teraz plní svoje záväzky pre rok 2020. Prispel k tomu najmä výrazný medziročný nárast, kedy podiel OZE stúpol v roku 2019 v porovnaní s rokom 2018 o 5 percentuálnych bodov.

V roku 2019 pochádzalo 21,9 % vyrobenej elektriny z OZE. Najviac elektriny bolo vyrobenej vo vodných elektrárňach, z tohto dôvodu je množstvo elektriny vyrobenej z OZE v SR závislé od vhodných hydrologických podmienok. Podiel energie z OZE pri výrobe tepla a chladu medziročne stúpol takmer dvojnásobne z 10,6 % v roku 2018 na 19,7 % v roku 2019 s dominantným podielom využitia biomasy. Podiel OZE v sektore dopravy bol v roku 2019 na úrovni 8,3 %.

 

 

Napriek výraznému poklesu emisií skleníkových plynov zo sektora energetiky v porovnaní s východiskovým rokom 1990 (62,1 %) patrí tento sektor k ich najväčším producentom. V roku 2019 bolo zo sektora energetiky vyprodukovaných 18 290,9 Gg CO₂ ekvivalentu emisií skleníkových plynov (bez započítania LULUCF a fugitívnych emisií), čo predstavovalo 47,0 % z celkových emisií vyprodukovaných v SR. Výrazný pokles emisií je výsledkom zvýšenia podielu zemného plynu v palivovej základni, štrukturálnych zmien a poklesu spotreby energie v energeticky náročných odvetviach. V medziročnom porovnaní rokov 2018 – 2019 bol rovnako zaznamenaný pokles emisií skleníkových plynov z energetiky o 8,3 %, čo bolo spôsobené najmä znížením priemyselnej výroby a spotreby palív v službách.